Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marcela Kačmárová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/360/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115219543
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115219543.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: Ústav turizmu, s.r.o., so
sídlom Odborárske nám. 3, 812 07 Bratislava, IČO: 35 682 396, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s. r. o., so sídlom Májkova 3, 820 05 Bratislava,
IČO: 36 855 545, proti žalovanému: U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX T. nad
Q., právne zastúpený: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35,
010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o zaplatenie 13.277,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Súd ruší zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č.
k. 37Cb/360/2015-236 zo dňa 18.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
8Cob/61/2018-265 zo dňa 28.08.2018, ktorým súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu ako
záložného veriteľa na zabezpečenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému na nehnuteľnosť a byt vo
vlastníctve žalovaného a to: nehnuteľnosť zapísanú
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T. nad Q., obec T. nad Q., okres G., a to k pozemku
parcela registra „C“ číslo 1110/40, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2,
spoluvlastnícky podiel: 47/846, byt zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T. nad Q.,
obec T. nad Q., okres G., nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo 420, postavenom na parcele
registra „C“ č. 1110/40 a to byt č. 7, vchod 14, prízemie s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu 47/846 a ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému k obchodnému podielu žalovaného v obchodnej
spoločnosti Haluškáreň, s.r.o., so sídlom Sv. Martina 285, 013 06 Terchová, IČO: 47 437 812,
zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 60399/L, a to v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 28.08.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal
rozhodnutia o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 13.277,57 eur spolu s úrokom vo výške 7,25 %
ročne zo 13.277,57 eur od 11.03.2006 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo 13.277,57 eur od 01.01.2011 do zaplatenie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že veriteľ, spoločnosť žalobcu vymáhal v konaní vedenom Okresným
súdom Žilina pod sp. zn. 10Cb/184/2013 voči dlžníkovi COVERA, s.r.o. pohľadávku vo výške 13.277,57
eur s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle Zmluvy
o pôžičke zo dňa 08.03.2006 dlžníkovi COVERA, s.r.o. a to poukázaním dohodnutej sumy na účet
dlžníka dňa 10.03.2006. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/184/2013 zo dňa 05.12.2014

súd uznal právny dôvod a výšku pohľadávky a zaviazal dlžníka COVERA, s.r.o. zaplatiť veriteľovi
(žalobcovi) istinu vo výške 13.277,57 eur spolu s úrokom vo výške 7,25 % ročne zo sumy 13.277,57
eur od 11.03.2006 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 13.277,57
eur od 01.01.2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 796,50 eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 1.345,20 eur. Žalobca svoju pohľadávku voči dlžníkovi nemôže reálne vymôcť, nakoľko v
čase od uplatnenia pohľadávky na súde a jeho rozhodnutia, došlo k prevodu všetkého bonitného
majetku dlžníka, v spoločnosti COVERA, s.r.o. - k insolvencii, a to spornými úkonmi žalobkyne v
pozícii konateľky citovaného dlžníka. Existenciou citovaných skutočností, žalobcovi preto svedčí aktívna
vecná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania a preukazuje dôvodnosť nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana. Počas vymáhania pohľadávky oprávneného, veriteľa, žalobcu od spoločnosti
COVERA, s.r.o. lustráciou majetkových pomerov dlžníka veriteľ zistil, že dlžník - právnická osoba
konajúca štatutárnym orgánom, jediným konateľom, U. ďalej len „žalovaný“ úmyselne, nepostupovaním
s odbornou starostlivosťou primeranou funkcii, konaním v rozpore s dobrou vierou a záujmami
spoločnosti, a to úkonmi v prospech spriaznenej blízkej osoby) previedla všetok aktívny (bonitný)
nehnuteľný a hnuteľný majetok z vlastníctva dlžníka /povinného/ spôsobujúce vznik škody dlžníkovi, a
ktorými sa dlžník voči veriteľom stal platobne neschopným. Dokonaním konania ku škode spoločnosti
COVERA, s.r.o. bolo založenie novej obchodnej spoločnosti s rovnakým sídlom a s konkurenčným
predmetom podnikania, ako i výmaz žalovanej ako jedinej konateľky dlžníka z obchodného registra, čím
absolútne paralyzovala, znefunkčnila právnickú osobu - dlžníka a na spoločnosť začal ex offo registrový
súd Okresný súd Žilina konanie o zrušení spoločnosti sp. zn. 26CbR/124/2014. Veriteľ si preto oprávnenú
(judikovanú) pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti dlžníka (právo nevymožiteľné).
Žalobca má za to, že žalovaná vo funkcii konateľky dlžníka postupom bez odbornej starostlivosti pri
správe cudzieho majetku v rozpore so záujmami spoločnosti a jej všetkých spoločníkov spôsobila
(zavinila) svojím úmyselným, nezákonným, účelovým, cieleným konaním spoločnosti COVERA, s.r.o.
(dlžníkovi) škodu - úbytok majetku a následne znemožnila žalobcovi (veriteľovi) uspokojiť oprávnenú
pohľadávku. Žalovaná pri výkone funkcie konateľky dlžníka preukázateľne svojim protiprávnym konaním
(obchádzaním zákona, v rozpore s dobrými mravmi, neúčinnými, odporovateľnými úkonmi medzi
spriaznenými a blízkymi osobami, ovládanými a ovládajúcimi spoločnosťami) zrealizovala prevod
aktívneho majetku (nehnuteľného a hnuteľného) vlastníka bez adekvátneho plnenia (fingovanými
úkonmi, bez primeraného protiplnenia) na spriaznenú blízku osobu, čím spoločnosti COVERA, s.r.o.
(dlžníkovi) spôsobila škodu vo výške viac ako 335.093,95 eur. Žalobca (veriteľ) preto uplatňuje súdnou
cestou nároky spoločnosti na náhradu spôsobenej (vzniknutej) škody dlžníka, voči konateľovi. Žalobca
(veriteľ) svoju existujúcu (judikovanú) pohľadávku vo výške 13.277,57 Eur s
príslušenstvom nemôže uspokojiť z majetku dlžníka, spoločnosti COVERA, s.r.o., v ktorej
žalovaná vykonávala samostatne funkciu jedinej konateľky od 24.4.2010 do 14.2.2014. Skutočná škoda
spôsobená spoločnosti dlžníka (COVERA, s.r.o.) spočíva v zmenšení jej majetku (aktív), jeho platobná
neschopnosť konaním žalovanej (konateľky, U. C.)
v hodnote prevedených nehnuteľností (rekreačné zariadenie, pozemok - LV č. XXXX, LV č.
XXXX) vo výške 300 882,30 Eur, ako aj hnuteľných vecí - inventáru rekreačného zariadenia
(technológia kuchyne, reštaurácie, baru, ... ) vo výške 34 211,65 Eur na spriaznenú a blízku
osobu (manžela), nového vlastníka, G.. P.. O. C., a to na základe právne'
neúčinných zmlúv (zmlúv o pôžičke bez reálneho prijatia finančných prostriedkov dlžníkom)
a absolútne neplatných zmlúv (záložnej zmluvy, kúpnej zmluvy bez adekvátneho
protiplnenia). Z internetovej stránky www.covera.sk je zrejmé, že v nehnuteľnosti vo vlastníctve
dlžníka už sídli nová spoločnosť Haluškáreň, s.r.o., IČO: 47 437 812, so sídlom: Sv. Martina
285, Terchová 013 06, zap. v OR OS Žilina, odd.: Sro, vl. č.: 60399/L, ktorá zároveň podniká
v zhodnej činnosti ako dlžník a dokonca prevzala internetovú stránku dlžníka, kde už
vystupuje pod svojim citovaným obchodným menom. Zakladateľmi spoločnosti Haluškáreň,
s.r.o. sú práve žalovaná (konateľka a spoločníčka poškodenej spoločnosti dlžníka) a jej
manžel, G.. P.. O. C. (jediný zakladateľ a konateľ spoločnosti MODRY, s.r.o.,
ktorá je tretím spoločníkom poškodeného dlžníka). Žalobca má za to, že spoločnosti COVERA, s.r.o.
bola konateľkou spôsobená nielen skutočná škoda, ale aj ušlý zisk v dôsledku škodovej udalosti
naplnením kvalifikovanej skutkovej podstaty fiktívnych, fingovaných úkonov (nerealizované príjmy
finančných prostriedkov zo zmlúv o pôžičke do spoločnosti COVERA, s.r.o.), úmyselných úkonov (prevod
vlastníctva aktívneho majetku produkujúceho zisk - rekreačného zariadenia s pohostinskou činnosťou
na spriaznenú osobu dlžníka a zároveň manžela žalovanej) a ukracujúcich úkonov žalovanej ku škode
dotknutej spoločnosti. Keďže v sídle (a zariadení) dlžníka podnikateľskú činnosť už vykonáva nová
spoločnosť

Haluškáreň, s.r.o., poškodená spoločnosť bola takýmto spôsobom podnikateľsky utlmená
(nedosahuje zisky), strata očakávaných výnosov, nedochádza k rozmnožovaniu majetkových
hodnôt dlžníka, ktoré boli predpokladané v prípade riadneho prevádzkovania zariadenia a
vykonávania funkcie konateľky s odbornou starostlivosťou. Následným návrhom žalovanej na výmaz
konateľky z poškodenej spoločnosti v obchodnom registri a aj vykonaním výmazu žalovanej ako jediného
konateľa spoločnosti dlžníka z obchodného registra došlo k zmene práv a povinností osôb dotknutých
zápisom zmeny údajov o spoločnosti v obchodnom registri - spoločníci stratili všetky nemajetkové práva
(reálnu možnosť podieľať sa na riadení spoločnosti a jej kontrole), ako aj majetkové právo (podieľať sa
na zisku spoločnosti), nakoľko dlžník nemá v obchodnom registri už viac ako 3 mesiace zapísaného
žiadneho konateľa. Bez existencie štatutárneho orgánu tak spoločnosť dlžníka nemôže vykonávať
reálnu obchodnú činnosť, na ktorú bola založená. Žalovaná ako konateľka dlžníka svojím protiprávnym
konaním zapríčinila dlžníkovi vznik škody vo výške viac ako 335 093,95 Eur. Dlžník (poškodená
spoločnosť) bol v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 8. 3. 2006 s Dodatkami,
vlastníkom hnuteľného aj nehnuteľného majetku a žalobca (veriteľ) nemal žiadnu pochybnosť o splatení
dlhu dlžníkom. Dlžník bol vlastníkom nehnuteľností (rekreačné zariadenie súp. č. 285 na parc. č. 819,
parcela č. 819 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 550 m") zapísaných Okresným úradom Žilina,
katastrálnym
odborom, na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX): E.: N., E.: S., O. územie: S.. Majetkové pomery dlžníka
sa podstatne zmenili nasledovnými úkonmi žalovanej
(konateľky dlžníka) porušením povinnosti spravovať cudzí majetok s odbornou
starostlivosťou a v rozpore s dobrou vierou, ku škode dlžníka: žalovaná, U. C. bola konateľkou
spoločnosti COVERA, s.r.o. od 24.4.2010. Dňa 24. 4. 2010 do spoločnosti COVERA, s.r.o. vstúpil nový
spoločník, a to spoločnosť MODRY, s.r.o., konajúca prostredníctvom jediného konateľa a spoločníka: G..
P.. O. C.. Spoločnosť COVERA, s.r.o., prostredníctvom štatutárneho orgánu, U. C., uzatvorila zmluvy,
ktorými si spoločnosť COVERA, s.r.o. mala "údajne" požičať peňažné prostriedky v celkovej výške
188 000 Eur, od Ing. P.. O. C. (spriaznená osoba spoločnosti COVERA, s.r.o. a zároveň osoba blízka
konateľke spoločnosti COVERA, s.r.o., druh žalovanej od roku 2008 a manžel od roku 2011), a to:
Zmluvou o pôžičke zo dňa 1. 6.2010 finančné prostriedky vo výške 33 000,- Eur, Zmluvou o pôžičke zo
dňa 15.9.2010 finančné prostriedky vo výške 55 000,- Eur, Zmluvou o pôžičke zo dňa 1. 1. 2011 finančné
prostriedky vo výške 50 000,- Eur, Zmluvou o pôžičke zo dňa 1. 1. 2012 finančné prostriedky vo výške
50 000,- Eur. Žalobca spochybňuje reálnosť poskytnutia (akúkoľvek dispozíciu) citovaných finančných
prostriedkov v prospech dlžníka, ktoré preukazuje neodôvodnenosťou ich poskytnutia resp. nepoužitím
pre účely dlžníka a uskutočnené zrejme s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník
nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti s cieľom zmocniť sa bonitného majetku ku
škode dlžníka (fiktívne úkony). Zároveň žalobca poukazuje, že uvedené zmluvy o pôžičkách ani
nenadobudli účinnosť, a to v zmysle § 59a ods. 1,3 Obch. zák., pretože ak spoločnosť nadobúda majetok
na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom, spoločníkom alebo osobami blízkymi zakladateľom
alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými
osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti za protihodnotu vo výške najmenej 10
% hodnoty základného imania, táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude
uložená spolu so znaleckým posudkom v Zbierke listín. Citovanými zmluvami mala COVERA, s.r.o.
získať od Ing. P.. O. C. majetkový prospech - finančné prostriedky vo výške 33 000,- Eur (t.j. 58,48 %
hodnoty základného imania), 55 000,- Eur (t.j. 97,47 % hodnoty základného imania) a 2x 50 000,- Eur
(t.j. 88,61 % hodnoty základného imania), a preto tieto zmluvy podliehali uloženiu (zverejneniu) v Zbierke
listín za účelom kontroly nadobudnutia majetku spoločnosti. Nenadobudnutie účinnosti citovaných zmlúv
znamená, že účinnosť nenadobudli am
práva a povinnosti z nich vyplývajúce pre obe zmluvné strany. Spoločnosť COVERA, s.r.o., v zast.
žalovanou, U. C., konateľkou a G.. P.. O. C. zároveň uzatvorili Záložnú zmluvu na nehnuteľnosti zo
dňa 24. 1. 2011, na zabezpečenie splnenia "akoby" (fiktívnych) záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o
pôžičke zo dňa 1. 6. 2010 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 15. 9. 2010 so zriadením záložného práva k
nehnuteľnostiam vo vlastníctve COVERA, s.r.o. (rekreačné zariadenie kat. úz. Terchová, LV č. XXXX,
predtým LV č. XXXX), čím sa G.. P.. O. C. stal záložným (zvýhodneným) veriteľom spoločnosti COVERA,
s.r.o.. Spoločnosť COVERA, s.r.o., v zast. žalovanou, U. C., konateľkou, a G.. P.. O. C. následne pristúpili
k uspokojeniu "akoby" pohľadávky, avšak nie
výkonom záložného práva, ale uzatvorili Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva
nehnuteľností zo dňa 5. 2. 2013, ktorou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX) získal, G.. P.. O. C., ktorý je zároveň
spriaznenou osobou dlžníka (spoločníkom dlžníka) aj osobou blízkou konateľke (manžel

