Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csp/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818200049
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818200049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: B. W., K.. XX. XX.

XXXX, O. W. XXX, XXX XX W., zastúpený JUDr. Ladislav Török, so sídlom Šafárikova 8, 048 01
Rožňava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúp. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 3.211,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.211,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročnezuvedenejsumy,začasod17.03.2018dozaplatenia,vlehotedotrochdníododňaprávoplatnosti
rozsudku, vo zvyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Súdpriznávažalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu 100%,ktorúbudepovinnýzaplatiťžalovaný.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.211,- eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 30.01.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300054307 dňa
19.12.2012 (ďalej len „Zmluva“). Predmetná Zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou, pričom výška úveru

predstavovala 1.500,- eur, úroková sadzba 70,01 % ročne, RPMN (ročná percentuálna miera nákladov)
70,04 %, výška splátky 77,05 Eur, počet splátok 48, odplata za poskytnutie služby 367,49 eur. Celkovo
mal žalobca zaplatiť žalovanému sumu 4.343,51 eur. Žalobca žalovanému zaplatil sumu vo výške
4.343,51 eur, z toho 1.132,51 eur na poskytnutú sumu a 3.211,- eur na úroky. Výška úrokovej sadzby
uvedená v Zmluve nezodpovedala výške priemerných úrokových mier úverov peňažných ústavov, ktoré
poskytovali v čase uzavretia Zmluvy. Ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,01 % možno považovať
za nielen neprimeranú zmluvnú podmienku, ale aj nekalú obchodnú praktiku, s používaním takmer

nečitateľnéhotextuvčastiVšeobecnýchobchodnýchpodmienok.Ajkeďjeúverodplatnýúkon,alevýška
úrokovej sadzby nie je ponechaná na ľubovôli veriteľa. Úrok vo výške 70,01 % zjavne vybočuje z rámca,
ktorý by bol akceptovateľný z hľadiska dobrých mravov. Takýto úkon je neplatný právny úkon v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Rozpor s dobrými mravmi bol konštatovaný v podobnej súvislosti aj v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2009, č.k. 1M Cdo 1/2009. Zmluva obsahovala aj úpravu
zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne, tzn. ročne vo výške 23,725 %. Žalobcovi sa teda javí, že
v takomto prípade by bol postihnutý dvoma spôsobmi za rovnaké porušenie zmluvných podmienok. V

Zmluve tiež absentovala doba trvania Zmluvy a konečná splatnosť. Nesprávne bola určená aj RPMN v
neprospech spotrebiteľa, pretože po prepočte, správna výška RPMN predstavovala 112,13 %, nie 70,04
%, tak ako je uvedené v Zmluve.3. Vzhľadom k týmto nedostatkom Zmluvy, je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a
bezpoplatkový s poukazom na Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., z čoho vyplýva,
že povinnosťou žalobcu bolo vrátiť žalovanému len úver vo výške skutočne poskytnutej sumy. Keďže

žalobca zaplatil vyššiu sumu žalovanému vo výške 4.343,51 eur, pričom mu bola poskytnutá len suma
úveru vo výške 1.132,51 eur (žalobca si totiž zo sumy 1.500,- eur odpočítal odplatu za poskytnutie
služby vo výške 367,49 eur), uplatnil si titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému
sumu 3.211,- eur.

4. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe. Poprel dôvodnosť tvrdení žalobcu. Podľa názoru žalovaného
bola Zmluva uzavretá v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. V prípade termínu konečnej
splatnosti zdôraznil, že Zmluva je tvorená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu.
V Zmluvných dojednaniach, v čl. 4 ods. 4.5 je zrejmý deň splatnosti poslednej splátky úveru, a to
ako deň konečnej splatnosti úveru podľa splátkového kalendára. Deň splatnosti poslednej splátky je
uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného

zákona. Oznámenie predstavuje súčasne neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Vychádzajúc z počtu splátok a
ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti poslednej
splátky. V súvislosti s uvedeným konštatovaním, poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15. Žalovaný popieral aj tvrdenia žalobcu
o povinnom členení úveru na istinu, úrok a iné poplatky, v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k.) Zákona

o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15, v zmysle
ktorého uvedené ustanovenie by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie,
ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice. Žalovaný tiež vyslovil názor, že z hľadiska výkladových
metód, súd nie je absolútne viazaný iba doslovným znením zákonných ustanovení, ale môže, ak to

vyžaduje účel zákona a systematické súvislosti, alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ
v ústavne konformnom právnom poriadku, vyložiť tak, aby závery jeho výkladu boli vo všeobecnosti
akceptovateľné a objektívne realizovateľné. Žalovaný nevidel žiadny zmysel pre rozpisovanie splátok,
pokiaľ existuje právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa ust. § 9 ods. 5 uvedeného
zákona. Od 01. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho

výkladu uvedeného ustanovenia, ktorú bolo možné preklenúť aj podľa doterajšej právnej úpravy jeho
eurokonformným výkladom.
5. Výška odplaty za spotrebiteľský úver je v súlade s právnou úpravou, zahrňujúcou priemernú odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu (nie na bankovom trhu). Žalobca berie do úvahy len jednu zložku
predmetnej odplaty, ročnú úrokovú sadzbu. Zmluva medzi sporovými stranami bola uzavretá v roku 2012

a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka ako úverová zmluva. V otázkach, ktoré Obchodný
zákonníkneupravuje,riadisaustanoveniamiObčianskehozákonníka.PrednostnépoužitieObčianskeho
zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014
Z. z., s účinnosťou od 01.04.2015. Z toho žalovaný vyvodil, že na uzavreté zmluvy sa môžu použiť
len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2012 osobitne upravovali otázky neregulované

Obchodným zákonníkom. Zdôraznil, že výška úrokov pre úverovú zmluvu, dojednaná v zmysle ust.
502 Obchodného zákonníka, umožňuje dojednanie úrokov v najvyššej prípustnej výške, podľa zákona
alebo na základe zákona, z čoho vyplýva skutočnosť, že zneplatňujúce dojednanie o úrokovej sadzbe
neznamená vyslovenie neplatnosti celého dojednania o odplate, a to ani v prípade, ak by boli v rozpore
so zákonom.

6. Súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania v časti prevyšujúcej sumu 2.498,06 eur, teda v tej
časti, ktorá predstavuje úhrady vykonané od 05.01.2015.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa písomnými vyjadreniami strán sporu,
s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu. V súvislosti s vyjadrením žalovaného k žalobe
poukázal na zásadu prednostnej aplikability občianskoprávnej normy v prospech spotrebiteľa. Uvedená
zásada vyplýva aj ustálenej rozhodovacej praxe súdov, pričom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 21.04.2015, č.k. 3M Cdo 14/2014, a konkrétne na ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
Obchodného práva a vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou zákona č.
104/2014 Z.z. Žalovaný vystupoval ako podnikateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskejčinnosti, pričom žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť podstatný obsah Zmluvy, ani jej
podmienky, uzavretej ako formulárová spotrebiteľská zmluva. Za týchto okolností je aplikácia ust. § 502
Obchodného zákonníka vylúčená pre rozpor so zásadou ochrany spotrebiteľa a zásadou prednostnej

aplikability občianskoprávnej normy. Žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah Zmluvy, ani
Dohody o poskytovaní služieb. Ustanovenie o určení splatnosti odplaty ku dňu uzavretia dohody, je v
rámci súdnej praxe SR považované za rozpor s dobrými mravmi. Keďže dlžník sa vopred vzdal svojho
práva a pritom ani len nepožiadal o odklad splatnosti. Je nezlučiteľné s dobrými mravmi, aby dlžník
platil odplatu za to, že v budúcnosti možno požiada o odklad splátky. Ide o nekalú obchodnú praktiku.

Žalobca naďalej trval na nesprávnosti výšky RPMN, a to už aj s poukazom na to, že v zmysle ust.
§ 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa na účely výpočtu RPMN použijú celkové náklady
spotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom.ÚdajeoRPMNajopriemernejRPMNpatrikzákladným
parametrom poskytnutého úveru a musia byť v Zmluve uvedené jednoznačným a nespochybniteľným
spôsobom, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, aká je výška úveru, a to aj revolvingu.
Nesúhlasil s tým, že uplatnený nárok je premlčaný, pretože žalobca sa dozvedel o tom, že sa žalovaný

bezdôvodne obohatil, až v januári 2017, kedy žalovanému poslal aj predsporovú výzvu. V zmysle ust.
§ 107 ods. 2 sa najneskôr právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a v
prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia za 10 rokov, do dňa keď k nemu došlo.

9. Žalovaný písomne reagoval na vyjadrenie žalobcu, pričom zdôraznil že Dohoda o poskytnutí služby

nebola podmienkou, ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobca ju nemusel
uzavrieť. Uvedené ustanovenie je jedným z faktorov, ktorý spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho
elementárnej zodpovednosti, oddelenosť dohody o poskytnutí služby, ako niečoho samostatného od
samotnej Zmluvy o revolvingovom úvere. Keďže išlo o samostatnú dohodu, nebol ani dôvod na to, aby
bola zahrnutá odplata do RPMN úveru. To, že bola žalobcovi poukázaná na účet nižšia suma, ako je

uvedené v Zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ale zmluvné strany sa
dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok.

10. Na výzvu súdu žalovaný pre účely konania oznámil, že žalobca po podpise Zmluvy uhradil na účet
žalovaného platby vo výške 4.277,56 eur a súčasne pripojil aj prehľad týchto platieb.

11. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054307 bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 19.12.2012.
Uvedená Zmluva pozostávala zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru - bod 5. a z časti
schváleného revolvingového úveru - bod 6. V zmysle žiadosti bol žiadaný úverový limit 1.500,- eur, ktorý
mal byť zaplatený v 48. mesačných splátkach po 77,05 eur. Predpokladaná RPMN za úver bola 70,01

%, ročná úroková sadzba 70,01 %. V časti bodu 6 bol schválený revolvingový úver s úverovým limitom
1.500,- eur, so splatnosťou 19. deň v mesiaci, výška splátky 77,05 eur, 48 mesačných splátok. RPMN
bola vo výške 70,04 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN vo výške 46,35 %. Celková
čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, predstavovala výšku 3.698,40 eur.
12. Z uvedenej Zmluvy okrem týchto údajov vyplynulo, že pod bodom 8. bola zahrnutá Dohoda o

poskytnutí služby, uzavretá podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Poskytnutá služba mala
spočívaťvzáväzkuveriteľaposkytnúťdlžníkovinajehožiadosť posplnenínižšieuvedenýchpodmienok,
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru, pričom sa dlžník podľa písm. a/
mal zaviazať zaplatiť za túto službu odplatu vo výške 367,49 eur a podľa písm. b/ zaplatiť za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu ďalšiu sumu 167,04 eur. V bode 8.6. bolo obsiahnuté znenie, z

ktorého vyplynulo, že uzavretie Dohody nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. K
uvedenému bodu sa vzťahovala časť, kde sa nachádzali osobitné podpisy účastníkov Zmluvy a dátumu
jej podpísania. Z bodu 8.4 Zmluvy vyplynulo, že odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok,
je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby a tiež, že veriteľ a dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok, na poskytnutie schválenej výške úveru. Uvedené dojednanie je

súčasťou Zmluvy a textu Zmluvy, pričom aj typ písma je totožný aj v predchádzajúcich bodoch.

13. Z predloženého prehľadu splátok žalobcom, zo systému veriteľa, vyplynulo, že mali byť uhradené
splátky v celkovej výške 3.642,20 eur, s tým, že posledná splátka vo výške 29,21 eur bola uhradená
dňa 11.08.2017.

14. Z prehľadu úhrad doručených žalovaným, na výzvu súdu, vyplynulo, že dňa 19.12.2012 bola na
účet žalobcu poskytnutá suma 1.132,51 eur. Od uvedeného obdobia až do 11.08.2017 bola zaplatená
žalobcom suma potvrdená žalovaným vo výške 4.277,56 eur. V tomto prehľade chýbala vykázanáúhrada platbou z účtu v Č., U..W.., preukázaná žalobcom, z ktorej vyplynula platba zo dňa 15.02.2013
vo výške 77,05 eur. Jednalo sa o platbu na účet veriteľa, tak ako to vyplynulo porovnaním z ďalších
predložených záznamov o vykonaní transakcie žalobcu v prospech účtu žalovaného.

15. Žalobca vyzval predsporovou výzvou zo dňa 30.01.2017 žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia s tým, že navrhol podpísanie dohody o urovnaní, v zmysle ktorej dôjde k jednoznačnej
povinnosti klienta uhradiť úver v zmysle Zmluvy len vo výške poskytnutej istiny a k vráteniu preplatku
úveru, ktorý ma charakter bezdôvodného obohatenia.

16. Žalovaný v danom prípade prezentoval daný vzťah ako vzťah vyplývajúci z príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka. Súd však konštatuje, že uvedený vzťah je nesporne vzťahom zo
spotrebiteľského záväzkového vzťahu, čo vyplýva z obsahu Zmluvy, ako aj z postavenia účastníkov
tejto Zmluvy. Je nesporné, že žalovaný konal pri uzavretí tejto Zmluvy v rámci svojej obchodnej
a podnikateľskej činnosti, pričom žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci

predmetu podnikateľskej, ani inej obchodnej činnosti. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov. Napokon to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, možno vyvodiť aj zo
Zmluvných dojednaní, a to konkrétne z bodu 2.4, z ktorého je zrejmé, že mal byť odovzdaný dlžníkovi
Formulár pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere so všetkými náležitosťami, ktoré
ustanovuje Zákon č. 129/2010 Z.z. Súd poukazuje aj na zásadu, že všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mohli použiť normy obchodného práva (ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzavretia Zmluvy). Z týchto dôvodov súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

17. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalovaným, prednostne posudzoval, či bol
nárok uplatnený po uplynutí premlčacej doby.

18. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

20. Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

21. V prípade vydania bezdôvodného obohatenia je nutné skonštatovať, že pri tomto type premlčania

platí kombinovaná premlčacia doba, subjektívna a objektívna. Začiatok ich plynutia je ustanovený
odlišne a je od seba nezávislý, ako aj ďalší priebeh ich plynutia a ich skončenia. Platí však, že
subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu. V danom prípade sa žalobca

dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia najneskôr ku dňu, keď zaplatil úver a ďalšie požadované
úhrady. Keďže nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, počiatok plynutia
premlčacej doby plynie od zaplatenia poslednej splátky. Súd pri posúdení plynutia premlčacej doby
vychádzal zo skutočnosti, že úver bol poskytnutý dňa 19.12.2012. Podľa prehľadu úhrad posledná
úhrada, ktorou bola zaplatená celková suma úveru vo výške 4.354,61 eur, bola zaplatená dňa do 11.

08. 2017. Dvojročná subjektívna premlčacia doba by v danom prípade by uplynula ku dňu 11. 08. 2019.
Žalobca podal žalobu dňa 05. 01. 2018. Žaloba bola podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby. Uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.

22. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
23. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
27. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa ust. § 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzavretia Zmluvy, na účely tohto zákona
sa rozumie
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
i)ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

29. Podľa ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

30. 43. Podľa ust. § 11 ods. 1 uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

31. Podľa ust. 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia

Zmluvy , každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie,
náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov
a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri
porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

32. Podľa ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas
aj po vykonaní obchodnej transakcie.
33.Podľaodseku2písm.b.)uvedenéhozákona,obchodnápraktikasapovažujezanekalú,akpodstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je

obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.34. Zmluva o Revolvingovom úvere č. 8300054307 zo dňa 19.12.2012 obsahovala síce časť údajov
požadovaných Zákonom o spotrebiteľskom úvere, avšak bol zistený nesúlad niektorých zmluvných
dojednaní s uvedeným zákonom.

35. Nesúlad bol zaznamenaný pri výpočte RPMN, z hľadiska nákladov, ktoré mali byť zahrnuté
do výpočtu RPMN. Pojem nákladov bol uvedený v ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z.,
pričom celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere.Toznamená,ženavýpočetRPMNsapoužijúcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésposkytnutým
úverom. Podstatná je suma poskytnutého úveru, to znamená suma, ktorú dostal žalobca do dispozície.
To vylučuje sumy, ktoré si žalovaný účtoval na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a
ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Takéto neoprávnené nezahrnutie sumy do celkových
nákladov spotrebiteľa vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. V
Zmluve bola dohodnutá výška úveru 1.500,- eur, v skutočnosti bol úver poskytnutý len v sume 1.132,51

eur. Je zrejmé, že žalovaný pre účely výpočtu RPMN, do nákladov nezapočítal sumu 367,49 eur ako
poplatok za doplnkovú službu, ktorá reálne nemohla byť v čase uzavretia Zmluvy ani poskytnutá. Nie je
zrejmé, akým spôsobom sa dopracoval žalovaný k výpočtu, pretože pri dosadení nesprávnych údajov,
nie je možné dosiahnuť správny výsledok. Podľa názoru súdu, prepočet správnosti výpočtu RPMN
spotrebiteľom v čase pred, ale zrejme aj po uzavretí Zmluvy, je vysoko nepravdepodobný, pretože si

vyžaduje určité matematické danosti, ktorými bežne spotrebiteľ nedisponuje. Povinnosťou dodávateľa
službyjeriadnevypočítaťRPMNaoboznámiťsvýpočtom ajspotrebiteľatak,abytentomoholposúdiť,či
poskytnutý úver bude v jeho možnostiach a či zásadne nezhorší jeho ekonomické postavenie (povinnosť
informácie vyplýva z ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z.).
36. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 70,04 %. V súlade s prepočtom súdu, ktorý pre

tieto účely použil kalkulačku, s odkazom zo stránky Národnej banky Slovenska (NBS) pre výpočet
RPMN a ročného úroku, a to „Ekonomika€sme.sk“ a „Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk“, po
zadaní výšky úveru, počtu a výšky splátok a tiež poplatku (ktorý si podľa názoru súdu bezdôvodne
započítal poskytovateľ úveru ako samostatne uplatňovaný nárok mimo Zmluvy) vo výške 367,49 eur,
predstavovala RPMN výšku 108,74 % a celkovo mala byť zaplatená suma 4.065,89 eur. Evidentne

ide teda o nesprávne uvedený údaj o výške RPMN v Zmluve, čo už znamená bezpoplatkovosť a
bezúročnosť poskytnutého úveru.
37. Keďže zníženie sumy poskytnutého úveru žalobkyni má zásadný vplyv na výšku RPMN, súd
posudzoval oprávnenie žalovaného znížiť schválený úver o poplatok za možný odklad splátok. Žalovaný
vo vyjadrení k žalobe zdôraznil započítanie jeho pohľadávky z titulu poskytnutia doplnkovej služby

v zmysle bodu 8. Zmluvy, v ktorom je zahrnutá Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa ust. § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka, tzn. môže byť uzavretá aj zmluva, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
38. Do bodu 8.1 Zmluvy bola do vopred formulovaného textu, písaného minimalizovaným písmom,
zahrnutá Dohoda o poskytnutí služby, spočívajúca v záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi možnosť
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 367,49 Eur v prípade poskytnutia úveru. A

