Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. február 2011

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/173/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4104112991
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2011:4104112991.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovu- Polákovou, v právnej veci navrhovateľky :

J.. V. V., bytom N. R. X zast. Mgr. Eugenom Gálikom, advokátom so sídlom v Nitre Piaristická 2 proti
odporcom: 1. J.. W. K. , bytom N. Y. XX zast. JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom vo
Vrábľoch Levická 579, 2. J.. B. M., bytom N. W. S. XX zast. Mge. Štefanom Slováčikom ,advokátom so
sídlom v Nitre Mostná 29, o zaplatenie 25.559,32 EUR s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 14.771,29 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 10.788,02 EUR od 30.5.2003 do zaplatenia a zo sumy 3.983,27
EUR od 30.7.2003 do zaplatenia , do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a .

O trovách konania a trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 3.3.2004, cestou právneho zástupcu návrh, ktorým žiadala , aby súd zaviazal
odporcuv1.radezaplatiťjejsumu445.000,-Sk(14771,29EUR)spolus12%úrokomzomeškaniaročne
zo sumy 325.000,-Sk ( 10.788,02 EUR) od 30.5.2003 do zaplatenia a zo sumy 120.000,-Sk ( 3983,27
EUR) od 30.7.2003 do zaplatenia a odporcu v 2. rade zaplatiť sumu 325.000,-Sk ( 10.788, 02 EUR)
spolu s 12% úrokom z omeškania ročne od 6.6.2003 do zaplatenia, titulom poskytnutej a nevrátenej
pôžičky.

Dňa 3.5.2004 súd vydal platobný rozkaz č.k. 25Ro 82/2004-16, proti ktorému podali obaja odporcovia
v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

Právny zástupca navrhovateľky žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že dôkazná situácia

v danej veci jednoznačne preukazuje existenciu zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľkou a odporcami
v 1. a 2.rade zo dňa 14.6.2002. Túto skutočnosť nespochybňuje ani samotný odporca v 1.rade, ktorý
v konaní potvrdil, že obaja odporcovia si požičiavali peniaze, obaja mali povinnosť peniaze vrátiť a
to každý z nich v rozsahu jednej polovice. Keďže tak odporcovia neurobili, následne navrhovateľka
pristúpila k výpovedi zmluvy o pôžičke. Skutočnosť existencie zmluvy o pôžičke s oboma odporcami,
okrem výpovede odporcu v 1.rade potvrdzuje i to, , že odporca v 2.rade vystavil výdavkový pokladničný
doklad, čo preukazuje, že vedel o pôžičke, že peniaze prevzal a vedel tak o povinnosti ich vrátiť. Okrem

uvedenej zmluvy o pôžičke odporca v 1.rade sám uzavrel zmluvu o pôžičke s navrhovateľkou, nazáklade ktorej si požičal od navrhovateľky sumu 120.000,-Sk ( 3.983,27 EUR). Vzhľadom na uvedené,
tak odporca v 1.rade j e povinný vrátiť navrhovateľke sumu 14.771,29 Eur a odporca v 2.rade sumu
10.788 Eur, spolu s úrokom z omeškania, tak ako je uplatnený v návrhu. Žiadny z odporcov doposiaľ

navrhovateľke peniaze titulom pôžičky nevrátil . Tvrdenie odporcu v 1.rade, že tak urobil je len jeho
nepreukázaným tvrdením, pričom i s ním predloženého výdavkového pokladničného dokladu vyplýva,
že podpis na ňom nepatrí navrhovateľke.

