Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1P/144/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111224673
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníkova
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111224673.6

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou, v
právnej veci o návrat maloletého dieťaťa Q. K., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť Slovenskej republiky,
do krajiny obvyklého pobytu, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky, so sídlom Kapisztóryho č.1, 940 36 Nové Zámky, v zastúpení Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky O. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K. XXX, štátna príslušnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Doc. Adriána
Švecová s.r.o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava a otca P. K., nar. X.X.XXXX, bytom A.
XXX, XXXX Dág, Maďarská republika, štátna príslušnosť Maďarska, zastúpený Mgr. Emese Suba,
advokátkou, so sídlom Cintorínska 91, 925 71 Trnovec nad Váhom, o návrat maloletého dieťaťa do
krajiny obvyklého pobytu takto

r o z h o d o l :

Súd návrat maloletej Q. K., nar. XX.X.XXXX do krajiny jej obvyklého pobytu do Maďarskej republiky

nenariaďuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.7.2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletej, o návrat maloletého dieťaťa Q. K.,
nar. XX.X.XXXX na územie jej obvyklého pobytu do Maďarskej republiky.

Svoj návrh odôvodnil tým, že matka maloleté dieťa dňa 18.5.2011 neoprávnene premiestnila z

Maďarskej republiky, z krajiny obvyklého pobytu, kde rodina žila a kde obaja rodičia spoločne vykonávali
starostlivosť o dieťa na Slovensko. Matka sa odmieta dobrovoľne vrátiť.

Otec v návrhu poukazoval na ustanovenia Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných
únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. ( ďalej len " Dohovor " ), na čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s návratom dieťaťa na územie Maďarskej
republiky z dôvodu, že odchod matky s dieťaťom na Slovensko nemohol byť neoprávnený, keďže otec
bol informovaný o úmysle matky odísť aj s maloletou na Slovensko a súhlasil s tým. Otec maloletej si bol
totiž vedomý toho, že vzniknutú situáciu v rodine nezvládol, keď sa nezastal vlastnej manželsky a videl
že dieťa trpí, pričom matka neopustila svojho manžela, spolu sa dohodli že keď odíde s maloletou na
Slovenskoasituáciasaupokojí,budúsimôcťsvojeproblémyriešiťanájsťspôsobakobývaťsamostatne

bez manželovej tety.Kolízny opatrovník uviedol, že je nevyhnutné vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré nastupuje povinnú
školskú dochádzku, aby v prípade návratu, matka mohla sledovať dieťa a mohla mu naďalej poskytovať
osobnú starostlivosť a to nielen formou návštev. Preto za takýchto podmienok, pokiaľ otec nezabezpečí

separátne bývanie, má kolízny opatrovník za to, že návrat by dieťa vystavil psychickej ujme, mohol by
byť pre dieťa stresujúci, keďže matka by bola nútená žiť s dieťaťom v jednej domácnosti s otcom a jeho
tetou, s ktorými v súčasnosti nemá dobré vzťahy, pričom nebolo preukázané, že by sa ich narušené
vzťahy zlepšili.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 1P 144/2011-67 zo dňa 5.10.2011 nariadil návrat maloletej

Q. K. do krajiny jej obvyklého pobytu do Maďarskej republiky. Súd mal v čase rozhodnutia za
preukázané, že dieťa nadobudlo spoločným rozhodnutím rodičov obvyklý pobyt v Maďarsku. Táto
otázka v konaní napokon sporná nebola, keďže matka nenamietala obvyklý pobyt maloletej na území
Maďarskej republiky. V danom prípade súd konštatoval, že dieťa malo vytvorené v tejto krajine sociálne
a citové väzby, keďže vyrastalo v spoločnej domácnosti rodičov, ktorí sa spoločne o dieťa starali, dieťa
navštevovalo materskú školu. Súd mal taktiež za preukázané, že dňa 18.5.2011 došlo k neoprávnenému

premiestneniu dieťaťa matkou z Maďarska na Slovensko v zmysle Dohovoru, keďže matka v čase
odchodu s maloletou na Slovensko odišla síce v prítomnosti otca, avšak napriek tomu, že dala výpoveď
v práci a v ten deň mala odhlásiť dieťa zo škôlky, otcovi neoznámila, že na Slovensko odchádza natrvalo.
Súd neprihliadol na obranu matky, že otec dal súhlas matke k vysťahovaniu dieťaťa na Slovensko, lebo
jej pomáhal baliť veci, pretože sa o otázke vysťahovania maloletej na Slovensko v deň jej odchodu ani

nebavili. Obaja rodičia zhodne uviedli, že matka otcovi oznámila, že potrebuje čas na rozmyslenie. Z
výsluchu oboch rodičov podľa názoru súdu vyplývalo, že malo ísť o pobyt u rodičov matky na krátky
čas. Otec tiež nevedel, že matka v deň odchodu dieťa odhlásila z ďalšej dochádzky v materskej škole.
Matka v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že otec súhlasil s vysťahovaním svojej dcéry na Slovensko,
napokonotecužccamesiacpoodchodematkyamaloletejlistomzodňa 22.6.2011kontaktovalCentrum

pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže so žiadosťou o návrat. Dňa 29.7.2011 podal osobne
návrh o návrat maloletej na súd. Aj keď rodičia deklarovali záujem obnoviť spolužitie, v čase rozhodnutia
súdu sa matka na územie Maďarskej republiky nevrátila, pričom otec nesúhlasil s premiestnením dieťaťa
na Slovensko a nakoľko trval na nariadení návratu nebolo možné ani konštatovať, žeby sa s uvedenou
situáciou zmieril. Súd prvého stupňa v čase vyhlásenia rozhodnutia a počas konania nezistil iné závažné

