Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/387/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211219549
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková, PhDr.

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2211219549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Márie Klepancovej v právnej veci navrhovateľa: Home
Credit Slovakia a.s., so sídlom Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO : 36 234 176, proti odporcovi: T.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., T. XXX, o zaplatenie sumy 600,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/42/2012 - 38 zo dňa 19. júla
2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania mení tak, že
odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 159,58 eur s príslušenstvom a vo zvyšku návrh zamietol. Náhradu trov konania
nepriznal žiadnemu z účastníkov. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 3, § 39, § 40,
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 1, § 3 a § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
čl. 3 bod 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru. Z predloženej úverovej zmluvy č. 3606013950 zo dňa 03.06.2006

vyplýva, že navrhovateľ uzavrel s odporcom úverovú zmluvu na zaplatenie spotrebného tovaru vo
výške 6.490,-Sk, ktorú sa zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 683,-Sk. V bode 5 v tej istej
úverovej zmluve boli vopred vytlačené dojednania, že klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s.,
podpismi tejto zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, vydaním platobnej
úverovej karty spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s., v zmysle a za podmienok ustanovených v Hlave
6,7,8 a 9 úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Odporcovi
tak navrhovateľ poskytol úver a odporca bol oprávnený čerpať úver prostredníctvom úverovej karty.

V prípade oneskorenia s úhradami splátok úveru dlhším než 7 dní žiadal navrhovateľ priznať podľa
úverových zmluvných podmienok zmluvnú pokutu vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň
omeškania, jednorázovú zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky s úhradou ktorej je odporca oneskorený.
Odporca sa oneskoril s platením dvoch splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, na čo bol aj vyzvaný
výzvou zo dňa 28.05.2010 bol vyzvaný k splateniu celého dlhu vo výške 679,91 Eur. Odporca neuhradil
istinu vo výške 159,58 Eur, zmluvný úrok vo výške 355,93 Eur, poplatok za výber z bankomatu vo výške
15,30 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 23,34 Eur, sankčný úrok vo výške 3,49 Eur, mesačný poplatokza vedenie účtu vo výške 37,28 Eur. Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 0,024 %
denne, čo predstavuje ročný úrok 8,76% z istiny vo výške 159,58 Eur od 13.06.2010 až do zaplatenia.
Odporca uviedol, že uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, nevie v akej výške , ale za účelom kúpy tovaru na

osobné účely. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľ a odporca
03.06.2006 podpísali spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka. Finančné prostriedky boli
poskytnuté odporcovi do výšky 6.490,-Sk za účelom financovania kúpy spotrebného tovaru a súčasne sa
odporca zaviazal nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom formou 12 mesačných
splátok po 683,-Sk celkom vo výške 8.196,-Sk so splatnosťou prvej splátky 03.08.2006. Uzavretá

zmluva o úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 Zákona o spotrebiteľskom úvere, konkrétne
neboli dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere úroky, poplatky za výber z bankomatu, zmluvná
pokuta a mesačné poplatky za vedenie účtu, na základe čoho v zmysle § 4 ods. 5 veriteľ nemôže
od spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré neboli dohodnuté. Na základe toho súd prvého
stupňa priznal iba istinu spolu s úrokom z omeškania. Vo zvyšku návrh zamietol z dôvodu, že odporca
nemal úmysel uzatvoriť ďalšiu zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá bola zapracovaná do

úverovej zmluvy zo dňa 03.06.2006, na uzatvorenie ďalšej zmluvy nebol upozornený, nebol poučený,
zmluva bola predom pripravená, nečitateľnými písmenami, z jeho obsahu sa nedalo okamžite zistiť
túto skutočnosť nakoľko bola posunutá odporcovi pri uzatvorení a podpísaní zmluvy o úvere a v tej
časti bola nezrozumiteľne a neurčito zakomponovaná s odkazmi na ďalšie body 6,7,8,9 Všeobecných
obchodných podmienok. Súd nemal preukázané ani to, že by odporca bol poučený a oboznámený s

textom obsiahnutým vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané účastníkmi
konania. Na znenie podmienok preto neprihliadol a rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť len sumu,
ktorú v skutočnosti čerpal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd
prvého stupňa v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ OSP dospel na základe vykonaných dôkazov

nesprávne k skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ OSP rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že k dojednaniam,
ktoré sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa možno uviesť, že sú platnými a
rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami a ako také majú tieto ustanovenia
rovnakú právnu moc a váhu, ako majú dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Celistvosť

listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a
ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín, napr. zošitím alebo zviazaním
nie je v takom prípade potrebné. Navrhovateľ ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky z 27.03.2008 sp. zn. 26 Cdo2317/2006 Z.z. Ďalej uviedol, že odporca podpísal príslušnú
úverovú zmluvu a uzatváral predmetný úverový vzťah s navrhovateľom v rozhodnom období ako osoba

plne spôsobilá na právne úkony, zmluvu podpisoval dobrovoľne, nikto ho k tomuto podpisu nenútil, to
znamená plne si uvedomoval jeho záväzky voči navrhovateľovi v zmysle úverovej zmluvy, čo dokazuje
aj skutočnosť, že odporca čerpal úver a čerpaný úver aj splácal. Čo sa týka dohody o revolvingovom
úvere je toho názoru, že predložená úverová zmluva obsahovala dojednania o revolvingovom úvere v
zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ ďalej uviedol, že si splnil zákonnú povinnosť

a informoval odporcu o podstatných údajoch uvedených v § 3 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. a to takým
spôsobom, že pred aktiváciou úverovej karty zaslal odporcovi metodickú príručku spolu so Sadzobníkom
poplatkov, kde boli uvedené všetky informačné údaje v zmysle zákona. Je toho názoru, že dotknutá
Zmluva o revolvingovom úvere má písomnú formu, v ktorej je záväzkový vzťah individualizovaný v
zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a takisto bola dodržaná predpísaná písomná forma

ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona a preto je Zmluva o revolvingovom úvere platná. Na
základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd pripustil tieto argumenty a rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),

po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP)a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Toto rozhodnutie bolo
prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v
znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite,
podrobne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu
prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Rozhodnutie orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami účastníka konania, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi
konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného

rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (III. ÚS 311/07).