Navrhovateľka v konaní uviedla, že odporcom požičiavala peniaze viackrát , vždy išlo o takú istú zmluvu,
ktorej text pripravovali odporcovia. Vždy keď požiadala o vrátenie peňazí , tak jej vrátili. Na základe

zmluvy odporcom požičala 650.000,-Sk ( 21576,05 EUR) , prišiel za ňou odporca v 1. rade , priniesol
zmluvu podpísanú oboma odporcami , dal jej originál zmluvy, ktorý podpísala a odovzdala mu sumu
650.000,-Sk v hotovosti . Peniaze odovzdávala len odporcovi v 1. rade , ale predtým všetci traja o tom
hovorili. Myslí, že nikto iný pri tom nebol. Žiadny doklad o prevzatí peňazí nepodpisovali. Odporcovi v
1. rade taktiež požičala sumu 120.000,-Sk, išlo o prostriedky vyplatené zo stavebného sporenia. Ďalej
uviedla, že na výdavkovom pokladničnom doklade, ktorý by mal svedčiť o tom, že by prevzala sumu

624.250,-Sk ( 20721,30 EUR) nie je jej podpis

Odporca v 1. rade v konaní uviedol, že navrhovateľka im opakovane požičiavala finančné prostriedky,
malispoluuzatvorených8zmlúvopôžičke.Všetkypeniazejejvrátilido1.3.2002.Vjúni2002kontaktovali
navrhovateľku za účelom požičania peňazí. On pripravil zmluvu podľa predchádzajúcich zmlúv ,
podpísal ju a nechal ju na stole v kancelárii a odišiel. Do kancelárie prišiel odporca v 2. rade a on už

viac zmluvu potom nevidel. Myslí , že cez odporcu v 2. rade sa dostala k navrhovateľke. K vyplateniu
peňazí nedošlo, lebo si to navrhovateľka rozmyslela. Pokiaľ ide o pôžičku vo výške 120.000,-Sk,
potvrdil jej existenciu ako i to, že túto doposiaľ navrhovateľke nevrátil. V priebehu konania odporca v
1. rade zmenil svoju výpoveď tak, že finančné prostriedky neprevzal a ani nevie, kto ich prevzal , ale
podpísal výdavkový doklad o tom, že peniaze sa navrhovateľke vrátili . Vrátenie peňazí zabezpečovali

kolektívne , predovšetkým p. Varga. Peniaze odovzdával navrhovateľke on, v hotovosti a navrhovateľka
mu podpísala výdavkový pokladničný doklad. K výdavkovému pokladničnému dokladu z 1.12.2002
uviedol, že celý text vypisoval odporca v 2. rade , vrátane hlavičky, dátumu a účelu . Bolo to tak, že
s odporcom v 2. rade sa dohodli na tom, že odporca v 2. rade dá prostriedky jemu a on ich odovzdá
navrhovateľke. Je logické to, že pokiaľ navrhovateľka dala peniaze jemu titulom pôžičky , že on jej ich

mal i odovzdať.

Právny zástupca odporcu v 2. rade žiadal návrh voči odporcovi v 2. rade zamietnuť. Uviedol, že zmluvný
typ zmluva o pôžičke je zaradená v Občianskom zákonníku medzi tzv. reálne kontrakty, čo znamená ,
že k jej naplneniu sa vyžaduje reálne odovzdanie, v danom prípade peňazí. Vykonaným dokazovaním
v danej veci bolo preukázané, že peniaze titulom pôžičky prevzal výlučne odporca v 1.rade, nijak inak

nebolo v konaní preukázané, že by snáď časť tejto sumy mal dostať i odporca v 2.rade. Zmluva o pôžičke
nie je podpísaná všetkými účastníkmi na nej uvedenými. Pokiaľ ide o výdavkový pokladničný doklad,
ktorý podľa znaleckého posudku podpisoval odporca v 2.rade, tento môže maximálne svedčiť o vzťahu
medzi odporcami navzájom a nie o vzťahu k navrhovateľke. Nebolo pritom ani preukázané, že text
uvedený v tomto doklad by bol písal odporca v 2.rade. Vzhľadom k predmetu tohto sporu považuje

tento doklad za irelevantný. Medzi navrhovateľkou a odporcom v 2.rade zmluva o pôžičke nevznikla ani
písomne ani konkludentne. Peniaze mu odovzdané neboli ani osobne ani sprostredkovane.

