Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227777
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8114227777.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov
JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu N. M., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v Q., na ul. U. č. X, proti žalovanej F. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Q., na ul. U. č. X,
právne zastúpenej JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou so sídlom v Prešove, na ulici Hlavnej č.
45, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku

Okresného súdu Prešov zo dňa 22.06.2017, č.k. 15C/359/2014-121 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom z veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu osobné motorové vozidlo značky J. X., rok výroby
2007, evidenčné číslo Q. T. v zostatkovej hodnote 5 000.- eur a nehnuteľnosti, pozostavujúce z bytu č.

9, nachádzajúcemu sa na 4. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, postavenému na parcele č.
XXXXX so všetkými jeho súčasťami a príslušenstvom, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 73/2190 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
73/2190 na pozemku s parcelným číslom XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 368 m2,
zapísané na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX katastrálneho územia Q., v zostatkovej hodnote 58 000.-
eur. Ďalej rozhodol, že žalobca preberá zostatok úveru poskytnutého Q. V.., zmluvou o pôžičke zo dňa

01.05.2006.Žalobcuzaviazalzaplatiťžalovanejnafinančnévyrovnaniesumu14406.-eur.Ďalejvyslovil,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Zo zhodných výpovedí strán sporu bolo preukázané, že účastníci počas trvania manželstva nadobudli
do BSM nehnuteľné veci, uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Na zostatkovej hodnote týchto
nehnuteľností vo výške 58 000.- eur sa žalobca a žalovaná zhodli.

3. Ďalšou nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu je existencia motorového vozidla značky J.
X., rok výroby XXXX, kde sa strany dohodli na zostatkovej hodnote vozidla vo výške 5 000.- eur.

4. Existencia pasív BSM formou čerpania hypotekárneho úveru z Q., na základe zmluvy zo dňa
01.05.2006 bolo tiež nesporným tvrdením žalobcu a žalovanej. Zostatok k 18.05.2017 predstavuje sumu

4 872.- eur, pričom túto čiastku je potrebné vyporiadať rovným dielom pre každého z bývalých manželov,
ktorí od rozvodu splácajú tento úver, a to každý z nich polovicu splátky.

5. Z predloženej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 27.09.2010 vyplynulo, že žalobca odpredal
byt č. X na prízemí bytového domu, súpisné číslo XXXX spolu s príslušenstvom, spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym

podielom na pozemku za kúpnu cenu 37200.- eur.6. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Q. z 15.10.2007 bol žalobcovi poskytnutý
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v sume 250 000.- Sk (8 298.- eur), ako občanovi s
ťažkým zdravotným postihnutím.

7. Konanie o vyporiadanie BSM je konanie o vzťahu, ktorého spôsob vyporiadania je stanovený ust. §
150 Občianskeho zákonníka. Ide teda o konanie, v ktorom súd môže prekročiť návrhy strán a prisúdiť
niečo iné alebo viac, než čoho sa domáhali.

8. Za spoločný majetok sa považuje ten, ktorý manželia nadobudli spoločne, alebo jeden z nich za
trvania manželstva s výnimkou toho, čo jeden z nich získal dedičstvom alebo darom a tiež s výnimkou
toho, čo slúži osobnej potrebe alebo výkonu pracovnej činnosti, či inej zárobkovej činnosti len jedného z
manželov ako aj s výnimkou osobných nárokov, vyplývajúcich z práv k nehmotným statkom. Za spoločný
majetok nie je možné považovať ani majetok, ktorý bol za trvania manželstva zabezpečený z výlučného
majetku len jedného z manželov.

9. Pri vyporiadaní osobného motorového vozidla v zostatkovej hodnote 5 000.- eur sa postupovalo v
súlade so zásadou prikázania veci tomu z bývalých manželov, ktorý ju má v držbe. Osobné motorové
vozidlo bolo preto prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu.

10. Pokiaľ ide o byt, žalovaná trvala na jeho prikázaní do svojho výlučného vlastníctva so zohľadnením
záujmu maloletého dieťaťa. S týmto návrhom žalobca pôvodne súhlasil, avšak v priebehu konania ho
zmenil s poukazom na to, že žalovaná nebude vedieť zabezpečiť vyplatenie vyrovnávacieho podielu.
Žalovaná v priebehu konania nedokázala predložiť relevantný dôkaz o jej solventnosti. V dôsledku
uvedeného bol preto byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom tento účastník preukázal

schopnosť vyplatiť žalovanú v určenej lehote. Navyše vyrovnávací podiel žalobcu je nesporne nižší ako
v prípade žalovanej, a to v dôsledku zohľadnenia výlučného vnosu žalobcu do majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov.

