Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2019

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Csp/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518203799
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2019:7518203799.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so

sídlom Příkop 843/3, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpeného: JUDr.
Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: X. B., I..
XX.XX.XXXX, Z. I. XX, XXX XX W. I. Z., v konaní o zaplatenie 100 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Stranám sa náhrad trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 18.6.2018 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 100 € ako istinu titulom Zmluvy o pôžičke, zmluvnú pokutu vo výške 12 € a

zákonný úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 100 € od 28.08.2015 do zaplatenia. Žalobca v žalobe
poukázal na to, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a. s.
so sídlom v Prahe, ktorá zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOSŤ,
SE (nástupnícka spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a. s. (zanikajúca spoločnosť)
so sídlom v Bratislave, došlo k zlúčeniu nástupníckej a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca
spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Tvrdil, že žalovaný
sa prostredníctvom príslušnej web stránky registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške

100 €. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru zároveň potvrdil, že súhlasí so Zmluvou o
úvere ako aj Všeobecnými podmienkami. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo
dňa 24.6.2015 uzavretej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako
dlžníkovi úver vo výške 100 € a žalovaný sa zaviazal vrátiť ho spolu s celkovými nákladmi vo výške 28
€, t. j. sumu 128 € do 28 dní od poskytnutia úveru. Uvedené náklady predstavujú odplatu za poskytnutie
úveru. Keďže žalovaný svoj záväzok vrátiť úver nesplnil, jeho dlh sa stal splatným 20.8.2015. V zmysle
článku 18 Všeobecných podmienok je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu - paušálnu náhradu

nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 € za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na
úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zaslaných SMS správami a e-mailami, boli zaslané štyri
upomienky, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12 €. Dňa 20.9.2017 bola
žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Keďže žalovaný žalobcovi neuhradil žiadnu platbu,
žalobca trvá na podanej žalobe a zároveň si uplatnil príslušný zákonný úrok z omeškania v súlade s
predpismi občianskeho práva.

2. Žalobca súdu predložil listinu, označenú ako Zmluvu o úvere (č.l. 8) č. 468393 bez uvedenia dátumu a
podpisov zmluvných strán, z obsahu ktorej vyplýva, že sa má jednať o zmluvu uzavretú podľa zákona č.
129/2010 Z. z. medzi veriteľom - žalobcom a spotrebiteľom označením žalovaného. V zmluve sa veriteľ
zaviazal na žiadosť spotrebiteľa -poskytnúť mu krátkodobý bezúčelový úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 100 €, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 128 €
v lehote do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. .

3. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN činí 2290,09 %, priemerná RPMN činí 20,63 % ročne
a že RPMN na úver v deň uzavretia zmluvy je 20,63 %

4. Zmluva je uzavretá na dobu určitú, t. j. do splnenia práv a povinností z nej vyplývajúcich. Spotrebiteľ

uzavretím zmluvy zároveň potvrdil, že mu bol pred uzavretím zmluvy zo strany veriteľa poskytnutý
formulár pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a v samostatnom dokumente
zrozumiteľná, stručná a zreteľná informácia o RPMN, priemernej RPMN platnej ku dňu uzavretia zmluvy
a rozhodcovská zmluva, všetky dokumenty v elektronickej forme boli generované v užívateľskom profile
spotrebiteľanajehowebstránkesmožnosťoustiahnutianapevnýdiskaleboinýnosičdátatovčasovom
predstihu pred uzavretím zmluvy. Spotrebiteľ uzavretím zmluvy zároveň potvrdil, že obdržal jeden

jej rovnopis vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom profile spotrebiteľa
na web stránke s možnosťou stiahnutia na pevný disk alebo iný nosič. Zároveň spotrebiteľ vyhlásil,
že súhlasí s obsahom zmluvy, pred jej uzavretím bol oboznámený s VPPU, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy.

5. Žalobca doložil súdu o.i. tiež Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (čl. 10), kde v zmysle bodu 18
- časť právne následky omeškania, kde je okrem iného uvedené, že veriteľ je oprávnený požadovať od
spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 €
za každú upomienku, veriteľ je tiež oprávnený požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu za omeškanie
so splátkou úveru a to vo výške 0,15 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

6. Žiadna z týchto listín nie je opatrená podpisom žalobcu ani žalovaného či už vlastnoručne alebo iným
spôsobom, nespochybňujúcim ich podpisovateľa a neboli predložené ani iné listiny, nespochybňujúce
vznik právneho vzťahu..