Odporca v 2. rade v konaní uviedol, že zmluvu o pôžičke z 14.6.2002 nepodpisoval , žiadne peniaze
si nepožičiaval. O jej existencii sa dozvedel až od navrhovateľky, keď táto žiadala vrátiť peniaze, o
zapožičaní predmetnej sumy sa s navrhovateľkou nerozprával. Na zmluve nie je jeho podpis . Je

pravdou, že spolu s odporcom v 1. rade si od navrhovateľky požičiavali peniaze, a to ako súkromné
osoby , ale v jeho prípade to bolo asi 2-3 krát, čo prevzal peniaze a potom ich vrátil. On navrhovateľku za
účelom predmetnej pôžičky nekontaktoval, ani o tom spolu nehovorili. K výdavkovému pokladničnému
dokladu z 1.12.2002 uviedol, že žiadne peniaze pre navrhovateľku odporcovi v 1. rade nedal ani taký
doklad na sumu tam uvedenú nevypisoval. S odporcom v 1. rade vypĺňal veľa takýchto dokladov ,

a preto sa mohlo stať že tento doklad je pozmenený . Pokiaľ ide o na odklade uvedený účel , totoon nepísal. Suma tam uvedená mohla byť uvedená na nejakom inom výdavkovom doklade , ktorý sa
nevzťahoval alebo nemusel vzťahovať na navrhovateľku.

Súd v konaní vypočul účastníkmi navrhnutých svedkov V. S. , S. K., Z. M., J.. Y. B., ktorých výpovede

však v z hľadiska rozhodovania o veci neboli relevantné.

Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to: oznamuje sa obsah spisu:
výpoveď zmluvy o pôžičke z 24.3.2003 adresovaná odporcovi v 1.rade, zmluva o pôžičke zo 14.6.2006,
zmluva o pôžičke z 2.12.2002, výpoveď zmluvy o pôžičke z 24.3.2003 adresovaná odporcovi v 2.rade
+fot. poštových podacích hárkov a fot. doručenky na meno odporcu v 2.rade, znalecký posudok J.. N. č.
XX/XXXX, výdavkový pokladničný doklad na sumu 200.00,-Sk z 19.4.2002, príjmový pokladničný doklad

z 9.12.2002 na sumu 222.000,-Sk vystavený odporcom v 1.rade, výdavkový pokladničný doklad na
sumu 222.000,-Sk z 9.12.2002 vystavený V., zápisnica z pojednávania z 11.11.2003 v konaní 9C 162/03,
znalecký posudok V.. P. N. č. XX/XXXX, výdavkový pokladničný doklad z 9.12.2002 na sumu 624.250,-
Sk vystavený odporcom v 1.rade, výdavkový pokladničný doklad z 8.10.2002 vystavený odporcom v
1.radenasumu29.250,-Sk, výdavkovýpokladničnýdokladz1.12.2002nasumu324.252,-Skpodpísaný

odporcom v 2.rade, vyšetrovací spis Úradu justičnej a kriminálnej polície ORP-1248/OEK-NR-2005,
znalecký posudok V.. N. č.XX/XX, spis tunajšieho súdu sp. zn. 9C 162/03 , a dospel k nasledovnému
skutkovému stavu a právnemu záveru:

Z písomnej zmluvy o pôžičke z dňa 14.6.2002 vyplýva, že túto uzavrela navrhovateľka ako veriteľka s
odporcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi. Na základe tejto zmluvy im mala poskytnúť peňažnú pôžičku vo

výške 650.00,-Sk , a to obom odporcom v podiele 50% pre každého z nich, na dobu neurčitú, s tým, že
strany sa dohodli na 1- mesačnej výpovednej lehote . Dňa 2.12.2002 bola medzi navrhovateľkou ako
veriteľkou a odporcom v 1. rade ako dlžníkom uzavretá písomná zmluva o pôžičke , na základe ktorej
navrhovateľka poskytla odporcovi v 1. rade peňažnú pôžičku vo výške 120.000,-Sk , na dobu neurčitú
s tým, že strany si dohodli 3- mesačnú výpovednú lehotu. Navrhovateľka dňa 23.4.2003 vypovedala

zmluvu o pôžičke z 14.6.2002, ktoré výpoveď bola doručená odporcovi v 1. rade dňa 29.4.2003 a
odporcovi v 2. rade dňa 5.5.2003. Navrhovateľka taktiež dňa 23.4.2003 vypovedala zmluvu o pôžičke
uzavretú s odporcom v 1. rade na sumu 120.000,-Sk, ktorá výpoveď mu bola doručená dňa 29.4.2003.

