Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/337/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212220642
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2212220642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Intrum
Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266,
zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporkyni: E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/XX, B. S., o zaplatenie sumy 400,75 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa, proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.03.2013, č.k.
9C/407/2012-43 - v zamietajúcej časti, v časti náhrady trov konania a určenia neprijateľnej podmienky,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd r u š í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej súd určil, že
zmluvné podmienky uvedené vo Všeobecných podmienkach spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s. odpore poskytovanie spotrebiteľského úveru a to v časti 12 bod 12.2 v znení: „Spoločnosť je
oprávnenápožadovaťodklientazmluvnúpokutuvprípadeaksaklientdostaldoomeškaniasosplatením
ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30 deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 10% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. Podľa bodu 12.3 týchto
Všeobecných podmienok, v znení: „v prípade omeškania s úhradou splátok je klient povinný uhradiť

spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania.
Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti," je neplatná z dôvodu neprijateľnosti týchto podmienok.

V časti o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa
j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 89,22 Eur, z toho trovy
právneho zastúpenia vo výške 72,02 Eur a iné trovy konania vo výške 17,20 Eur, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám advokáta navrhovateľa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 364,32
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 21.03.2011 do zaplatenia, všetko

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd zároveň určil, že
zmluvné podmienky uvedené vo Všeobecných podmienkach spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s. odpore poskytovanie spotrebiteľského úveru a to v časti 12 bod 12.12 v znení: „Spoločnosť jeoprávnenápožadovaťodklientazmluvnúpokutuvprípadeaksaklientdostaldoomeškaniasosplatením
ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30 deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 10% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. Podľa bodu 12.3 týchto

Všeobecných podmienok, v znení: „v prípade omeškania s úhradou splátok je klient povinný uhradiť
spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania.
Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti," je neplatná z dôvodu neprijateľnosti týchto podmienok.

Rozsudok odôvodnil použitím ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5,
§ 54, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z., § 1 ods. 1 a 3, § 2 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vecne tým, že z
vykonaného dokazovania vyvodil záver, že úver bol poskytnutý, odporkyňa ho čerpala a tak je zmluva
v časti o poskytnutí samotného úveru platná. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver
vo výške 556,10 Eur. Odporkyňa úver nesplácala riadne a včas. Istina pohľadávky v čase postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 364,32 Eur. Návrh navrhovateľa je teda dôvodný v časti čo do sumy
364,32Eur,ktorúsumuodporkyňa nezaplatilaakodlhnaúvere. Vtomtorozsahubolnávrhnavrhovateľa

dôvodný a preto súd vyhovel návrhu navrhovateľa v tejto časti odporkyni uložil nahradiť túto dlžnú
sumu. Súd uznal nárok navrhovateľa za dôvodný aj čo do úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 364,32 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia, nakoľko je preukázané, že odporkyňa je v omeškaní
s úhradou dlhu a úroky si navrhovateľ vyčíslil v správnej výške, ktorá výška bola stanovená v zmysle
platného nariadenia vlády a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

sadzba ECB, platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Návrh navrhovateľa súd zamietol
ako nedôvodný v časti zmluvnej pokuty vo výške 36,43 Eur. Oprávnenie navrhovateľa požadovať od
odporkyne (spotrebiteľa), v prípade porušenia jej povinností splácať poskytnutý úver riadne a včas,
zmluvnú pokutu vo výške 10% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostala do omeškania, súd považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., keďže zmluvná pokuta v danom prípade

je len jednostranná, zaťažuje len odporkyňu ako spotrebiteľa. „Dojednania“ o jednostrannej zmluvnej
pokute podľa § 544 citovaného zákona v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá
má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, bez
možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne
zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade

slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné
podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi malým písmom. Takáto
zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka o nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu spôsobuje
v danom prípade značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, a preto ju súd považuje za neprijateľnú. Neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.

