Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/165/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202331
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8218202331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: O. N., rod. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX R., toho času A. S. XX, XXX XX N., právne zastúpenej:
Centrom právnej pomoci ustanoveným advokátom JUDr. Ivanom Savčákom, so sídlom Partizánska 45,
085 01 Bardejov, IČO: 42 230 080, proti žalovanému: M. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.
XXX/XX, XXX XX R., zastúpeného na základe splnomocnenia: M.. O. F., bytom T. S. XXXX/XX, A., t.č.
H. C., G., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č k. 3C/46/2018-169 zo dňa 14. 08. 2019 takto

jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Rozsudok potvrdzuje.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I.Zvecípatriacichdobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsúdprikazujedovýlučnéhovlastníctva
žalovaného nehnuteľnosti vedené Okresným úradom N. - katastrálnym odborom, pre okres N., obec R.,

katastrálne územie R. na LV č. XXX a to:
- rodinný dom, súpisné číslo XXX postavený na parcele CKN č. XXXX;
- parcelu CKN č. XXXX - orná pôda o výmere 963 m2;
- parcelu CKN č. XXXX - záhrada o výmere 402 m2;
- parcelu CKN č. XXXX - zastavená plocha a nádvorie o výmere 443 m2;
- parcelu CKN č. XXXX - záhrada o výmere 129 m2
v celkovej hodnote 87 600,- Eur.

II.Zvecípatriacichdobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsúdprikazujedovýlučnéhovlastníctva
žalovaného hnuteľné veci - zariadenie kuchyne (kuchynská linka, chladnička s mrazničkou, mikrovlnná
rúra, kuchynské spotrebiče, sporák, riady, jedálenský stôl a stoličky); zariadenie obývacej izby (nábytok,
televízor, koberce); zariadenie spálne (skrine, posteľ); zariadenie osobitnej miestnosti (stacionárny
bicykel, veža na cvičenie) a zariadenie kúpeľne (sprchovací kút, vaňa, práčka ), v celkovej hodnote 3

480,- Eur.III. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobkyne osobné motorové vozidlo zn. S. F., rok výroby XXXX, S. č. H E.Č.: N., v hodnote
4 950,- Eur.

IV. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobkyne zariadenie kaderníctva v hodnote 1 500,- Eur.

V.Zvecípatriacichdobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsúdprikazujedovýlučnéhovlastníctva

žalobkyne investíciu do podielového fondu T. Z. L. B. U. vo výške 1 000,- EUR.

VI. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobkyne osobný bankový účet v O.. a.s., č. Z so zostatkom k XX.XX.XXXX v sume 71,36
Eur, ako aj sporiaci podúčet v O.. a.s., č. Z so zostatkom k XX.XX.XXXX v sume 300,61 Eur.

VII. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného
vlastníctva žalovaného osobný bankový účet v Z. Z., č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom
k XX.XX.XXXX v sume 286,62 Eur

VIII. Žalovaný preberá záväzok splatiť úver poskytnutý Z. Z. na základe zmluvy o splátkovom úvere (úver

na bývanie) č. XXXXXXXXXX zo XX.XX.XXXX, so zostatkom k XX.XX.XXXX vo výške 35 669,51 Eur.

IX. Žalobkyňa je povinná na celkové vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatiť
žalovanému sumu 21 745,75 EUR a to v splátkach po 200,- EUR mesačne splatných vždy k 20. dňu v
kalendárnom mesiaci, počnúc prvým mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

X. Žalovaný je povinný na celkové vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatiť
žalobkyni sumu 45 723,31 EUR a to v splátkach po 200,- EUR mesačne splatných vždy k 20. dňu v
kalendárnom mesiaci, počnúc prvým mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