žalovanej, U. C.). Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 300 882,30 Eur, avšak táto sa do dispozície
spoločnosti COVERA, s.r.o. nikdy nedostala, pretože mala byť zaplatená vzájomným započítaním
pohľadávky predávajúceho, COVERA, s.r.o. s pohľadávkou kupujúceho, G.. P.. O. C., v zmysle
citovaných Zmlúv o pôžičke zo dňa 1. 6. 2010, 15.9.2010,
1. 1. 2011 a 1. 1. 2012. Žalobca má za to, že aj kúpna zmluva nenadobudla účinnosť v zmysle § 59a ods.
1, 3 Obch. zák., nakoľko ňou mala spoločnosť COVERA, s.r.o. získať majetkový prospech vo výške 300
882,30 Eur (t.j. 533,20 % hodnoty základného imania), a preto podlieha režimu uloženia (zverejnenia) v
Zbierke listín. Úkonom konateľky v rozpore s dobrou vierou a ku škode dlžníka bolo následne vzdanie sa
funkcie jedinej konateľky a iniciovanie konania o svoj výmaz v obchodnom registri dňa 13.2.2014. Hoci
uvedené konanie (vzdanie sa funkcie konateľky na údajnom Valnom zhromaždení) nie je predmetom
tohto sporu, je však potvrdením úmyslu, cieľa žalovanej, v rozpore s dobrou vierou a postupu hospodára
bez odbornej starostlivosti, a to previesť majetok spoločnosti na svojho manžela a následne sa dať
vymazať z pozície jediného štatutárneho orgánu spoločnosti z Obchodného registra, s úmyslom zrušenia
spoločnosti ex offo v zmysle § 68 ods. 6 písm. a) Obch. zák., spôsobujúce škodu dlžníkovi. Navyše
žalovaná, v prípade ak by sa účinne vzdala funkcie konateľky dňa 27. 1. 2014, už
nebola oprávnenou osobou na podanie návrhu na svoj výmaz ako konateľky z
Obchodného registra (§ 5 ods. 5 zák. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, § 66 ods. 2
Obch. zák.). Vyššie uvedené cielené konanie žalovanej, ktoré smerovalo k zbaveniu dlžníka majetku
bez prijatia vhodných opatrení k ozdraveniu spoločnosti, uspokojeniu veriteľov (dohoda s
veriteľmi, prípadné včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ... ), je v rozpore s
objektívnym právom. Porušenie právnej povinnosti (subjektívna zodpovednosť) spočíva v
existencii protiprávneho konania, ale aj opomenutia toho, čo sa malo v súlade s právom
vykonať. Objektívne tak vznikol rozpor medzi tým, ako žalovaná konala (prípadne
opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby si splnila svoje povinnosti. Žalovaná porušila povinnosť
konateľky dodržať postup pri nadobúdaní majetku podľa § 59a Obch. zák.. Žalovaná porušila svoje
zákonné povinnosti ustanovené v zmysle § 135a Obch.
zák.: Záujmom dlžníka je predovšetkým konsolidovanie stavu spoločnosti, dosahovanie zisku a
uspokojovanie pohľadávok veriteľov. Je evidentné, že pri výkone pôsobnosti žalovanej ako
konateľky dlžníka boli úmyselne uprednostnené jej osobné záujmy a záujmy jej manžela pred
celkovými záujmami spoločnosti v rozpore s dobrou vierou. Žalovaná porušila spoločenskú zmluvu. V
zmysle čl. IV bod 5 Spoločenskej zmluvy zo dňa 16. 4. 2010: "Konatelia sú povinní konať vo všetkých
záležitostiach so starostlivosťou riadneho obchodníka.“ Žalovaná porušila povinnosť' v zmysle § 66 ods.
2 posledná veta Obch. zák. Žalovaná neinformovala spoločnosť o
-
-
-
žiadnych nevyhnutných opatreniach na odvrátenie škody, nakoľko vzhľadom na jej úkony by to bolo
v rozpore s jej zámerom (získanie prospechu pre seba a manžela, zbavenie spoločnosti všetkého
bonitného majetku) ku škode dlžníka. Okrem vyššie uvedených konaní, ktoré sú v rozpore s objektívnym
právom, žalovaná porušila zákaz konkurencie podľa § 136 ods. 1 písm. a) Obch. zák., a to zákaz
vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou
spoločnosti. Žalovaná vykonávala činnosti, ktorými vznikol konflikt záujmov medzi spoločnosťou dlžníka,
v ktorej žalovaná vykonávala funkciu konateľky, a novovzniknutou spoločnosťou Haluškáreň, s.r.o., v
ktorej je žalovaná spoločníčkou a jej manžel spoločníkom a konateľom. Medzi spoločnosťami existuje
boj o zákazníkov a hrozba ujmy z porušenia zákazu konkurencie. Žalovaná zatvárala obchody v
okruhu činností, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, dokonca s totožným predmetom
podnikania, pričom možno považovať obchody medzi
manželmi za obchody uzatvárané na vlastný účet žalovanej. Spoločnosť Haluškáreň, s.r.o. sídli
na adrese spoločnosti dlžníka a zhodnú činnosť aj reálne vykonáva. Žalovaná porušením zákazu
konkurencie zmarila možnosť úspešnej realizácie činností z predmetu podnikania, ale aj súvisiacich
činností spoločnosti dlžníka. Žalovaná porušila povinnosť v zmysle § 4 zák. Č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len "ZoKR"), tým že neprijala žiadne opatrenia na odvrátenie
hroziaceho úpadku dlžníka, ba práve naopak, úpadok spoločnosti spôsobila, ku
škode dlžníka. Zo strany žalovanej išlo o úmyselné, vedomé porušenie právnych povinností,
vyplývajúcich z ustanovení Obch. zák., ZoKR a Spoločenskej zmluvy zo dňa 16.04.010.Kauzálny nexus
medzi porušením povinností a vznikom škody. Nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu (veriteľa) z
majetku spoločnosti dlžníka: konkrétnymi protiprávnymi úkonmi žalovanej pri výkone svojej pôsobnosti
konateľky dlžníka - zmenšenie resp. úplné zbavenie dlžníka hnuteľného a nehnuteľného majetku v jeho

vlastníctve, platobnú neschopnosť, paralyzovanie podnikateľského subjektu (výmaz jedinej konateľky,
konanie o zrušení spoločnosti ex offo, založenie konkurenčnej spoločnosti), spôsobila žalovaná škodu
(majetkovú ujmu) dlžníkovi, spoločnosti COVERA, s.r.o. vo
výške viac ako 335 093,95 Eur, pričom ako konateľka zodpovedná celým svojim majetkom aj za záväzky
dlžníka samotnému žalobcovi (veriteľovi), ktorý nemôže reálne uspokojiť svoj
nárok (pohľadávku vo výške 13277,57 Eur s príslušenstvom) z majetku dlžníka. Dlžník nevlastní žiadny
majetok, ani obchodné podiely v iných spoločnostiach, dokonca
nemá už viac ako 3 mesiace ani štatutárny orgán a na adrese sídla podnikania s konkurenčným
predmetom podnikania sídli spriaznená nová spoločnosť Haluškáreň, s.r.o., ktorej jedinými spoločníkmi
sú Ing. P.. O. C. a žalovaná. Žalobca ním tvrdené skutočnosti navrhol preukázať listinnými dôkazmi a
výsluchom svedka Ing. U. W..

2. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 05.08.2016. Žalovaný sa k nej vyjadril
podaním zo dňa 18.11.2016 v rámci ktorého uviedol, že žalovaná naďalej v celom rozsahu popiera nárok
žalobcu uplatnený v žalobnom návrhu. Tvrdenie žalobcu uvedené v bode 1.1. žaloby nie sú pravdivé.
Spoločnosť žalobcu nie je veriteľom žalovanej, nakoľko nie je vlastníkom judikovanej pohľadávky, tak
ako sa o tom snaží presvedčiť konajúci súd vo svojich tvrdeniach uvedených v tomto bode žaloby.
Jedným z dôvodov takéhoto tvrdenia je fakt, že konanie vedené pred Okresným súdom Žilina pod
č. 10Cb/1844/2013 stále..prebieha, nakoľko rozsudok OS Žilina bol napadnutý odvolaním žalovaného
- spoločnosťou COVERA, s.r.o .Na základe riadne podaného odvolania odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie. V
rámci pokračujúceho súdneho konania žalovaný predložil súdu originál pokladničného dokladu,
podpísaného ako jediným konateľom spoločnosti ÚSTAV TUR[ZMU, s.r.o., - Ing. F. K., tak i vtedajším
konateľom spoločnosti COVERA, s.r.o. Ing. W., z ktorého vyplýva záver, že dlžník dňa 31.12.2006 vrátil
poskytnutú pôžičku veriteľovi. Konateľ' žalobcu - G.. K. a súčasne aj Ing. W. (v konaní vedenom pred
OS Žilina
10Cb/184/2013 už v pozícií svedka) reagovali na predložený doklad iba tak, že tento označili za
sfalšovaný, z ktorého dôvodu bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie, ktorého predmetom
je preskúmanie pravosti podpisov na listine, ktoré toho času prebieha. Žalovaný tvrdí, že aj laickým
skúmaním je zrejmé, že na predloženom doklade sú uvedené podpisy konateľom dlžníka a aj veriteľa, čo
potvrdzuje, že pohľadávka zanikla splnením a konanie vedené pred OS Žilina preto vyvoláva na strane
žalovaného iba samé otázniky, z akého dôvodu ÚSTAV TURIZMU, s.r.o. podával takýto žalobný návrh
v tomto konaní ale aj v konaní pred OS Žilina. Je nepochybne zarážajúce, ako môže žalobca spolu s
jeho právnym zástupcom predmetnú pohľadávku označovať za judikovanú, pokiaľ' je mu známy priebeh
konania vedeného pred OS Žilina 10Cb/184/2013. S poukazom na skutočnosti uvedené a súčasne s
poukazom na to, že celá žaloba žalobcu je založená na tvrdení o existencií judikovanej pohľadávky,
ktoré je však objektívne klamlivé, nemá žalovaná za potreby vyjadrovať sa bližšie k ostatným tvrdeniam
žalobcu uvedeným v zostávajúcej
časti žalobného návrhu, okrem toho, že tieto sú založené na nesprávnom právnom výklade právneho
poriadku SR a súčasne na " pokuse" žalobcu takýto výklad aplikovať na jeho nepravdivé tvrdenia a
polopravdy. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného riadne doručené dňa 17.01.2017. Žalobca sa k nemu nevyjadril.

