Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 20C/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312232322
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2312232322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Martinom Holičom v právnej veci

navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Bratislava, Olejkárska ul.
č. 1, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku
9-C1, proti odporkyni: I. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P., M.. P. X, toho času na neznámom mieste, v
konaní zastúpená opatrovníčkou pre konanie W. D., zamestnankyňou Okresného súdu Y., o návrhu na
zaplatenie sumy vo výške 50,70 eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 50,70 Eur, náhradu trov konania vo
výške 50,50 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 34 Eur a iné trovy konania vo výške 16,50

Eur k rukám advokáta navrhovateľa, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 5.6.2012, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 11.12.2012,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 50,70 eur a zaviazal ju tiež na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil
tým, že odporkyňa dňa 12.10.2011 použila pri svojej preprave dopravný prostriedok navrhovateľa, avšak
na výzvu revízora, t.j. zamestnanca navrhovateľa povereného vykonávaním kontroly cestovných lístkov,
sa odporkyňa nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, čiže
nepreukázala zaplatenie cestovného, čím navrhovateľovi vznikol voči odporkyni nárok na zaplatenie

cestovného vo výške 0,70 eur ako aj na zaplatenie sumy vo výške 50 eur, ktorá v zmysle zákona č.
58/1997 Z.z. predstavuje sankciu za porušenie povinnosti vo výške do stonásobku cestovného.

Odporkyňa sa toho času nachádza na neznámom mieste, súd jej preto v zmysle ustanovenia § 29 ods.
2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 29 ods. 6 O.s.p. ustanovil opatrovníka pre konanie, a to v osobe
zamestnankyne tunajšieho súdu, nakoľko je prejednávaná vec drobným sporom.

Na pojednávanie vo veci, ktoré sa dňa 27.2.2013 konalo na Okresnom súde Galanta, sa účastníci
konania, vrátane právneho zástupcu navrhovateľa, nedostavili. Súd preto v zmysle ustanovenia § 101
ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomspisu,atonajmäsnávrhomnavrhovateľa

a s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok, pričom z vykonaného dokazovania súd
zistil,žeodporkyňadňa12.10.2011použilaprisvojejprepravedopravnýprostriedoknavrhovateľa,avšak
pri revíznej kontrole na linke mestskej hromadnej dopravy č. 70, č. voza 1846/1, sa revízorovi nevedelapreukázať platným cestovným lístkom, resp. iným platným cestovným dokladom, čím odporkyňa
nepreukázala, že za svoju prepravu zaplatila cestovné vo výške 0,70 eur.

Podľa ustanovenia § 760 OZ, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné

použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa ustanovenia § 9 písm. b) zákona č. 168/1996 Z.z., v znení z.č. 58/1997 Z.z., dopravca
je prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného svojho zamestnanca
povereného výkonom kontroly (ďalej len "revízor"), alebo organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer")
oprávnený dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže uložiť

cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods.
3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu
meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu
(cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a
priezvisko zákonného zástupcu.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z., v znení z. č. 58/1997 Z.z., cestujúci
je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora
sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže
preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v
rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho

preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho
meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za
znečistenie autobusu.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z., v znení z. č. 58/1997 Z.z., úhrada pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného

bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť

peňažná náhrada.

Keďže bola odporkyňa pristihnutá bez platného cestovného lístka, v zmysle ustanovenia § 9 ako aj
ustanovenia § 14 zákona č. 58/1997 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 168/1996 Z.z. o cestnej
doprave, jej tým vznikla povinnosť zaplatiť cestovné ako aj sankciu, t.j. úhradu za porušenie tarifných
a prepravných podmienok vo výške do stonásobku cestovného. Zaplatením cestovného by medzi

navrhovateľom a odporkyňou vznikla prepravná zmluva. Odporkyňa však odmietla cestovné a vyššie
uvedenú sankciu zaplatiť, medzi navrhovateľom a odporkyňou preto k uzatvoreniu prepravnej zmluvy
nedošlo a navrhovateľovi tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odporkyňa na
úkor navrhovateľa týmto spôsobom plnením bez právneho dôvodu získala.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia je odporkyňa
povinnávydaťnavrhovateľovibezdôvodnéobohatenie,atovpeniazochvovýškecestovného,t.j.vsume
0,70 eur. Okrem toho je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi v zmysle zákona č. 58/1997 Z.z.

sankciu za porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške do stonásobku cestovného, pričom
navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil sumu vo výške 50 eur.

Súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. bolo do Občianskeho súdneho poriadku zaradené novelou účinnou
od 15.10.2008 a zaradenie tohto ustanovenia rešpektuje Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom

predkladateľ zaradením tohto ustanovenia sledoval pristúpenie k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke
v drobných veciach neprimerané. Cieľom takýchto súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže preto prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé
veci z hľadiska odmeny advokáta. V dôvodovej správe je k ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. uvedené, že
spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi

na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu
ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.

Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a jeho ods. 29 trovy konania by mala
znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym
právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť,

aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad
aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom
alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo
prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné.

ZozneniauvedenéhoustanoveniaNariadeniaakoajdôvodovejsprávykustanoveniu§150ods.2O.s.p.

jasne zákonodarca definoval pojem primeranosti a nie slovkom niekoľkonásobne, ktoré sa v kontexte
dôvodovej správy používa len príkladmo, a preto aj pri posudzovaní priznávania trov konania je nutné
vychádzaťzozásadyprimeranostiresp.úmernosti.Zaprimeranépovažovalsúdnáhradutrovkonaniado
výšky neprekračujúcej samotnú výšku pohľadávky, pričom bolo potrebné tiež zohľadniť, že tak dôvodová
správa ako aj vyššie citované Nariadenie nerozčleňuje trovy konania na súdny poplatok, režijný paušál,

trovyprávnehozastúpeniaapodobne,ajepotrebnésastotožniťsvýkladom,žeprimeranosťpredstavuje
všetky trovy konania súvisiace s účelným vymáhaním práva t.j. aj súdny poplatok aj všetky trovy
právneho zastúpenia, ak si už organizácia v drobných sporoch právne zastúpenie zvolí.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
navrhovateľoviakoúčastníkovikonania,ktorýmalvoveciplnýúspechvznikloprávonaplnúnáhradutrov

konania potrebných na uplatnenie svojho nároku voči odporkyni. Trovy navrhovateľa pritom pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
pomoci (prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier, písomné podanie na súd), kde odplata za jeden
úkon právnej pomoci v zmysle príslušnej vyhlášky o odmenách advokátov za poskytovanie právnej
pomoci je v tomto spore vo výške 16,60 eur vrátane 20 % DPH, režijný paušál za úkon á 7,63 eur

vrátane 20 % DPH. Vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky, ktorú vyčíslené trovy prevyšovali viacako dvojnásobne však súd v zmysle citovaného ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. znížil výšku náhrady
trov konania tak, že navrhovateľovi priznal trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky. Takýto
výklad je aj v súlade s ods. 7 Nariadenia a zodpovedá zásade jednoduchosti, rýchlosti a proporcionality.

Takýto výklad považoval súd za vyvážený tak v prospech navrhovateľa, ako aj v prospech odporkyne
a v súlade so zámerom zákonodarcu. Súd upravil výšku trov tak, aby neprevyšovali uplatnenú istinu,
pričom zohľadnil i skutočnosť, že v prípade navrhovateľa ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej
hodnoty, čím je daná i nízka náročnosť úkonov, náhrada ktorých je uplatňovaná v rámci trov konania.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 50,50 eur do 3 dní právoplatnosti

tohto rozsudku, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 34 eur a iné trovy konania, t.j. súdny poplatok
za návrh vo výške 16,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z.