skutočnosti pre ktoré by návrat maloletej nemohol nariadiť a to z dôvodov uvedených v článku 13
Dohovoru, na ktorý sa matka odvolávala, nakoľko nemal za preukázané existenciu nebezpečenstva,
žeby návrat dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
Tvrdenia matky o nevhodných podmienkach v mieste spoločného bydliska v obci Dág súd vyhodnotil
ako nedostatočné na posúdenie existencie nebezpečenstva pre dieťa, keďže rodičia a teda i matka

maloletej sa sama rozhodla žiť v dome u tety otca, s ktorou mala vyhranené vzťahy ako tvrdila, pričom
bolo nesporné že rodina v tejto domácnosti žila už v roku 2006 po narodení maloletej a matka uviedla,
že teta otca počas celého ich manželstva a po narodení dcérky ich svojou prítomnosťou obťažovala.
Napriek tomu matka opäť v decembri 2010 súhlasila s nasťahovaním sa do domácnosti tety otca,
teda do prostredia a k osobe, ktorá jej bola známa. Súd mal za to, že neobstojí ani obrana matky

založená na skutočnosti týkajúcej sa slabých sociálnych podmienok a teda že manželia s dieťaťom
obývali jednu izbu a spali na jednej posteli, keďže prešetrením pomerov v aktuálnom bydlisku matky
nebolo možné konštatovať vhodnejšie sociálne podmienky ( matka s dieťaťom aktuálne býva v 2
- izbovom rodičovskom dome v 7 člennej domácnosti). Matka v konaní nepreukázala pretrvávajúce
domácenásiliepáchanénanejčinadieťati,akoito,žesaobrátilanapríslušnéštátneorgányvMaďarsku

so žiadosťou o pomoc, ktorá jej následne poskytnutá nebola. Samotná skutočnosť že sa podrobila
liečbe na doporučenie psychológa, z dôvodu nezvládnutých životných situácií a psychického stresu,
ktorého navštívila v novembri 2010 ( teda pred tým ako sa presťahovali k tete), dôvodnosť použitia
článku 13 Dohovoru nepreukazuje. Navyše pokiaľ by matka bola vystavená dlhodobému fyzickému či
psychickému stresu v manželstve, zrejme by nemala v úmysle obnoviť manželské spolužitie, ako to

vyplynulo zo správy kolízneho opatrovníka z 25.8.2011, a nezvažovala by spoločný prenájom bytu, čo
preukazovala spoločnou návštevou realitnej kancelárie. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre ďalšiu starostlivosť o maloletú, minimálne
v takej miere, v akých sa zdržiava matka s maloletou u svojich rodičov, zároveň súd nezistil skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo

duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Súd preto nariadil návrat maloletej Q.
K. v zmysle návrhu otca do krajiny obvyklého pobytu a pod jurisdikciu Maďarskej republiky, aby tak
zabezpečil pôvodný stav pred neoprávneným premiestnením dieťaťa matkou dňa 18.5.2011.KrajskýsúdvBratislaveuznesenímč.k.11CoP428/2011-125z30.3.2012,doručenésúduprvéhostupňa
18.4.2012, uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Č.l.10/11. Krajský súd
v Bratislave vyslovil, že právny záver súdu prvého stupňa, že nariadený návrat nevystaví dieťa fyzickej

alebo duševnej ujme, ktorý súd prvého stupňa založil len na konštatovaní, že rodičia v Maďarsku aj
doposiaľ v identických podmienkach ktoré matka namietala žili nie je dostatočný, keďže nedáva reálny
obraz o prostredí do ktorého sa má dieťa vrátiť. V tomto smere odvolací súd poukázal na to, , že rodičia
ako manželia nemali v Maďarsku vlastný byt, bývali u tety otca, v jej rodinnom dome, zo spisu však
nevyplýva, akým spôsobom mali deklarované právo bývania v rodinnom dome tety otca, či išlo len o

ústny súhlas vlastníčky domu, prípadne či mali uzatvorenú nájomnú zmluvu, ak áno v akom časovom
horizonte, bez zistenia ktorých skutočností nie je možné ustáliť, či dieťa má vytvorené podmienky na
zabezpečenie najmä bývania po jeho návrate. Uvedené zistenia nemajú smerovať k preukázaniu, ktorý
z rodičov má lepšie podmienky a predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa, má iba smerovať v
intenciách Dohovoru a Nariadenia, len k preukázaniu, či návrat dieťa nevystaví duševnej či fyzickej
ujme a najmä vo vzťahu k čl. 11 ods. 4 Nariadenia, či sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie

ochrany maloletého dieťaťa po jeho návrate.

Súd vo veci vykonal a doplnil dokazovanie výsluchom otca, matky, správou Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky o prešetrení pomerov u matky z 23.8.2011 a z 25.8.2011, rodným listom maloletej,
sobášnym listom, žiadosťou otca o návrat maloletej adresovanú Centru pre medzinárodnoprávnu
ochranu detí a mládeže z 22.6.2011, písomným vyjadrením matky maloletej z 14.9.2011 a z 20.4.2012,

písomným prehlásením rodičov matky maloletej a otca otca maloletej, potvrdením realitnej kancelárie v
C., rozhodnutím Ostrihomského Mestského súdu 22.P.21.092/2011/6-II zo dňa 22.12.2011, vyhlásením
základnej školy v A. a v K. o prijatí maloletej do prvej triedy v školskom roku 2012/2013, potvrdenie o
zamestnaní otca, zápisnicou Ostrihomského Mestského súdu v konaní o rozvod manželstva z 9.2.2012,
správou o prešetrení pomerov v mieste bydliska otca, ktoré boli súdu doručené prostredníctvom