Zo znaleckého posudku č. 17/2005 Ing. Igora Nitrianskeho vyplýva, že podpis odporcu v 2. rade na
zmluve o pôžičke z 14.6.2002 nie je vlastnoručným podpisom odporcu v 2. rade J.. B. M.. Odporca v 1.

rade v priebehu konania súdu predložil výdavkové pokladničné doklady , a to : 1. výdavkový pokladničný
doklad z 9.12.2002, na základe ktorého mal on vyplatiť navrhovateľke sumu 624.250,-Sk , pričom v
kolónke účel je uvedená suma 300.000,-Sk + 300.000,-sk , 1 mesačný úrok 24.250,-Sk. 2. výdavkový
pokladničný doklad z 8.10.2002 na základe ktorého mal on vyplatiť navrhovateľke sumu 29.250,-Sk ako
mesačný úrok + doplatok . 3. výdavkový pokladničný doklad z 1.12.2002 na základe ktorého mu mal

odporca v 2. rade vyplatiť sumu 324.250,-Sk , pričom v kolónke účel je uvedené - odovzdanie peňazí pre
J.. V. V. ako vrátenie jeho podielu z pôžičky zo dňa 14.6.2002. V konaní bolo nariadené ďalej znalecké
dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu navrhovateľky na výdavkovom pokladničnom doklade
z 9.12.2002. Zo znaleckého posudku č. 16/2008 J.. P. N. vyplýva, že podpis na výdavkom pokladničnom
doklade z 9.12.2002 ( ktorý mal potvrdzovať prevzatie sumy 624.250,-Sk navrhovateľkou od odporcu

v 1. rade) nie je pravým podpisom navrhovateľky. Ďalej súd previedol znalecké dokazovanie za
účelom zistenia pravosti podpisu odporcu v 2. rade na výdavkovom pokladničnom doklade z 1.12.2002
( ktorý mal potvrdzovať to, že mal odovzdať odporcovi v 1. rade sumu 324.250,-Sk za účelom ich
odovzdania navrhovateľke ako jeho podielu z pôžičky z 14.6.2002) ako i pravosti podpisu navrhovateľky
na výdavkovom pokladničnom doklade z 8.10.2002. Zo znaleckého posudku č. 26/2010 Ing. Aleny N.

vyplýva, že podpis na výdavkovom pokladničnom doklade z 1.12.2002 je pravým podpisom odporcu v 2.
rade a podpis na výdavkom pokladničnom doklade z 8.10.2002 pravdepodobne nie je pravým podpisom
navrhovateľky.

Odporca v 1. rade v priebehu konania zmenil svoju výpoveď , keď pôvodne tvrdil, že navrhovateľka im
žiadne peniaze nedala, neskôr uviedol, že táto im peniaze dala, pričom ich vyplatila jemu a odporca v

2. rade mu dal sumu 324.250,-Sk za účelom ich odovzdania navrhovateľke ako jeho podielu z pôžičky,pričom uviedol, že keďže on peniaze v celom rozsahu prevzal, tak je logické, že ich i navrhovateľke vráti
a tieto jej i vrátil , čo navrhovateľka mala potvrdil podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade z
9.12.2002. Odporca v 2. rade v rámci celého konania popieral existenciu pôžičky od navrhovateľky a

tým i nárok navrhovateľky na jej vrátenie od neho.

V priebehu konania ( dňa 2.2.2006 ) právny zástupca navrhovateľky uviedol, že ak sa súd rozhodne , že
návrh voči odporcovi v 2. rade zamietne, žiada vydať alternatívny rozsudok tak, aby na zaplatenie sumy
650.000,-Sk súd zaviazal odporcu v 1. rade , a to v časti 325.000,-Sk titulom bezdôvodného obohatenia .
V rámci konečného návrhu žiadal rozhodnúť tak, ako vyplýva z petitu návrhu na začatie konania .