Proti tomuto rozsudku výslovne len v zamietajúcej časti, v časti trov konania a určenia neprijateľnej
podmienky, podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmeniť tak, že zaviaže odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 36,43 Eur a

nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia, v časti určenia neprijateľnej podmienky žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že predmetná zmluvná podmienka nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, resp. rozsudok v tejto časti zrušiť. Podľa odvolateľa sú dané odvolacie dôvody v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p. Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej
voči odporcovi mu vznikol v zmysle článku 12 bod 12.2 Všeobecných zmluvných podmienok úverovej

zmluvy, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, ktorú odporca riadne podpísal. Zmluvná
pokuta bola dojednaná vo výške 10% z dlžnej splátky, táto bola dojednaná platne v zmysle § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom
a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinnosti odporcom, konkrétne
sa jednalo o neplnenie platobných povinností. Právny predchodca navrhovateľa si svoju povinnosť

v zmysle zmluvy o úvere splnil riadne a včas, pričom odporca svoju povinnosť úver riadne a včas
splácať porušil. Primárnym cieľom dojednanej zmluvnej pokuty nie je dosiahnuté finančné plnenie od
dlžníka, ale prinútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti. Odporca
preukázateľne s dojednaním zmluvnej pokuty súhlasil, o čom svedčí podpis úverovej zmluvy, ktorej
neoddeliteľnú časť tvoria všeobecné zmluvné podmienky. Odporca ešte pred podpisom úverovej zmluvy

potvrdil oboznámenie sa so všeobecnými zmluvnými podmienkami, potvrdil aj ich prevzatie. Uplatnenázmluvná pokuta je spravodlivá a primeraná vo vzťahu k porušovanej povinnosti. Zmluvná pokuta plní
aj funkciu preventívnu, konaním v zmysle zákona nemohlo dôjsť k dojednaniu neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Navrhovateľ ako úspešný účastník konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. si uplatnil náhradu

trov prvostupňového a aj odvolacieho konania v celkovej výške 135,25 Eur.

Odporkyňa odvolanie proti rozsudku nepodala a nepodala ani písomné vyjadrenie k doručenému
odvolaniu navrhovateľa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné plne priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správny, nadbytočné

je určenie neprijateľnej podmienky a nesprávne je rozhodnutie o náhrade trov konania.

Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 206 ods. 3 O.s.p.), prvostupňový súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 364,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne z dlžnej sumy od 21.03.2011 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostala
zamietajúcačasťvovýške36,43Eurtitulomzmluvnejpokuty,určenieneprijateľnejpodmienkyanáhrada

trov konania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k

správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci posúdenia
napadnutej zamietajúcej časti zmluvnej pokuty, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na
ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Z obsahu spisu a z právoplatnej časti rozsudku je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., a odporkyňa uzavreli dňa 04.09.2008 písomnú úverovú
zmluvu (č.l. 6). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 16.753,- Sk (556,10 Eur)
na účely kúpy tovaru špecifikovaného v predmetnej zmluve (fototechnika - Panasonic VDR-D50).
Odporkyňa sa zaviazala poskytnutý a čerpaný úver splácať v mesačných splátkach po 502,- Sk, po dobu

30 mesiacov v celkovej výške 499,80 Eur. Odporkyňa však úver nesplácala riadne a včas. Dlh sa stal
splatným vo výške 400,75 Eur, ako to vyplýva z návrhu navrhovateľa. Ide o sumu dlžnej úverovej istiny
vo výške 364,32 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 36,43 Eur za omeškania so splácaním úveru.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007

nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky

zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorápri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej úverovej zmluvy s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami
jenespornéaprvostupňovýsúd vpreskúmavanomrozsudkusprávneuzavrel,žeprávnyvzťahzaložený
predmetnou zmluvou medzi právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda
spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná
úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať
všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé.V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže

existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom
pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne
formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje
individualizujúce spotrebiteľa a výška úveru. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť
oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol

ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách preto s poukazom na
cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané.
Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred
dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute.
Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému

dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo
individuálnedohodnutépritomvzmyslecit.§53ods.3Občianskehozákonníka(ičl.3bod2cit.Smernice
93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie
zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Podstatným je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej
pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou
pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah
a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných
podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.