4. Na rozhodnutie v predmetnom spore súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní súd vykonal
dokazovanie a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a výsluchom
svedka Ing. Mgr. O. C.. Súd po účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pokračoval
v spore od 01.07.2016, v súlade s uvedeným zákonom.

5.1 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením.
Ďalej uviedol, že v súčasnosti v predmetnej spoločnosti Covera s.r.o. nie je žiaden majetok, uvedená
spoločnosť nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, preto žalobca ako veriteľ pristúpil pri uspokojení
svojho nároku na postup v zmysle § 135a Obch. zákonníka. Poukázal na konanie žalovanej v
rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s odbornou starostlivosťou, jej nečestný zámer vyviezť zo
spoločnosti majetok v neprospech spoločnosti Covera a naopak vo svoj prospech a prospech svojho
manžela. Poukázal na súdny spis o zaplatenie pohľadávky vedený na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 10Cb/184/2013, kde žalovaná zvolila procesnú obranu najskôr tým, že pôžička poskytnutá
nebola a následne tvrdila, že bola vrátená, s tým že v konaní predložila sfalšovaný dôkaz, ktorým

chcela uvedené preukázať, avšak znaleckým posudkom bolo toto tvrdenie absolútne vyvrátené. Ďalej
poukázal na porušenie zákazu konkurencie žalovanou, keďže v prevedenom majetku spolu s manželom
podniká prostredníctvom spoločnosti Haluškáreň s.r.o., Ďalej spochybnil dôkaz predložený žalovanou
na pojednávaní a to znalecký posudok č. 3/2011 z 01.02.2011, ktorý považuje za irelevantný a
spochybnený. Od samého počiatku konania žalobca spochybňuje fiktívne pôžičky medzi Covera a G..
C., zmluvy o pôžičke medzi Covera a C., nakoľko napr. zmluvu o pôžičke zo dňa 01.01.2012 podľa
osvedčovacej doložky účastníci zmluvu zatvorili až 07.02.2013, teda evidentne až po uzatvorení kúpnej
zmluvy o prevode nehnuteľnosti z 05.02.2013, podľa ktorej bola kúpna cena za prevod vlastníctva k
nehnuteľnosti započítaná aj s touto spochybňovanou pohľadávkou pána C.. Podľa tejto zmluvy splatnosť
bola dohodnutá do 31.08.2011, z čoho vyplýva reálna nesplniteľnosť záväzku, nakoľko zmluva o pôžičke
bola podpísaná 07.02.2013. V zmysle zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania a teda dlžník bol v omeškaní už v čase uzatvorenia tejto zmluvy o
pôžičke. Rovnako spochybňuje žalobca účelnosť požičaných prostriedkov, ktoré mali byť poskytnuté vo
výške 50 000,- eur, v zmysle zmluvy " pre obdobie do leta 2012", čo je teda neurčité a nezrozumiteľné.
Ďalšie zmluvy o pôžičke z 01.06.2010, 15.9.2010 a 01.01.2011 už neboli s overenými podpismi, rovnako
na nich spochybňuje reálnosť poskytnutia prostriedkov, ich účelnosť a má za to, že citované zmluvy
o pôžičkách nepreukazujú, že Covera finančné prostriedky reálne prijala na účet. Potvrdzujú úkony
žalovanej, ktorými porušila svoje povinnosti štatutára postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti. Mala zadlžovať spoločnosť poskytnutými pôžičkami jej manželom, ktoré reálne
nebolo možné uhradiť v dohodnutej dobe splatnosti s cieľom, aby tieto pohľadávky započítali s kúpnou
cenou za prevod nehnuteľností, čo nemožno považovať za postup s odbornou starostlivosťou ani v
záujme spoločnosti. Čo sa týka výšky hodnoty nehnuteľnosti, pričom žalobca má za to, že táto bola vo
vyššej hodnote ako uvádza predmetný znalecký posudok, žalobca poukazuje na inzeráty z 16.6.2015,
23.1.2015 a 21.11.2014, ktorým zadávateľom bola žalovaná a jej manžel, ktorí ponúkali dotknutú
nehnuteľnosť už za sumu 359 900,- eur. Nárok žalobcu premlčaný nie je. Ďalej uviedol, že vzhľadom
na predložené listiny a to bankové výpisy, ktoré boli žalobcovi doručené súdom, spochybňuje tvrdenia
žalovaného a to v rámci písomného vyjadrenia.

5.2 Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu predloženého do spisu dňa 11.10.2018
a predneseného na pojednávaní vyplýva, že žalovanou predložené bankové výpisy jednoznačne
potvrdzujú absolútnu neplatnosť započítania pohľadávok Ing. P.. O. C. z titulu prevzatia dlhu vo výške
120.000,- Eur a z titulu pôžičiek v zmysle Zmlúv o pôžičkách zo dňa 1. 6. 2010, 15.9. 2010, 1. 1.
2011 a 01.01.2012 vo výške 180.882,30 Eur s pohľadávkou spoločnosti COVERA, s.r.o. z titulu kúpnej
ceny v zmysle Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 5.2.2013 vo výške 300.882,30 Eur, a
to z dôvodu neexistencie pohľadávky z titulu prevzatia dlhu vo výške 120.000,- Eur a neexistencie
pohľadávky z titulu pôžičky v celkovej uvádzanej výške 180.882,30 Eur, spôsobilých na započítanie na
strane G.. P.. O. C. a neurčitosti právneho úkonu započítania. Neboli splnené podmienky na započítanie
pohľadávok. G.. P.. O. C. neprevzal dlh vo výške 120.000,- Eur a neposkytol spoločnosti COVERA, s.r.o.
finančné prostriedky v celkovej výške 188.000,- Eur v zmysle citovaných Zmlúv o pôžičkách. G.. P..
O. C. a COVERA, s.r.o .. Preto účastníci zápočtu nemali vzájomné pohľadávky, ktoré by sa navzájom
kryli, nakoľko neexistujúcej pohľadávky sa Ing. P.. O. C. nemohol domáhať na súde. V zmysle § 358
Obch. zák. sú na započítanie spôsobilé len také pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítanie
pohľadávok je zároveň neurčité, nakoľko z neho nemožno určiť, ktoré konkrétne pohľadávky do akej
výšky započítaním zanikajú z dôvodu, že v právnom úkone započítania sú pohľadávky uvedené podľa
Zmlúv o pôžičkách zo dňa 1. 6. 2010 na sumu 33.000 Eur, zo dňa 15. 9. 2010 na sumu 55.000 Eur, dňa 1.
1. 2011 na sumu 50.000 Eur započítanej v čiastke 42.882,30 Eur a l.1. 2012 na sumu 50.000 Eur, avšak
tieto číselné údaje sa nezhodujú s predloženými bankovými výpismi v ktorých sú uvedené rôzne iné
sumy po čiastkach vkladané na účet spoločnosti COVERA, s.r.o. (nedosahujúce v súčte výšku pôžičiek
uvedených v citovaných Zmluvách o pôžičkách). Bankové výpisy spoločnosti COVERA, s.r.o. predložené
žalovanou sú len súhrnom číselných údajov neidentifikujúcich pohľadávky dôvodom ani ich celkovou
výškou. Z bankových výpisov spoločnosti COVERA, s.r.o. vyplýva, že k prijatiu finančných prostriedkov
od Ing. P.. O. C. vo výške 188.000 Eur podľa Zmlúv o pôžičkách zo dňa 1. 6. 2010, 15. 9.2010, 1. 1.
2011 a 1.l. 2012, vôbec nedošlo: a) Podľa čl. II bod 1 Zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 6. 2010 sumu vo
výške 33.000 Eur "poskytol veriteľ dlžníkovi v priebehu mesiacov aprí1- máj 2010". V skutočnosti podľa
bankových výpisov spoločnosti COVERA, s.r.o. za mesiace 04 - 05/2010 G.. P.. O. Čavojský vložil na
účet vedený v OTP banke prostriedky vo výške 7.160 Eur, a to dňa 5. 5. 2010 sumu 5.000 Eur, dňa 17.
5. 2010 sumu 1.165 Eur, dňa 26.5.2010 sumu 995 Eur. b) Podľa čl. II bod 1 Zmluvy o pôžičke zo dňa
15. 9. 2010 sumu vo výške 55.000 Eur "poskytol veriteľ dlžníkovi v priebehu mesiacov máj - október

2010". V skutočnosti podľa bankových výpisov spoločnosti COVERA, s.r.o. za mesiace 06 - 10/2010 G..
P.. O. C. vložil na účet vedený v ČSOB banke prostriedky vo výške 17.220 Eur, a to dňa 3.6.2010 sumu
1.000 Eur, dňa 4. 6. 2010 sumu 2.800 Eur, dňa 29.6.2010 sumu 850 Eur, dňa 4.7.2010 sumu 1.100
Eur, dňa 5.7.2010 sumu 1.100 Eur, dňa 6.7.2010 sumu 590 Eur, dňa 19. 7. 2010 sumu 1.800 Eur, dňa
2.8.2010 sumu 1.200 Eur, dňa 17.8.2010 sumu 500 Eur, dňa 24. 8.2010 sumu 550 Eur, dňa 30. 8.2010
sumu 220 Eur, dňa 25.10.2010 sumu 110 Eur, dňa 29. 10.2010 sumu 5.400 Eur. c) Podľa čl. II bod 1
Zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 1. 2011 sumu vo výške 50.000 Eur "poskytol veriteľ dlžníkovi v priebehu
mesiacov október 2010 -január 2011". V skutočnosti podľa bankových výpisov spoločnosti COVERA,
s.r.o. za mesiace 11/2010 - 11/2011 G.. P.. O. C. vložil na účet vedený v ČSOB a VÚB banke prostriedky
vo výške 9.100 Eur, a to na účet v ČSOB banke: dňa 22. 11. 2010 sumu 2.200 Eur, dňa 22.12.2010
sumu 3.350 Eur, dňa 22. 11. 2010 sumu 2.200 Eur, na účet vo VÚB banke: dňa 26. 11. 2010 sumu
1.400 Eur, dňa 4. 1. 2011 sumu 850 Eur, dňa 24. 1. 2011 sumu 1.300 Eur. d) Podľa čl. II bod 1 Zmluvy
o pôžičke zo dňa 1. 1. 2012, podpísanej až dňa 7. 2. 2013 podľa osvedčovacej doložky, so splatnosťou
do 31. 8. 2011 (reálna nesplniteľnosť záväzku), sumu vo výške 50.000 Eur "poskytol veriteľ dlžníkovi
v priebehu mesiacov október 2011- január 2012". V skutočnosti podľa bankových výpisov spoločnosti
COVERA, s.r.o. za mesiace 10/2011 - 01/2012 G.. P.. O. C. vložil na účet vedený vo VÚB a ČSOB
banke prostriedky vo výške 19.645 Eur, a to na účet vo VÚB banke: dňa 17. 10. 2011 sumu 520 Eur,
dňa 27. 10.2011 sumu 810 Eur, dňa 2. 11. 2011 sumu 2.300 Eur, dňa 15. 11. 2011 sumu 100 Eur, dňa
18. 11. 2011 sumu 400 Eur, dňa 21. 11. 2011 sumu 450 Eur, dňa 5. 12. 2011 sumu 1.000 Eur, dňa
16. 12. 2011 sumu 1.800 Eur, dňa 29. 12. 2011 sumu 900 Eur, dňa 30. 12.2011 sumu 1.760 Eur, na
účet v ČSOB banke: dňa 2. 1. 2012 sumu 1.800 Eur, dňa 4. l.2012 sumu 400 Eur, dňa 8. l. 2012 sumu
1.300 Eur, dňa 9. l. 2012 sumu 700 Eur, dňa 16. l. 2012 sumu l.100 Eur, dňa 23. l. 2012 sumu l.165
Eur, dňa 25. l. 2012 sumu 20 Eur, dňa 30. l. 2012 sumu 3.120 Eur. Spochybňuje aj pôvod vložených
prostriedkov na účet spoločnosti COVERA s.r.o . Má za to, že išlo o tržby samotnej spoločnosti COVERA,
s.r.o. z prevádzky (penzión - reštaurácia s ubytovaním) vkladané účet, a nie o pôžičky C., nakoľko šlo
o pravidelné vklady (aj mimo obdobia z citovaných Zmlúv o pôžičkách). Pôvod prostriedkov z tržieb
spoločnosti potvrdzuje aj skutočnosť, že z bankových výpisov nevyplývajú žiadne iné príjmy spoločnosti
COVERA, s.r.o., čo reálne nie je pri prevádzkovaní zabehnutého penziónu možné. Odkiaľ' by inak G.. P..
O. C. disponoval takými pravidelnými príjmami v uvedených výškach. Účelovosť a tendenčnosť tvrdenia
žalovanej o pôžičkách G.. P.. O. C. vkladaných na účet a pre na účely spoločnosti COVERA, s.r.o.,
vyplýva aj z výberov prostriedkov z účtu po ich vložení, napr. vklad C. dňa 3.6.2010 v sume 1.000 Eur
a ihneď v ten deň výber - 1.000 Eur, ďalej napr. výbery z účtu spoločnosti COVERA, s.r.o. Ing. P.. O. C.
dňa 9. 8. 2010 - 779,45 Eur (prevod na účet C.), 27. 8. 2010 - 811 Eur (výber v hotovosti C.), dňa 1. 8.
2011 - 2.200 Eur (výber v hotovosti C.), dňa 4.9.2012 -7.500 Eur (výber v hotovosti C.) a ďalšie. Tvrdenie
žalovanej, že G.. P.. O. C. poskytol spoločnosti pôžičky v celkovej výške 290.479,11 Eur nie je pravdivé,
nakoľko z bankových výpisov spoločnosti COVERA, s.r.o. táto sumy vôbec nevyplýva (žalovaná sčítala
aj sumy, ktoré neboli vložené
G.. P.. O. C.). Písomné Zmluvy o pôžičkách zo dňa 1. 6. 2010, 15. 9. 2010, 1. 1. 2011 a 1.1. 2012 výslovne
uvádzajú, za ktoré obdobie mal Ing. P.. O. C. poskytnúť' prostriedky a len toto obdobie je relevantné
pri posúdení započítania pohľadávok, keďže Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 5. 2. 2013
špecifikuje len tieto písomné zmluvy o pôžičkách, a nie žiadne iné. Účelové je aj tvrdenie žalovanej o
"bezúročnosti" pôžičiek G.. P.. O. C. a ich .nepochybnej výhodnosti", nakoľko v citovaných Zmluvách o
pôžičkách zo dňa 1.6. 2010, 15. 9. 2010, 1. 1. 2011 a 01.01.2012 bola dohodnutá pre prípad omeškania
s úhradou zmluvná pokuta vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania t.j. 182,5 % p.a. z
dlžnej sumy. Takto neprimerane vysoká zmluvná pokuta mala zrejme pokryť aj zisk z úroku, ktorý akože
"výhodne" zmluvné strany nedohodli. Má za to, že G.. P.. O. C. neprevzal dlh vo výške 120.000,- Eur
spoločnosti COVERA, s.r.o. voči záložnému veriteľovi VÚB, a.s., nakoľko z predložených bankových
výpisov vyplýva, že spoločnosť' COVERA, s.r.o. dlh voči VÚB, a.s. splácala aj naďalej sama t.j. aj po
uskutočnení prevodu nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 5. 2. 2013
(zavkladovaná do katastra nehnuteľností pod č. V 994/13 dňa 8.3.2013). V zmysle bankových výpisov
spoločnosť COVERA, s.r.o. uhrádzala zo svojho účtu platby hypotekárneho úveru na účet záložného
veriteľa VÚB, a.s. (č.ú. 1196987058/0200) aj po prevode nehnuteľnosti a po právnom úkone zápočtu
pohľadávok, a to nasledovnými úhradami: napr. dňa 27.2.2013 v sume - 1. 500 Eur, dňa 18. 3. 2013
v sume - 1. 500 Eur, dňa 23.4.2013 v sume - 1.500 Eur, dňa 27.5.2013 v sume - 1.500 Eur, (bankový
výpis za 06/2013 nie je kompletný), dňa 31. 7. 2013 v sume - 1.600 Eur, dňa 27.8.2013 v sume - 500
Eur, (bankový výpis za 09/2013 nie je kompletný), dňa 1. 10.2013 v sume - 2.000 Eur, (bankové výpisy
za 10, 11, 12/2013 nie sú kompletné). Má za to, že Zmluvy o pôžičkách boli dovyrobené až neskôr, čo
preukazuje úradne overená Zmluva o pôžičke zo dňa 1. 1. 2012, podpísaná až dňa 7. 2. 2013. Tvrdenie

