Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. august 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/134/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110234525
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110234525.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jána Burika v právnej veci navrhovateľa: Československá
obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, IČ: 00001350, právne
zastúpená Mgr. Romanom Ambrožom, advokátom, so sídlom U. XX, D., proti odporcovi: K. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 59.201,08 Kč s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/21/2012-65 zo dňa 10.9.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdzamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhal,abysúdodporcuzaviazal

zaplatiť mu sumu 59.201,08 Kč s úrokom z omeškania vo výške 19,20 % z čiastky 52.046,59
Kč za obdobie od 29.10.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15 %
z čiastky 51.096,16 Kč za obdobie od 29.10.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 30 %
z čiastky 17.046,59 Kč za obdobie od 29.10.2010 do zaplatenia a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd aplikoval článok 15 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, článok 16 ods. 2
citovaného nariadenia, článok 3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky

podpísaného v Ríme dňa 19.6.1980, § 497, § 502 ods. 2 a § 506 zákona č. 513/1991 Sb..

Na základe citovaných ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 mal súd za to, že nakoľko spor
medziúčastníkmivyplývazozáväzkovéhovzťahuvzniknutéhonazákladezmluvyoúvere,máprávomoc
na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci, nakoľko odporca ako spotrebiteľ má bydlisko na území
Slovenskej republiky.

Pokiaľ sa týka rozhodného práva, ktoré súd v predmetnej veci aplikoval, t. j. českého právneho poriadku,
vychádzal z voľby práva vyplývajúcej z článku 1 podmienok pre platobné karty klientov ČSOB, podľa
ktorého právne vzťahy súvisiace s vydaním a užívaním platobnej karty sa riadia právnym poriadkom
Českej republiky.Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade

s ustanovením § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi
sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom
bola dňa 10.4.2008 uzavretá zmluva o úvere k ČSOB kreditnej karte č. XXXXXXXXXR. Tvrdenia

navrhovateľa o tom, že odporca prostredníctvom poskytnutej kreditnej karty čerpal finančné prostriedky,
že si nesplnil riadne svoje povinnosti a nesplácal splátky podľa článku V obchodných podmienok, však
v konaní preukázané neboli. Z navrhovateľom predložených dôkazov nie je zrejmé, ako odporca čerpal
poskytnutý úver, ako si plnil, resp. neplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere, v akých
splátkach, či v lehote splatnosti, alebo sa dostal do omeškania. Navrhovateľ v zmysle § 79 O.s.p.
uviedol, čoho sa svojím návrhom domáha, avšak pokiaľ sa týka požadovaného nároku, len poukázal

na priložený listinný dôkaz - históriu úverového účtu odporcu, z ktorého však vôbec nie je zrejmé, či
navrhovateľom požadovaný nárok je dôvodný. Podľa tvrdení navrhovateľa odporca prečerpal úverový
limit 35.000,- Kč o sumu 17.049,59 Kč, čo spolu predstavuje 52.046,59 Kč, pričom žalobným
návrhom sa domáha zaplatenia sumy 59.201,08 Kč. Táto suma podľa návrhu má pozostávať z položky
označenej ako pohľadávka celkom, v ktorej je zahrnutá dlžná istina vrátane kapitalizovaných úrokov.

Navrhovateľ súdu nepreukázal čerpanie finančných prostriedkov odporcom, ani dôvodnosť navýšenia
dlžnej istiny, z návrhu nie je zrejmé, z čoho celková žalovaná suma pozostáva, v akej výške boli
kapitalizované úroky určené, za aké obdobie, z akej sumy boli vypočítané. Súd poukazuje na to, že
je právom navrhovateľa rozhodovať o tom, aký procesný materiál súdu dodá, pričom po preskúmaní
žalobného návrhu a listinných dôkazov mal za to, že navrhovateľ súdu nepreukázal svoje tvrdenia o

dôvodnosti žalobným návrhom uplatňovaných súm.

Uvedené konanie je konaním návrhovým, a preto bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali oprávnenosť jej žaloby. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou,
ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou
účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované

rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol.
Súd vychádza predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi
navrhnuté dôkazy má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených
podmienok, v zásade to však nie je jeho povinnosťou.

Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporca ako
úspešný účastník by mal právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však ich náhradu neuplatnil, súd
rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu uvedeného v § 205
ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. majúc za to, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca riadne a včas neplnil podmienky, k plneniu ktorých sa
zaviazal v zmluve po predchádzajúcich výzvach, na ktoré odporca adekvátne nereagoval a dlžnú
čiastku neuhradil, navrhovateľ bol nútený pristúpiť k zosplatneniu úveru. K tomu došlo dňa 25.9.2009.