Ako druhé odvolací súd skúmal, či došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok

hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokutadojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Obsahom dojednania o zmluvnej pokute je to, že spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú

pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V
30. deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky. V
tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. Z takéhoto dojednania vyplýva, že právo na zmluvnú
pokutu vzniká samotným porušením povinnosti, t.j. 30. deň po dobe splatnosti, pričom nie je podmienené
vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa, napr. upozornením na omeškanie klienta, príp. výzvou

na plnenie. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť tiež na to, že omeškanie dlžníka je priamo
zo zákona sankcionované úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ktorý si v danom
prípadenavrhovateľuplatnilabolmuajpriznaný.Navrhovateľompožadovanéduplicitnésankcionovanie
porušenia tej istej povinnosti možno teda považovať za neprimerané.

Odvolací súd sa zhoduje s názorom prvostupňového súdu, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia
za porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom, spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné
podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve, vo všeobecných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v cit. časti 12 bod 12.12 o

zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky
(§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné (53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre

spotrebiteľa teda odporcu nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR
musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej

zmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia

alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať

ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú

pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov
porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú
pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v
moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ako nedôvodný zamietol, odvolací
súd preto rozsudok súdu prvého stupňa, v napadnutej zamietajúcej časti ako vo výroku vecne správny,

s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Nadbytočné však bolo, keď prvostupňový súd zároveň s použitím ust. § 153 O.s.p. z úradnej
povinnosti ex offo vo výroku rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti. V predmetnom prípade navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky prevzal
od postupcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vzhľadom na

tú skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku, ktorá bola prevzatá zmluvou o postúpení, neprichádza do
úvahy, aby súd vo výroku rozhodnutia neurčil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Takéto vyslovenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za toho predpokladu, ak by túto neprijateľnú zmluvnú
podmienku bol dojednal navrhovateľ a malo by to význam v tom smere, aby ju v ďalšom vo svojich
zmluvách nepoužíval.

Vzhľadomnavyššieuvedené,bolonevyhnutým,abyodvolacísúdvtejtočasti,vktorejsúdprvéhostupňa

určil, že uvedené zmluvné podmienky sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, napadnutý rozsudok s
použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že ho v tejto časti zrušil.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd prvého stupňa ale rozhodol nesprávne o náhrade trov konania, keď nebol daný dôvod na

nepriznanie časti navrhovateľom požadovaných trov. Navrhovateľ si žalobou uplatnil sumu 400,75 Eur
s prísl., súd jeho návrhu vyhovel v časti 364,32 Eur a zamietol v časti 36,43 Eur, miera úspechu
navrhovateľa je vo výške 90% a miera úspechu odporkyne je vo výške 10%, navrhovateľ mal teda čistý
úspech vo rozsahu 80%. Takýto čiastočný úspech navrhovateľa vo veci zakladá nárok na pomerné
rozdelenie náhrady trov konania v zmysle cit. § 142 ods. 2 O.s.p.. Trovy konania predstavujú 111,52 Eur,

z toho iné trovy konania vo výške 21,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia
v celkovej výške 90,02 Eur, ako odmena za 2 úkony po 29,88 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia,
žalobný návrh + 2 x 7,63 Eur režijný paušál + 20% DPH vo výške 15,- Eur, podľa § 10 ods. 1, § 14
ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Navrhovateľovi potom
vzniklo právo na pomernú časť náhrady trov konania vo výške 80%, t.j. v celkovej výške 89,22 Eur, z

toho iné trovy konania vo výške 17,20 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia
v celkovej výške 72,02 Eur.

Odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania
navrhovateľovi s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 89,22 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 72,02 Eur a iné

trovy konania vo výške 17,20 Eur (§ 151 ods. 8 O.s.p.), do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
(§ 160 ods. 1 O.s.p.), k rukám advokáta navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

V odvolacom konaní mal navrhovateľ čiastočný úspech (v časti náhrady trov prvostupňového konania)
a čiastočný neúspech (v napadnutej časti zmluvnej pokuty), preto bolo dôvodné o náhrade trov
odvolacieho konania rozhodnúť v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak,

že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.