žalovanej o chybe pracovníčky pri overovaní podpisov je ťažko uveriteľné, keďže úradne overované
boli 2 podpisy účastníkov zmluvy (dvojnásobný omy), pričom ani jeden z účastníkov nenavrhol opravu
chyby. Žalovaná hodnoverne relevantným dôkazom nepreukázala, že zmluva by mala byt' podpísaná
v iný deň, ako je uvedené v osvedčovacej doložke obce Terchová t.j. 7.2.2013. V zmysle čl. 2 bod 2
Zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 1. 2012, podpísanej dňa 7. 2. 2013, bola účastníkmi dohodnutá splatnosť
dňa 31. 8. 2011 (reálna nesplniteľnosť záväzku), iný dátum splatnosti písomne dohodnutý účastníkmi
nebol žalovanou preukázaný relevantnou listinou. Nepravdivosť tvrdení žalovanej preukazujeme aj jej
vyjadrením v písomnom podaní, že: "Žalovaná uznáva aj vytýkané chyby v písaní pri údaji o splatnosti
pôžičky, ktorej splatnosť bola dohodnutá medzi dlžníkom a veriteľom na 31. 8. 2013." Je evidentné, že ak
bola splatnosť pôžičky vo výške 50.000 Eur dohodnutá na deň 31. 8. 2013, v čase zápočtu pohľadávok
dňa 5. 2. 2013 ešte nebola táto pohľadávka splatná. Porušenie právnych povinností žalovanou pri výkone
funkcie konateľky: - povinnosť konateľky konať s odbornou starostlivosťou pri správe cudzieho majetku.
Žalovaná s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti uzatvorila
zmluvy o pôžičkách s G.. P.. O. C. (so spriaznenou osobou) bez
toho aby spoločnosť akoby požičané finančné prostriedky aj reálne prijala, s cieľom zmocniť sa
bonitného majetku ku škode dlžníka (spoločnosti COVERA, s.r.o.) - prevodom majetku bez prijatia
ekvivalentného plnenia (započítaním neexistujúcich pohľadávok). - povinnosť konateľky dodržať postup
pri nadobúdaní majetku podľa § 59a Obch. zák. (neúčinné zmluvy o pôžičkách príp. kúpna zmluva,
nakoľko neboli založené do Zbierky listín). - v zmysle § 135a Obch. zák. - povinnosť konateľky
vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých
jej spoločníkov. Najmä žalovaná uprednostňovala svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov
(svojho manžela) alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. - v zmysle § 135 ods. 1
Obch. zák. - povinnosť konateľky zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva,
informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Žalovaná nepravdivo tvrdila, že pohľadávka
vymáhaná žalobcom bola splatená, pričom v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
10Cb/184/2013 o zaplatenie 13 277,57 Eur s príslušenstvom predložila prostredníctvom právneho
zástupcu sfalšovaný doklad z účtovníctva vedeného žalovanou - fiktívny Výdavkový pokladničný doklad
zo dňa 31. 12. 2006. Spoločník, G.. U. W. ústne a písomne (dňa 17. 10. 2012, 14. 11. 2012, 13. 12.
2012) žiadal o predloženie účtovných dokladov, nebol riadne a včas informovaný o prevode majetku. -
v zmysle § 125 ods. 1 Obch. zák. povinnosť zvolania valného zhromaždenia na rozhodnutie o predaji
podniku alebo časti podniku. Prevod všetkého bonitného majetku spoločnosti (podniku resp. jeho časti)
na spriaznenú osobu žalovanej nebol schválený na žiadnom valnom zhromaždení spoločnosti.
- nezvolanie valného zhromaždenia podľa § 129 ods. 2 Obch. zák. na žiadosť spoločníka G.. W.,
ktorého predmetom malo byť vysvetlenie skutočností v hospodárení spoločnosti a prejednanie neplnenia
podmienok prevodu obchodného podielu na G.. P.. O. C.. - porušenie zákazu konkurencie podľa §
165 ods. 1písm. a) Obch. zák., a to vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody,
ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. Konflikt záujmov medzi dlžníkom a spoločnosťou
Haluškáreň, s.r.o., v ktorej je spoločníčkou a jej manžel spoločníkom a konateľom. - porušenie čl. IV
bod 5 Spoločenskej zmluvy zo dňa 16. 4. 2010: "Konatelia sú povinní konať vo všetkých záležitostiach
so starostlivosťou riadneho obchodníka. " - porušenie povinnosti v zmysle § 66 ods. 2 posledná veta
Obch. zák. ako člen orgánu, ktorý sa vzdal funkcie, upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na
odvrátenie hroziacej škody - vzdanie sa funkcie jedinej konateľky a iniciovanie konania o svoj výmaz
v obchodnom registri dňa 13. 2. 2014, v dôsledku čoho ku škode dlžníka začalo ex offo konanie
o zrušenie spoločnosti, žalovaná neprijala vhodné opatrenia k ozdraveniu spoločnosti, uspokojeniu
veriteľov (dohoda s veriteľmi, prípadné včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ... ). - porušenie
povinnosti v zmysle § 4, § 11 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko žalovaná
neprijala žiadne opatrenia na odvrátenie prípadného hroziaceho úpadku dlžníka, práve naopak úpadok
spoločnosti spôsobila a nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa mohla dozvedieť
o predlžení. Sama žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uvádza, že "Spoločnosť COVERA, s.r.o.
bola v danom období neschopná produkovať dostatočné finančné zdroje na krytie svojich záväzkov
voči celému spektru veriteľov (zamestnanci, komerčné banky, zdravotná poisťovňa, sociálna poisťovňa,
daňový úrad a pod.) .... Aktuálny nedostatok finančných prostriedkov riešila U. C. prostredníctvom
pôžičiek poskytovaných G.. P.. O. C.." Žalovaná priznala, že spoločnosť COVERA, s.r.o. bola za jej
pôsobenia ako konateľky v úpadku formou platobnej neschopnosti voči viacerým veriteľom. Následne
spoločnosť ešte viac zadlžila a previedla jediný majetok spoločnosti na spriaznenú osobu bez prijatia
ekvivalentného plnenia, čím máme za to, že spoločnosť dostala do predlženia. Žalovaná tvrdí, že s
odbornou starostlivosťou zistila hodnotu nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Práve zo Znaleckého
posudku č. 3/2011 vypracovaného G.. U. P. zo dňa 1. 2.2011 (nehnuteľnosť ohodnotená ku dňu

4. 11.2010), na objednávku zo dňa 27. 9. 2010 spoločníka MODRY, s.r.o. (jediným spoločníkom
a konateľom je G.. P.. O. C.) pre účel prevodu vlastníckych práv, je evidentný zámer žalovanej
v budúcnosti previesť nehnuteľnosť na spriaznenú osobu, nakoľko prevod realizovaný na základe
Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 5. 2. 2013 (až po fiktívnom zadlžení spoločnosti voči
veriteľovi G.. P.. C.). Nemohlo ísť o odbornú starostlivosť žalovanej, keďže podkladom pre určenie
výšky hodnoty nehnuteľnosti (kúpnej ceny) nebol aktuálny znalecký posudok z relevantného obdobia
prevodu nehnuteľnosti, ale ku dňu 4. ll. 2010. Žalovaná si nezaobstarala a nezohľadnila všetky dostupné
informácie pre rozhodovanie.

