Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2013

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/492/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812208132
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2013:6812208132.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Mesto

Tornaľa, Mierová 14, 982 01 Tornaľa, IČO: 00319091, právne zast. JUDr. Michalom Treščákom, ml.,
advokátom so sídlom Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice proti žalovanému: I. C. C. Q., C. XX, XXX
XX P., W.: XX XXX XXX, právne zast. Mgr. Marianom Jankovičom, advokátom so sídlom v Revúcej,
Bernolákova 151/9, o vypratanie nebytových priestorov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. Mariana Jankoviča
náhradu trov konania vo výške 325,82 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 05.11.2012 sa žalobca domáhal vypratania žalovaného z nebytových

priestorov nachádzajúcich sa na prízemí budovy Mestského úradu v Tornali.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 08.02.2008 bol
žalovaný povinný uhrádzať nájomné štvrťročne na základe doručenej faktúry prenajímateľa a taktiež mal
mesačne uhrádzať zálohy za vykurovanie predmetu nájmu. Keďže žalovaný svoje povinnosti porušoval,
žalobca listom zo dňa 29.05.2012, nájom nebytových priestorov vypovedal a žalovaného požiadal o
odovzdanie predmetu nájmu, ku čomu však do dňa podania žaloby nedošlo.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 25.01.2013, v ktorom uviedol, že je pravdou,
že dňa 15.06.2012 obdržal výpoveď z nájmu, pričom na túto reagoval listom zo dňa 15.06.2012, ktorým
túto výpoveď neakceptoval.

Ďalej uviedol, že je pravdou, že mal určité finančné problémy, ktoré spôsobili oneskorené zaplatenie
určitej sumy nájomného ako i sumy služieb súvisiacich s nájmom, tieto však boli iba prechodného
charakteru, pričom všetky podlžnosti už vyrovnal. Vyjadril počudovanie nad tým, že žalobca pristúpil
k výpovedi z dôvodu mierne nestabilnej platobnej schopnosti žalovaného, pričom tento predmetné
priestory užíva od r. 1996, zmluva s ním bola viackrát opätovne uzatváraná a doteraz nebol problém.

Žalovaný za podstatnú okolnosť ďalej uvádza, že predmetné priestory prevzal do užívania v roku 1996
v úplne dezolátnom stave s tým, že ich na vlastné náklady zrekonštruoval, za čo s ním žalobca uzatvoril

zmluvu o nájme na relatívne dlhšie časové obdobie, a to až do roku 2013. Žalovaný k vyjadreniu zároveň
pripojil fotografie, ktoré zobrazujú stav priestorov pri ich prevzatí do užívania.Žalovaný má teda za to, že je v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď žalobca žalovanému
ako dlhoročnému nájomcovi, s ktorým nemal žiadne problémy a ktorý na vlastné náklady zveľadil
jeho nebytové priestory vypovie zmluvu o nájme nebytových priestorov kvôli omeškaniu jednej platby

nájomného.

Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a s prihliadnutím
na tvrdenie účastníkov konania zistil nasledujúce:

Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca mali dlhodobo zmluvné vzťahy týkajúce sa nájmu
nebytových priestorov v prízemí budovy Mestského úradu Tornaľa.

V poradí prvá zmluva bola uzavretá dňa 01.11.1996 s tým, že doba nájmu bola dojednaná na dobu

neurčitú. Táto zmluva bola nahradená zmluvou zo dňa 23.11.1999 s označením ako zmluva č. 6/1999.

Ďalšia zmluva nachádzajúca sa v spise bola uzatvorená dňa 08.02.2008, pričom došlo k zmene doby
nájmu z doby neurčitej na dobu určitú od 01.03.2008 do 28.02.2023.