partnerského orgánu v Maďarsku, ako i celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá Q. má X rokov, štátne občianstvo Slovenskej republiky. Rodičia maloletej sa spoznali v
Maďarsku v roku 2004 na spoločnom pracovisku v P.. Manželstvo uzavreli 9.2.2006 na matričnom úrade
v K.i na Slovensku, odkiaľ pochádza matka maloletej. Dňa 17.5.2006 sa z manželstva narodila maloletá
Q.. Počas trvania tehotenstva rodičia žili striedavo u tety otca pani W. T. v K. v obci A. a striedavo v K. u

rodičov matky maloletej. Po dohode rodičov sa maloletá narodila na Slovensku v R. U.. Matka maloletej
je štátna občianka Slovenskej republiky, otec maloletej je štátnym občanom Maďarskej republiky. Po
narodení maloletej sa rodina nasťahovala k tete otca do obce A., postupne vznikali hádky, keďže podľa
udania matky teta začala vychovávať Q., akoby bola jej, napätie vyústilo do situácie, že rodina sa na
jeden mesiac presťahovala k rodičom matky na Slovensko. V roku 1.3.2007 si rodičia našli podnájom

v obci P. a žili tam až do decembra 2010. Spočiatku rodičia podľa udania matky väčšie hádky nemali,
snažili sa ich riešiť. Vzťahy medzi rodičmi sa narušili po tom, čo otec maloletej zmenil prácu, nezarábal
dostatok financií na uspokojenie všetkých potrieb rodiny, peniaze im nestačili na platenie nájomného
a chod domácnosti. Po uplynutí materskej dovolenky v roku 2009 matka opäť nastúpila do pôvodného
zamestnania v P.. Uviedla, že bola vyčerpaná prácou, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, manžel jej

pomohol, iba keď mu nechala na stole list, nemali spoločný program. V novembri 2010 bola matka podľa
udania tak vyčerpaná, že navštívila lekára, ktorý jej doporučil psychológa, brala lieky. Pred Vianocami
roku 2010 sa opäť presťahovali do domu k tete otca W. T., kde rodina žila v spoločnej domácnosti až
do 18.5.2011, kedy matka za asistencie svojich rodičov odišla spolu s maloletou na Slovensko, kde sa
doposiaľ zdržiava. Žiadosťou z 22.6.2011 otec kontaktoval Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu

detí a mládeže, dňa 29.7.2011 podal návrh na súd.

Otec maloletej v októbri 2011 podal na príslušný súd v Ostrihome návrh na rozvod manželstva. Konanie
o rozvod manželstva rodičov maloletej nie je právoplatne ukončené. Predbežným opatrením Mestského
súd v Ostrihome č.k. 22.P.21.092/2011/6-II zo dňa 22.12.2011 zveril maloletú do osobnej starostlivosti
otca.

Z výsluchu otca maloletej zo dňa 21.9.2011 a z 5.10.2011 súd zistil, že trvá na podanom návrhu, pretože
obvyklý pobyt dieťaťa je v Maďarsku kde rodina žila ešte pred narodením maloletej a to až do 18.5.2011,
kedy matka neoprávnene premiestnila maloletú na Slovensko. Skutočnosť, že sa z prenájmu v P., kde
žili,presťahovalikjehotetedorodinnéhodomudoobceA.zvážilipotom,pretožepredpokladali,žesaim
bude žiť ľahšie, lebo nebudú platiť za podnájom. Ako manželia pracovali na jednom pracovisku v továrni,

pracovali na zmeny preto starostlivosť o dieťa zabezpečoval ten z rodičov, ktorý nemal zmenu. Otecudáva, že domácnosť viedla jeho teta ktorá nakupovala potraviny, drogériu a pod., oni ako manželia sa
na financovaní podieľali minimálne, keďže si chceli sporiť na vlastné bývanie. V Maďarsku si manželka
platila zdravotné a sociálne poistenie pracovala tam viac rokov. On sám pracuje ako strojník a manželka

ako pomocná pracovníčka. Otec uviedol, že na pracovisku v továrni sa povrávalo, že jeho manželka
má milenca, neskôr túto skutočnosť zistil z jej mobilného telefónu. Podľa jeho mienky bolo manželstvo
harmonické, nehádali sa. Dňa 18.5.2011 manželka odišla z popoludňajšej zmeny skôr, on sám bol
doma, pričom mu oznámila, že odchádza a zbalila si osobné veci pre seba a pre dieťa. Nevedel, že sa
chystá s dieťaťom odísť na Slovensko natrvalo, taktiež nevedel, že dcéru odhlásila z Materskej školy.

Pri odchode ju presviedčal, aby neodchádzala, napokon prišli jej rodičia a spoločne odišli, po ceste mali
vyzdvihnúť aj dieťa zo škôlky. Po odchode matku kontaktoval, ďalší víkend ich navštívil, neskôr matka
podmieňovala styk svojou prítomnosťou a nedovolila, aby bol s dieťaťom sám. Na výživu dieťaťa prispel
iba jeden krát, neskôr prispela jeho matka. Ako uviedol, platil pôžičku. Neskôr sa stretli v V., pričom
manželku presviedčal, aby sa s dieťaťom vrátila. V čase jej odchodu mu oznámila, iba že potrebuje čas
na rozmyslenie, neuviedla, že sa viac do Maďarska nevráti. Túto skutočnosť mu potvrdila počas leta pri

vzájomných stretnutiach. V mesiaci júl 2011 jej oznámil, že je ochotný nájsť podnájom v V., v A., avšak
manželka mu oznámila, že si vyhliadla podnájom v C. a do Maďarska sa už vrátiť nechce. Je pravdou,
že sa boli sa spoločne pozrieť aj na byt v C., avšak jeho prenájom bol až 500 Eur mesačne. Snažil sa
vybaviť podnájom v Maďarsku čo však matka odmietla.