5.3 Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že pridržiava sa všetkých doterajších písomných
a ústnych podaní, na základe ktorých ako aj z vykonaného dokazovania má za preukázané, že
došlo konateľkou teda žalovanou k porušeniu jej povinnosti ako konateľky a to povinnosti konať s
odbornou starostlivosťou pri správe cudzieho majetku, dodržania postupu pri nadobúdaní majetku
podľa § 59a Obch. zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v súlade so
záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov v zmysle § 135a Obch. zákonníka, zabezpečiť riadne
vedenie evidencie a účtovníctva, informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti v zmysle § 135
ods. 1 Obch. zákonníka, povinnosť zvolať valné zhromaždenia na rozhodnutie o predaji podniku alebo
časti podniku v zmysle § 125 ods. 1, povinnosť na žiadosť spoločníka zvolať valné zhromaždenie,
ktorého predmetom malo byť vysvetlenie skutočnosti hospodárenia spoločnosti a prejednanie neplnenia
podmienok prevodu obchodného podielu na pána C. v zmysle § 129 ods. 2 O.z., porušenie zákazu
konkurencie podľa § 165 ods. 1 písm. a) O.z. , porušenie článku 4 bod 5 spoločenskej zmluvy z
16.4.2010, č.l. porušenie povinnosti v zmysle § 66 ods. 2 O.z., keď ako konateľka neupozornila
spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na odvrátenie hroziacej škody, porušenie povinnosti v zmysle § 4
a § 11 ZKR, nakoľko žalovaná neprijala žiadne opatrenia na odvrátenia prípadného hroziaceho úpadku
dlžníka, práve naopak sama spôsobila úpadok spoločnosti, keď previedla všetok majetok na svojho
manžela bez prijatia ekvivalentného plnenia a mimo výkonu záložného práva, keď sa vzdala funkcie
konateľky a iniciovala konanie o výmaz konateľky z OR v dôsledku čoho začalo konane o ex offo zrušenie
spoločnosti Covera a o jej výmaz z OR. Z dôkazov predložených žalovanou jednoznačne vyplýva,
že zmluvy o pôžičkách pojednávali o výške pôžičiek, ktoré neboli nikdy C. spoločnosti poskytnuté
a teda podpísala ako konateľka so svojím manželom kúpnu zmluvu a započítanie z 5.2.2013 s
pohľadávkami , ktoré neexistovali. Rovnako z bankových výpisov vyplýva, že tak ako pán C. účelovo
vkladal finančné prostriedky na účet spoločnosti Covera, tak boli tieto finančné prostriedky vyberané
C., čím sa preukázala fiktívnosť pohľadávok pána C. voči spoločnosti. Nebolo preukázané prevzatie
dlhu pánom C. voči záložnému veriteľovi spoločnosti Covera a to VÚB banke vo výške 120 000
eur. A tým máme za preukázanú neekvivalentnosť plnenia na kúpnu cenu za prevod celého majetku
spolčonsti Covera, ktorý sa následne pán C. snažil predať s konateľkou za vyššiu cenu ako bola v
kúpnej zmluve a to 359 000,- eur. Týmito úkonmi spôsobila žalovaná spoločnosti škodu vo výške hodnoty
nehnuteľnosti vo výške hodnoty majetku spoločnosti Covera, keďže do spoločnosti Covera nebolo prijaté
plnenie takejto výšky. Tým pádom veriteľ spoločnosti Covera nemohol uspokojiť svoju pohľadávku voči
dlžníkovi Covera, keďže spoločnosť nevlastní žiadny majetok v dôsledku úkonov žalovanej, spoločnosť
je zrušovaná ex offo výmazom z obchodného registra, rovnako v dôsledku úkonov žalovanej. Spoločnosť
nevlastní žiadny iný majetok ani obchodné podiely v iných spoločnostiach, nemá ustanovený štatutárny
orgán po dobu viac ako 3 mesiace a na adrese sídla spoločnosti Covera sídli spoločnosť Haluškáreň
s.r.o., ktorými spoločníkmi sú žalovaná a C.. Spoločnosť Haluškáreň s.r.o. podniká v rovnakom predmete
činnosti ako mala Covera. Vzhľadom na uvedené navrhujem súdu, aby žalobcom uplatnenej žalobe súd
vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej

6.1 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava doterajšieho
vyjadrenia a to, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť a priznať
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pre potreby pochopenia skutkových
okolností súvisiacich s prejednávanou vecou je potrebné uviesť, že spoločníkmi spoločnosti Covera
sú Ing. U. W., Janka C., predtým N. a spoločnosť MODRY s.r.o., ktorej spoločníkom je Ing. P.. C..
Vzťahy medzi spoločníkmi spoločnosti Covera sa zradikalizovali niekedy v období rokov 2009-2011,
dokedy pani N. a pán W. tvorili družný pár. Zrejme neúspech v podnikaní presiahol aj do ich súkromného
života, čo zapríčinilo rozpad ich vzťahu. G.. W. od tohto momentu začal vykonávať celý rad úkonov
smerujúcich proti pani C., ktorá sa medzičasom stala manželkou G.. C., ktorých skutočný dosah má
však negatívny dopad na spoločnosť Covera. Jedným z týchto úkonov bola aj žaloba spoločnosti
Ústav turizmu s.r.o. voči spoločnosti Covera o zaplatenie 13.277,57 eur. Toto konanie bolo založené

v podstate na overení pravosti podpisov G.. W. a G.. K. konateľa spoločnosti Ústav turizmu s.r.o. na
pokladničnom doklade, ktorým sa odôvodňovala žaloba. Je potrebné poukázať na to, že G.. K. a G.. W.
sú dlhoroční kamaráti a nakoľko spoločnosť Covera po odchode Ing. W. z funkcie konateľa spoločnosti
nemala žiadnu vedomosť o existencii dlhu, tieto pochybnosti preniesla aj do obrany voči uplatnenému
nároku. Nakoľko však pri svojej obrane bola spoločnosť Covera neúspešná, došlo k vydaniu rozhodnutia,
ktorým bol spoločnosti Ústav turizmu s.r.o. uplatnený nárok priznaný. Žalovaný je toho názoru, že aj
toto konanie je jedným z úkonov, ktoré má šikanózny charakter a v skutočnosti je jeho motivátorom
G.. W.. S právnou konštrukciou žaloby, tak ako bola predložená tunajšiemu súdu absolútne nesúhlasí,
nakoľko je založená na ničím nepreukázaných tvrdeniach. Žalovaný tvrdí, že v čase pred uzavretím
manželstva medzi G.. C. a U. C. poskytol G.. C. spoločnosti Covera na základe 4 riadne uzavretých
zmlúv o pôžičkách finančné prostriedky v celkovej výške 188.000,- eur, ktoré boli spoločnosti reálne
poskytnuté niekoľkými desiatkami úhrad priamo na účet spoločnosti Covera. V prípade, ak žalobca
dnes tvrdí, že k tomu nedošlo, nech toto tvrdenie preukáže. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o tom,
že nie je schopný vymôcť priznané plnenie u spoločnosti Covera, žalobca sa o to do dnešného dňa
ani nepokúsil. Slovenský právny poriadok pozná niekoľko inštitútov, na základe ktorých by plnenie
bolo možné vymáhať, resp. uplatňovať, avšak žalobca sa o to nepokúsil a už v roku 2015 podal
žalobu, o ktorej sa dnes jedná. Obdobnú žalobu podal žalobca aj na OS v Žiline voči Ing. C., toto
konanie však do dnešného dňa je prerušené. Je však nesporné, že žalobca si sumu 13.277,57 eur
uplatňuje minimálne v 3 konaniach, čo žalovaný považujeme za protiprávny akt. Vo vzťahu k údajnej
protiprávnosti konania pani C., ktorá bola v rozhodnom čase konateľkou Covera s.r.o. žalovaný uvádza,
že v momente, keď nastúpila do spoločnosti ako konateľka po G.. W., tak táto spoločnosť bola na
pokraji krachu. Konaním G.. W. vznikla na strane spoločnosti celá séria dlhov voči rôznemu spektru
veriteľov. Nakoľko však spoločnosť nedosahovala očakávané zisky, pristúpila pani C. s vedomím a
súhlasom všetkých spoločníkov k uzavretiu predmetných zmlúv o pôžičkách. Postupom času však
spoločnosť nedosiahla očakávaný ekonomický prospech a ani dlhy voči G.. C. nedokázala splácať.
Po vzájomnej dohode spoločníkov spoločnosti Covera a po dohode s G.. C. došlo k ústnej dohode
o tom, že spoločnosť prevedie na G.. C. ako kupujúceho vlastníctvo nehnuteľností v k.ú. Terchová,
pričom časť kúpnej ceny bude uhradená zápočtom voči už existujúcim pohľadávkam tohto veriteľa a
druhá časť kúpnej ceny bude uhradená kupujúcim tak, že tento prevezme úver spoločnosti Covera
voči VÚB banke. Za účelom zistenia trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti nechal G.. C. vypracovať
znalecký posudok č. 3/2011 vypracovaný G.. U. P., znalcom z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností,
ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Po vypracovaní znaleckého posudku došlo aj v intenciách
predchádzajúcej dohody k uzavretiu kúpnej zmluvy, k zápočtu pohľadávky veriteľa a k prevzatiu úveru
G.. C., ktorý ho do dnešných dní riadne spláca a s predpokladaným doplatením 5 rokov cca. Tieto
okolnosti boli G.. W. dobre známe, nakoľko bol zúčastnených na valných zhromaždeniach spoločnosti.
E. G.. W. je aj pre toto konanie mimoriadne dôležitá, nakoľko pre potvrdenie tvrdení žalovaného o tom,
že je motivátorom tohto konania, poukazuje žalovaný na to, že žalobca spolu so žalobou predložil súdu
ako dôkazy fotokópie listín, ku ktorým sa žalobca nemohol a nemal ako dostať. Jedná sa čiastočne
o listiny pochádzajúce zo zbierky listín, ku ktorým žalobca nemá prístup, pokiaľ neboli zverejnené vo
všeobecne prístupnej časti zbierky listín a súčasne sa jedná o listiny, ktoré nikdy neboli nikde zverejnené.
Jediným racionálnym odôvodnením je, že spoločnosti žalobcu ich poskytol on sám. Rovnako G.. W. v
konaní vedenom pred OS Žilina aktívne vystupoval v neprospech spoločnosti Covera, ktorej je dodnes
spoločníkom. Vo vzťahu právnym tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe, ktoré sa vzťahujú k údajnej
neúčinnosti kúpnej zmluvy vyplývajúce z nedodržania postupu pri nadobúdaní majetku podľa § 59a
Obchodného zákonníka žalovaný uvádza, že opäť s právnou konštrukciou žalobcu absolútne nesúhlasí.
Podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka, ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy
uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom vo výške 10% hodnoty základného imania, musí byť
hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť
skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ustanovenie § 59a Obchodného
zákonníka hovorí o nadobúdaní majetku, nie o jeho prevode, resp. predaji. Dané ustanovenie je
preto pre potreby posúdenia tejto veci nepoužiteľné. Citované ustanovenie je v zmysle doterajšej
súdnej praxe považované za viac menej nešťastné a za stav, v akom sa dostalo do nášho právneho
poriadku zodpovedá nesprávny preklad príslušnej normy EÚ. Ustanovenie slúži pre potreby zamedzenia
nelegálnych postupov pri vkladoch spoločníkov na základné imanie spoločnosti. Treba dať do pozornosti
aj tú skutočnosť, že či v zmysle noriem EU alebo aj právneho poriadku SR, nie je možné za pojem
majetok považovať peniaze. V prípade, ak by táto norma mala byť na tento prípad aplikovateľná v
duchu žaloby žalobcu, bolo by potrebné urobiť znalecký posudok vo vzťahu k otázke či hodnota kúpnej
ceny je naozaj jej hodnotou, t.j. aká je hodnota sumy peňazí v mene euro, čo však samozrejme

nedáva logiku. Pokiaľ žalobca zakladá svoju žalobu na tvrdení, že konateľka, pani C. vykonávala úkony
v rozpore s pravidlami riadneho hospodára, tak žalovaný tvrdí, že to nie je pravda a poukazujeme
práve na znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný pre potreby predaja nehnuteľnosti. Za žiadnych
okolností sa nejednalo o úkony bez riadneho protiplnenia. Tieto okolnosti preto posúvajú dokazovanie
v tomto konaní späť k otázke či boli predchádzajúce pôžičky naozaj poskytnuté alebo nie, čo je však
úlohou žalobcu v rámci unesenia dôkazného bremena. Z tohto dôvodu, že podľa tvrdení žalobcu sa
pani C. dopustila protiprávnych úkonov v súvislosti s uzatváraním a čerpaním týchto pôžičiek vznáša
len pre prípad právnej istoty súčasne aj námietku premlčania. V zmysle všetkých vyššie uvedených
skutočností preto žiada, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému v
celom rozsahu nárok náhradu trov konania. V súvislosti s uzatvorenou kúpnou zmluvou bol G.. C.
na základe anonymného podnetu riešený Daňovým úradom Žilina, pobočka Dolný Kubín, prebehlo vo
vzťahu k uvedenému ústne pojednávanie, s tým, že výsledkom tohto ústneho pojednávania bolo, že
nebolo zistené žiadne pochybenie. Z uvedeného konania nemá žiadne rozhodnutie, nakoľko v prípade
ak sa nezistí nejaké pochybenie, nevydáva finančná správa v rámci ich predpisov nijaké rozhodnutie,
ktoré by obsahovalo takéto konštatovanie. Výsledkom toho, že žiadne pochybenia neboli zistené bolo
aj to, že žiadne ďalšie konania na základe prešetrenia daňového úradu neboli iniciované. Na margo
znaleckého posudku a predložených inzerátov žalovaný uviedol, že časový rozostup medzi vykonaním
znaleckého posudku a zverejnením inzerátov je takmer 5 rokov, počas ktorých došlo k rekonštrukcii
a dobudovaniu predmetných nehnuteľností a súčasne k dovybaveniu prevádzky reštaurácie novými
zariadeniami. Z uvedeného dôvodu nie je možné akokoľvek porovnávať výsledky znaleckého posudku
z roku 2011 s inzerátmi z roku 2015. Znalec G.. P. v znaleckom posudku pre potreby stanovenia trhovej
ceny bral do úvahy výlučne iba hodnotu nehnuteľnosti, pričom zverejnenými inzerátmi sa predávala
prevádzka reštaurácie aj s ubytovacími kapacitami, čo je podstatný rozdiel. konaní vedenom pred
OS Účastníkom konania v konaní pred Okresným súdom Žilina bola spoločnosť Covera a nie pani
C. a súčasne doklad, ktorým žalovaný vyvracal tvrdenia žalobcu pochádza z obdobia, kedy bol
konateľom Covera s.r.o. svedok navrhovaný žalobcom G.. W.. Výsledky znaleckého dokazovania z
odboru písmoznalectva potvrdili, že podpis G.. K. bol sfalšovaný, avšak podpis G.. W. bol pravý a
teda s najväčšou pravdepodobnosťou o vyhotovení takéhoto dokladu G.. W. vedomosť mal. Tvrdenia
o neexistencii pôžičiek žalovaný vyvráti predložením výpisov z bankových účtov, ktoré má svedok G..
C. už pripravené.
6.2 Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalovaná je toho názoru, že žaloba je
nedôvodná a neodôvodnená. Jej právne zdôvodnenie je nesprávne a skutkové tvrdenia v nej uvedené
a uvádzané v ďalších podaniach či ústnych prednesoch žalobcu za nijak nepreukázané. Žalobca na
preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz a neuniesol tak dôkazné bremeno,
práve naopak žalovaná prostredníctvom predložených výpisov z účtu spoločnosti Covera preukázala
reálnosť pôžičiek a rovnako výpoveď svedka C. potvrdila, že kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod
nehnuteľností bola v plnej miere ekvivalentná a v súvislosti s je uzavretím nevznikla spoločnosti žiadna
škoda. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že práve naopak G.. P.. C. v súvislosti s nevrátením všetkých
pôžičiek ním poskytnutých v spoločnosti Covera utrpel škodu. Má za to, že žalobca podal túto žalobu
výlučne zo šikanóznych dôvodov. Na základe uvedeného žiadame, aby konajúci súd žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu .

7. Svedok G.. P.. O. C. na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 2013, keď odkúpil majetok
spoločnosti toto bola posledná pohľadávka vo vzťahu, ku ktorej sa ozval veriteľ z Bratislavy. Tento
veriteľ si spomenul, že v roku 2006 požičal spoločnosti peniaze. Všetky spoločnosti, ktoré sa ozvali
po jeho vstupe do firmy sa pokúšali vyriešiť. F. C. ponúkla jedinému konateľovi spoločnosti odpredaj
svojho podielu avšak pán W. to odmietol, vyslovene uviedol, že spoločnosť stiahne dolu so sebou. Bolo
potrebné uregulovať činnosť spoločnosti, preto sa rozhodol do spoločnosti vstúpiť, spoločnosť finančne
zastabilizovať a do 2 rokov predať. Z predaja sa mali uhradiť dlhy, o tomto dlhu nikto nevedel. Rovnako
v spoločnosti boli aj ďalšie dlhy, o ktorých nikto nevedel, ako voči OTP Banke, Daňovému úradu či lízing.
Našli následne účtovníctvo z roku 2006, v rámci ktorého sa nachádzali nejaké zmluvy aj keď si myslí,
že tieto boli antidatované z dôvodu, že pán W. sa poznal s pánom K.. Boli susedia, poznali sa. Žalobca
si uplatňuje nárok aj voči nemu, nielen voči žalovanej, rád by vedel či sa domáha aj nejakého plnenia
voči pánovi W.. K antidatovaniu ešte uvádza, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená od roku 2006, pričom
koncom každého roka až do roku 2010 sa splatnosť pôžičky predlžovala, tým sa to celé predĺžilo až do
konca roku 2010, čím sa veriteľ zmestil do premlčacej doby. Následne ako vstúpili do firmy už ich nik
nekontaktoval, nedošlo k ďalšiemu predĺženiu splatnosti čím narástli úroky z omeškania o takmer 300 %.
Predmetné zmluvy, ktorými sa predlžovala splatnosť neboli overené u notára, neboli prebraté na valnom

zhromaždení ani nebola o nich informovaná 49 % spoločníčka. Čo sa týka pôžičiek v spoločnosti bolo
treba hradiť záväzky a to daňového úradu, Sociálnej poisťovni, nebankovým inštitúciám, iné pôžičky,
finančná situácia spoločnosti nebola priaznivá, do spoločnosti bolo potrebné doniesť financie, nakoľko
spoločnosť nebola schopná vyrábať tak, aby svoje záväzky dokázala splácať. Vstúpil do spoločnosti,
splatil podiel, tieto peniaze sa použili na úhradu záväzkov, jeho podiel bol vo výške 20 000,- avšak reálne
bol asi 40 000,-. Následne počas prevádzky spoločnosti bolo ďalej treba vyplácať pôžičky, úvery, preto
vkladal do spoločnosti vždy na mesačnej báze peniaze s tým, že nakoľko bol pracovne vyťažený nie
vždy ku vkladom dochádzalo ním osobne. Niekedy ich vkladala aj konateľka. Tento systém fungoval od
2010 do 2012. Vedeli o tom všetci spoločníci, rovnako Ing. W., vedel o tom, že aj nosí do spoločnosti
peniaze, informovali ho, že spoločnosť je v strate, čo on ignoroval, žiadali ho o predloženie zoznamu
všetkých záväzkov na čo nereagoval, keď poskytol peniaze vždy koncom roka sa urobila zmluva, v
rámci nej bola výška uvedená orientačne podľa predpokladaného potrebného objemu, vždy však dal
viac peňazí do firmy, ako bolo na zmluve uvedené. Bolo to spôsobené tým, že časť peňazí vkladala
konateľka, pričom išlo o jeho peniaze, čím mu vznikala strata. G.. W. o všetkom vedel. Pri vstupe do firmy
mu nebol predložený finančný audit ani účtovná závierka, všetko musela dať do poriadku ekonómka.
K časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorá bola započítaná voči prevzatiu úveru voči VÚB uvádza, že
nakoľko vstúpili do spoločnosti a všetci traja ju chceli predať, išlo o to, aby sa vyplatil aj tento úver,
zároveň pán W. trval na tom, aby ako avalista bol v súvislosti s týmto úverom vymazaný jeho syn P.
W., následne zistili, že vzhľadom k finančnému hospodáreniu firmy nebude ju možné predať so ziskom.
V súvislosti s týmto úverom uvádza, že pán W. tam nechal úroky, splátky išli na úroky, mesačne sa
platilo asi 1400 eur, G.. W. odmietol prispievať, všetci čakali, že to bude platiť len on, následne došlo
k predaju budovy s tým, že týmto spôsobom si zabezpečil, že o peniaze, ktoré platil nepríde. Bola to
posledná možnosť ako firmu zachrániť a stabilizovať finančnú situáciu, predtým navrhli pánovi W. návrat
do firmy, s tým, že by mesačne splácal v súvislosti s úvermi sumu 4000 eur aby sa firma nedostala do
finančných problémov, na čo nereagoval. Veriteľov spoločnosti okrem VÚB banky vyplatili. Vyplácali ich
od vstupu do spoločnosti od mája 2010 do konca roku 2012, kedy v spoločnosti zostal ako veriteľ som
on a VÚB banka. Účtovníctvo firmy COVERA sa našlo v pivnici v regály v roku 2013. Boli dohodnuté
lehoty splatnosti 3 a 6 mesiacov medzi ním a spoločnosťou Covera, bola to dohoda medzi ním a firmou,
bolo to určitým spôsobom jeho zabezpečenie ale na dodržiavaní netrval. Zmluva sa robila len spätne,
pôžičky už reálne poskytnuté boli. Fungovalo to tak, že aby bolo zrejmé, že spoločnosti pôžičku poskytol
vložil peniaze na účet, následne na fungovanie spoločnosti peniaze z účtu vybral.

8. Podľa § 204 C.s.p. súd vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením sa s obsahom do
spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. neoboznamoval čítaním ani
oboznamovaním obsahu: rozsudok OS Žilina č. k. 10Cb/184/2013-117, výpis z obchodného registra
na žalobcu z 12.02.2015, výpis z obchodného registra na spoločnosť Covera z 12.02.2015, výpis z
katastra nehnuteľností LV č. XXXX, výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, inventár, webstránka
www.covera.sk, č.l. 23-25 fotografie, súvaha Covera k 31.10.2010, súvaha spoločnosti Covra k
31.12.2011, výkaz ziskov a strát Covera k 31.12.2011, poznámky k individuálnej účtovne závierke
k 31.12.2011, súvaha spoločnosti Covera k 31.12.2013, výkaz ziskov a strát spoločnosti Covera k
31.12.2013, poznámky, výpis z obchodného registra na spoločnosti MODRY s.r.o., záložná zmluva
z 24.1.2011, kúpna zmluva z 5.2.2013, výpis z zbierky listín spoločnosti Covera, návrh na zápis
zmeny zapísaných údajov, splnomocnenie, zápisnica z valného zhromaždenia z 27.1.2014, žiadosť z
31.7.2014, podanie z 14.11.2012, podanie z 13.12.2012, úplné znenie spoločenskej zmluvy z 16.4.2010,
výpis z obchodného registra na spoločnosť Haluškáreň, výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX,
výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, zmluva o
poskytnutí pôžičky z 8.3.2006, dodatok č. 1 k zmluve o poskytnutí pôžičky z 08.03.2006, dodatok č. 2
k zmluve o poskytnutí pôžičky z 08.03.2006, dodatok č. 3 k zmluve o poskytnutí pôžičky z 08.03.2006,
dodatok č. 4 k zmluve o poskytnutí pôžičky z 08.03.2006, dodatok č. 5 k zmluve o poskytnutí pôžičky
z 08.03.2006 , výpis z podnikateľského účtu žalobcu, výpis z obchodného registra na žalobcu z
24.04.2018, zápisnica z daňového úradu Žilina č. 790072/2015, znalecký posudok č. 3/2011, zmluva o
pôžičke z 1.1.2012, zmluva o pôžičke z 01.06.2010, zmluva o pôžičke z 01.01.-2011, zmluva o pôžičke
z 15.9.2010, uznesenie OS Žilina č. k. 26CbR/124/2014, žiadosť z 31.07.2014, rozsudok OS Žilina
č. k. 10Cb/184/2013-418, rozsudok KS Žilina sp. zn. 13Cob/183/2017, výpis z katastra nehnuteľností
LV č. XXXX, výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, výpis z obchodného registra na spoločnosť
Haluškáreň s.r.o. z 18.5.2018, výpis z obchodného registra na žalobcu z 28.8.2018, výpis z obchodného
registra na žalobcu z 11.9.2018, výpis z registra obyvateľov na žalovaného z 11.9.2018, inzeráty na
predaj nehnuteľností, č.l. 293- 378 výpisy z účtu spoločnosť Covera, výpis z obchodného registra

na spoločnosť Haluškáreň s.r.o. 25.9.2018, výpis z obchodného registra na žalobcu z 11.10.2018,
výpis z registra obyvateľov na žalovaného z 11.9.2018, doložka právoplatnosti, nakoľko ide o listiny,
ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli protistranou
spochybnené.

9.1 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav na
ktorý aplikoval nižšie uvedené právny predpisy: Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.

9.2 Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

9.3 Podľa § 59a odsek 1 Obchodného zákonníka ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy
uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty
základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva
nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak
je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva
spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

9.4 Podľa § 66 odsek 2 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva
alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý
je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa
funkcie; ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený
vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Ak nedošlo k
vzdaniu sa funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového
člena orgánu, vzdanie sa funkcie musí byť písomné a listina s týmto obsahom musí byť vlastnoručne
podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. Ak orgán spoločnosti, ktorý je
oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti, nezasadne ani do troch mesiacov
od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí
tejto lehoty. Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je odvolanie
z funkcie účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom spoločnosti. Ak spoločnosti hrozí vznik škody,
je člen orgánu spoločnosti, ktorý sa vzdal funkcie, bol odvolaný alebo inak sa skončil výkon jeho funkcie,
povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie.

9.5 Podľa § 135 odsek 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie
predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o
záležitostiach spoločnosti.

9.6 Podľa § 135a odsek 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

9.7 Podľa § 135a odsek 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

9.8 Podľa § 135a odsek 5 Obchodného zákonníka nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov

spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi
uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

9.9 Podľa § 136 odsek 1 písmeno a) Obchodného zákonníka pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov
nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať
obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti.

9.10 Podľa § 261 ods. 6 písmeno a) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi
spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy
týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,
medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou
spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí
spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

9.11 Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

9.12 Podľa § 379 odsek 1 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase
vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú
bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala
alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

9.13 Podľa § 4 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok,
je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Dlžníkovi
hrozí úpadok najmä vtedy, ak je v kríze.