Zo Zásad hospodárenia s majetkom Mesta Tornaľa účinných odo dňa 28.06.2007 je zrejmé, že posledná
nájomná zmluva bola uzatvorená postupom podľa čl. VII. písm. b) bod. 4, podľa ktorého s doterajším

nájomcom možno uzatvoriť novú nájomnú zmluvu s novými podmienkami pred skončením doby nájmu,
iba ak si nájomca riadne plnil povinnosti z nájomnej zmluvy a mesto alebo organizácie zriadené mestom
nemajú voči nájomcovi pohľadávky.

Z aktuálnej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 08.02.2008, a to konkrétne z čl. IV.
vyplynulo, že ročné nájomné predstavuje 47672,- Sk, toto je splatné štvrťročne v sume 11918,-Sk, a to

na základe doručenej faktúry prenajímateľa.

Podľa čl. V. bodu 1.5. Zmluvy o nájme nebytových priestorov - ročná úhrada za vykurovanie sa stanoví
za každý kalendárny rok podľa skutočne vynaložených nákladov. Vyúčtovanie režijných nákladov a
nákladov na vykurovanie pripadajúcich na 1m2 vykurovanej plochy za uplynulý rok sa uskutoční vždy
najneskoršie do 30.06. nasledujúceho roka.

Z listu žalobcu zo dňa 29.05.2012 adresovaného žalovanému, ktorý žalovaný prevzal dňa 15.06.2012
vyplynulo, že jeho obsahom je výpoveď z nájmu nebytových priestorov podľa § 9 ods. 2 písm. b) zák. č.
116/1990 Zb. o nájme o podnájme nebytových priestorov z dôvodu neuhradenej pohľadávky v celkovej
výške 495,19 €, pozostávajúcej z a) nezaplatenej faktúry za nájomné na sumu 395,61 €, splatnej dňa
13.04.2012, b) nezaplatenej faktúry za vykurovanie na sumu 49,79 €, splatnej dňa 13.04.2012 a c)

nezaplatenej faktúry za vykurovanie na sumu 49,79 €, splatnej dňa 10.05.2012.

Žalovaný listom zo dňa 15.06.2012 (č.l. 9) žalobcovi oznámil, že neakceptuje jeho výpoveď z dôvodu, že
z jeho strany nešlo o závažné porušenie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Na tento list žalovaného
reagoval žalobca listom zo dňa 28.06.2012 (č.l. 10), v ktorom mu okrem iného oznámil, že v prípade ak
do uplynutia výpovednej lehoty bude mať uhradené všetky záväzky voči Mestu Tornaľa, tak s ním mesto

od 01.10.2012 uzatvorí novú nájomnú zmluvu za podmienok stanovených vo Všeobecnozáväznom
nariadení č. 5/2011 o nájme nebytových priestorov.

Na pojednávaní konanom dňa 11.03.2013 žalovaný uviedol, že si je vedomý, že nie je celkom správne
porušenie svojich povinností odôvodňovať všeobecne známou nepriaznivou platobnou disciplínou v
rámci slovenského podnikateľského prostredia. Poukázal však na to, že z 3 dlžných faktúr boli 2

s dátumom splatnosti 13.04.2012 a jedna s dátumom splatnosti 10.05.2012, pričom výpoveď bola
vyhotovená už dňa 29.05.2012, pričom tejto výpovedi nepredchádzala žiadna výzva, ani upomienka na
zaplatenie dlžnej sumy.Žalovaný teda považoval za potrebné zistiť ako postupuje žalobca voči iným subjektom, ktoré mu taktiež
nezaplatili faktúry v lehote splatnosti.

Ďalej žalovaný uviedol, že konanie žalobcu považuje za účelové aj z toho dôvodu, že nebytové priestory,

z nájmu ktorých bola daná výpoveď, boli žalobcom žalovanému opätovne ponúknuté do nájmu, bol mu
aj zaslaný návrh zmluvy, ktorý však tento odmietol z dôvodu podstatného zvýšenia výšky nájomného.