Z výsluchu otca maloletej zo dňa 8.6.2012 súd zistil, že trvá na podanom návrhu, pričom uviedol, že

od posledného rozhodnutia súdu sa s maloletou stretáva veľmi málo. Dieťa videl na Vianoce 2011,
Veľkú noc 2012, vždy iba na niekoľko hodín za prítomnosti matky. Otec uviedol, že na matku nemá
telefonický kontakt ani e-mailovú adresu. Matka mu bráni v kontakte s maloletou a neoznamuje mu
podstatné náležitosti týkajúce sa maloletej. Naďalej býva v dome svojej tety, izbu v ktorej bývali ako
rodina pred odchodom matky na Slovensko zariadili podľa potrieb dieťaťa. V tejto izbe by po návrate

mohla s maloletou bývať aj matky, v takom prípade by on prespával na chodbe domu. Otec ďalej uviedol,
že z finančných dôvodov nemôže matke a maloletej zabezpečiť separátne bývanie, alebo bývanie v
sociálnej ubytovni. Za obdobie čo sa maloletá s matkou nachádza na Slovensku, pripravil pre dieťa
detskú izbu. Pokiaľ sa matka do Maďarska s dieťaťom vrátiť nechce, otec nemieni matke brániť v styku s
maloletou a matka sa s dieťaťom môže stretávať v domácnosti u otca a jeho tety. Vlastníkom uvedeného

domu je jeho teta, otec podľa nájomnej zmluvy ktorú s ním teta uzatvorila má prístup do všetkých častí
domu. Starostlivosť o maloletú v čase výkonu jeho práce bude zabezpečovať teta a jej druh.

Otec prostredníctvom právnej zástupkyne dôvodil tým, že obvyklý pobyt dieťaťa bol v Maďarsku,
vznikol na základe dohody rodičov. Otec má vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o dcéru.
Svoju dcéru má úprimne rád, chce sa aktívne podieľať na jej starostlivosti a výchove. Poukazuje

na to, že neoprávnené premiestnenie dieťaťa matkou nemôže zakladať obvyklý pobyt maloletej na
Slovensku. Nikdy matke nedal súhlas k trvalému vysťahovaniu maloletej na Slovensko, s neoprávneným
premiestnením dieťaťa sa nezmieril. V deň kedy matka s maloletou odišla mu oznámila, že ide k rodičom
a potrebuje čas na rozhodnutie, nevedel o tom že podala výpoveď v práci a odhlásila dieťa zo škôlky.
Následne po tom, čo mu matka oznámila, že sa do Maďarska viac nevráti, okamžite podnikol právne

kroky k realizácii návratu maloletej do Maďarska. V danom prípade nie je potrebné zabezpečiť zo strany
otca primerané opatrenia, keďže v konaní nebola preukázaná žiadna hrozba fyzickej alebo duševnej
ujmy pre dieťaťa do budúcna ale ani v minulosti, keď rodina žila v spoločnej domácnosti. Otec ako
primerané opatrenie zabezpečí neobmedzený styk matky s maloletou, ktorá bude prespávať v mieste
jej terajšieho bydliska v obci veľká K., vzdialenej 40 km od obce A. v Maďarsku. Otec má za to, že

podmienky ktoré vytvoril pre dieťa sú vhodnejšie ako podmienky u matky, ktorá býva u rodičov v 2
izbovomdome,kdebývaďalších5osôb.Vprípadežeotecbudemaťvrámcivýkonuprácepoobedňajšiu
zmenu a matka maloletej sa nebude nachádzať v Maďarsku, starostlivosť o dieťa zabezpečí teta, ktorú
maloletá pozná.

Z výsluchu matky maloletej zo dňa 21-9-2011 a 5.10.2011 súd zistil, že po narodení dcérky išli bývať k

manželovej tete do obce A., v tom čase nemali dohodnutý podnájom, bývali v jej domácnosti, medzi nimi
vznikali hádky, problémy, pretože teta sa venovala vo zvýšenej miere dieťaťu čo jej nechcela dovoliť,
starala sa do ich manželstva a manžel sa jej nikdy nezastal. Neskôr si v P. prenajali byt, od r.2007 tam
bývali takmer 4 roky. Dieťa navštevovalo MŠ v tej istej obci. Manželova teta neustále za nimi chodila,
naďalej sa starala do výchovy dcéry aj do ich manželstva. Po ukončení materskej dovolenky v roku 2009

nastúpila na pôvodné pracovisko v P. vo firme I.. E. D. V roku 2010 sa rozhodli že sa nasťahujú späťk manželovej tete do obce A., lebo naďalej nevládali platiť podnájom vo výške cca 45000 forintov. Ich
finančná situácia sa však nezlepšila, keďže teta si pýtala veľa peňazí, museli jej dávať 65 000 forintov
a robiť nákupy, obaja platili pôžičky. Manžel bol k nej agresívny a vulgárne jej nadával, pred tetou sa jej

nikdy nezastal. Dňa 29.12.2010 jej teta otca W. T. dala pred dcérou 3 facky, až spadla na posteľ, manžel
sa na to pozeral a popri tom plakal. V máji 2011 sa rozhodla, že odíde na Slovensko k svojim rodičom.
Dňa 18.5.2011 prišla z práce domov poobede a manželovi povedala, že potrebuje čas na rozmyslenie a
že odchádza. Manžel súhlasil s jej odchodom, zbalila si základné veci pre seba a pre dcéru. Manželovi
pri odchode nepovedala, že odchádza na Slovensko natrvalo. Počas letných mesiacov sa viackrát stretli