9.14 Podľa § 4 odsek 2 ZoKR ak je dlžník povinný účtovať podľa osobitného predpisu, 1) je povinný
sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol
včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia.

10. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto: Žalobca sa v spore domáhal nároku na náhradu škody, pričom tvrdil, že konaním
žalovaného ako konateľa spoločnosti, vznikla spoločnosti COVERA, s.r.o. škoda vo výške viac ako
335.093,95 eur, ktorú si uplatňuje ako veriteľ spoločnosti COVERA, s.r.o. a to z dôvodu, že svoju
pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti.
11. V zmysle § 135a odsek 5 Obchodného zákonníka nároky spoločnosti na náhradu škody
voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže
uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby
na náhradu škody voči konateľovi spoločnosti je teda za určitých zákonných predpokladov aj veriteľ
spoločnosti. Žalobca v spore preukázal a to právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.
k. 10Cb/184/2013-148 zo dňa 23.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/183/2017 zo dňa 21.03.2018, že je veriteľom pohľadávky proti spoločnosti COVERA, s.r.o. a
to vo výške 13.277,57 eur spolu s úrokom vo výške 7 % ročne zo sumy 13.277,57 eur od 11.03.2006
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.277,57 eur od 01.01.2011
do zaplatenia. Veriteľ pohľadávky má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby v
prípade, ak jeho nárok (pohľadávku) nie je možné uspokojiť z majetku spoločnosti. Žalobca v súvislosti
s možným uspokojením svojej pohľadávky z majetku spoločnosti predložil do spisu a súd v spore
vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sa vzťahovali k majetku spoločnosti k 31.12.2013. Z
uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že majetok spoločnosti v roku 2013 bol predĺžený, spoločnosť
vykazovala k uvedenému dátumu záporné vlastné imanie a to vo výške - 191.161,- eur, a teda je
predpoklad že k uspokojeniu žalobcu by nemuselo dôjsť, vzhľadom k výške záväzkov 236.834,- eur.
Súd však uvedené môže iba predpokladať, riadne preukázané to zo strany žalobcu v spore nemal.
Majetok predmetnej spoločnosti k 31.12.2013 podľa súvahy bol 45.673,- eur t. j. na uspokojenie nároku

žalobcu k rozhodnému dňu by postačoval, samozrejme nie na uspokojenie všetkých veriteľov. Avšak
súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie je podstatný stav v čase vyhlásenia rozsudku. Žalobca napriek
tomu, že ide o základnú otázku, ktorú musí mať súd preukázanú na to, aby mohol vôbec konštatovať
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby, v spore netvrdil ani nepreukázal stav
majetku spoločnosti minimálne ku koncu roka 2017. Žalobca v spore len preukázal, že voči spoločnosti
COVERA, s.r.o. je aktuálne vedené konanie o zrušenie predmetnej spoločnosti, a to na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 26CbR/124/2014. Žalobca predložil do spisu zo spisu Okresného súdu Žilina sp.
zn. 26CbR/124/2014 uznesenie zo dňa 13.10.2015, a to o prerušení konania na dobu dvoch rokov, z
ktorého súd zistil, že Sociálna poisťovňa eviduje voči spoločnosti COVERA, s.r.o. preplatky, rovnako ako
Daňový úrad, iný majetok podľa predmetného rozhodnutia zistený nebol. Z uvedeného preto vyplýva,
že zrejme došlo v spoločnosti COVERA, s.r.o. od poslednej účtovnej závierky a súvahy, ktorú žalobca do
spisu predložil z roku 2013, k nejakým majetkovým posunom. Žalobca však bližšie majetok spoločnosti
COVERA, s.r.o. nedefinoval ani napríklad znaleckým posudkom v spore nepreukázal jeho reálny stav.
Žalobca sa ani vo vzťahu k majetku, na ktorý poukazoval súd v konaní pod sp. zn. 26CbR/124/2014
v uznesení zo dňa 13.10.2015 bližšie nevyjadril ani jeho výšku nešpecifikoval. Súd nemôže v tomto
smere nahrádzať aktivitu žalobcu. Obzvlášť súd poukazuje aj na to, že z výsluchu svedka, G.. P.. O. C.
vyplýva, že záväzky spoločnosti mali byť postupne vysporiadané. Súdu je zrejmé, že keďže prebieha
voči spoločnosti COVERA, s.r.o. konanie o zrušenie spoločnosti, je predpoklad, že majetok spoločnosti je
minimálny, avšak či je tomu tak skutočne aj v uvedenom prípade súd v spore preukázané nemal. V tomto
smere zaťažovalo bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu žalobcu, a podľa názoru súdu ho žalobca
v tejto základnej otázke neuniesol. Už len preto z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a bremena
dôkazu o nemožnosti uspokojenia nároku žalobcu z majetku spoločnosti COVERA, s.r.o., súd nemal
preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby (nakoľko iba taký veriteľ
sa môže domáhať náhrady škody, ktorý nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti),
preto už len z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
12. Vo vzťahu k samotnému nároku na náhradu škody, ktorú žalobca uplatňoval za spoločnosť COVERA,
s.r.o. súd ďalej uvádza, že vzťah medzi štatutárnym zástupcom spoločnosti a spoločnosťou je v zmysle
§ 261 odsek 5 písm. a) Obchodného zákonníka obchodnoprávnym vzťahom. V prípade zodpovednosti
za škodu v obchodno-právnych vzťahoch platí špeciálna úprava zodpovednosti za škodu z porušenia
povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti (§ 373
Obchodného zákonníka). Pôsobnosť úpravy v § 373 a nasledujúcich sa ďalej rozširuje ustanovením §
757 Obchodného zákonníka tak, že sa vzťahuje aj na porušenie povinnosti ustanovenej Obchodným
zákonníkom, teda v uvedenom prípade aj povinností v zmysle § 135a Obchodného zákonníka. Pojem
zodpovednosti za škodu treba považovať za nepriaznivý právny následok predvídateľný sankčnou
zložkou právnej normy, postihujúceho toho, kto porušil primárnu právnu povinnosť. Takýto právny
následok spočíva v tom, že rušiteľovi primárnej povinnosti následne vzniká sekundárna povinnosť, ktorú
doteraz nemal, ako zodpovednostná právna povinnosť, ktorá je zameraná na reparáciu a prípadne
na reštitúciu narušeného právneho stavu. Predpoklady vzniku obchodno-právnej zodpovednosti podľa
§ 373 sú objektívneho charakteru a poškodenej osobe vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak
preukáže, že druhá strana porušila povinnosť zo záväzkového vzťahu, že jej vznikla určitá škoda, a
existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Porušenie povinnosti
zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti škodu nahradiť musí byť
poškodeným preukázané. V súdnom konaní je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku,
z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu,
vznik škody ako aj príčinnú súvislosť, ktorá nemôže byť riešená všeobecne, ale vždy len v konkrétnych
súvislostiach. Medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu ako príčiny a škodou, vrátane jej
rozsahu ako následku, musí byť objektívna existencia príčinnej súvislosti. Otázka príčinnej súvislosti
medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pre
posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, čo konkrétne bolo tým
konkrétnym porušením záväzkového vzťahu, ktoré viedlo k spôsobeniu škody spoločnosti a vzťah príčiny
a následku. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn.
2Cob/36/2016.
13. Súd v prvom rade k uvedenému uplatnenému nároku uvádza, že žalobca sa domáha nároku na
náhradu škody voči štatutárnemu zástupcovi. Aj v prípade zodpovednosti štatutárneho zástupcu za
náhradu škody je potrebné aby boli kumulatívne splnené všetky všeobecné predpoklady a to vznik škody,
porušenie povinnosti konateľa a kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením povinnosti. V prvom
rade súdu nie je zrejmé, aká konkrétna škoda v uvedenom prípade vznikla. Žalobca v podanej žalobe
tvrdil, že žalovaná spôsobila škodu spoločnosti COVERA, s.r.o. viac ako 335.093,95 eur. Pričom k jej

vzniku malo dôjsť prevodom aktívneho majetku (nehnuteľného a hnuteľného) bez adekvátneho plnenia
t. j. fingovanými úkonmi, úkonmi bez primeraného protiplnenia na spriaznenú osobu. Čo konkrétne však
uvedená suma predstavuje súdu z odôvodnenia žaloby nie je veľmi dobre zrejmé, obzvlášť ak je aj
škoda vymedzená slovom „viac ako“. Následne žalobca tvrdil škodu vo výške 300.882,30 eur, ktorá mala
predstavovať hodnotu predaných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX v
katastri okresu G., E. T. nad Q., katastrálne územie T. nad Q. a hnuteľných vecí vo výške 34.211,65 eur
a to ako hodnotu inventáru rekreačného zariadenia, technológie kuchyne, reštaurácie, baru ...a zrejme
ďalšie). Žalobca však v spore nijak nepreukázal, že hodnota predmetných hnuteľných a nehnuteľných
vecí, ak by súd aj ustálil, že ide o škodu v hodnote týchto vecí, ktorá spoločnosti vznikla, bola skutočne
v tvrdenej výške. Žalovaný počas celého sporu rozporoval všetky tvrdenia žalobcu a tvrdil, že žalobca
nepreukázal predpoklady vzniku nároku na náhradu škody. Súd sa v tejto časti so žalovaným musí
stotožniť, pretože súdu skutočne nie je zrejmé, že sumy uvádzané žalobcom sú skutočnými cenami
predmetného majetku v čase pôsobenia žalovaného vo funkcii konateľa. Preto súd nevie ani ustáliť,
či v uvedenom rozsahu aj prípadným úbytkom majetku vznikla spoločnosti COVERA, s.r.o. škoda v
uvedenom rozsahu.
14. Žalobca zároveň tvrdil, že konaním žalovanej došlo aj k spôsobeniu nielen reálnej škody t. j. reálnemu
úbytku majetku spoločnosti COVERA, s.r.o. ale aj ušlému zisku. Pričom tento tvrdený ušlý zisk, žalobca
nijak jeho konkrétnu výšku v spore netvrdil ani rovnako ako reálnu škodu nepreukázal. Aj z uvedeného
dôvodu, je preto potrebné považovať žalobu žalobcu za nedôvodnú, tým že vlastne žalobca v spore
nepreukázal ani základný predpoklad uplatneného nároku, a to vznik škody.
15. Ďalším predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je porušenie povinnosti konateľa. Obchodný
zákonník v § 135a ods. 1 všeobecne vymedzuje povinnosti konateľa a to vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pričom
konateľ je povinný najmä zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce
sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy
jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len
niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

16. Zodpovednosť konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti pri výkone ich pôsobnosti sa vzťahuje
na akékoľvek porušenie právnej povinnosti, ako prejavu vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom
bez ohľadu na úmysel alebo nedbanlivosť (zavinenie). Porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď
v aktívnom konaní, alebo v opomenutí konať, v prípade, ak existovala povinnosť určitým spôsobom
konať. Právna úprava náhrady škody nerozlišuje, či ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z právneho
predpisu, alebo o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pretože vychádza z koncepcie tzv.
generálneho deliktu, keď každé protiprávne konanie môže byť pri splnení ďalších predpokladov deliktom.
Porušenie právnej povinnosti ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu sa neprezumuje,
ale musí byť poškodeným preukázané. V súdnom konaní je tak úlohou žalobcu ako poškodeného
preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny
úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym konaním je právnym posúdením, ktoré
prislúcha súdu.

17. Žalobca v súvislosti s porušením určitej povinnosti konateľa uviedol celý rad žalobcom tvrdených
porušení, pri ktorých mal za to že žalovaný porušil svoje povinnosti konať s odbornou starostlivosťou
konateľa a v dôsledku ktorého porušenia vznikla spoločnosti COVERA, s.r.o. škoda. Tvrdil, že žalovaný
svojimi právnymi úkonmi ako konateľa spoločnosti COVERA, s.r.o. porušil povinnosť spravovať cudzí
majetok s odbornou starostlivosťou, v rozpore s dobrou vierou a ku škode dlžníka. Porušenie povinnosti
pri správe cudzieho majetku predstavuje konkrétny trestný čin a to v zmysle § 237 Trestného zákona,
ktorého podstata spočíva v tom, že páchateľ jedná v rozpore so všeobecným alebo konkrétnym
vymedzením obsahu povinnosti spravovať riadne cudzí majetok. Páchateľom predmetného trestného
činu môže byť len fyzická osoba, ktorá je nositeľom zákonom uloženej alebo zmluvne prevzatej
povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pre trestnú
zodpovednosť za tento trestný čin vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom postačí aj úmysel nepriamy.
Žalobca v spore nepoukázal však na žiadne rozhodnutie resp. konanie, ktoré uvedené aj v rámci
trestnoprávnej roviny, tvrdenie žalobcu preukazovalo.