XI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 136 ods. 2, § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, §
149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 151 ods. 1, § 132 ods. 3, § 232 ods. 4 Civilného sporového
poriadku.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že v danom prípade v priebehu

súdneho sporu došlo v podstate k dohode sporových strán v otázke rozsahu vecí, ako aj záväzkov
patriacich do objemu vyporadúvanej masy BSM, a to tak, že do tejto masy nesporne patria (i) hnuteľné
veci - zariadenie kuchyne (kuchynská linka, chladnička s mrazničkou, mikrovlnná rúra, kuchynské
spotrebiče, sporák, riady, jedálenský stôl a stoličky); zariadenie obývacej izby (nábytok, televízor,
koberce); zariadenie spálne (skrine, posteľ); zariadenie osobitnej miestnosti (stacionárny bicykel, veža

na cvičenie), zariadenie kúpeľne (sprchovací kút, vaňa) a to v ich zostatkovej hodnote (ďalej len „ZH“)
3 400,- Eur + práčka v ZH 80,- Eur; ďalej (ii) vrátane osobného motorového vozidla zn. S. F., rok výroby
XXXX, S. č. H I. v ZH 4 950,- Eur; (iii) ďalej vybavenie kaderníctva v ZH 1 500,- Eur; (iv) investícia
do podielových fondov v hodnote 1 000,- Eur, (v) zostatky na osobných účtoch sporových strán k
13.06.2017 a to na osobnom účte žalobkyne v sume 71,36 Eur a na jej sporiacom podúčte v sume

300,61 Eur a na osobnom účte žalovaného v sume 286,62 Eur a napokon do BSM nesporne patrí aj (vi)
nesplatený zostatok úveru na bývanie od Z. Z. v sume 35 669,51 Eur. Pokiaľ ide o tento uvedený rozsah
BSM sporové strany sa taktiež dohodli aj o spôsobe jeho vyporiadania a to tak, že všetky uvedené
hnuteľnévecivrátanepráčky,akoajosobnýúčetžalovanéhoanapokonajzáväzoksplatiťzostatokúveru
pripadnú žalovanému s jeho povinnosťou pokiaľ ide o aktíva vyplatiť žalobkyňu z 1 ich dohodou určenej

zostatkovej hodnoty a pokiaľ ide o pasívum s povinnosťou žalobkyne vyplatiť žalovanému 1 hodnoty
tohto záväzku. Osobné motorové vozidlo, vybavenie kaderníctva, investícia do podielových fondov ako
aj osobný účet so sporiacim podúčtom pripadnú zasa žalobkyni s jej povinnosťou vyplatiť žalovaného
z 1 ich dohodou určenej zostatkovej hodnoty.4. Vzhľadom na uvedené tak okresný súd rozhodol v zmysle uvedenej dohody sporových strán a do
výlučného vlastníctva žalovaného prikázal všetky hnuteľné veci vrátane práčky, ako aj jeho osobný

bankový účet v Z. Z.., s tým, že v rámci úplného vyporiadania BSM bude povinný vyplatiť žalobkyni 1
zo ZH tohto majetku a pokiaľ ide o práčku s jeho súhlasom bude povinný vyplatiť žalobkyni celkovú
jej ZH 80,- Eur, pretože žalobkyňa ju získala titulom daru, takže žalovaný na dorovnanie podielov
bude povinný vyplatiť žalobkyni sumu 1 923,31 Eur [(3 400 : 2) + 80 + (286,62 : 2)], pričom súčasne
žalovaný prevzal na seba záväzok vyplatiť nesplatenú sumu úveru od Z. Z.. v sume 35 669,51 Eur s

tým, že na úplné vyrovnanie mu bude žalobkyňa povinná vyplatiť 1 z tohto zostatku úveru, t.j. sumu
17 834,76 Eur (35 669,51 : 2). Súčasne okresný súd na základe uvedenej dohody sporových strán
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne osobné motorové vozidlo, vybavenie kaderníctva, investíciu
do podielových fondov ako aj jej osobný bankový účet so sporiacim podúčtom v O. s tým, že v rámci
úplného vyporiadania BSM bude žalobkyňa povinná vyplatiť žalovanému 1 zo ZH tohto majetku a to
sumu 3 910,99 Eur [(4 950 : 2) + (1 500 : 2) + (1 000 : 2) + (71,36 : 2) + (300,61 : 2)].

5. Sporové strany sa taktiež zhodli, že predmetom vyporiadania BSM nebude vybavenie detských
izieb, ktoré si po rozvode manželstva žalobkyňa a žalovaný rozdelili a tieto obaja podľa potreby (počas
prítomnosti ich detí) aj užívajú a taktiež sa dohodli, že predmetom tohto vyporiadania nebude ani
vybavenie aktuálnej domácnosti žalobkyne.

6. V danom prípade bola spornou otázka existencie a vyporiadania pasíva, na ktoré v konaní upozornil
žalovaný a to údajnej pôžičky v sume 500 000,- Sk (16 596,99 Eur), ktorá mala byť žalobkyni a
žalovanému v roku 2005 poskytnutá na kúpu nehnuteľností vedených na LV XXX rodičmi žalovaného,
ktoríbolizároveňpredávajúcimitýchtonehnuteľnostívedenýchnaLVXXX,čovšakžalobkyňapopierala.

V priebehu konania žalovaný zmenil svoju argumentáciu a tvrdil, že v skutočnosti sa nejednalo o pôžičku
zo strany jeho rodičov na kúpu týchto nehnuteľnosti vedených na LV XXX, pretože tieto nehnuteľnosti
jemu a jeho vtedajšej manželke (žalobkyni) jeho rodičia v skutočnosti darovali. Vzhľadom na uvedenú
zmenenú argumentáciu žalovaného vo vzťahu k pôvodne ním tvrdenému pasívu sa tak okresný súd v
intenciách vykonaného dokazovania musel vysporiadať nie len s otázkou existencie tohto pasíva, ale

nadväzne na to aj s otázkou začlenenia nehnuteľností vedených na LV XXX do vyporadúvanej masy
BSM.

7. Pokiaľ ide o existenciu pôvodne iba žalovaným tvrdeného pasíva a to pôžičky od jeho rodičov, ktoré
by podľa jeho tvrdení malo patriť do BSM, v dôsledku vykonaného dokazovania (výpovede svedkov a

žalobkyne) a najmä v dôsledku odvolania tohto tvrdenia samotným žalovaným, ktorý bol jeho pôvodcom,
avšak bez jeho preukázania, mal okresný súd za to, že toto pasívum v skutočnosti neexistuje a teda ani
nemôže patriť do vyporadúvanej masy BSM, preto na neho okresný súd v ďalšom ani neprihliadal.

8. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v súvislosti so zmenenou

argumentáciou žalovaného (na pojednávaní konanom 26.07.2019) o tom, že nehnuteľnosti vedené
na LV XXX boli jemu a jeho vtedajšej manželke (žalobkyni) jeho rodičmi darované, čo vo svojich
výpovediach potvrdili aj svedkovia (t.j. rodičia žalovaného), okresnému súdu nedá v prvom rade
nepodotknúť,ževzhľadomnaokolnostiveci,kedysažalovanýnajskôrsnažilzmenšiťaktívnumasuBSM
vyfabulovaným tvrdením o pôžičke na kúpu nehnuteľností vedených na LV XXX, ktorú argumentáciu

na poslednú chvíľu sám odvolal a zmenil na tvrdenie o darovaní týchto nehnuteľností vedených na LV
XXX, sa toto tvrdenie vzhľadom na okolnosti veci (podľa vyjadrení rodičov žalovaného, ako aj podľa
vyjadrenia žalobkyne o tom, že kúpna cena za tieto nehnuteľnosti nebola nikdy vyplatená) síce javí
ako pravdepodobné, avšak účelové a na veci nič nemeniace. Totižto na opakovaný dopyt súdu jednako
svedkovia (t.j. rodičia žalovaného) na pojednávaní konanom 26.07.2019, ako aj samotný žalovaný

uviedli, že predmetné darovanie malo byť adresované obom vtedajším manželom súčasne (žalobkyni aj
žalovanému) a nie len žalovanému. Inými slovami rodičia žalovaného ako fiktívni darcovia mali údajne
v úmysle darovať tieto nehnuteľnosti obom vtedajším manželom spoločne, pričom k tomuto fiktívnemu
darovaniu malo dôjsť v roku 2005, t.j. za trvania manželstva (manželstvo bolo uzavreté v roku 1991),
takžeajvprípade,kebyboloprisvedčenéargumentáciižalovaného,žepredmetnénehnuteľnostivedené