11. Žalobca do majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vniesol sumu 37200.- eur získanú

odpredajom bytu v jeho výlučnom vlastníctve. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo so svojho vynaložil na spoločný majetok a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. V súlade s týmto
ustanovenímjetrebavkonanívykonávaťrealizáciuzápočtov,čiužvprospechspoločnéhomajetkualebo
v prospech samostatných majetkov manželov. Analogický prípad bol riešený rozsudkom Najvyššieho

súdu Českej republiky vydaným vo veci 22Cdo/2457/2004, v zmysle ktorého ak jeden z manželov
použil hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve, ktorý patril výlučne jemu, na získanie
iného, manželom už spoločného členského podielu v Stavebnom bytovom družstve, má pri vyporiadaní
BSM právo požadovať aby mu bola zo spoločného majetku manželov táto hodnota uhradená. Hodnotu
takéhoto vnosu je treba zásadne zisťovať ku dňu, kedy bol uskutočnený. Vnosom jedného z manželov

do BSM je to, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok a čo má právo požadovať, aby mu zo
spoločného majetku bolo uhradené. Výlučný členský podiel použitý na získanie iného družstevného bytu
pre oboch účastníkov predstavuje tiež majetok, ktorý bol vložený z oddeleného majetku na spoločný
majetokúčastníkov,tedanaichspoločnýčlenskýpodielvStavebnombytovomdružstvepatriacidoBSM.
Potom mala byť zistená hodnota takéhoto majetku vynaloženého jedným z manželov a čiastka, ktorú

má druhý z manželov vyplatiť na vyrovnanie podielov, by mala byť zvýšená o polovicu tejto hodnoty.
Hoci v prejednávanej veci sa nejedná o členský podiel, je všeobecne známe, že hodnota členského
podielu je ekvivalentom trhovej hodnoty bytu. Z uvedeného dôvodu sa akceptovala námietka žalobcu o
zohľadnení jeho výlučného vnosu, avšak po odpočítaní finančných prostriedkov vynaložených z majetku
v BSM v prospech výlučného majetku žalobcu tak, ako ich žalovaná listinnými dôkazmi preukázala. Išlo

o investíciu v celkovej výške 589,48.- eur, z ktorej bolo potrebné odpočítať polovicu podielu žalovanej,
teda sumu 294,74.- eur a o túto sumu znížiť výlučný vnos žalobcu zo sumy 37 200.- eur na sumu 36
905,26.- eur, po zaokrúhlení na sumu 36 905.- eur.

12. Ďalej sa zohľadnili výlučné investície žalovanej na motorové vozidlo J. X. v čiastke 7 341,57.- eur.

Zostatková hodnota tohto motorového vozidla v zmysle dohody strán sporu je 5 000.- eur. Vzhľadom na
uvedené redukcia na sumu 7 000.- eur podľa požiadavky žalovanej bola vylúčená. Žalobca a žalovaná
zaplatili za motorové vozidlo čiastku 15 640.- eur. Z tejto sumy podiel žalovanej predstavuje 47%. Z
aktuálnej hodnoty motorového vozidla vo výške 5 000.- eur má žalovaná právo na polovicu podielu vsume 2 500.- eur, ku ktorej je potrebné pripočítať jej výlučný vnos 47% zo zvyšku podielu, teda sumu
1 175.- eur. Spolu jej tak patrí čiastka 3 675.- eur.

13. Žalovaná tiež predložila listinný dôkaz, na základe ktorého navrhla zohľadniť jej výlučnú investíciu
vo výške 2 519,42.- eur do bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tieto finančné prostriedky
získala zrušením životnej poistky, čo relevantne aj preukázala.

14. Ak žalovaná v písomných stanoviskách tvrdila, že investovala svoje výlučné prostriedky v prospech

výlučného vlastníctva žalobcu na pôvodný jednoizbový byt, v tejto súvislosti sa poukázalo na to,
že nie je zrejmé aké finančné prostriedky tým žalovaná mienila, a v neposlednom rade investícia
výlučného majetku jedného z manželov na výlučný majetok druhého manžela nemôže byť predmetom
vyporiadania, nakoľko sa nejedná o stav predpokladaný v ust. § 150 Občianskeho zákonníka, teda z
výlučného v prospech spoločného, resp. zo spoločného v prospech výlučného.

15. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

16. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 251 a § 255 ods. 1, ods. 2 CSP.

17. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obaja účastníci.

18. Žalobca navrhol rozsudok zmeniť tak, aby z titulu vyrovnania mu bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanej sumu 10 561,50.- eur. Pri vyporiadaní motorového vozidla sa vôbec nezohľadnil jeho
výlučný vnos na kúpu vo výške 8 298.- eur. Rovnako je nesprávny záver o preukázaní výlučnej

investície žalovanej vo výške 2 519,42.- eur do bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Samotnáskutočnosť,žežalovanejbolivyplatenéfinančnéprostriedkyzrušenímživotnejpoistkyžiadnym
relevantným spôsobom nepreukazuje, či tieto boli aj fakticky, reálne investované, resp. v akom rozsahu
do spoločného majetku.