v C., kedy mu oznámila, že sa viac nechce do Maďarska vrátiť s tým, že v C. začali hľadať nejaký byt na
prenájom. Potom dostala návrh o nariadení návratu a rozhodla som sa, že sa viac do Maďarska nevráti,
lebo to čo manžel v návrhu uvádza, je klamstvo. Manžel jej doposiaľ nechce vrátiť veci ktoré zostali v
A.. Dcérka sa nechce s otcom stretávať, pretože chcel aby klamala. Každé dva týždne chodí s dieťaťom
do Maďarska do obce I. k otcovi otca maloletej, viackrát volali manželovi, aby prišiel k svojmu otcovi,
že je tam aj s dcérkou, manžel neprišiel, dcérka bola z toho veľmi smutná. Keď dcéra mala jeden rok,

manžel sa pohádal s nevlastnými bratmi v krčme a povedal im, že už tam nebudeme chodiť na návštevy
( k otcovi otca ). Od tej doby tam nechodili, manžel tam nebol ani jeden krát. Až keď odišla na Slovensko
ju jeho otec kontaktoval, čo sa stalo. Aktuálne nikde nepracuje, má sľúbenú prácu v C..

Zvýsluchumatkydňa8.6.2012a22.8.2012súdzistil,žeaktuálneprebiehakonanieorozvodmanželstva
a vzťahy matky a otca nie sú dobré. Matka uviedla, že dieťa sa do Maďarska vrátiť nechce, bojí sa

otcovej tety, ktorá pred dieťaťom fyzicky napadla matku. Poukázala na to, že otec nemá skutočný záujme
o dieťa, keď sa naposledy stretli otec sa dcérky nepýtal ako sa má, a dcérka plakala, keď ho uvidela.
Matka tvrdí, že s otcom nekomunikujú, i napriek tomu, že mu oznámila e-mailovú adresu, tiež že nemá
jeho telefónne číslo. O dieťa sa stará sama, naďalej býva u rodičov a bude mať trvalý pracovný pomer
vo vinohradníctve v obci D.. Maloletú prihlásila do základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským

a slovenským.

Matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dôvodila tým, že návrh otca je nedôvodný, pretože
otec podal návrh na súd 29.7.2011 a dňa 1.8.2011 sa s matkou stretol za účelom prenájmu bytu v C.
o čom má svedčiť potvrdenie realitnej kancelárie, z ktorého vyplýva, že matka hľadala prenájom bytu,
pričom v realitnej kancelárii mali byť prítomní obaja rodičia. Matka nenamieta obvyklý pobyt dieťaťa v

Maďarskej republike, avšak tvrdila, že otec jej dal súhlas k vysťahovaniu, keďže jej pomáhal baliť veci
a nosil ich do auta. Rodičovské práva otca zostali zachované, keďže matka otcovi v styku s maloletou
nebráni. Poukázala na to, že maloletá sa bojí otca, keďže ďalší subjekt v rodine ( teta otca ) zaútočila
na matku a otec jej nepomohol. Taktiež poukázala na to, že matka bola v októbri 2010 vyšetrená
psychológom, ktorý u nej konštatoval úzkostné poruchy spôsobené psychickým stresom, nezvládnuté

rodinné situácie. Uvádzala, že u tety u ktorej bývali boli nevyhovujúce sociálne podmienky, keďže
mali k dispozícii len jednu izbu a všetci traja spávali na jednej posteli, na deravom matraci. Aktuálne
od septembra 2011 dieťa navštevuje MŠ v K., vytvára si prvé kamarátske vzťahy so spolužiakmi,
matka má pre dieťa vytvorené všetky podmienky pre jej starostlivosť a výchovu. Pokiaľ by súd nariadil
návrat maloletej, bolo by dieťa vystavené psychickej a duševnej ujme, keďže matka nemá v Maďarsku

prácu a nemá kde bývať. Matka nesúhlasí s nariadením návratu, pretože matka s dieťaťom nemá
vytvorené vhodné podmienky aby sa mala kam vrátiť. Otec nezabezpečil vhodné podmienky preto,
aby sa matka mohla vrátiť s dieťaťom a dieťa bez starostlivosti matky by návratom utrpelo psychickú
ujmu. Poukazujeme na to, že otec výživné neplatí, matke na účet neprišla žiadna suma, dieťa od
posledného pojednávania navštívil 2x, pričom dieťa navštevuje vždy za prítomnosti svojej tety a jej

druha. Žiadala, aby súd rozhodoval aj v súlade s dohovorom o právach dieťaťa a sledoval najlepšie
záujmy maloletej, pričom v danom prípade je v záujme maloletej, aby zostala na Slovensku. Poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v ktorom je konštatované, že najlepší záujem maloletého dieťaťa
musí byť vykladaný v súlade s porovnaním stavu v súčasnosti a stavu, ktorému by dieťa bolo vystavené
po návrate.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.8.2011 vyplýva, že matka s maloletou žije u svojich
rodičov v rodičovskom dome v K.i. Dom pozostáva z dvoch väčších izieb, kuchyne, špajze, chodby a
príslušenstva, ktoré sú prispôsobené potrebám 7 člennej rodiny. Matka s maloletou majú k dispozícii
obývaciu miestnosť. Maloletá bola pri návšteve kľudná, spontánne nadviazala kontakt so sociálnymi
pracovníčkami. Uviedla, že sa u starých rodičov cíti dobre, má kamarátov s ktorými sa veľa hrá. S otcom