7. Žalovaný, ktorému bola žaloba s prílohami doručená dňa 22.1.2019, sa k veci nevyjadril.

8. Podľa čl.8 základných princípov CSP: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

9. Podľa ustanovenia § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené

procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

10. Podľa ustanovenia § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

11. Podľa § 217 CSP: (1) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

12. Podľa ustanovenia § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie
je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Po zistení, že sa jedná o spor, ktorého pohľadávka bez príslušenstva neprevyšuje 1000 €, že sa

jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, súd podľa § 297 CSP rozhodol o veci bez nariadenia
pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.4.2019 v pojednávacej miestnosti č. 012, o čom visel
oznam na úradnej tabuli súdu i na webe súdu od 27.3.2019 do 23.4.2019. Rozhodnutie súd vyhlásil v
súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP t.j. podľa skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia.14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného do 31.5.2014 (platné znenie v čase
uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani
nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania mal vzniknúť medzi žalobcom ako dodávateľom

pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úverovej
služby, t. j., že malo ísť o zmluvu spotrebiteľskú.

16. Podľa § 1 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy
na diaľku.

16.1. Podľa § 2 Zákona č. 266/2005 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
b) finančnou službou služba poskytovaná7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,

d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania.

16.2. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 266/2005 Z. z., dodávateľ môže použiť na ponuku finančných

služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a
zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie
sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona. Automatický telefónny volací systém a fax môže dodávateľ
použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa.

16.3. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 266/2005 Z. z., dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku
alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľov informácie
o
a) dodávateľovi, a to
1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto

podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené
v bode 1,
3. predmet podnikania alebo činnosti,
4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca,

označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa
podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom
zozname alebo registri zapísaný,
5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo

obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno ,priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
sprostredkovateľa, ak ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi,7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,

b) finančnej službe, a to uvedením

1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,
2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených
spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu,
dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,
3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká

súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá
od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie
je zárukou budúcich výnosov,
4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo
ním nie sú vyberané,
5. doby platnosti poskytnutých údajov,

6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,
7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa
účtujú,

c) zmluve na diaľku, a to o

1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho
uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o
dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,
2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo
opakovane,

3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich
zmluvných pokutách,
4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie
o odstúpení,
5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb

spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,
6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu,
7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas
trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu,

d) spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností alebo o možnosti mimosúdneho vybavenia sťažností,

e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy
náhrad podľa osobitných zákonov.

17. Na základe takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť.
Zo žaloby žalobcu nepochybne vyplýva, že svoj nárok na zaplatenie istiny vo výške 100 € spolu s
príslušným úrokom z omeškania odvodzuje od záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá mala byť uzavretá na diaľku. Súd konštatuje, že takýto zmluvný vzťah sa
spravuje okrem iného aj právnym režimom zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, ako aj zákonom č. 266/2005 Z. z. Súd poukazuje na to, že žalobca je podanou žalobou povinný
identifikovať uplatnený nárok a to pravdivým a úplným opísaním rozhodujúcich skutočností, ako aj
označením dôkazov na ich preukázanie. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu uvedeným v žalobe.

18. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18.1. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

19. Podľa ust. § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

20. Podľa § 295 CSP: Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

21. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch ako jedna z kategórií spotrebiteľských zmlúv ex offo podliehajú
kontrole, či plnenia, ktorých sa veritelia od spotrebiteľov domáhajú, ich neuplatňujú na základe

neprijateľných podmienok popr. neplatne dohodnutých dojednaní a teda celkové plnenie spotrebiteľa je
potrebné vždy posúdiť s rozsahom nároku, aký dodávateľovi podľa doložených dôkazných prostriedkov
svedčí.

22. Nie je úlohou súdu, aby mal súd povinnosť vyzvať stranu sporu (prioritne žalobcu, ktorýsi uplatňuje
konkrétny nárok) na predloženie takých dôkazov, na základe ktorých mu bude v spore vyhovené. Takýto

prístup je však v zásadnom rozpore so základnými (ústavnými) princípmi civilného sporového konania,
a to s princípom rovnosti strán a nestrannosti súdu. Úlohou súdu nie je viesť konanie tak, aby žalobca
bol v spore úspešný; navyše spôsobom, kedy by doslova sám súd iniciatívne vymedzoval rozhodujúce
skutkové tvrdenia a vyhľadával k nim sa viažuce dôkazy.