19. Žalovaná navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zdôraznila, že rozsudok je vrcholne
nespravodlivý a jednostranný. Žalobcovi bol priznaný prakticky celý vnos vo výške 37 200.- eur, pričom
jej vnos bol redukovaný. K redukcii došlo z dôvodu, že jej finančné prostriedky boli vynaložené na
hnuteľné veci podliehajúce opotrebeniu. Hoci z odôvodnenia rozhodnutia to priamo nevyplýva, z jeho
obsahu možno usudzovať, že pri posudzovaní otázky započítania vnosu žalobcu došlo k stotožneniu

sa s argumentáciou žalobcu o transformácii majetku. Podľa žalobcu predajom jednoizbového bytu v
jeho výlučnom vlastníctve malo dôjsť k prostej premene vecí na peniaze. Transformáciou majetku sa
rozumie obyčajná premena bytu na peniaze, pričom musí platiť, že nepribudne žiaden majetok navyše.
Inak povedané, žalobca dostane za byt toľko, koľko zaň dal, keď ho nadobudol, a to, o čo ho zhodnotil
pred uzavretím manželstva. Žalobca jednoizbový byt nadobudol a pred manželstvom zhodnotil na sumu

4 700.- eur a ten istý byt potom počas manželstva predal za 37 200.- eur. Jeho prvotná investícia sa mu
tak v konečnom dôsledku zhodnotila 7,9 násobne. Ak žalobca kúpil jednoizbový byt pred manželstvom
v sume 4 700.-eur, vrátane dodatočných investícií vynaložených pred manželstvom o transformáciu
majetku v ponímaní ustálenej judikatúry by sa jednalo vtedy, ak by za túto cenu byt počas manželstva
aj predal. To sa ale preukázateľne nestalo. Bolo preukázané, že po uzavretí manželstva boli v tomto

byte urobené investície v celkovej výške 589,48.- eur čo samo o sebe nemohlo spôsobiť zásadnú
zmenu v kúpnej cene, za ktorú ho žalobca počas manželstva predal. Táto kúpna cena bola dosiahnutá
objektívnou skutočnosťou nezávislou od vôle, či akéhokoľvek výrazného pričinenia sa žalobcu, a to
situáciounatrhusbytmivčasejehopredajavroku2009.Suma32500.-eurprevyšujúcareálnuinvestíciu
vynaloženú žalobcom na nadobudnutie jednoizbového bytu pred manželstvom, nie je jeho výlučným

vnosom do BSM, ale je spoločným majetkom strán sporu. Ide totiž o príjem, ktorý z povahy veci je
súčasťou BSM a nie je výlučným majetkom žalobcu. Tento preto nemá nárok na zápočet sumy 36905.-
eur ale maximálne sumy 4 700.- eur s prihliadnutím na investície do tohto bytu uskutočnené po uzavretí
manželstva so žalovanou.

20. Okrem toho, o zabezpečenie chodu spoločnej domácnosti a výchovu maloletej dcéry strán
sporu sa počas trvania manželstva starala výlučne žalovaná, keďže žalobca, najmä s ohľadom na
svoj zdravotný stav, sám potreboval starostlivosť, nie ešte aby pomáhal v domácnosti. Žalovaná to
však brala tak, že to robí v záujme rodiny a verila, že rovnako premýšľa aj žalobca. K námietkežalovanej, aby súd prvej inštancie zohľadnil vo svojom rozhodnutí aj vyššie uvedené skutočnosti, sa
súd vyjadril tak, že pri vyporiadaní BSM vychádzal z rovnosti podieloch oboch manželov, pričom v
prejednávanej veci nezistil žiadne okolnosti pre vybočenie z prinčípu parity. Toto stanovisko nijako bližšie

nekonkretizoval. Najmä neuviedol, prečo mal námietku žalovanej o výlučnej starostlivosti o maloletú
dcéru a spoločnú domácnosť za nedôvodnú. V tomto smere sa odôvodnenie napadnutého rozsudku
javí ako nedostatočné.