Za účelom zistenia ako žalobca postupuje voči iným subjektom, ktorým prenajíma nebytové priestory
v prípade ich omeškania s úhradou nájomného, prípadne služieb poskytovaných s nájmom, vyžiadal
si od neho súd prehľad platobnej disciplíny jednotlivých nájomcov. Z tohto prehľadu, ktorý však ako
potvrdil žalobca na pojednávaní konanom dňa 10.03.2013 nie je úplný vyplýva, že platobná disciplína

žalovaného nebola odlišná od platobnej disciplíny iných nájomcov, pretože boli tu nájomcovia s
platobnou disciplínou lepšou, ale aj s platobnou disciplínou horšou.

Ďalej z dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že voči iným nájomcom v omeškaní postupoval
žalobca nasledujúco:

- Ľ. T., dlžná suma 474,68 €, splatná do 15.06.2012, dňa 27.11.2012 zaslaná výzva na úhradu

nedoplatku,

-C.D.,dlžnásuma59,93€,splatnádo14.03.2012,dňa27.11.2012zaslanávýzvanaúhradunedoplatku,

- W.. T. N., dlžná suma 148,56 €, splatná do 24.07.2012, dňa 27.11.2012 zaslaná výzva na úhradu
nedoplatku,

- R. C., dlžná suma 760,54 €, splatná od 13.04.2012 do 12.11.2012, dňa 13.12.2012 zaslaná výzva na

úhradu nedoplatku,

- O. G. D.. O..M.., dlžná suma 163,29 €, splatná do 14.08.2012, dňa 27.11.2012 zaslaná výzva na úhradu
nedoplatku,

- C. G., dlžná suma 289,02 €, splatná dňa 13.01.2012 a 31.10.2012, dňa 13.12.2012 zaslaná výzva na
úhradu nedoplatku,

- S. Y., dlžná suma 448,09 €, splatná do 12.01.2011, dňa 29.05.2011 zaslaná výzva na úhradu
nedoplatku,

- N. D., dlžná suma 31,79 €, splatná do 19.01.2011 a 10.06.2011, dňa 21.12.2011 zaslaná výzva na
úhradu nedoplatku.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval podľa nasledujúcich právnych predpisov:

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§5ods.1zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorov- akniejedohodnuté
inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené
alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie
služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.Podľa § 9 ods.2 písm.b) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov -
prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca
o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené

s nájmom.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca sa dostal do omeškania so zaplatením nájomného za I.
štvrťrok 2012 vo výške 395,61 € vyúčtovaného faktúrou č. 2012137 so splatnosťou do 13.04.2012, ktorá
bola žalovanému doručená dňa 11.04.2012.

Naopak, nezaplatenie 2 preddavkových faktúr za vykurovanie vo výške 49,79 €, dôvodom výpovede
nemohlo byť, keďže táto platobná povinnosť zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov neplynie.

Zo zmluvy síce možno vyvodiť povinnosť nájomcu platiť za vykurovanie prenajatých priestorov
ale splatnosť, ktorej nedodržanie by bolo možné sankcionovať výpoveďou, možno odvodiť iba od
nezaplatenia vyúčtovania, ktoré sa malo vykonať do 30. júna nasledujúceho roka. Podľa zmluvy bola
teda daná povinnosť zaplatiť za vykurovanie prenajatých priestorov jednorazovo (čl. V bod 1.5.) a pokiaľ
zmluvné strany uvedené modifikovali iba faktickým konaním, omeškania žalovaného vyplývajúce iba z

tohto faktického konania nebolo možné sankcionovať.

Výpoveď žalobcu zo dňa 29.05.2012, doručená žalovanému dňa 15.06.2012, bola teda daná so
zákonom predpokladaného dôvodu a ako taká sa neprihliadajúc na ďalšie okolnosti môže javiť ako
zákonná.

Dlžné nájomné bolo žalovaným zaplatené dňa 05.06.2012, teda ešte pred doručením výpovede.

