Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoE/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612209759
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612209759.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justicia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Z. X, P. O. Box XXX, M., proti povinnému: E. X., nar. X.X.XXXX, bytom A.
XXXX/XXXX, H. X., štátna občianka SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške 286,46 Eur, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7Er/2095/2012-31, zo dňa 9.

októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že okresný súd došiel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi

konania (uznanie záväzku a dohoda o splatení záväzku zo dňa 8.7.2010) je spotrebiteľskou zmluvou.
Rovnako aj zmluva o bežnom účte uzatvorená s právnym predchodcom oprávneného, je zmluvou
spotrebiteľskou, pri ktorej nič nenasvedčuje, že by povinný konal v rámci predmetu svojej obchodnej či
podnikateľskej činnosti. Keďže povinný mal vo vzťahu k uznaniu záväzku a dohody o splatení záväzku
zo dňa 8.7.2010 postavenie spotrebiteľa za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54
Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste, aby pri pochybnostiach o

obsahu zmlúv sa aplikoval výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r/ aj ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Bod IV. uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy - uznanie záväzku a
dohoda o splatení záväzku zo dňa 8.7.2010 upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že
všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto dohody, alebo ktoré súvisia s touto

dohodou vrátane vedľajších právnych vzťahov ako aj právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami,
ktorých sa týka táto dohoda nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia
sporov o platnosť, výklad, zánik tejto dohody alebo z tejto rozhodcovskej doložky môžu byť predložené
v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Tým nie je dotknuté právo zmluvných strán
obrátiť sa so svojimi nárokmi na všeobecný súd. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej
doložke, tak ako je formulovaná v zmluve, je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje

práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu o
jedného z nich vopred vybratých rozhodcovských súdov. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce
doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretoženebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravených
podmienok predloženej zmluvy, ktoré nemá možnosť spotrebiteľ ovplyvniť. Zmluvná podmienka núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces

pred nezávislým súdom. Vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ
sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv žalobou podanou u niektorého z ním vybraných
rozhodcov. Oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom
za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných
vecí s obdobným skutkovým základom vedených nielen na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným

oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské
doložky, je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok bez možnosti
ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri
ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal
možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal, a teda si ho
výslovne neželal. Okresný súd tak vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú, na ktorú

absolútnu neplatnosť musí prihliadať ex offo, a to v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Voči citovanému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiada napadnuté uznesenie
zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo napadnuté uznesenie zmeniť tak, že
vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Má za to, že napadnutým rozhodnutím
došlo k zásahu do ústavného práva účastníkov právoplatne ukončeného konania na súdnu ochranu

zaručeného Ústavou SR. Je vylúčené, aby sa exekučný súd zaoberal rozhodcovskou doložkou
pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku a exekučného titulu má svoje limity tým, že predmetom skúmania môže byť
rozhodcovský rozsudok ale len v rozsahu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a/ a f/ zákona č. 244/2002
Z.z. Predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie však

okolnosti, ktoré predchádzajú vydaniu tohto exekučného titulu. Právny názor exekučného súdu, že
rozhodcovská doložka v predloženej dohode o splatení záväzku s uznaním záväzku s možnosťou voľby
riešenia prípadného sporu buď v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom
je neprimeranou podmienkou a je neplatná, je absolútne nesprávny postrádajúci akúkoľvek oporu v
smernici Rady 93/13/EHS. Poukazuje na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Za

neprijateľné sa považujú len tie ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská doložka však v žiadnom prípade nespĺňa označenie za neprijateľnú podmienku,
pretože ponecháva možnosť voľby obom zmluvným stranám rozhodnúť sa, či pre prípad vzniku sporu
uplatnia svoje právo pred všeobecným súdom alebo v konaní pred rozhodcovským súdom. Tým

spotrebiteľovi bola zaručená ochrana v možnosti uplatniť svoje právo voči dodávateľovi v konaní i pred
všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka je dojednaná v súlade so zákonom najmä na základe
slobodnej a vážnej vôle povinného po vzniku záväzku povinného ako dlžníka voči oprávnenému ako
veriteľovi nemôže byť označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napadnutým uznesením došlo
k narušeniu autonómie vôle zmluvných strán, ako jednej zo základných zásad uplatňujúcich sa v