na LV XXX boli jemu a jeho vtedajšej manželke darované, by bolo možné mať v zmysle cit. § 143 OZ
minimálne za to, že tieto nehnuteľnosti by boli v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného
vo veľkosti ich podielov každého 1 k celku. Ohľadom darov obidvom manželov za trvania manželstva
možno z kogentného ustanovenia § 143 OZ totižto vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstvadedením alebo darom obidvom manželov sa nestávajú predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva,
ale podielového spoluvlastníctva v rovnakej veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Avšak vzhľadom
na skutočnosť, že z údajov verejného registra (kataster nehnuteľností) do ktorého autorizovaný subjekt

(príslušný katastrálny úrad) zapisuje zákonom ustanovené údaje týkajúce sa evidencie nehnuteľností
vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vo veľkosti ich
podielu 1/1, vedených na LV XXX a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej platnosť žiadny na to oprávnený
subjekt pred príslušným orgánom verejnej moci (súdom) doposiaľ nenapadol ani legitímne nespochybnil
jej platnosť. Okresný súd dovolávajúc sa teda tohto oficiálneho zápisu v katastri nehnuteľností o ktorého

pravdivosti a dôveryhodnosti nie je oprávnený bez ďalšieho pochybovať, uzavrel, že tieto nehnuteľnosti
vedené na LV XXX patria do vyporadúvanej masy BSM bez potreby odkázať v tejto časti žalobného
petitu sporové strany na ďalšie nákladné súdne konanie o vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva
k týmto nehnuteľnostiam, pretože toto podielové spoluvlastníctvo by bolo nesporné a teda vyporiadania
schopné,ibavprípadelegitímneho(rozhodnutímnatopríslušnejsúdnejautority)spochybneniaplatnosti
kúpnej zmluvy o kúpe týchto nehnuteľností vedených na LV XXX, tak ako táto skutočnosť aktuálne

vyplýva zo zápisu v katastri nehnuteľností. Nad rámec okresný súd podotýka, že v súvislosti s údajným
darovaním sporných nehnuteľností je toto taktiež spochybniteľné aj dôvodmi, ktoré uviedla žalobkyňa
a to, že z dôvodu dojednania protiplnenia spočívajúceho v práve dožitia v týchto nehnuteľnostiach
starou mamou žalovaného, možno mať dôvodné pochybnosti o skutočnej bezodplatnosti tohto právneho
úkonu, čo je základný predpoklad jeho bezvadnosti. Okresný súd taktiež konštatoval, že na pojednávaní

konanom 26.07.2019 žalovaný, ako aj jeho zástupca na opakovaný dopyt okresného súdu po výpovedi
svedkov uviedli, že predmetom vyporiadania BSM majú byť aj nehnuteľnosti vedené na LV XXX, avšak
na poslednom pojednávaní konanom 14.08.2019 túto argumentáciu zmenili (k dôvodom viď vyššie).
Pokiaľ teda ide o do masy BSM patriace nehnuteľnosti vedené na LV XXX, sporové strany zhodne
prehlásili, že súhlasia, aby tieto nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného a

taktiež sa zhodli na ich ZH v sume 87 600,- Eur s tým, že obe sporové strany súhlasili, že žalovaný
bude mať povinnosť vyplatiť žalobkyni polovicu z tejto ZH nehnuteľností. Okresný súd tak o vyporiadaní
nehnuteľností vedených na LV XXX rozhodol v zmysle dohody sporových strán a tieto prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že v rámci úplného vyporiadania BSM bude povinný na
dorovnanie vyporadúvaných podielov vyplatiť žalobkyni 1 zo ZH tohto majetku a to sumu 43 800,- Eur

(87 600 : 2). Keďže sporové strany pre prípad, žeby boli zaviazané k povinnosti vyplatiť druhej sporovej
strane na dorovnanie podielov z vyporiadania BSM nejakú finančnú čiastku súhlasili, aby túto sumu
mohli splácať druhej sporovej strane v splátkach a to každý po 200,- Eur mesačne, okresný súd vyhovel
tomutopreobesporovéstranyprijateľnémunávrhuazaviazalichsplácaťimuloženúpovinnosťfinančnej
náhrady v splátkach, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a § 257 Civilného sporového poriadku a v predmetnom konaní nepriznal žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vzhliadol v špecifickej
povahe konania o vyporiadanie BSM, ktorého vyporiadanie je v záujme oboch sporových strán, teda

bývalých manželov tak, že každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, pričom súd v tejto veci
nie je viazaný žalobným návrhom.

10. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný, a to voči výroku I., IX. a X. rozhodnutia súdu prvej inštancie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že

nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že do celkovej masy BSM zahrnul aj nehnuteľnosti
tak, ako sú uvedené vo výroku I. rozsudku. Žalovaný je toho názoru, že predmetné nehnuteľnosti mali
byť vyradené z majetku BSM, pretože zo strany jeho rodičov sa jednalo jednoznačne o dar pre manželov
a nie o kúpno-predajnú zmluvu ako to tvrdí žalobkyňa. Predmetné skutočnosti mali byť podľa názoru
žalovaného potvrdené aj na pojednávaní konanom dňa 26. 07. 2019, a to na základe výpovede svedka

M. N. a svedkyne L. N., ktorí sú rodičmi žalovaného. Predmetné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX
boli jemu a jeho vtedajšej manželke darované, a preto súd prvej inštancie túto skutočnosť mal zohľadniť
tak, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzali v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného
o veľkosti podielov každého v 1 / 2 k celku. Z uvedeného dôvodu preto predmetné nehnuteľnosti nemali
byť zaradené do konania o vyporiadanie BSM. Taktiež namietal, že k tejto skutočnosti súd prvej inštancie

nevypočul aj ďalších svedkov, a to M. S. a H. S.. Zároveň namietal, že dňa 26. 07. 2019 právny zástupca
žalovaného podľa ust. § 178 žiada okresný súd o 5 dňovú lehotu na prípravu pojednávania, čo však zo
strany súd prvej inštancie nebolo dodržané. Týmto postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť,
aby sa právny zástupca žalovaného mohol pripraviť na pojednávanie a plniť si komfortne svoje právnepovinnosti v prospech zastupovania žalovaného. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný rozhodnutie
súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 zrušiť, resp. podľa ust. § 391 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Voči odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa v plnej miere
stotožňuje s obsahovým znením napadaného rozsudku súdu prvej inštancie a tento považuje za
vecne správny. Podľa názoru žalobkyne sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať, že sporné
nehnuteľnosti boli zo strany jeho rodičov darované tak, ako uvádzal vo svojom odvolaní. Výpovede

rodičovžalovaného,oktoréžalovanýopieralodvolaciedôvodyžalobkyňapokladázaúčelovéasnažiace
sa o vyňatie predmetných nehnuteľností z BSM. V tejto súvislosti žalobkyňa dáva do pozornosti,
že žalovaný počas konania a viackrát menil svoju právnu argumentáciu ohľadom nadobudnutia
nehnuteľnosti, čo len dosvedčuje špekulatívnosť jeho výpovedí, ako aj výpovedi jeho rodičov. Žalovaný
za obdobie od zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v jeho prospech a v prospech žalobkyne,
teda za obdobie približne 15 rokov sa ani raz nedomáhal zmeny tohto zápisu z podielu 1/1 na podiel

1/2 pre každú zo sporových strán, ktorá by nastala v prípade darovania. Z týchto dôvodov žalobkyňa
navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal jej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.

§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia
pojednávania ( § 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Napriek tomu, že súd prvej inštancie vo výrovej časti svojho rozhodnutia neštandardne vo výroku
IX. a X. určil samostatne pre každého zo žalobcov vyplatiť samostatnú sumu na celkové vyrovnanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, táto skutočnosť nemení nič na tom, že súd prvej inštancie

v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver.
Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v
plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na ust. § 389 ods. 2 CSP.

14. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné.