pokiaľ bude odklad povolaný aj zaplatenie ďalšej sumy 167,04 eur. V zmysle uvedeného textu je veriteľ
dokonca oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť úver, k čomu mu dlžník údajne
udelil súhlas. Veriteľ bol povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom
uvedené oznámenie malo tvoriť prílohu Dohody o poskytnutí služby. Súd pri posudzovaní obsahu tejto
časti Zmluvy konštatuje, že spôsob zapracovania uvedeného textu - Dohody o poskytnutí služby (ktorá

mohla a nemusela byť vôbec v budúcnosti poskytnutá ) do Zmluvy, považuje za zavádzanie spotrebiteľa,
zvlášť pokiaľ takáto služba mohla byť využitá po nezaplatení maximálne troch splátok úveru, aj to na
žiadosť dlžníka. Naviac z bodu 8.2 Zmluvy vyplynulo, že len v prípade práceneschopnosti dlžníka,
je dlžník oprávnený požiadať o odklad splátok. Pokiaľ však ide o iný dôvod, odklad je podmienený
schválením veriteľa a žiadosťou dlžníka o odklad podloženou relevantnými dokladmi o dôvodoch

odkladu. V zmysle bodu 8.4. Zmluvy malo byť dojednanie o odplate za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok splatné vopred, v deň uzavretia Dohody o poskytnutí služby, zahrnutej do textu úverovej zmluvy.
Veriteľ a dlžník sa mali dohodnúť na započítaní vzájomných pohľadávok.

39. Podľa ust. § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého

druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie.40. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny
úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému
účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti

pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam §
34 OZ, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Započítanie je jednostranný
právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti
jeho vôli. Započítaciu námietku možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu

zročnosti pohľadávky. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v
akom sa navzájom kryjú. Dojednanie umožňujúce veriteľovi znížiť poskytnutý úver o poplatok za budúci
možný odklad splátok, už v čase uzavretia Zmluvy, nemá opodstatnenie. Žalovaný si nemohol započítať
takúto pohľadávku v čase uzavretia Zmluvy, pretože v danom čase nemohlo dôjsť k stretu splatných
pohľadávok. Taký postup by prichádzal do úvahy až od podania žiadosti o odklad splátok. Počas
dokazovania nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že by žalobca žiadal o odklad, bol by mu schválený

a kedy sa tak stalo. Pokiaľ žalovaný započítal svoju nesplatnú pohľadávku na plnenie voči žalobcovi,
konal v rozpore s ust. 580 OZ. Je potrebné poukázať aj na to, že splatnosť odplaty za odklad si určil
vo vopred formulovaných zmluvných podmienkach sám veriteľ. To znamená, že sa nejednalo o žiadne
individuálne dojednanie. Bolo potrebné prihliadať na vôľu konajúcej osoby - žalobcu pri plnení dlhu,
keďže z okolností daného prípadu vyplýva, že mal v úmysle uhradiť dlh a nie žiadať o neprimerane

spoplatnený odklad splátok. Zároveň nie je možné konštatovať, že by nebola chránená dobromyseľnosť
žalovaného, keďže práve žalovaný bol tým subjektom, ktorý vopred pripravil zmluvné podmienky, a teda
si musel byť vedomý obsahových nedostatkov Zmluvy.