Pri vyhotovovaní žaloby navrhovateľom došlo k chybe v počítaní, keď namiesto sumy 58.250,65 Kč
v petite uviedol sumu 59.201,08 Kč, pričom v odôvodnení skutkového stavu správne poukazoval na
dôkazy, z ktorých suma 58.250,65 Kč vyplýva. Ide o podrobný výpis z úverového účtu, kde ku dňu
28.10.2010 výška dlžnej istiny bola vo výške 51.096,16 Kč, výška úrokov z úveru 579,82
Kč a výška úrokov z omeškania 6.574,67 Kč, čo spolu tvorí sumu 58.250,65 Kč. Poukazuje na bod

4.2. obchodných podmienok, podľa ktorých úverový limit ani čiastkový úverový limit nie je dovolenéprekročiť. V prípade ak klient úverový limit alebo čiastkový úverový limit prekročí, bude suma, o ktorú
bol prekročený, úročená debetnou úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve, t. j. vo výške 30 % p.a..
Vychádzajúc z podrobného výpisu z úverového účtu pri dlžnej istine vo výške 51.096,16 Kč bol úverový

limit prekročený o 16.096,16 Kč. Navrhovateľ pri vyhotovovaní žaloby opäť nesprávne na základe
chyby v písaní uviedol výšku prekročenia úverového účtu, keď vychádzal z omylom uvedenej sumy
52.046,59 Kč, a teda nesprávne požadoval debetný úrok zo sumy 17.046,59 Kč. Navrhovateľ však opäť
správne poukázal na dôkazy, z ktorých je zjavné, že úverový limit bol prekročený o sumu 16.096,16
Kč. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd nepovažoval za preukázané to,

že odporca si svoje povinnosti neplnil. Okresný súd v Žiline nariadil pojednávanie v predmetnej právnej
veci na deň 10.9.2012. Navrhovateľ sa z uvedeného pojednávania ospravedlnil podaním zo
dňa 4.9.2012, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť, pretože náklady za cestovné a premeškaný čas
by zbytočne navýšili žalovanú čiastku. Navrhovateľ považoval svoj nárok za dostatočne podložený a
navrhol, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal navrhovateľovi celú žalovanú čiastku s
príslušenstvom, resp. ak nebude považovať jeho nárok za preukázaný, nech konanie odročí a vyzve

navrhovateľa k doplneniu svojich skutkových tvrdení, resp. dôkazov. Navrhovateľ má za to, že okresný
súd dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho
zamietol navrhovateľov nárok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere tým, že navrhovateľovi
zamietol žalobou uplatnený nárok na dlžnú sumu s príslušenstvom, ktorý mu prináleží v dôsledku toho,
že odporca neplnil svoj dlh riadne a včas. Navrhovateľ sa domnieva, že predložil okresnému súdu

všetky listinné dôkazy, ktoré tento jeho nárok potvrdzujú. V ospravedlnení z pojednávania vyslovenie
žiadal o odročenie pojednávania pre prípad, ak súd nebude považovať všetky tvrdenia za preukázané.
Na základe uvedeného sa navrhovateľ domnieva, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a
tým aj právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania,
prípadne doplnenie dôkazov na pojednávaní. K podanej žalobe navrhovateľ pripojil listinné dôkazy

preukazujúce jeho nárok, a to žiadosť o ČSOB kreditnú kartu, obchodné podmienky pre ČSOB kreditnú
kartu, podmienky pre platobnú kartu klientov ČSOB, oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej
karte, oznámenie o zosplatnení úveru, výpis úročenia a relevantnú časť histórie úverového účtu. S
ohľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na ďalšie
konanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok na
základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. napadnutý rozsudok
potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na
ktoré poukazuje.

Odvolacie námietky odporcu nie sú dôvodné.

Základnými povinnosťami účastníka sporového, t.j. kontradiktórneho konania je povinnosť tvrdenia a

povinnosť dôkazná. Účastník má povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
a preukázať ich predloženými alebo navrhnutými dôkazmi. Každý účastník nesie dôkazné bremeno za
svoje tvrdenia. Túto povinnosť má navrhovateľ aj v prípade nečinnosti odporcu.