21. Krajský súd v Q.e vo veci už raz rozhodol. Rozsudkom zo dňa 25.04.2018 č.k. 7Co/1/2018-173

rozsudok potvrdil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

22. V dôsledku dovolania podaného zo strany žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
zo dňa 16.12.2019 č.k. 8Cdo 192/2018-245 rozsudok Krajského súdu v Q.e zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie rozhodnutie o prikázaní bytu do
výlučného vlastníctva žalobcu v podstate odôvodnil len jeho lepšou dispozíciou vyplatiť žalovanej

finančné vyrovnanie podielov strán na zaniknutom BSM a tým, že vyporiadavací podiel zo strany žalobcu
bude nesporne nižší ako zo strany žalovanej so zohľadnením jeho výlučného vnosu. Z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva, ako sa pri riešení tejto otázky vyrovnal so záujmom maloletej dcéry strán F. M.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola po rozvode strán sporu zverená do osobnej starostlivosti žalovanej. Za
náležité vysporiadanie s otázkou, či súdom zvolené riešenie je v záujme maloletej, rozhodne nemožno

považovať odôvodnenie, že „v neposlednom rade stojí za zváženie, či by v záujme žalovanej a jej
maloletého dieťaťa bolo tak výrazné úverové zaťaženie a či by pre ňu bolo únosné“. Odvolací súd si
osvojil, podľa neho, náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie,
t.j. aj v časti o prikázaní bytu do výlučného vlastníctva.

23. Po vrátení veci Najvyšším súdom SR odvolací súd opätovne v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a §
381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovanej je opodstatnené.

24. Ust. § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých je treba vychádzať pri vyporiadaní

BSM. Svojou formuláciou a demonštratívnym výpočtom hľadísk, ku ktorým sa má pri vyporiadaní
prihliadať, umožňuje súdu podľa okolností konkrétneho prípadu zohľadniť rôzne skutočnosti, ktoré môžu
ovplyvniť spôsob vyporiadaniaBSM. Ak v konaní o vyporiadanie BSM výjdu najavo rôzne skutočnosti
odôvodňujúce prikázanie veci každému z bývalých manželov, je vecou úvahy súdu, aké riešenie zvolí
a ktorému z bývalých manželov konkrétnu vec z BSM prikáže. Táto úvaha súdu ale musí byť riadne

odôvodnená, vychádzať z právne významných skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní a nesmie byť
zjavne neprimeraná. Vzhľadom na charakter hypotézy tejto právnej normy, pod záväznosťou zásad
vyporiadania treba rozumieť povinnosť súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo niektoré zo
skutočností uvedených v predmetnom ustanovení nevzal do úvahy. Zákon pravda dáva súdu značnú
mieru úvahy, ktoré zo skutočností a do akej miery zoberie do úvahy, súd ale musí riadne odôvodniť

spôsob svojho rozhodnutia v tomto smere.

25.Jednouzozásad,ktorésauplatňujúprivyporiadaníBSMjezásadaochranyzáujmovmaloletýchdetí.
Na uvedené hľadisko sa prihliada najmä pri určení, aká konkrétna časť majetku pripadne do výlučného
majetku manžela, ktorý má maloleté deti vo svojej výchove. Toto hľadisko nie je samo o sebe dôvodom

na zmenu rozsahu podielov bývalých manželov na zaniknutom BSM. Potreby maloletých detí treba
posúdiť podľa povahy konkrétneho prípadu.

26. Potreby maloletých detí ako jedno zo zákonom preferovaných hľadísk pri vyporiadaní BSM súdom
je síce neurčitým právnym pojmom, avšak súd je povinný aplikáciu a výklad tohto neurčitého právneho

pojmu vo svetle skutkových okolností vo svojom rozhodnutí zdôvodniť. Neurčité právne pojmy v žiadnom
prípade nie sú ustanoveniami, ktoré by súdu umožňovali ľubovôľu alebo ktoré by umožňovali súdu
absolútne neobmedzenú úvahu. Neurčité právne pojmy vyžadujú hodnotiace naplnenie. Pri aplikácii
práva musí v procese výkladu dôjsť k zohľadneniu istých okolností skutkového stavu hodnotiacim
prístupom interpreta.

27. Vyššie uvedené hľadisko potreby maloletých detí, ktoré mohlo byť významné pre rozhodnutie súdu
vyžadovalo jeho špecifickú odpoveď. Pokiaľ prvoinštančný súd takúto odpoveď v dôvodoch svojho
rozhodnutia nedal, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.28. Rovnako špecifickú odpoveď vyžadovala otázka, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to,
ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a otázka starostlivosti o maloleté dieťa strán

a obstarávania spoločnej domácnosti, ktorá v odôvodnení rozhodnutia tiež absentuje.

29. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

30. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

31. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov

sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

32. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

33. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanej, aby uskutočnila jej patriace procesné právo v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
b) C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391

ods. 1 C.s.p.).

34. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie vyrovnať sa s otázkou potrieb maloletého dieťaťa
strán sporu, s otázkou, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie spoločných vecí a tiež aj s otázkou starostlivosti o maloleté dieťa strán sporu a obstarávania

spoločnej domácnosti a následne rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala
zásadám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

35. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.), v
novom rozhodnutí rozhodne o trovách odvolacieho a dovolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p. a § 453

ods. 3 C.s.p.).

36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).