41. Dojednanie ročnej úrokovej sadzby v Zmluve vo výške 70,01 % je nepochybne neprimerané,

pretože presahuje viac ako šesťnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami
a uverejnených NBS pri nových obchodoch v roku 2012, platných aj pre spotrebiteľské úvery. Pokiaľ
súd vychádzal z uvedených priemerných úrokových mier, zistil, že v období poskytnutia úveru, v
decembri 2012, bola priemerná miera úrokov pri nových obchodoch v spotrebiteľských úveroch, platná
pre domácnosti pre obdobie 1-5 rokov, vo výške 10,58 %. Keďže najvyššia prípustná miera nesmie

prekročiť dvojnásobok miery, je zrejmé, že úroková sadzba v Zmluve túto mieru niekoľkonásobne
prekročila. Naviac si poskytovateľ úveru nesplnil ani svoje povinnosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2
písm. i.) Zákona 129/2010 Z.z. a neoboznámil riadne spôsob výpočtu úrokovej sadzby. Dojednanie
neprimerane vysokej úrokovej sadzby, súd považuje za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože
veriteľ takýmto spôsobom zneužíva svoje postavenie a narúša tak princíp dôvery a právnej istoty vo

vzťahu k druhému zmluvnému partnerovi. Pre rozpor s citovanou právnou úpravou a dobrými mravmi,
súd právny úkon posúdil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ, podľa ktorého
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. Takéto dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, použitia
ktorej sa má žalovaný vyvarovať.

42. V Zmluve absentoval aj údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona
č. 129/2010 Z.z.. Obranu žalovaného v tom zmysle, že splatnosť úveru bola vyjadrená v Zmluvných
podmienkach, v čl. 4 bode 4.5 a v prípade revolvingu je takýmto dňom deň splatnosti poslednej splátky
úveru, súd nepovažoval za opodstatnenú. Konečná splatnosť úveru má byť súčasťou Zmluvy a nie

Zmluvných podmienok. Argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej je možné riešiť časť zmluvných
dojednaní odkazom na ich úpravu v ďalších listinách, nie je podľa názoru súdu akceptovateľná s
poukazom na to, že takýmto odkazom je možné riešiť zmluvné dojednania len v zmysle ust. § 273
Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník neupravuje možnosť riešiť zmluvné dojednania odkazom
na prípadné všeobecné podmienky. Dalo by sa to akceptovať za predpokladu, že by boli aj Zmluvné

dojednania riadne podpísané účastníkmi Zmluvy, čo v danom prípade nie sú.

43. Z vnútroštátneho predpisu Zákona č. 129/2010 Z.z. vyplývala v ust. § 9 ods. 2 písm. k.) povinnosť
zapracovať do zmluvy výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo doterajšia
rozhodovacia prax súdov SR vo svojich rozhodnutiach zohľadňovala. Z vysloveného právneho názoru

v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo/ 146/2017 zo dňa 22.02.2018, je zrejmé,
že dané ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované
informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich
uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Akceptujúc uvedený názor,

súd dospel k záveru, že zmluvné podmienky upravené v Zmluve, v časti splátok, výšky úrokovej
sadzby, RPMN, splatnosti jednotlivých splátok, ako aj dojednaných poplatkov sú v súlade so Zákonom
o spotrebiteľských úveroch,.

44. K problematike namietanej nemožnosti aplikácie spätnej retroaktivity v súvislosti s účinnosťou

právnej úpravy zákona č. 102/2014 Z.z. , ktorou sa dopĺňa Občiansky zákonník súd konštatuje, že v
oblasti ochrany spotrebiteľa, teda aj finančného spotrebiteľa, Európska únia prijala viaceré smernice,
ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa, pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika preniesla
do svojej legislatívy už pred vstupom do Európskej únie (napríklad zákon o spotrebiteľských úveroch
- 258/2001 Z.z.). Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola
zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo pri

poskytovaní služieb. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že
právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov,prostredníctvomustanovenia§3ods.3zákonač.250/2007Z.z.anásledneaj ust. §52ods.
1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú
predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako dodávateľom) a spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou

je pritom akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka a v Smernici 93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym
zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Rovnaká úprava, ako už bolo
vyššie uvedené, vyplývala aj z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. účinného v čase uzavretia
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. V čase uzavretia Zmluvy bolo účinné aj znenie ust. § 52

ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Z toho teda vyplýva, že otázka prednostnej
aplikácie Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom v prípade spotrebiteľských zmlúv bola

už jednoznačne vyriešená a upravená v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.

45. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
46. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

47. Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

48. Súd konštatuje na základe vykonaného dokazovania, že Zmluva nebola súladná so Zákonom o
spotrebiteľských úveroch v časti RPMN a jej spôsobu výpočtu, rovnako aj čo sa týka spôsobu výpočtu
a dojednania ročnej úrokovej sadzby, označenia konečnej splátky úveru, čo v danom prípade má za
následok v zmysle vyššie citovaného ust. § 11 ods. 1 písm. a.), b.) uvedeného zákona bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru a v prípade neprimeranej ročnej úrokovej sadzby aj neplatnosť takéhoto

dojednania v zmysle ust. § 39 OZ. Žalobca zaplatil podľa jeho výpočtu 4.343,51 eur, v skutočnosti podľa
prepočtu súdu, vychádzajúc z prehľadu poskytnutého žalobcom, žalovaným ako aj z ďalších platobných
dokladov predložených žalobcom, predstavovala výška úhrady sumu 4.354,61 eur (súd je viazaný
žalobou a preto vychádzal zo sumy 4.343,51 eur). Suma prevyšujúca výšku skutočne poskytnutého
úveru predstavovala bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktorý vzhľadom na aktuálnu platnú

právnuúpravuvoblastispotrebiteľskýchúverovaprofesionálnychskúsenostízposkytovaniapeňažných
prostriedkov úverovou formou, mal a mohol predpokladať, že uzavretá úverová zmluva je nesúladná
v časti základných náležitostí Zmluvy so Zákonom č. 129/2010 Z.z.. Keďže sa žalovaný bezdôvodne
obohatil na úkor žalobcu, bolo jeho povinnosťou vrátiť žalobcovi sumu predstavujúcu rozdiel medzi
skutočne poskytnutými peňažnými prostriedkami a sumou, ktorú zaplatil žalobca na uvedený úver. Tento

rozdiel predstavoval výšku 3.211,- eur (4.343,51 eur - zaplatených žalovaným mínus suma 1.132,51
eur - skutočne vyplatený úver).49. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

50. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

51. Žalovaný bol vyzvaný elektronicky na plnenie predsporovou výzvou zo dňa 30.01.2017, z obsahu
ktorej vyplynulo, že v prípade, že nebude akceptovať riešenie situácie v lehote do 14 dní od doručenia
výzvy, bude si žalobca uplatňovať všetky súvisiace nároky. Dôkaz o tom, že výzva sa dostala do
dispozície žalovaného nebol preukázaný. Žalovaný sa teda mohol dozvedieť o uplatnenom nároku
až doručením žaloby v tomto konaní, dňa 16.03.2018. Žalovaný prezentoval jednoznačne odmietavý
postoj k uplatnenému nároku žalobcu, súd priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa

nasledujúceho po doručení žaloby, tzn. odo dňa 17.03.2018. K uvedenému dňu výška úroku z
omeškania predstavovala 5 %, s poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z. v účinnom
znení. Úrok z omeškania bol tvorený súčtom 5 percentuálnych bodov a základnej sadzby Európskej
centrálnej banky Slovenska, vo výške 0,0 %, platnej k prvému dňu omeškania. Súd uplatnený nárok na
zaplatenie úroku z omeškania za čas od 30.01.2017 do 16.03.2018 zamietol.

52. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal
zaplatenia sumy 3.211,- eur spolu s priznaným zákonným úrokom z omeškania. Vo zvyšujúcej časti
žalobu zamietol.

53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

54.Žalobcamalúspechvkonanívovýške99%,ajsozapočítanímrozsahuúspechuaneúspechuvčasti
uplatneného úroku z omeškania, žalovaný vo výške 1 %. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal úspech len
v rozsahu 1 %, ide len o veľmi nepatrný úspech v konaní, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania vrozsahu 100%,ktorýbudepovinnýzaplatiťžalovaný.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).