sa stretáva, má ho rada tak isto ako mamičku a chýba jej. Do A. sa nechce vrátiť kvôli tete W., ktoráubližovala matke. Matka pri pohovore uviedla, že sa s manželom stretla v V., v obci I. a v C.. Tešili sa
na seba a ich spoločným cieľom je udobriť sa obnoviť manželské spolužitie. Riešili spolu problematiku
spoločného bývania v C.. Matka uviedla, že je s otcom v takmer dennom kontakte prostredníctvom

internetu. Dieťa prostredie v K. pozná, keďže rodičov matky navštevovali od útleho veku. Dieťa je zdravé.
Matka poberá podporu v nezamestnanosti a prídavky na dieťa. Starostlivosť o dieťa zabezpečuje riadne
a s dieťaťom žije vo vyhovujúcich podmienkach.

Zo správy poručníckeho úradu mesta A. z 25.6.2012 súd zistil, že rodinný dom v ktorom otec býva je vo
vlastníctve jeho tety W. E. T. a S. T., ktorí žijú ako druh a družka. Úžitková plocha domu je 180 m2. Dom

má dve samostatné obytné časti, v jednej žijú 3 osoby, otec maloletej a jeho teta so svojim druhom. V
obytnejčastidomusanachádzajú2izby,kúpeľňa,predsieňakuchyňa.Vizbáchsanachádzafrancúzska
posteľ, stenová zostava, samostatná posteľ pre dieťa a hračky. V obývačke sa nachádza stôl a rohová
sedačka, jednu izbu používa otec maloletej a druhú obýva jeho teta s druhom. V dome je zavedená
elektrika, kúrenie v izbách je riešené plynovými konvektormi, v kuchyni a obývačke pomocou krbu na
drevo. Pre maloletú je zabezpečená samostatná posteľ, hračky a oblečenie, životné podmienky v dome

sú vhodné pre starostlivosť o dieťa. Druhá obytná časť domu nikto nebýva, je odstránená omietka k
začatiu renovácie.

Otec súdu predložil Vyhlásenie zo dňa 6.6.2012 s overenými podpismi, na základe ktorého jeho teta W.
T. a jej druh S. T. ako vlastníci nehnuteľnosti umožňujú otcovi maloletej nehnuteľnosť používať na čas
neurčitý, používanie sa vzťahuje aj na vedľajšie miestnosti ako kuchyňa, kúpeľňa, obývačka, vlastná

spálňa aj záhrada.

Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie
medzinárodnoprávne záväzky.

Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu

dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod
č. 119/2001 Z. z. ( ďalej len " Dohovor " ),

cieľom tohto dohovoru je

a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného
štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a

b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu
sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa čl. 3 Dohovoru

Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď

spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a

b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne,
alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona

alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody

platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

Podľa čl. 12 Dohovoru

Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred
justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňaneoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite
návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného

roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým
prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené
na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

Podľa čl. 13 Dohovoru

Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu

nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho
vrátením, preukáže, že

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v
čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie

o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 19 Dohovoru

Rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení
opatrovníckeho práva.

Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

S prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia, zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie súd
dospel k záveru, že návrhu otca na nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa,

nie je možné vyhovieť.

Z vykonaného dokazovania mal súd opakovane za preukázané, že maloletá Q. K. (6 rokov) sa narodila
rodičom počas trvania manželstva. Rodičia maloletej sa spoznali na spoločnom pracovisku v Maďarsku,
kde žili v spoločnej domácnosti. Maloletá sa narodila na Slovensku v R. U.. Po narodení dieťaťa rodina
žila v Maďarsku v obci A. u tety otca, z dôvodu vzniknutých konfliktov medzi matkou a tetou otca od

1.3.2007 bývali v prenajatom byte v obci P., vzdialenosť medzi obcami je cca 4 km. Zrejme z dôvodu
finančných problémov sa rodičia rozhodli nasťahovať späť k otcovej tete do obce A. v decembri 2010.
Rodičia nepretržite od narodenia maloletej vykonávali opatrovnícke právo spoločne. Ani jeden z rodičov
pred 18.5.2011 nepodal na príslušnom súde v Maďarsku návrh na úpravu práv a povinnosti k maloletej.
Matka dňa 18.5.2011 otcovi oznámila, že potrebuje čas na rozmyslenie pri riešení manželskej krízy stým,

že cestuje na Slovensko k rodičom. Matka otcovi neoznámila, že má v úmysle sa trvalo vysťahovať spolu
s maloletou na územie Slovenskej republiky o čom svedčí jej výpoveď na pojednávaní dňa 5.10.2011.
Ako matka uviedla, už pred svojim odchodom podala v práci výpoveď a v deň odchodu vybrala maloletú
zo škôlky a následne ju aj v zariadení odhlásila z ďalšej dochádzky. Od tej doby sa matka s maloletou
zdržiava na území Slovenska.V zmysle Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou

starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.

Súd s poukazom na vykonané dokazovanie tak pôvodné, ako aj doplnené, dospel k rovnakému
právnemu názoru, že dieťa nadobudlo spoločným rozhodnutím rodičov obvyklý pobyt v Maďarsku. Táto
otázka v konaní napokon sporná nebola, keďže matka nenamietala obvyklý pobyt maloletej na území
Maďarskejrepubliky.Vdanomprípadesadákonštatovať,žedieťamalovytvorenévtejtokrajinesociálne

a citové väzby, keďže vyrastalo v spoločnej domácnosti rodičov, ktorí sa spoločne o dieťa starali, dieťa
navštevovalo materskú školu.

Neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva
v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne
vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k

premiestneniualebozadržaniu.Opatrovníckeprávosapovažujezavykonávanéspoločne,aknazáklade
rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste
pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

V konaní sa súd opäť zaoberal otázkou, či skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa
matkou dňa 18.5.2011 z Maďarska na územie Slovenskej republiky. V konaní mal súd preukázané

najmä výsluchom oboch rodičov, že k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa matkou v zmysle vyššie
uvedeného Dohovoru skutočne došlo, keďže matka v čase odchodu s maloletou na Slovensko odišla
síce v prítomnosti otca, avšak napriek tomu že dala výpoveď v práci a v ten deň mala odhlásiť dieťa zo
škôlky, otcovi neoznámila, že na Slovensko odchádza natrvalo. Napokon v domácnosti zostali osobné
veci a hračky maloletej Laury, ktoré podľa udania matky otec nechce odovzdať. Neobstojí preto obrana

matky, že otec dal súhlas matke k vysťahovaniu dieťaťa na Slovensko, lebo jej pomáhal baliť veci, keďže
saotejtootázkeaninebavili.Obajarodičiazhodneuviedli,žematkaotcovioznámila,žepotrebuječasna
rozmyslenie. Z výsluchu oboch rodičov podľa názoru súdu vyplýva, že malo ísť o pobyt u rodičov matky
na krátky čas. Otec tiež nevedel, že matka v deň odchodu dieťa odhlásila z ďalšej dochádzky v materskej
škole. Matka v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že otec súhlasil s vysťahovaním svojej dcéry na

Slovensko, napokon otec už cca mesiac po odchode matky a maloletej listom z 22.6.2011 kontaktoval
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže so žiadosťou o návrat. Dňa 29.7.2011 podal
osobne návrh o návrat maloletej na súd. Pokiaľ matka dôvodí tým, že za súhlas otca možno chápať jeho
aktivitu pri hľadaní spoločného podnájmu v C., v tomto sa výpovede rodičov líšia, keďže sa na tomto
nevedeli dohodnúť, matka chcela zostať na Slovensku, otec hľadal podľa jeho udania podnájom v V. v

A.. Ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, rodičia sa v čase prešetrenia pomerov snažili riešiť
vzniknuté problémy, mali záujem obnoviť spoločné spolužitie. Napriek uvedenému je však zrejmé, že
matka sa doposiaľ na územie Maďarskej republiky nevrátila, pričom otec nesúhlasí s premiestnením
dieťaťa na Slovensko a nakoľko doposiaľ trvá na nariadení návratu nemožno ani konštatovať , žeby sa
s uvedenou situáciou zmieril.

Keďže si súd ustálil, že v danej veci ide o prípad neoprávneného premiestnenia dieťaťa na územie
Slovenskej republiky, musel ďalej skúmať s prihliadnutím na ustanovenie č. 13 Dohovoru a čl. 11 ods.
4 Nariadenia Rady a Dohovoru o právach dieťaťa a Listiny základných ľudských práv a slobôd, či sú v
danom prípade splnené podmienky pre nariadenie návratu dieťaťa. Zároveň súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v naznačenom smere a daný prípad opätovne

posúdil podľa výsledku zistených skutočností.

Súd prvého stupňa preto skúmal, či bolo preukázané, že sa vykonali primerané opatrenia na
zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení v zmysle čl. 11 ods.4 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003
z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, ktoré ako právo

Európskej únie má prednosť pred Haagskym Dohovorom, súd nemôže odmietnuť vrátiť dieťa podľa čl.
13 písm b) Haagskeho Dohovoru, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie
ochrany dieťaťa po jeho vrátení. Súd preto konštatuje že má povinnosť pri svojom rozhodnutí zohľadniť
nielen text Dohovoru, ale tiež nariadenia Rady ES, tzv. "Brusel II bis", ktorého vzťah k Dohovoru jekomplementárny, t.j. v rámci európskej únie sa prednostne použije "Brusel II bis", pre rovnaký okruh
otázok, ktoré rieši aj Dohovor.

Otec maloletej bol toho názoru, že nie je potrebné zabezpečiť z jeho strany primerané opatrenia, keďže

v konaní nebola preukázaná žiadna hrozba fyzickej alebo duševnej ujmy pre dieťaťa do budúcna, ale
ani v minulosti, keď rodina žila v spoločnej domácnosti, pričom otec nedisponuje dostatkom finančných
prostriedkov na to, aby pre maloletú a matku mohol zabezpečiť separátne bývanie, alebo bývanie v
sociálnej ubytovni. Otec maloletej navrhol za účelom prijatia vhodných opatrení pre ochranu maloletej po
návrate maloletej do Maďarska zabezpečiť neobmedzený styk matky s maloletou, ktorá bude prespávať

v mieste svojho terajšieho bydliska v obci C. K., vzdialenej 40 km od obce A. v Maďarsku. Podľa názoru
otca podmienky, ktoré vytvoril pre dieťa vo svojej domácnosti sú vhodnejšie ako podmienky u matky.
Pre prípad, že otec bude mať v rámci výkonu práce poobedňajšiu zmenu a matka maloletej sa nebude
nachádzať v Maďarsku, starostlivosť o dieťa zabezpečí teta a jej druh, ktoré osoby maloletá pozná a
zároveň dieťa prihlásil do miestnej základnej školy. Pokiaľ by matka mala záujem vrátiť sa do Maďarska
spolu s maloletou, otec matke umožní, aby mohla s maloletou bývať v jeho izbe, v takom prípade bude

on prespávať na chodbe domu.

