Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112201101
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112201101.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava,Údernícka5,IČO:35724803,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlomBratislava,Údernícka
5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi Y. Z. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., XX. I. XX, zast.
opatrovníčkou Y.. A. U., súdna tajomníčka Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov,

Važecká16,IČO:42176778,právnezastúpenéhoadvokátomJUDr.AmbrózomMotykom,AKsosídlom
Stropkov, Námestie SNP 7, o zaplatenie 367,12 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 7Ro/11/2012-58, zo dňa 02. 07.
2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 86,04 Eur, do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľjepovinnýnahradiťtrovyodvolaciehokonaniavedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcu
vo výške 26,09 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, AK so sídlom Stropkov, Námestie SNP č. 7 č. ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, VS: XXXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
7Ro/11/2012-26zodňa26.01.2012akonanieonávrhunavrhovateľa,ktorýmsadomáhalvočiodporcovi
zaplatenia dlžnej istiny spolu s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 174 ods. 5 Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zastavil (prvý výrok).
Dôvodom tohto procesného postupu súdu bola skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu
späť po vydaní platobného rozkazu v lehote v zmysle ust. § 172 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi vrátil časť

zaplateného súdneho poplatku vo výške 15,37 Eur s tým, že určil konkrétny daňový úrad, ktorý má vrátiť
uvedený súdny poplatok navrhovateľovi (druhý výrok). O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok) a navrhovateľovi uložil povinnosť, aby v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania
(predstavujúcich trovy právneho zastúpenia) vo výške 86,04 Eur (štvrtý výrok), pričom rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.. Ustálil, že trovy

konaniavedľajšiehoúčastníkanastraneodporcubolipotrebnevynaloženénaúčelnéuplatňovaniealebo
bránenie práva v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a súčasne neboli neprimerané k výške pohľadávky v
zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým
mu bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vyššie špecifikovanúnáhradu trov právneho zastúpenia (štvrtý výrok). Žiadal rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách
konaniapodľa§220O.s.p.zmeniťtak,ževedľajšiemuúčastníkovisúdnáhradutrovkonanianepriznáva.
Zároveň si uplatnil trovy v odvolacom konaní celkom vo výške 19,12 Eur.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa jeho názoru v danom prípade nemožno hovoriť
o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uviedol, že cieľom združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „združenie“), je kolektívna ochrana spotrebiteľov,
podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v

pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení
vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch, hlavne keď združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Poukázal na to, že
samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. V zmysle dôvodovej
správykzákonuč.384/2008Z.z.boloúmyslomzákonodarcuumožniťkvalifikovanúochranuspotrebiteľa
priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú

pomoc, a ktoré budú v danej oblasti materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné.

Podľa jeho názoru, trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatnenie a bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p..
Zároveň nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje súd základné právo
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy

neboli účelné vynaložené a neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka
k predmetu konania. Pokiaľ vedľajší účastník argumentuje dôvodnosť priznania trov s poukazom na
ust. § 137 O.s.p a na ustanovenie Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ,
považoval za potrebné uviesť, že združenie odporcu v konaní nezastupuje a ustanovenie § 137 O.s.p.
nemožno aplikovať v danom prípade, nakoľko toto ustanovenie priznáva náhradu hotových výdavkov

právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä
o Centrum právnej pomoci.

K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu. Uznesenie okresného súdu v
napadnutej časti žiadal potvrdiť ako vecne správne a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v
sume 26,09 Eur.

Podľa jeho názoru aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na danú vec nie je náležitá, nakoľko na aplikáciu
tohto ustanovenia je podstatné zisťovať okolnosti súvisiace so stavom pred začatím sporu, so správaním
sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku. Správanie navrhovateľa v spore,
ale najmä s poukazom na okolností, za ktorých navrhovateľ uplatnil žalobou premlčanú pohľadávku,
nedávajú predpoklad na aplikáciu citovaného ustanovenia.

Poukázal na skutočnosť, že samotný vstup združenia do konania na strane spotrebiteľa je dostatočne
účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušiť spotrebiteľské práva. Navrhovateľ potom, čo mu
je doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, prípadne potom, čo
vstup vedľajšieho účastníka do konania zistí iným spôsobom, plošne berie žaloby späť.

Pokiaľ navrhovateľ dôvodil, že združenie má v radoch členov s právnickým vzdelaním, uviedol, že

iba jedna členka združenia má právnické vzdelanie, avšak prax nevykonáva. Neobstojí ani argument
navrhovateľa, že združenie si má trovy právneho zastúpenia hradiť z vlastných zdrojov, lebo finančný
príspevok schválený Ministerstvom hospodárstva SR v sume 4.000, - Eur nepokryje na podporu
spotrebiteľom ani poštové výdavky.

O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. §

137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1. 1. 2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z. z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V zmysle citovanej novely § 137 O.s.p., trovy konania súnajmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov
a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára
a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní

podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Poukázal na článok 169 Lisabonskej zmluvy, článok 38 a článok 47 Charty základných práv EÚ, pričom
uviedol, že súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou
Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou.