Výpoveď zmluvy je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý v zmysle § 45 ods.1
Občianskeho zákonníka pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Doručovanie
výpovede je tzv. hmotnoprávnym doručovaním, pri ktorom postup nie je upraveným procesnými
predpismi ako je tomu pri doručovaní súdnych písomnosti, ale vyplýva práve z § 45 ods.1 OZ. Pod
dôjdením písomnosti neprítomnej osobe, treba rozumieť, že písomnosť sa dostane do jej dispozičnej

sféry, v ktorej sa s ňou oboznámiť mohla a má sa za doručenú, aj keď sa s ňou adresát neoboznámil,
hoci tak objektívne urobiť mohol.

V čase doručenia výpovede, tak záväzok žalovaného vedúci k výpovedi, už neexistoval, pretože zanikol
splnením.

Podľa názoru súdu je potrebné zákonnosť výpovede danej žalobcom žalovanému preskúmať nielen z

vyššie uvedeného zákonu vyhovujúceho formálneho hľadiska ale aj hľadiska ďalších skutočností, ktoré
dokazovaním vyšli najavo a ktoré majú podľa súdu vplyv na zákonnosť postupu žalobcu cez optiku
dobrých mravov.

V ustanovení § 3 ods. 1 Obč. zák. je upravená zásada, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie

hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere, či výkon daného subjektívneho
práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť poskytnúť právnu ochranu
uplatňovaného daného práva. Obdobne to platí aj vo vzťahu k právnym povinnostiam. Toto posúdenie
je teda založené na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená vždy konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi
taký záver, že v danej veci výkon práv a povinností, ktoré už inak vyplývajú z daných právnych predpisov

alebo zo záväzkového vzťahu alebo z inej obdobnej právnej skutočnosti, by bol v takomto rozpore, a to
aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti
prípadu. Iba na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Obč.zák. nemožno však založiť vznik, zmenu alebo zánik
práv a povinností. Toto ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob
aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných

pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.Zmyslom ustanovenia § 3 ods.1 OZ je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak
odporuje dobrým mravom. Postup súdu podľa § 3 ods.1 OZ má miesto v situáciách, kde k výkonu
práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov či

uspokojovanie iných potrieb, kde hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či
znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie
k neprijateľným dôsledkom.

Rozpor s dobrými mravmi je tiež daný aj vtedy, pokiaľ sociálna, ekonomická alebo iná situácia povinného
jetaká,žebyvýkonomprávadošlokzávažnémuohrozeniuprivilegovanéhoprávomchránenéhozáujmu

na strane povinného.

V prejednávanej veci treba okrem ďalšieho prihliadať aj na to, že na strane žalobcu nejde o fyzickú
osobu alebo právnickú osobu, u ktorej je prenájom nebytových priestorov jej základnou hospodárskou
činnosťou a získavaním prostriedkov na jej chod a kde by aj krátkodobé omeškanie s platbami jej
patriacimi mohlo ohroziť jej existenciu alebo fungovanie. Ak teda na jednej strane záväzkového vzťahu
stojí samosprávna územná jednotka - obec, ide u účastníkov zmluvného vzťahu iba o zdanlivú rovnosť

ich postavenia, najmä ak sa zváži materiálne a personálne vybavenie mesta. To je zrejmé aj z
preukázaného konania žalobcu - mesta, ktorý síce musí mať záujem na čo najlepšom a najefektívnejšom
využívaní svojho majetku, ale ktorý zároveň kratšie či dlhšie omeškania jednotlivých nájomcov jeho
nebytových priestorov (pravdepodobne vychádzajúc z nepriaznivej ekonomickej situácie v regióne,
potreby zabezpečenia služieb pre svojich občanov a návštevníkov a poznajúc, že nájomcovia aj keď

neskôr ale predsa len svoje platobné povinnosti splnia) trpí.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že postup žalobcu voči žalovanému pri omeškaní so splatnosťou
nájomného za I. štvrťrok 2012 bol neprimerane prísny, formálny a odlišujúci sa od prístupu k iným
nájomcom.