Podľa článku 13 písm. b/ Dohovoru súd nie je povinný nariadiť návrat, ak by dieťa bolo vystavené fyzickej
alebo duševnej ujme, alebo ak by sa inak dostalo do neznesiteľnej situácie. Nariadenia rady (ES) č.
2201/2003 rozširuje povinnosť súdu nariadiť návrat aj na prípady, keby dieťa bolo vystavené takejto
ujme, ale napriek tomu je preukázané, že orgány členského štátu pôvodu vykonali alebo súd pripravené

vykonať primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate. Nestačí však, že v členskom
štáte pôvodu takýto postup na ochranu dieťaťa existuje, ale musí byť preukázané, že orgány v členskom
štáte pôvodu prijali konkrétne opatrenia na ochranu daného dieťaťa a súčinnosť ústredných orgánov
členského štátu bude mať zásadný význam pre posúdenie, či boli alebo neboli v tomto štáte prijaté
ochranné opatrenia a či budú dostatočné na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.

Vo všetkých obdobných konaniach je súd súčasne povinný sledovať najvyšší záujem dieťaťa ako
hlavné kritérium, ktoré môže prevážiť nad záujmami rodičov. Záujmy dieťaťa sú dvojaké : udržať si
väzby so svojou rodinou, pokiaľ nie je preukázané, že je to nevhodné a zároveň sa rozvíjať v zdravom
prostredí. Z pohľadu perspektívy osobného rozvoja teda závisí na rade individuálnych okolností,
najmä na veku a vyspelosti dieťaťa, prítomnosti a absencii rodičov v jeho živote a jeho prostredí a

zážitkoch. Vnútroštátne súdy musia dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu ( faktory skutkové, citové,
psychologické, materiálne či zdravotné) a urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov
a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia pre dieťa. Dôvody návratu maloletého
dieťaťa musia byť súdom zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby hrozba vážneho nebezpečenstva
fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná situácia z príkazného návratu boli s čo najvyššou

mierou pravdepodobnosti vylúčené. Súd preto jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach preskúmal
a vyhodnotil pre zachovanie tejto zásady tak doterajšie konanie otca ako aj ním deklarované opatrenia
ako aj opatrenia vyplývajúce z odpovede španielskeho ústredného orgánu.

Súd na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania ustálil, že v danom prípade sú splnené
podmienky upravené v čl.13 písm. b) Dohovoru. Matka maloletej nemá v súčasnosti v Maďarsku

vytvorené primerané podmienky a zázemie pre ďalšiu plnohodnotnú starostlivosť o maloletú, na ktorú
je dieťa vzhľadom na útly vek a silnú citovú väzbu fyzicky aj psychicky odkázané. Súd je toho
názoru, že návrat maloletej do Maďarska bez prítomnosti matky nie je možný bez bezprostredného
ohrozenia zdravého vývoja maloletej. Prípadné odlúčenie dieťaťa od matky, by mohlo dieťaťu spôsobiť
nenapraviteľné ujmy na jej zdraví a psychike a návrat maloletej za vyššie uvedených okolností, by

dieťa priviedol do neznesiteľnej situácie. Matka nemá dostatočný príjem , aby si mohla financovať
bývanie v Maďarsku a otec pre maloletú a matku nezabezpečil vhodné podmienky na to, aby sa matka
s dieťaťom mohla do Maďarska vrátiť. Otec býva naďalej v spoločnej domácnosti, ktorá pozostáva
z 2 izieb a obývačky, kuchyne a kúpeľne, spolu s tetou a jej druhom. Zároveň súd zistil, že od
posledného rozhodnutia súdu prvého stupňa otec podal návrh na rozvod manželstva, ktoré je vedené

pred príslušným súdom v Maďarsku a preto je možné konštatovať, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené
a nie je možné v záujme maloletej, aby matka žila v jednej domácnosti s otcom a jeho rodinou. Takéto
prostredie, ktoré s najvyššou pravdepodobnosťou môže byť zdrojom aj vážnych konfliktov, z hľadiska
zdravého vývoja maloletej je pre dieťa nevhodné. Čo sa týka vyhlásení otca, o tom, že matke umožní
kontakt a styk s maloletou, súd nepovažuje za primerané opatrenia ktoré zaručia ochranu a bezpečný

návrat maloletej do Maďarska.Navrhované opatrenia otca, súd vyhodnotil za nedostatočné pre vyvrátenie pochybností, že návrat by
dieťa nevystavil neznesiteľnej situácii. Súd dospel k záveru, že nariadením návratu by sa dieťa mohlo
ocitnúť v neznesiteľnej situácii aj v dôsledku toho, že matka maloletej, na ktorú je dieťa citovo naviazané

a fyzicky odkázané sa sama dostane do situácie, kedy nebude schopná ako finančne aj psychicky
zabezpečovať zdravý všestranný vývoj svojej dcéry.

Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd I. stupňa po vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne
aj vo vzájomných súvislostiach ustálil, že v danom prípade sú splnené podmienky upravené v čl. 13
písm. b) Dohovoru a keďže existuje vážne nebezpečenstvo, že by návrat maloletú Q. K. vystavil fyzickej

alebo duševnej ujme alebo ju inak priviedol do neznesiteľnej situácie, pričom návrhy deklarované otcom
maloletej pre ochranu maloletej po jej návrate vyhodnotil za nepostačujúce, návrat maloletej do krajiny
obvyklého pobytu Španielskeho kráľovstva nenariadil.

O trovách štátu súd rozhodol podľa 148 ods.1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručenianaOkresnomsúdeBratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.