Navrhovateľ svoj nárok opieral o uzatvorenú zmluvu o úvere a poskytnutie finančných prostriedkov
odporcovi na základe uzavretej zmluvy. Navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi síce preukázal

platné uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorá je konsenzuálnym kontraktom a vzniká už samotnou dohodou
zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie
dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy týchto peňažných prostriedkov (úverový
limit) a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z konsenzuálnehocharakteru tohto zmluvného typu vyplýva, že na vznik záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy sa
nevyžaduje reálne čerpanie úveru dlžníkom. Nárok na vrátenie úveru však zakladá až poskytnutie
peňažných prostriedkov v prospech dlžníka a splatnosť.

Dôkazné bremeno na preukázanie poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi zaväzuje nepochybne
navrhovateľa. Je na navrhovateľovi, akým spôsobom si túto dôkaznú povinnosť splní. Možno však
súhlasiť s konštatovaním prvostupňového súdu, že v tomto smere navrhovateľ dôkazné bremeno
neuniesol.

Vychádzajúc z odvolacích námietok odporcu, odvoláva sa na predložené listinné dôkazy, ktorými
mal preukázať uplatnený nárok. Listinné dôkazy, ktoré označuje, a to žiadosť o ČSOB kreditnú

kartu, Obchodné podmienky pre ČSOB kreditnú kartu, Podmienky pre platobnú kartu klientov ČSOB,
oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte, oznámenie o zosplatnení úveru a výpis úročenia,
však nemožno pokladať za listiny preukazujúce poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Ďalej
udáva, že súdu predložil relevantnú časť histórie úverového účtu. Tým má zrejme na mysli bližšie
neoznačené listiny, ktoré sa nachádzajú na č. l. 21 až 29 spisu a obsahujú kolónky pohľadávka celkom,

dlžná istina, nabehnuté úroky, dlžné úroky, úrok z omeškania, dlžné poplatky, konečná splatnosť. Táto
listina však neobsahuje také údaje, z ktorých by vyplývalo poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi
zo strany veriteľa, ktorou by v zásade mohol byť aj výpis z úverového účtu odporcu a z ktorej by najmä
vyplývalo, kedy a v akej výške dlžník čerpal úverové prostriedky poskytnuté veriteľom.

Ku dňu rozhodnutia prvostupňového súdu a rovnako aj ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu možno

konštatovať, že poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi preukázané nebolo.

Navrhovateľ má za to, že súd tým, že neodročil pojednávanie, mu odňal možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych

procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie môže byť
odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne

predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka. Prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia argumentujúc
tým, že náklady za cestovné a premeškaný čas by zbytočne zvýšili žalovanú čiastku.

Sporové konanie je kontradiktórne a navrhovateľ nemá oprávnenie si vymieniť, že pre prípad ak nebude
chcieť návrhu navrhovateľa vyhovieť, oznámi mu túto skutočnosť a pojednávanie z tohto dôvodu odročí.

Dôvody uvedené navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie
pojednávania.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje

na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávaniazúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka.

Jedným z inštitútov, ktorý slúži na posilnenie postavenia účastníka a má eliminovať prekvapivosť

súdneho rozhodnutia, je ust. § 118 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého po vykonaní úkonov podľa odseku 1
predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich
účastníci navrhli.

Navrhovateľ mal v konaní oprávnenie dozvedieť sa, že jeho skutkové tvrdenia o poskytnutí peňažných

prostriedkov dlžníkovi - odporcovi ostali spornými, čo však predpokladalo jeho účasť na pojednávaní,
ktorú sám z vlastného rozhodnutia nevyužil.

V danej veci neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania. Okresný súd postupoval správne,
keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol. Procesným dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena zo strany účastníka je zamietnutie jeho návrhu.

Súd nemôže svojím postupom kompenzovať nedostatočnú procesnú bdelosť toho-ktorého účastníka.
V sporovom konaní je takýto postup neprípustný a súd by ním porušoval rovnosť účastníkov v konaní.
O nedbalom prístupe navrhovateľa k svojim procesným povinnostiam, a to predovšetkým k povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti, svedčí aj podané odvolanie, keď navrhovateľ sám konštatuje, že
nesprávne uviedol v skutkových tvrdeniach, ako aj v petite žaloby výšku istiny prečerpaného úverového

limitu, ako aj celkovej dlžnej pohľadávky, napriek tomu nepodal návrh na zmenu žaloby.

Rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania je vecne správny a krajský súd ho preto
potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1
O.s.p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania mu však nevznikli, preto mu odvolací

súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.