18. V rámci porušenia povinností pri správe cudzieho majetku žalobca poukazoval na prijaté pôžičky,
ktoré považoval za „údajné“ a reálne neposkytnuté. Súd k uvedenému tvrdeniu uvádza, že na základe

vykonaného dokazovania mal preukázané, že spoločnosti COVERA, s.r.o. boli pôžičky zo strany G..
P.. O. C. poskytované. Súd však v prvom rade poukazuje na to, že nie je mu veľmi dobre zrejmé, aký
má súvis prijatie pôžičky a správa majetku spoločnosti a v tejto súvislosti porušenie nejakej povinnosti.
Prijatím pôžičky žalovaná práve zabezpečila, aby spoločnosť mala k dispozícii nejaký majetok, finančné
prostriedky na výkon svojej podnikateľskej činnosti. K poskytnutiu pôžičiek súd uvádza, že ich reálnosť
súd mal v spore preukázanú z výpisu z účtu, predloženého do spisu zo strany žalovaného, ktorý
tvrdenie žalobcu o ich nereálnosti rozporoval ako aj z výsluchu svedka G.. P.. O. C., ktorý poskytnutie
pôžičiek pri svojej svedeckej výpovedi výslovne potvrdil. Žalobca tvrdil opak. Tvrdil, že žiadne pôžičky
spoločnosti COVERA, s.r.o. poskytnuté neboli, že išlo o tržby samotnej spoločnosti, ktoré boli G.. P..
C. vkladané na účet spoločnosti COVERA, s.r.o. z výkonu jej vlastnej podnikateľskej činnosti. Malo
ísť o tržby za poskytnuté služby. Súd však toto tvrdenie v spore vykonaným dokazovaním preukázané
nemal. Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi z ktorých vyplývajú vklady G.. P.. C. na účet
spoločnosti COVERA, s.r.o. a po vykonaní aj jeho vlastného výsluchu, súd považuje tvrdenia žalovaného
o poskytnutí pôžičiek za preukázané. Naopak žalobca v tomto smere nenavrhol vykonať žiadny dôkaz
k preukázaniu opaku. K samotným písomným zmluvám o pôžičke, súd uvádza, že v tomto smere je
potrebné si uvedomiť, čo vlastne pôžička je. Zmluva o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka
je zmluvou, ktorou jedna strana, veriteľ, prenecháva druhej strane, dlžníkovi, veci určené podľa druhu,
a druhá strana, dlžník, sa zaväzuje vrátiť po čase, veci rovnakého druhu. Podstatou zmluvy o pôžičke je
ponechanie veriteľom dlžníkovi určitého množstva druhovo určených vecí na voľné nakladanie počas
určitej doby. Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je jej reálna povaha t. j. na vznik uvedeného
záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy o pôžičke, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci
dlžníkovi. Tým sa uvedený zmluvný typ odlišuje od zmluvy o úvere, na uzavretie ktorého postačuje
konsenzus zmluvných strán o uvedenom zmluvnom type. Na rozdiel pri zmluve o pôžičke dochádza k jej
uzavretiu až poskytnutím reálneho plnenia zo strany veriteľa dlžníkovi. V uvedenom prípade výsluchom
svedka ako aj listinnými dôkazmi súd mal za preukázané, že k poskytovaniu pôžičiek medzi svedkom a
spoločnosťou COVERA, s.r.o. reálne dochádzalo, pričom písomné zmluvy o pôžičke boli vyhotovované
dodatočne, v podstate dá sa povedať iba ako nejaké potvrdenie o pôžičkách, ktoré už boli poskytnuté.
Čo sa týka nezrovnalostí v sumách, ktoré sú uvedené na účte spoločnosti COVERA, s.r.o. a na, dá sa
povedať potvrdeniach v podobe zmlúv o pôžičke, tak súd v tomto smere poukazuje na výsluch svedka
z ktorého vyplýva, že poskytol pôžičiek viac ako sú uvedené na účte, nakoľko finančné prostriedky
odovzdával aj priamo žalovanej ako konateľke spoločnosti, čo sa následne na účte neprejavilo ako
jeho vlastný vklad. Opakovane súd poukazuje na to, že žalobca rozporoval všetky tvrdenia ktoré na
pojednávaní zazneli aj vyplynuli aj z výsluchu svedka, avšak opak v spore nepreukázal. Súd preto v
súvislosti s poskytnutými pôžičkami nevidí nejaké konanie žalovanej v rozpore s § 135a Obchodného
zákonníka.

19. Žalobca ďalej namietol, že predmetné zmluvy o pôžičke ako ani ďalšie zmluvy (konkrétne zmluvy o
prevode nehnuteľností ) nenadobudli účinnosť, a to s poukazom na § 59a odsek 1, odsek 3 Obchodného
zákonníka. Súdu však potom nie je zrejmé, ak by uvedené zmluvy neboli účinné, akým spôsobom
pochybila resp. porušila svoje povinnosti žalovaná. K nenadobudnutie účinnosti však súd považuje za
potrebné uviesť, že ustanovenie § 59a sa týka nadobúdania majetku od spoločníka alebo zakladateľa
spoločnosti vo výške najmenej 10 % základného imania, ktorého hodnota musí byť určená znaleckým
posudkom. Súd však má za to, že pri prevode majetku, v prípade kúpnej zmluvy o nadobúdaní majetku
nie je možné hovoriť. Rovnako podľa názoru súdu o majetok v zmysle uvedeného ustanovenia nejde,
v prípade poskytnutia pôžičiek, pri ktorých sa majetok síce do spoločnosti nadobúda v dobe finančných
prostriedkov, avšak súd nepovažuje za racionálne, aby sa k hodnote pôžičky vypracovával znalecký
posudok. Rovnako súd poukazuje aj na to, že pôžičky boli poukazované postupne vo výškach, ktoré 10
% hodnoty základného imania t. j. 5.643,- eur ani nedosahovali.

20. Žalobca ďalej považoval za úkon žalovaného v rozpore s jeho povinnosťami konateľa aj vzdanie sa
funkcie konateľa. Súd ani v tejto časti argumentáciu žalobcu nepovažuje za dôvodnú. Vychádzajúc z tejto
argumentácie, štatutárni zástupcovia spoločnosti by sa nemohli bez hrozby uplatnenia voči nim nárokov
na náhradu škody, vzdať funkcie konateľa. Výkon funkcie konateľa je založený do báza slobodnej vôli
tej ktorej osoby, a preto, ak sa raz konateľ svojej funkcie vzdá, opäť je to jeho rozhodnutie, ktoré nemôže
byť sankcionované porušením nejakej zákonnej povinnosti. Ak sa vzdá konateľ svojej funkcie o porušení
jeho povinnosti už ani hovoriť nie je možné. Vzhľadom k tomu, že ide o slobodné rozhodnutie konateľa,
nemožno ho podradiť pod porušenie nejakej povinnosti v zmysle § 135a Obchodného zákonníka.
Žalobca namietal ďalej, že žalovaná potom ako sa vzdala funkcie neupozornila spoločnosť, že jej hrozí

vznik škody a aké opatrenia sú potrebné na to, aby sa škode predišlo. Súd v tejto súvislosti však uvádza,
že v spore nemal ustálené aká škoda spoločnosti vlastne vznikla, kedy vznikla a v čom spočívala. Preto
aj porušenie tejto povinnosti, ktorú tvrdil žalobca, že zo strany žalovaného došlo súd nepovažuje v spore
za preukázanú.

21. Rovnako ani ďalšie tvrdené porušenia zo strany žalovanej a to konanie žalovanej v rozpore
s dobrou vierou a starostlivosťou dobrého hospodára pri prevode majetku spoločnosti súd v spore
nepovažoval za preukázané. Žalobca namietol, že žalovaná porušila povinnosti aj tým, že neprijala
vhodné ozdravné opatrenia, avšak bez nejakého konkrétneho poukázania na to, čo vlastne žalovaná
mala urobiť a čo v rozpore so zákonom resp. spoločenskou zmluvou neurobila. Poukázal ďalej na to,
že uprednostňovala svoje záujmy a záujmy svojho manžela, neuhrádzala záväzky spoločnosti, uvedené
opakovane zostalo iba v rovine tvrdení, nakoľko stav majetku spoločnosti a tým aj stav záväzkov súd
v spore preukázaný nemal. Žalovaný tvrdil úhradu záväzkov spoločnosti, pričom uvedené preukázal
aj výsluchom svedka, na čo žalobca, čo súd opakovane uvádza, nereagoval, a nepreukázal opak.
Ďalej žalobca tvrdil porušenie povinnosti viesť riadne evidenciu a účtovníctvo, zoznam spoločníkov a
informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Súd ani tieto tvrdenia zo strany žalobcu nemal
preukázané. Žalobca v súvislosti s touto tvrdenou skutočnosťou navrhol výsluch svedka G.. U. W., avšak
potom, ako svedok svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, žalobca súdu výslovne uviedol, že
na výsluchu tohto svedka netrvá a jeho výsluch preto súd ani neuskutočnil. Naopak z výsluchu G.. P..
O. C. vyplýva, že G.. U. W. bol o záležitostiach spoločnosti informovaný.

22. Ďalej žalobca poukázal na porušenie zákazu konkurencie žalovanej v zmysle § 136 ods. 1 písm.
a) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého konateľ nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný
účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. Žalobca poukázal na
to, že žalovaná uzatvárala obchody v mene spoločnosti Haluškáreň, s.r.o., ktorá je konkurenčnou
spoločnosťou spoločnosti COVERA, s.r.o.. Žalobca v spore však bližšie nedefinoval o aké konkrétne
obchody išlo a z akej pozície ich žalovaná za spoločnosť Haluškáreň, s.r.o. uzatvárala. Súd v tomto
smere poukazuje na to, že z listinného dôkazu predloženého do spisu samotným žalobcom vyplýva,
že žalovaná nebola konateľkou spoločnosti Haluškáreň, s.r.o. t. j. nebola osobou, ktorá by konala za
spoločnosť. Bola iba spoločníčkou, čo ju na konanie v mene spoločnosti bez ďalšieho neoprávňuje.
Nejaké iné oprávnenie konať za spoločnosť či už na základe plnej moci, či iného právneho vzťahu /napr.
zamestnaneckého/ súd v spore zo strany žalobcu preukázané nemal. Konateľom spoločnosti bol manžel
žalovanej, pričom konanie manželom žalovanej, je konanie inou, samostatnou osobou ako žalovanou a
s konaním žalovanej resp. s porušením zákazu konkurencie nemá žiaden súvis.

23. Rovnako súd nemal preukázané ani ďalšie tvrdenie žalobcu, že žalovaná spôsobila úpadok
spoločnosti a následne neprijala žiadne potrebné opatrenia v zmysle § 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na
jeho odvrátenie. Opakovane súd uvádza, že stav majetku spoločnosti, od ktorého sa odvíja aj stav
úpadcu spoločnosti, žalobca relevantne v spore nepreukázal.

24. Vzhľadom k tomu, že súd nemal v spore preukázané ani žiadne z tvrdených porušení povinností
žalovanej, aj z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ak nebolo preukázané porušenie
povinností, súd nemal preukázanú ani príčinnú súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti
a vznikom škody.

25. Nakoľko súd nemal v spore preukázaný vznik škody, súd nemôže ustáliť ani priebeh premlčacej doby,
preto sa ďalej k vznesenej námietke premlčania vyjadrovať nebude. Súd v spore nevykonal dokazovanie
uznesením o priznaní trov právneho zastúpenia v konaní pred Okresným súdom Žilina, nakoľko tento
dôkaz nepovažoval vzhľadom k meritu veci za dôkaz s predmetom sporu súvisiaci a dôkaz, ktoré by
nejak prispel k zmene skutkového stavu.

26.1 Podľa § 255 odsek 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.
26.2 Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26.3 Podľa § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p., a to tak že žalovanému,
ktorý mal v spore plný úspech priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi t. j. v rozsahu
100 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
28.1 Podľa § 343 odsek 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
28.2 Podľa § 343 odsek 2 C.s.p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
28.3 Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.
28.4 Podľa § 335 odsek 1 C.s.p. neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd
prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým
konanie vo veci samej zastavuje.
29. Vzhľadom k tomu, že po začatí konania v predmetnom spore súd uznesením č. k.
37Cb/360/2015-236 zo dňa 18.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
8Cob/61/2018-265 zo dňa 28.08.2018 rozhodol o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, súd postupom
podľa § 344 C.s.p. v spojení s § 335 odsek 1 C.s.p. vzhľadom k tomu, že žalobu v uvedenom prípade
zamietol, zároveň rozhodol aj o zrušení zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.