15. Súd prvej inštancie správne uzatvoril, že vzhľadom na oficiálny zápis v katastri nehnuteľnosti, o
ktorého pravdivosti a dôveryhodnosti nebol oprávnený bez ďalšieho pochybovať, uzavrel, že predmetné

nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX patria do vyporiadavanej masy BSM, pričom až na pojednávaní
konanom 26. 07. 2019 žalovaný, ako aj jeho právny zástupca na opakovaný dopyt súdu prvej inštancie
po výpovedí svedkov uviedli, že predmetom vyporiadania BSM majú byť aj nehnuteľnosti vedené na LV
č. XXX, avšak na poslednom pojednávaní konanom dňa 14. 08. 2019 túto argumentáciu zmenili.

16. Odvolací súd uvádza, že najpodstatnejšou skutočnosťou je skutočnosť, že v zmysle ust. §
143 Občianskeho zákonníka, musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle ust. § 628
Občianskeho zákonníka, a to predpísaná forma darovacej zmluvy. Keďže sa v danej veci jednalo o
nehnuteľnosť, v danom prípade mala byť pre platné a právne účinné darovanie zo strany rodičov
dodržaná predpísaná písomná forma a nemohlo sa jednať o formu ústnu. Za daného skutkového

stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, aj vzhľadom na oficiálny zápis v katastri nehnuteľnosti
k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX je zrejmé, že k písomnej darovacej zmluve medzi rodičmi
žalovaného a bývalými manželmi nikdy nedošlo. Práve naopak, došlo k uzatvoreniu kúpno-predajnej
písomnej zmluvy medzi rodičmi žalovaného a bývalými manželmi.

17. V tejto veci zároveň ohľadne zmenenej argumentácie žalovaného na poslednom pojednávaní
konanom dňa 14. 08. 2019 odvolací súd poukazuje aj na štvrtý materiálny korektív prejednacej zásady,
ktorý upravuje ust. § 186 ods. 2 CSP, ktorý uvádza, že súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistujedôvodnápochybnosťoichpravdivosti.Nazmenyvtvrdeniachoskutočnostiach,naktorýchsastrany dohodli súd neprihliada. Uvedené platí s odkazom na pojednávanie konané dňa 26. 07. 2019, keď
žalovaný,akoajjehozástupcanadopytsúduprvejinštanciepovýpovedisvedkovzhodnesožalobkyňou
uviedli, že predmetom vyporiadania BSM majú byť aj nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXX.

18. Druhá podstatná odvolacia námietka žalovaného, že nedošlo k dodržaniu 5dňovej lehoty na prípravu
pojednávania konaného dňa 14. 08. 2019 odvolací súd konštatuje, že substitučná plná moc zo dňa 13.
08. 2019, udelená na predmetné pojednávanie, uvedené kritérium nespĺňa. Samotný žalovaný svojho
právneho zástupcu M.. O. F. počas konania nezmenil, pričom tento o termíne posledného pojednávania

dňa14.08.2019bolriadneinformovanýužnapojednávaníkonanomdňa26.07.2019,kdebolprítomný,
pričom zobral na vedomie odročenie predmetného pojednávania na deň 14. 08. 2019 o 10:00 hod. Na
základe týchto skutočností možno konštatovať zachovanie 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania
pre právneho zástupcu žalovaného s tým, že samotná existencia udelenej substitučnej plnej moci deň
pred pojednávaním nezakladá dôvodnosť predmetnej procesnej námietky žalovaného.

19. Pre právne účinné darovanie zo strany rodičov mala byť dodržaná predpísaná písomná forma a
nemohlo sa jednať o formu ústnu. Na tejto skutočnosti by nič nezmenil ani výsluch svedkov M. S. a H.
S., ktorých vypočutie ako dôkazný prostriedok súd prvej inštancie správne zamietol z dôvodu procesnej
ekonómie sporového konania. Súd totiž nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhované
dôkazy. Odvolací súd v tomto poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012,

sp. zn. 6 Cdo 51/2012 v ktorom sa okrem iného uvádza: „ ...... to znamená, že súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania
odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s
následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné
mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal.“

20. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k citovaným záverom,

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na

náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).