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie je zrejmé , že pre uzavretie zmluvy o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma , takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentne.
Podstatnou náležitosťou obsahu tejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán , predovšetkým
určenie predmetu pôžičky , z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého

druhu . Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou , k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

Pokiaľ ide o petit návrhu, v priebehu konania právny zást. navrhovateľky uviedol, že žiada rozhodnúť vo
veci na základe alternatívneho petitu. Súd je toho názoru, že návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala
rozhodnúť tak, že v prípade , že súd návrh voči odporcovi v 2. rade zamietne, žiadala zaviazať na

zaplatenie celej žalovanej sumy odporcu v 1. rade, nie je alternatívnym petitom. V rámci alternatívneho
petitu má odporca možnosť voľby medzi spôsobmi plnenia , t.j. môže si vybrať, ktorým z uvedených
spôsobov plnenia uspokojí svoj záväzok voči navrhovateľovi. Uplatnenie alternatívneho petitu, ako
i petitu eventuálneho , prichádza do úvahy v súvislosti s možnosťou plnenia konkrétneho odporcu vo
vzťahu k navrhovateľovi , a nie v prípade, keď sa posudzuje oprávnenosť nároku navrhovateľa vo vzťahu

k ním označeným účastníkom konania na strane odporcov. Pritom pokiaľ ide o petit eventuálny , jeho
použitie je aktuálne vtedy , ak nastane situácia , kedy navrhovateľ žiada , aby odporca plnil nejaké
konkrétne plnenie , ktorému prekáža určitá skutočnosť , ktorá toto plnenie znemožňuje. Vtedy prichádza
do úvahy iné, eventuálne plnenie , ktoré je druhou časťou eventuálneho petitu , a prichádza do úvahy
vždyažvtedy,keďnastanenemožnosťprimárnehoplnenia. Návrhnarozhodnutieprednesenýprávnym

zástupcom navrhovateľky nespĺňa požiadavky ani alternatívneho, ani eventuálneho petitu, a preto súd
nerozhodoval ani o zmene návrhu v zmysle § 95 OSP , nakoľko pre takéto rozhodnutie nebol zákonný
podklad. Naviac právny zástupca navrhovateľky v rámci konečného návrhu žiadal vo veci rozhodnúť
tak, ako vyplýva z písomne podaného návrhu na začatie konania.

Posudzujúc oprávnenosť nároku navrhovateľky vo vzťahu k obom odporcom, súd vykonaným

dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi v 2. rade je potrebné
v celom rozsahu zamietnuť. V konaní bolo preukázané, že predloženú písomnú zmluvu o pôžičke z
14.6.2002 odporca v 2. rade nepodpísal, čo je nepochybné z prevedeného znaleckého dokazovania.
Taktiež mal súd za preukázané, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľkou a odporcom v 2.
rade nedošlo ani ústne, taktiež ani konkludentne, nakoľko odporca v 2. rade neprevzal žiadnu peňažnú

pôžičku od navrhovateľky. Tak ako je vyššie konštatované, na platné uzavretie zmluvy o pôžičke, ktorá je
zmluvou neformálnou, avšak reálnou, je potrebné fyzické odovzdanie peňazí veriteľom dlžníkovi, k čomu
vdanomprípadenedošlo.Odporcav2.radepočasceléhokonania popieralskutočnosťprevzatiapeňazí
od navrhovateľky, pričom samotná navrhovateľka uviedla, že peniaze odovzdala len odporcovi v 1. rade,
čo potvrdil i odporca v 1. rade, pričom nebolo taktiež preukázané, že tieto prostriedky mali slúžiť i pre

odporcu v 2. rade . Preto vzhľadom na uvedené, navrhovateľke nevznikol nárok domáhať sa vo vzťahu
k odporcovi v 2. rade plnenia titulom zmluvy o pôžičke, a taktiež ani na základe iného právneho titulu,
vychádzajúc z toho , že odporca v 2. rade navrhovateľke nedlží žiadne plnenie , ktoré by bol povinný
vrátiť. I kedy súd považoval za relevantné to, že odporca v 2. rade podpísal výdavkový pokladničný
doklad z 1.12.2002 , na základe ktorého mal odovzdať odporcovi v 1. rade sumu 324.250,-Sk ako

jeho podiel na pôžičke z 14.6.2002 ( obsah tohto dokladu odporca v 2. rade spochybnil), uvedené bysvedčalo o existencii dohody medzi odporcom v 2. rade s odporcom v 1. rade o spôsobe vrátenia peňazí
navrhovateľke tak, že tieto vráti navrhovateľke v celom rozsahu odporca v 1. rade , čo i tento v konaní
uviedol, keď sa vyjadril, že je logické vrátenie celej sumy ním, keď túto i on prevzal, a toto by taktiež

nezakladalo dôvodnosť návrhu navrhovateľky voči odporcovi v 2. rade . Relevantnou skutočnosťou v
tejto veci je však to, že odporca v 2. rade neuzavrel s navrhovateľkou zmluvu o pôžičke, ani neprijal
žiadne plnenie, ktoré by zakladalo jeho záväzok na vrátenie.

Pokiaľ ide o odporcu v 1. rade, súd návrh navrhovateľky voči nemu považoval v celom rozsahu za
dôvodný. V konaní bolo zrejmé, že odporca v 1. rade uzavrel s navrhovateľkou dňa 14.6.2002 zmluvu

o pôžičke, taktiež bolo zrejmé, že tento prevzal od navrhovateľky titulom pôžičky sumu 650.000,-Sk
( 21.576,05 EUR). Tvrdenia odporcu v 1. rade, že navrhovateľke požičanú sumu vrátil neboli preukázané
a o uvedenom nesvedčí ani odporcom v 1. rade predložený výdavkový pokladničný doklad z 9.12.2002,
keď bolo v konaní preukázané, že tento navrhovateľka nepodpísala. Odporca v 1. rade tak nepreukázal
vrátenie peňazí navrhovateľke. Súd ho preto , v zmysle viazanosti petitom návrhu, zaviazal na zaplatenie
navrhovateľkou požadovanej sumy vo výške 10.788,02 EUR, titulom zmluvy o pôžičke. Taktiež ho

zaviazal na zaplatenie sumy 3.983,27 EUR ( 120.000,-Sk) titulom zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel s
navrhovateľkou dňa 2.12.2002 , na uvedenú sumu. Existenciu tejto zmluvy o pôžičke odporca v 1. rade
nijak nespochybnil, a taktiež nespochybnil existenciu jeho záväzku na vrátenie plnenia v danej výške.
Súd preto zaviazal odporcu v 1. rade spolu na zaplatenie sumy 14.771,29 EUR, a to taktiež spolu s
navrhovateľkou uplatneným úrokom z omeškania vo výške 12% ročne ( v súlade s Nariadeným vlády

č. 87/1995 Zb), a to zo sumy 10.788,02 Eur od 30.5.2003 do zaplatenia a zo sumy 3.983,27 Eur od
30.7.2003. Pokiaľ ide o počiatok omeškania s plnením peňažného dlhu, v prípade, že doba vrátenia
pôžičky nie je medzi účastníkmi dohodnutá, je dlžník povinný plniť dlh po tom, čo ho veriteľ o vrátenie
požiada. Navrhovateľka v oboch prípadoch vyzvala odporcu v 1. rade na vrátenie dlhu, čo urobila vo
forme doručenia listu s názvom výpoveď zmluvy o pôžičke , ktoré výpovede boli odporcovi v 1. rade

doručené dňa 29.4.2003. Uvedená výzva zakladá povinnosť odporcu na vrátenie požičaných peňazí,
pričom navrhovateľka si uplatnila úrok z omeškania počnúc uplynutím výpovedných lehôt, tak ako si ich
s odporcom v 1. rade dohodli, a súd je priznal úrok z omeškania počnúc týmto počiatkom omeškania .

O trovách konania účastníkov ako i trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.