Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. august 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/134/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112216122
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5112216122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne
zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: Y. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, o zaplatenie 331,94 Eur prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.04.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
04.05.2012, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 331,94 Eur
spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že

právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúry, ktoré nezaplatila riadne a včas v lehote ich
splatnosti.

Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011.

Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 16.08.2012, na ktoré bol predvolaný
navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporkyňa. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie
sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu a
odporkyne v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria
obsah spisového materiálu, a to predovšetkým faktúru za obdobie od 08.03.2009-07.04.2009; podanie

právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 12.07.2012 a 02.08.2012; všeobecné podmienky; zmluva o
pripojení.

Z predloženej zmluvy o pripojení (l.č. 2 obsahu spisu) mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvoril
právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa ako zmluvné strany dňa 05.09.2008 spolu s dodatkom, na
základe ktorej bol odporkyni odpredaný mobilný telefón Sony Ericsson K5501, pričom bola dohodnutá
doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti.Zo zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky.

Súdu boli spolu s návrhom predložené všeobecné podmienky s platnosťou a účinnosťou od 01.02.2009.
(l.č.5)

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ
zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené
novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z. a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba
dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný
vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy.

V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak
úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a
v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či
uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom

porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť
za poskytnuté služby.

Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu

alebo profesii.

Súd posúdil, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská.

V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Súd mal preukázané vystavenie faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 331,94 Eur so splatnosťou

27.04.2009 a špecifikáciou - zmluvná pokuta.

Navrhovateľ si teda v tomto uplatnil iba zmluvnú pokutu.

Navrhovateľ doručil súdu podanie zo dňa 12.07.2012 a 02.08.2012, v ktorom sa vyjadruje k zmluvnej
pokute s poukazom na jej funkcie a jej primeranosť.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Súd mal preukázané písomné dojednanie o zmluvnej pokute, avšak nemal preukázané, že skutočne
došlo k porušeniu nejakých povinností odporkyňou, ako ani kedy malo dôjsť k porušeniu.

Dokonca navrhovateľ bol aj súdom vyzvaný na zdôvodnenie, na základe akej skutočnosti bola odporkyni

účtovaná predmetnou faktúrou zmluvná pokuta, avšak navrhovateľ nepredložil žiadny relevantný dôkaz,
ktorý by preukázal opodstatnenosť uplatnenia si zmluvnej pokuty.

Pre jej priznanie nestačí iba predložiť faktúru na zmluvnú pokutu, z ktorej nevyplýva, za čo skutočne
bola fakturovaná. Skutočnosť, že zmluvná pokuta bola dojednaná, je nepostačujúce aj pre jej priznanie.

Súd nemal preukázané, či skutočne došlo k porušeniu nejakej povinnosti a ak došlo, tak kedy malo dôjsť
k takému porušeniu.

Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré
vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo

sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme.

Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.

Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného

bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné
bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také
dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší
význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane

neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

Odporkyňa v danom konaní bola síce nečinná, ale to neznamená, že tvrdenia navrhovateľa sú
nepochybne preukázané.

V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Navrhovateľ svoje tvrdenia preukázal iba predloženými listinami, ktoré tvoria obsah spisu, avšak týmito
dôkazmi svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal, teda dané listinné dôkazy neviedli k preukázaniu jeho
tvrdení. Vystavená faktúra nepreukazuje opodstatnenosť fakturovania zmluvnej pokuty.Na základe uvedených skutočností súd žalobný návrh zamietol, keďže nebol preukázaný tvrdený
stav navrhovateľa, na základe ktorého bola odporkyni vystavená faktúra, keďže nebolo preukázané
porušenie nejakej zmluvnej povinnosti, ako ani to, kedy malo dôjsť k takému porušeniu. Dokonca

navrhovateľ nielen nepreukázal uvedené, ale ani bližšie nešpecifikoval, kedy malo dôjsť k porušeniu. Je
zrejmé, že bola iba vystavená faktúra, avšak nie je zrejmé, či jej vystavenie bolo opodstatnené.

Súd zdôrazňuje, že vystavenie faktúry na zmluvnú pokutu nepreukazuje ich opodstatnenosť.

S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na citované zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú
a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.Súdmázato,ženavrhovateľneuniesoldôkaznébremeno,keďženepreukázalopodstatnenosť

uplatneného nároku, keďže nepreukázal nejaké porušenie povinností zo strany odporkyne.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd žalobný návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov. Navrhovateľ predložil listiny, z
ktorých však nevyplývali skutočnosti zakladajúce tento nárok navrhovateľa.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že ak súd bude mať pochybnosti o významných
skutočnostiach, tak aby pojednávanie odročil a zaslal navrhovateľovi vyjadrenie súdu o sporných
skutočnostiach, pričom zároveň ospravedlnil svoju neúčasť s žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti,
súd považoval takú žiadosť za alibistickú, nakoľko bol riadne predvolaný, dal súhlas s prejednaním
veci v jeho neprítomnosti a bolo jeho právo zúčastniť sa pojednávania, avšak toto právo z vlastnej

vôle nevyužil. Súd nevyhovel žiadosti, pričom súd nie je povinný zasielať účastníkom vyjadrenie súdu o
sporných skutočnostiach a predsa navrhovateľ predložil listiny, ktoré považoval za relevantné. Dokonca
bol súdom vyzvaný na predloženie relevantných listín preukazujúcich, na základe čoho si uplatňuje
žalovanú istinu, teda z akého právneho titulu boli vystavené faktúry. Na túto výzvu reagoval písomnými
podaniami, v ktorých však neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť a nepreukázal požadované, hoci bola

to jeho povinnosť v zmysle § 120 O.s.p. aj bez výzvy súdu.

Súd teda mal za to, že by sa priečilo zásadám súdneho konania, pokiaľ by odročil pojednávanie,
keďže navrhovateľ pred pojednávaním v dostatočnom časovom odstupe vedel, ktoré skutočnosti súdu
sú sporné vzhľadom na zasielanú výzvu zo dňa 10.05.2012 a napriek tomu nepredložil také listiny a
neodstránil v rámci jeho dôkaznej povinnosti sporné skutočnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bola úspešná odporkyňa.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa ako úspešná účastníčka v konaní, si neuplatnila náhradu trov konania,

pričom súd nezistil ani žiadny vznik trov na jej strane, súd jej náhradu trov nepriznal.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).