Odvolací súd len za účelom zdôraznenia správnosti záverov súdu prvého stupňa uvádza nasledujúce:

Odvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s
hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný
právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej

zmluvy o úvere a o revolvingovom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Zákon o spotrebiteľských úveroch definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa šíriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a/ a b/ zákona). Na právny vzťah založený
medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou o úvere zo dňa 03.06.2006, od ktorej sa uplatnený nárok
navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany
práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného

zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský
úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 a § 3
ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda predpoklady vyžadované touto
osobitnou právnou úpravou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu
tohto zákona. Predmetný vzťah sa riadi zákonnými ustanoveniami zák. o spotrebiteľských úveroch v

znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákonnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, v
zneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy,aleajzákonnýmiustanoveniamiObčianskehozákonníkavznení
účinnom od 01.03.2010 vzhľadom na prechodné ust. § 879l Obč. zák. a skutočnosť, že navrhovateľ si
nárok uplatnil na súde dňa 08.12.2011 t.j. až po dátume 01.03.2010.Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva
z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí

zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 4 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitosti takejto
zmluvy aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Absenciu niektorej z náležitostí uvedenej v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon
nesankcionuje neplatnosťou. Výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na

jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol na jej základe dodaný
tovaraleboposkytnutáslužba(§4ods.3zákona).Súčasnevšakzákonpriabsenciiniektorýchnáležitosti
taxatívne vymedzených v ustanovení § 4 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie
je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym

predchodcomnavrhovateľaakododávateľom.Onurčil,čovšetkovzmluvebudeuvedené,vakomznení,
a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie
neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal a ani by
nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal,
že by obchodné podmienky zmluvy boli odporcom individuálne vyjednané a preto obchodné podmienky

zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané ako to vyplýva zo zák. o ochrane spotrebiteľa
a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického,
spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy,
ktorou je napríklad aj dojednanie úroku za poskytnutý úver.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami Zákona o

spotrebiteľskýchúverochpotomvprípadevecnýchvýhradodvolateľavočiposúdeniuvecisúdomprvého
stupňa za správny treba považovať najmä ten záver vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého rozsudku,
podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov z 23. mája 2005 nezodpovedali
požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere práve v rámci takýchto ustanovení Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Ak totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí

obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, treba mať za to, že takéto
náležitosti sú obligatórnymi s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný
a bez poplatkov pre prípad absencie uvedených náležitostí. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o
tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia
zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov.Primárnemuúčeluprávnejúpravynormamispotrebiteľskéhoprávapotomzodpovedálentaký
výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku
každejztamuvedenýchzložiekspotrebiteľskéhoúverumajúcehosavkonečnomdôsledkuzaplatiť,teda
akokistine,takikúrokomatiežkprípadnýminýmpoplatkom.Naplneniuuvedenéhoúčelupretonemôže

učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej
takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov
od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa
(ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o
úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej,

a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).Na základe uvedeného preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavretá účastníkmi konania neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a to z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej

oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 4 ods.2 zák. o spotrebiteľských
úveroch, keď tieto údaje nevyplývajú ani zo splátkového kalendára a preto je možné považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa
rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

V súvislosti so zmenou výroku o náhrade trov konania, kde súd prvého stupňa vyslovil výrokom, že
žiadnemu z účastníkov konania sa náhrada trov konania nepriznáva a právne toto rozhodnutie odôvodnil
postupom podľa ust. § 142 ods. 2 OSP odvolací súd konštatuje, že výrok nie je správny a je potrebné ho
zmeniť (k čomu odvolací súd mohol pristúpiť z dôvodu, že aj tento výrok odvolateľ odvolaním napadol
a je výrokom súvisiacim s rozhodovaním v merite veci).

Ustanovenie § 142 OSP upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci.
Rozhodovanie podľa citovaného ustanovenia je založené na týchto zásadách:

a) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal,

b) účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť náhrady trov konania proti

účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný neúspech,

c) ak bol úspech a neúspech oboch strán rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania,

d) účastníkovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, súd prizná proti druhému účastníkovi plnú náhradu
trov konania, ak bol neúspech len v nepatrnej časti alebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo na

znaleckom posudku alebo úvahe súdu.

Účastník mal vo veci plný úspech vtedy, ak súd jeho žalobe vyhovie, prípadne, žaloba proti nemu bude
v celom rozsahu zamietnutá. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti bude závislé od konkrétnych okolností tej-ktorej
veci.

Keďževprejednávanejvecimalprevažujúciúspechodporca,bolopotrebnérozhodnúťotrováchkonania
na súde prvého stupňa podľa ust. § 142 OSP a vysloviť, že sa odporcovi priznáva prípadne nepriznáva
náhrada trov konania. Keďže z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odporca si náhradu trov konania
na súde prvého stupňa neuplatnil, odvolací súd v zmysle citovaných ustanovení konajúc v súlade s ust.
§ 220 OSP výrok o náhrade trov konania zmenil tak, je odporcovi náhradu trov konania na súde prvého

stupňa nepriznal.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142
ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si žiadne neuplatnil a taktiež nevyplývajú z obsahu spisu.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.