súkromnoprávnych vzťahoch. Rozhodcovská doložka nebola s povinným dojednaná už pri uzatváraní
zmluvy o bežnom účte, ktorú nie je možné označiť za spotrebiteľskú, ale až po vzniku sporu po
splatnosti pohľadávky oprávneného, teda až v čase, kedy povinný porušil svoje zmluvné povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy. Práve skutočnosť, že zmluvné strany si upravili práva a povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o bežnom účte až následne, keď sa povinný dostal do omeškania s vrátením peňažných

prostriedkov oprávnenému, len ťažko možno konštatovať, že tieto dojednania neboli pri rešpektovaní
ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodnuté individuálne, a teda v zmysle ust. § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka sú platné. Oprávnený vyvinul maximálnu snahu, aby sa s povinným
dohodol na uhradení dlžnej pohľadávky a tak, aby to nebolo na ujmu povinného. Oprávnený poskytnuté
platobné výhody v dohode o splatení záväzku nevyužil a svoju povinnosť poukazovať dohodnuté

mesačné splátky porušil. Napadnuté uznesenie exekučného súdu považuje za nepreskúmateľné.
Nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukazuje na
to, že sám zákonodarca umožnil účastníkom vzájomné spory riešiť v rozhodcovskom konaní, pričom
zákon umožňuje kvalifikovane sa brániť v rozhodcovskom konaní cez opravný prostriedok podľa § 37
Zákona o rozhodcovskom konaní - žiadosť na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom alebo žalobou na

všeobecný súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40a zákona o rozhodcovskom konaní.
Poukazuje tiež na názory vyjadrené v odbornej literatúre. Z napadnutého uznesenia je preukázané, žeexekučný súd nepochopil zámer zákonodarcu. Nesprávne si vyložil ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka. Poukazuje tiež na anglický text a slovenský preklad smernice Rady 93/13/EHS.
Je zrejmé, že cieľom tejto smernice nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľom a za

neprípustné možno považovať len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov
voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Predmetná
doložka bola však dojednaná platne a v súlade s právnymi predpismi. Poukazuje na rozpor medzi
anglickou pôvodnou úpravou textu smernice Rady 93/13/EHS a jej slovenského ekvivalentu rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ. Dotknutá rozhodcovská doložka, ktorá bola uzatvorená individuálne na základe

vzájomných rokovaní medzi oprávneným a povinným v mieste bydliska povinného 8.7.2010 bola
uzatvorená plne v súlade s vnútroštátnymi zákonnými ustanoveniami a normami Európskeho práva
platnými a účinnými v čase dojednania rozhodcovskej doložky a z toho dôvodu bola platným podkladom
na rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní. Konaním v súlade so zákonom nemohlo dôjsť k
dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka je v súlade s vnútroštátnymi
predpismi ako aj ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté uznesenie v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením

prvostupňového rozhodnutia, na ktoré poukazuje.

K odvolacím námietkam oprávneného udáva:

V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu ale skúma,

či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nie len vykonateľné rozhodnutie súdu ale
napríkladajvykonateľnérozhodnutiaorgánovverejnejsprávy,rozhodcovskýchsúdovainýchorgánov.V
prípade ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho
vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé ničotné, teda z právneho

hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného
orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie
postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei
iudicata.

Je nepochybné, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka a spotrebiteľ má právo na ex offo ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami.

Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi, a to dohoda o uznaní záväzku a dohoda o splatení záväzku zo
dňa 8.7.2010 je nepochybne tzv. typovou formulárovou zmluvou.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.V danom prípade dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a teda je neplatná, pričom nekalý charakter tejto rozhodcovskej doložky odvolací súd videl

v tom, že aj keď bola daná možnosť riešiť spory aj v riadnom súdnom konaní, zároveň z rozhodcovskej
doložky vyplynula ustanovená podmienka, ktorá zároveň túto možnosť vylučuje pre prípad, keď je
to veriteľ, ktorý podá žalobu proti spotrebiteľovi ako prvý. Možnosť podať žalobu aj na súde je pre
spotrebiteľa irelevantná, keď po podaní žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde spotrebiteľ stráca
možnosť ovplyvniť výber. Spotrebiteľ tak stráca právo brániť sa voči nárokom zo zmluvy na riadnom

súde v mieste svojho bydliska. Za neprijateľné treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný
partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným
partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie,
ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho
samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo

od svojho zmluvného partnera požadovať). Možnosť iniciovania sporu so spotrebiteľskej zmluvy aj
spotrebiteľom totiž treba považovať za skôr teoretickú.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012 sp.
zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, tzn.

že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd

napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O.s.p. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho
konania nevznikli, ani si ich neuplatnili, preto im krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .