Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2012

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8P/107/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212212966

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2212212966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou, v právnej veci navrhovateľa :
I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/X, Š. proti odporkyni : J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, Y.
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu :

I. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Dunajská Streda takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania I. P. a J. P., uzavreté dňa XX.X.XXXX v Rímskokatolíckom kostole v
Y.,zapísanévknihemanželstievmatričnéhoúraduK.B.,vozväzkuX,ročníkXXXX,stranaXX,poradové
číslo XX, rozvádza.

Maloletý I. P., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá
bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Navrhovateľ je povinný platiť výživné na maloleté dieťa mesačne v sume 135 €, vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne.

Súd upravuje styk navrhovateľa s maloletým tak, že navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletým
v každom týždni v roku v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod., vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod., v
sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. vždy za prítomnosti odporkyne.

Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07.08.2012 domáhal na tunajšom súde o rozvod manželstva. Tvrdil, že

k narušeniu došlo začiatkom tohto roka. Nežijú spolu ani nehospodária spolu. Navrhol maloleté dieťa
zveriť do osobnej starostlivosti odporkyni, výživné z jeho strany určiť v sume 70,00 € a styk upraviť každý
víkend od piatku do nedele a v stredu.

Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila. Súhlasila aj so zverením maloletého dieťaťa do jej
výchovy. Výživné na maloleté dieťa požadovala v sume 200,00 €. Styk navrhovala upraviť každý víkend
v sobotu doobeda a to v jej prítomnosti.Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol na čas po rozvode maloleté dieťa zveriť do osobnej
starostlivosti odporkyne, určiť výživné zo strany navrhovateľa vzhľadom na odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa a možnosti a schopnosti navrhovateľa. Styk upraviť v prítomnosti odporkyne.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listín
predložených účastníkmi konania ako aj zadováženými súdom a to : sobášny list ( č.l. 4 ), rodný list
maloletého dieťaťa ( č.l. 5 ), potvrdenie o príjmoch ( č.l. 6 ), správa obce ( č.l. 18 ), správa mesta ( č.l.
19 ), správa sociálnej poisťovne ( č.l. 20 ), správa ÚPSVaR ( č.l. 21 a 22 ), správa kolízneho opatrovníka
zo šetrenia výchovného prostredia ( č.l. 23 a č.l. 25 ), zárobkový výkaz od zamestnávateľa navrhovateľa

( č.l. 28 ), čestné prehlásenie ( č.l. 30 ), vyčíslenie výdavkov a kópie dokladov o výdavkoch a nákladoch
domácnosti navrhovateľa ( č.l. 32 až 60 a č.l. 65 až 68 ), potvrdenie o prídavkoch na dieťa a rodičovskom
príspevku ( č.l. 61 až 64 ) a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový
stav veci:

Z pripojeného sobášneho listu účastníkov konania vyplýva, že manželstvo uzatvárali obaja ako slobodní,
teda u každého z nich ide o prvé manželstvo. Obaja majú štátnu príslušnosť SR.

Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa, ako to vyplýva nielen z rodného listu
maloletého dieťaťa ale aj vyjadrenia účastníkov konania.

Účastníci konania už dlhšiu dobu nežijú harmonickým manželským ani rodinným životom. Momentálne
žijú už oddelene a ani jeden z nich už nemá záujme obnoviť spolužitie.

Navrhovateľ je zamestnaný. Podľa jeho vyjadrenia má čistý mesačný príjem okolo 500,-€. Iný príjem

nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Okrem auta iný majetok nemá. Z pripojeného potvrdenia od
jeho zamestnávateľa ( č.l. 28 ) vyplýva, že má príjem 542,88 € mesačne. Zo správy mesta ( č.l. 19 )
vyplýva, že navrhovateľ v ich kat. území nie je vlastníčkou nehnuteľností. Predložil doklady o nákladoch
na bývanie a domácnosť.

Odporkyňa je toho času na materskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok. Iný príjem nemá. Nemá

inú vyživovaciu povinnosť. Je nemajetná. Býva s maloletým dieťaťom sama v nájomnom byte. O
výdavkoch na domácnosť a bývanie predložila doklady. Z pripojeného potvrdenia ( č.l. 63 a 64 ) vyplýva,
že je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 194,70 €. Z pripojeného potvrdenia obce vyplýva,
že v obci nevlastní žiadny

8P/107/2012

-3-

nehnuteľný majetok.

Maloletý bude mať v decembri tohto roka 2 roky. Má bežné zdravotné problémy. Je doma s odporkyňou.
Zo správy o šetrení výchovného prostredia ( č.l. 23 a 25 ) vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené
vhodné výchovné prostredie s tým, že rodičia sa dohodli ohľadne výchovného prostredia maloletého

dieťaťa.

Podľa ust. § 18 zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa ust. § 23 ods.1/ zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2/ zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 24 ods. 1 / zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 2 veta prvá / zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak
majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby

dieťaťa.

Podľa ust. § 24 ods. 3/ zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ust. § 24 ods. 4/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu s starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8P/107/2012

-4-

Podľa ust. § 25 ods. 1/ zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ust. § 25 ods. 2/ zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vykonaným dokazovaním je preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní ani len jednu zo
svojich zákonom sledovaných funkcií. Manželia - navrhovateľ a odporkyňa nežijú spolu ako manželia.
Nevedú ani spoločnú domácnosť. Nezabezpečujú spoločne ani výchovu a výživu maloletého dieťaťa.
Ani jeden z nich už nemá záujem spolužitie obnoviť. Z týchto dôvodov preto súd návrhu navrhovateľa

vyhovel, keďže je zrejmé, že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne narušené a nie je predpoklad,
že by mohlo dôjsť k obnoveniu jeho funkcií. Dôvodom rozvratu boli nezhody účastníkov vyplývajúce z
rozdielnych povahových vlastností účastníkov konania ako aj názorových rozdielov.

S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené aj konanie o úprave práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Z týchto dôvodov preto musel

8P/107/2012

-5-

súd konať aj o právach a povinnostiach rodičov na čas po rozvode. Obaja rodičia maloletého dieťaťa
sa zhodne vyjadrili, že maloleté dieťa má byť v osobnej starostlivosti odporkyne. Kolízny opatrovník s
týmto tiež súhlasil. Vzhľadom na uvedené ako útly vek maloletého dieťaťa bolo maloleté dieťa zverené

odporkyni.

Výživné zo strany navrhovateľa určil v sume 135,-€. Uvedenú výšku súd považoval na primeranú a
dôvodnú, vzhľadom na pomer odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ( ktoré sú napriek jeho útlemu
veku vysoké, ktorá skutočnosť je nespochybniteľná - nákladná strava a tiež ošatenie, výdavky aj u neho
na vodu, teplo, teplú vodu, elektrinu a pod. lebo aj ono potrebuje mať tieto zabezpečené ) a možností a

schopností jeho oboch rodičov, najmä povinného navrhovateľa ktorému maloleté dieťa zverené nebolo.
Na druhej strane je však nutné uviesť, že miera uspokojenia potrieb ( aj odôvodnených ) maloletého
dieťaťa je podmienená a priamo úmerná schopnostiam a možnostiam jeho rodičov. Ak tieto sú lepšie,
tak je možné ich pokryť vo vyššej miere. Ak sú horšie, tak len v pomere zodpovedajúcemu týmto horším
pomerom, pretože dieťa má právo ale aj povinnosť podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Návrh

odporkyne na výživné v sume 200,-€ súd akceptoval nemohol. Pomery navrhovateľa totiž takúto výšku
výživného neodôvodňujú. Obvyklou praxou je, že výška výživného by mala predstavovať okolo 25% z
príjmu povinného rodiča. Ak teda má navrhovateľ príjem okolo 543,00 € mesačne, z toho je primeranou
výška výživného v sume 135,-€ mesačne. Na základe tohto potom je nedôvodný návrh odporkyne,
aby bolo výživné určené v sume 200,-€ mesačne. Takáto výška by už nebola úmerná preukázaným

možnostiamaschopnostiampovinnéhonavrhovateľa, lebobynebolschopnýsámsipozaplatenítakejtosumy zabezpečiť svoje živobytie. Nedôvodný bol však aj návrh navrhovateľa, ktorým navrhoval výživné
v sume 70,00 €. Ide o výšku neprimeranú nielen odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ale aj jeho
preukázaným možnostiam a jeho príjmu, ktorý má.

Pokiaľ sa týka úpravy styku navrhovateľa a maloletého dieťaťa, v tomto smere taktiež súd nemohol v
plnej miere akceptovať nielen návrh navrhovateľa ale ani návrh odporkyne, pretože ani jeden z nich
nebol v záujme maloletého dieťaťa a nezohľadňoval jeho útly vek. Je nutné uviesť, že maloleté dieťa v
takomto útlom veku potrebuje stabilné zázemie a režim. Nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol styk
upravený tým spôsobom, že by prespávalo cez víkendy u navrhovateľa. Nie je však v jeho záujme ani to,

aby sa s ním navrhovateľ mohol vídať len v sobotu a nedeľu doobeda. Maloleté dieťaťa v takomto útlom
veku veľmi skoro zabúda na osoby, ktoré sa nepohybujú v jeho bezprostrednej blízkosti. Pri styku len
cez víkendy by si maloleté dieťaťa stále muselo zvykať na druhého rodiča, s ktorým nebolo cez týždeň.
Preto súd upravil styk tak, že aby frekvencia stretávania sa s navrhovateľom bola častejšia. Bolo však
potrebné brať do úvahy aj útly vek maloletého dieťaťa a styk upraviť za prítomnosti odporkyne, naviac,
keď ako vyplynulo z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní, doteraz dieťa bývalo u nich cez víkendy,

ale bola tam prítomná aj odporkyňa, okrem jedného, posledného víkendu. Vtedy mu vypomáhala jeho
matka. Okrem toho ako aj sám potvrdil, ak aj maloletého predtým doniesol, nechal ho doma so svojim
rodičmi a on odišiel. Rodič by však mal byť schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa sám a čas styku by
mal využiť na to, aby ho trávil s maloletým dieťaťom. Preto styk bol upravený spôsobom ako je uvedené
vo výroku rozsudku, ktorý zohľadňuje potreby dieťaťa a jeho právo na kontakt s obidvomi rodičmi a tiež

právo toho, rodiča, ktorému zverené maloleté dieťa nebolo.

8P/107/2012

-6-

Ide o konanie o rozvod manželstva. Z tohto dôvodu a s poukazom na ust. § 144 O.s.p. súd rozhodol o
náhrade trov konania tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/
O.s.p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.