23.Dôsledkomtoho,žetvrdenieúčastníkaniejepreukázanéaninazákladenavrhnutýchdôkazov,anina
základedôkazov,ktorésúdvykonalbeznávrhu,jepreúčastníkanepriaznivérozhodnutie.Predpokladom
dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti účastníkom tzv. bremeno tvrdenia.

24. V danej veci sa žalobca podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 100 € z

titulu uzavretej zmluvy o úvere, ktorú žalovaný v lehote splatnosti žalobcovi nezaplatil. Žalobca spolu s
návrhom na začatie konania predložil ako dôkaz:
- listinu, označenú síce ako úverová zmluva č. XXXXXX, v ktorej sú síce označené zmluvné strany, ale
iba mechanicky vypísané - avšak bez ďalšej hoci aj elektronicky zachytenej autorizácie tak, aby boli
zrejmé základné identifikačné znaky žalovaného, a teda, nie je možné objektívne stotožniť ani osobu,

ktorej sa daný záväzkový vzťah mal týkať
- všeobecné obchodné podmienky v postate podliehajú tomu istému režimu ako listina - zmluva o úvere

25. Súd teda nemal preukázanú základnú podmienku pre posúdenie dôvodnosti nároku, ktorou je
existencia hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu a preto predložené listiny nemali žiadnu

výpovednú - dôkaznú hodnotu pre toto konanie.

26. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepreukázal ani to, či vôbec, kedy a ako „požičané“ peniaze
žalovanému poskytol t.j. ak poštovou poukážkou ( až do 1.6.2014 to ešte bolo možné) - predloženíém
ftc zloženky, že si ich žalovaný reálne vyzdvihol, ak v hotovosti, tak tfc príjmového dokladu alebo ftc

výpisu z účtu o poukázaní peňazí na účet, čím by vznik záväzkového vzťahu (keďže úver / pôžička sú
reálne kontrakty), preukázal.

27. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie §132 ods. 1
a § 185 CSP, keď strany sporu, najmä žalobca, sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

28. Povinnosť tvrdiť relevantné skutočnosti (subsumované - podstatné a rozhodujúce) zaťažuje stranu,
ktorá má procesnú povinnosť tvrdiť, ku ktorému tvrdeniu je možné podľa hmotného práva možné
vykonať dokazovanie. Dokazovanie v sporovom konaní nemá slúžiť na zisťovanie toho, čo strany
netvrdili. Keďže žaloba bola postavená výlučne na nesubstancovaných tvrdeniach t.j. bez relevantného
preukázania ich pravdivosti, žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a preto súd žalobu ako plne

nedôvodnú zamietol.

29. Je pravda, že žalovaný bol v konaní pasívny a tvrdenia žalobcu nepoprel a podľa § 151 ods.
1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sapovažujú za nesporné. Súd je však toho názoru, že aj pri aplikácii cit. ust. § 151 ods. 1 CSP je
prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu (zásada
spravodlivej a účinnej ochrany práv - článok 2 CSP, zákaz zneužitia práva - článok 5 CSP). Takýto

postup odôvodňuje aj aplikácia ustanovení druhej hlavy CSP :Spory s ochranou slabšej strany, Prvý
diel. Spotrebiteľské spory. Žiada sa pritom prihliadnuť i na to, že z rozsiahlej judikatúry SDEÚ vyplýva
i to, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho
povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť aj bez návrhu spotrebiteľa nielen na nekalú
povahu spotrebiteľskej zmluvy, ale je povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej

absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom ma uplatnený nárok základ. Z uvedených dôvodov, tak ako bude
uvedené ďalej, súd napriek pasivite žalovaného (vo veci niet pochybnosti, že ide o spotrebiteľský spor
v zmysle ust. § 290 CSP) posudzoval ex offo platnosť právneho úkonu, od ktorého žalobca odvádza
uplatnený nárok. Podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor so spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o
spor s ochranou, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie
aj bez návrhu (§ 295 CSP) a preto súd v tomto prípade nepripísal pasivitu žalovaného v jeho neprospech.

30. Žalobca bol neúspešný a podľa § 255 ods. 1 CSP by patrila plná náhrada trov žalovanému, ktorému
ale žiadne trovy nevznikli, preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžepodaťstrana,vneprospechktorejbolorozhodnutievydané,podaťodvolanie

v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania (ust. § 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).
Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd

vyhotoví na náklady odvolateľa.