Poukázal tiež na judikatúru vnútroštátnych súdov a na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09,

v zmysle ktorého zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv
EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc
poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo
zastupovanie advokátom.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania, ktorý došiel okresnému súdu
dňa 16. 01. 2012. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 7Ro/11/2012-26

dňa 26. 01. 2012. Vedľajší účastník oznámil vstup do konania podaním zo dňa 24. 02. 2012, pričom
zároveň pripojil aj plnú moc pre advokáta. Podaním zo dňa 20. 04. 2012 sa vyjadril
vedľajšíúčastníknastraneodporcukžalobeazároveňvzniesolnámietkupremlčania,uplatnilsináhradu
trov konania. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 07. 05. 2012 oznámilo vstup do konania aj
Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská č. 13, IČO:

42 247 268, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, AK so sídlom v Košiciach,
Stará Baštova 2. Toto združenie však po výzve okresného súdu, či trvá na vstupe do konania ako
vedľajší účastník na strane odporcu, keď do konania už vstúpilo ako vedľajší účastník na strane odporcu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, podaním zo dňa 02. 06. 2012 oznámilo, že na vstupe
do konania netrvá. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 09. 05. 2012 vedľajší účastník podal voči

platobnému rozkazu odpor a žiadal žalobu zamietnuť. Podaním zo dňa 25. 05. 2012 navrhovateľ zobral
návrh na začatie konania späť.

Odvolací súd sa danou vecou zaoberal v rozsahu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie prvostupňového
súdu.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy. Občianske združenie na ochranu spotrebiteľa - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, bolo preto oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p..
Keďžeustanovenie§93ods.4O.s.p.výslovneupravuje,ževedľajšíúčastníkmávkonanírovnaképráva
a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a
samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez
akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Z ničoho nevyplýva, že vedľajší
účastník, v danom prípade združenie založené na ochranu spotrebiteľov, sa nemôže dať v konaní

zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať samostatne alebo prostredníctvom zástupcu.
Ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, pochybnosť navrhovateľa o
účelnosti vynaloženia takýchto trov je v rozpore so zákonnou garanciou na právo zastúpenia. Ak bysúd prijal záver navrhovateľa, musel by taktiež položiť otázku, či je nutné, aby vo všetkých sporoch
navrhovateľ sa nechal zastupovať advokátom, to znamená, že navrhovateľ je zastúpený po
odbornej stránke advokátskou kanceláriou, avšak na druhej strane toto právo pre druhého účastníka

popiera s poukazom na to, že zbytočne sa navyšujú trovy konania.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. platí, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Citované ustanovenie predstavuje špeciálnu právnu úpravu
voči ustanoveniu § 146 ods. 1 O.s.p.. Okresný súd z daného ustanovenia správne vychádzal, teda
správne aplikoval príslušnú právnu normu. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že navrhovateľ

zavinil zastavenie konania, preto je povinný hradiť trovy konania, a to aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý
vystupuje na úspešnej strane, teda na strane odporcu.

Navrhovateľ žiadal aplikovať ustanovenie § 150 ods. l O.s.p..

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril;

to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z hľadiska ustanovenia §
150 O.s.p. za určitých okolností súd nemusí priznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi v
prípade, ak sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom ide skôr o výnimočný prípad, kedy
súd zohľadňuje celkové okolnosti prípadu, postoj účastníkov k veci v priebehu konania a ich sociálne
zázemie. Pokiaľ ide o sociálne zázemie, táto skutočnosť u navrhovateľa zrejme neprichádza do úvahy. Z

hľadiskavedľajšiehoúčastníkanedošlokžiadnemupochybeniu vovzťahukdanémuustanoveniu,
ktoré by malo za následok, že existujú také dôvody, pre ktoré by mu súd náhradu trov konania nemohol
priznať. Je preto nepochybné, že pokiaľ navrhovateľ žiadal aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania
ustanovenie § 150 O.s.p., súd mu nemohol vyhovieť, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ
ani neuviedol žiaden relevantný dôvod na aplikáciu tohto ustanovenia. V zmysle ustanovenia § 150

ods. l O.s.p. pod dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno podradiť námietky, ktoré vzniesol zástupca
navrhovateľa, a to účelnosť vynaložených trov konania, resp. právo vedľajšieho účastníka na
zastupovanie.

Z námietok navrhovateľa vyplýva, akoby chcel vytvoriť nerovné podmienky pre
účastníkov v konaní, keď navrhovateľ je právne zastúpený a toto právo vedľajšiemu účastníkovi ako

riadnemu účastníkovi upiera. Popiera tak základný princíp „rovnosti zbraní“. Právo vedľajšieho účastníka
vstupovať do tzv. spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, kedy sa
mu ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na
informácie a na vytváranie združení na ochranu svojich záujmov. Právo spotrebiteľov na vytváranie
týchto združení upravujú príslušné smernice EÚ, napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/

ES, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES, ako aj článok 38 Charty základných práv EÚ.

Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, spotrebiteľského združenia - právnickej osoby,
advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09
DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko,
v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je ustanovená v článku 47 Charty

základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické
osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať
sa zastupovať.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v odvolaní
nenamietal správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, odvolací súd sa touto

otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal.Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods.
1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca i vedľajší účastník na strane odporcu boli v odvolacom konaní
úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho
konania nevznikli, a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporcu
nerozhodoval. Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil trovy odvolacieho konania (predstavujúce
trovy právneho zastúpenia) vo výške 26,09 Eur v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa.
Za uvedený úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa netýkalo rozhodnutia vo veci samej,

prináleží odmena vo výške 14,11 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa
§ 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien
a doplnkov, ďalej len „vyhláška“) a režijná paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume
7,63 Eur, teda spolu 21,74 Eur, k tomu DPH 20 % vo výške 4,348 Eur, spolu 26,09 Eur.

Odvolací súd mu preto v súvislosti s týmto odvolacím konaním priznal náhradu trov konania v sume

26,09 Eur v súlade s jeho návrhom.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.