Vzhľadom na doručenie faktúry dňa 11.04.2012, bola lehota splatnosti do 13.04.2012 neprimerane

krátka a možnosť vyhnúť sa čo len minimálnemu omeškaniu takmer nereálna. Len na porovnanie súd
poukazujena§365Obchodnéhozákonníka,podľaktorého,akmedzipodnikateľmičassplneniazáväzku
dohodnutý nie je, je dlžník povinný plniť do 30 dní odo dňa doručenia dokladu na plnenie. Podstatným
je však ako súd už uviedol vyššie to, že táto faktúra bola žalovaným uhradená ešte predtým ako mu
sporná výpoveď bola doručená.

Súd je teda presvedčený, že žalobe na vypratanie vyhovieť nemožno, pretože vyriešením predbežnej
otázky platnosti výpovede z nájmu, dospel k záveru, že táto výpoveď je neplatná.

Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/871/2000 ak spočíva výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore
s dobrými mravmi, v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými
mravmi, a to aj v prípade, že samotný obsah tohto úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

Vprejednávanejakoajvkaždejinejvecimusísúdrozhodovaťnielenpodľagramatickéhozneniazákona,
ale jeho rozhodnutie má byť aj spravodlivé. Spravodlivosť by sa v tejto veci nedosiahla iba formálnou
aplikáciou právnych predpisov týkajúcich sa výpovede nájmu z nebytových priestorov bez aplikácie
dobrých mravov, pretože výsledok tejto formálnej aplikácie by bol pre žalovaného neprimerane tvrdý.

Predovšetkým zamietnutím žaloby nedochádza k ohrozeniu žiadnych záujmov žalobcu (najmä,

ak všetky nedoplatky žalobca vyrovnal). Naopak, vyhovením žalobe by došlo k ohrozeniu resp.
podstatnému sťaženiu výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného a s najväčšou pravdepodobnosťou
k prepusteniu zamestnancov pracujúcich v prevádzke, z nájmu ktorej bola daná výpoveď a teda k
ohrozeniu ich sociálneho postavenia. Uvedené by sa udialo napriek tomu, že žalovaný uviedol na svoje
náklady prenajaté priestory do užívaniaschopného stavu, pričom zo zmluvy neplynie spôsob vyrovnania

týchto investícii pri ukončení nájmu, čomu zodpovedala dohodnutá dlhšia doba nájomného pomeru.

Ďalej v prospech žalovaného a v neprospech žalobcu treba zohľadniť, že žalobca postupoval voči
žalovanému pri niekoľkodňovom omeškaní podstatne prísnejšie ako voči svojim iným nájomcom priomeškaní niekoľkomesačnom, ktorým ani nedal výpoveď ale iba výzvu na dodatočné splnenie záväzkov.
Na tom nič nemení ani to, že u žalovaného sa aj v minulosti vyskytlo omeškanie, keďže napriek tomu s
ním žalobca nájomnú zmluvu uzatváral opakovane, pričom k opakovanému omeškaniu dochádza aj u

iných nájomcov podľa žalobcom predloženého neúplného prehľadu.

V neprospech žalobcu ďalej svedčí to, že skutočným úmyslom u neho nebolo skončenie nájmu (ktorý
trval 17 rokov !) s „neserióznym partnerom“ (čo by samozrejme bolo v súlade s právom), keďže
žalovanému bolo opätovne ponúknuté uzavretie nájomnej zmluvy na tie isté priestory (čo o vôli mesta
prenajať priestory serióznejšiemu partnerovi nesvedčí) ale išlo o šikanózny výkon práva, kde cieľom

konania žalobcu nebolo dosiahnutie legálneho hospodárskeho cieľa, ktorého nevyhnutným následkom
vo forme skončenia nájmu by bola ujma na strane žalovaného ale hlavným resp. prevažujúcim cieľom
žalobcu bola práve ujma spočívajúca v skončení nájmu preto, aby bol žalovaný „potrestaný“ za to, že
ako jediný nájomca neukončil so žalobcom nájomnú zmluvu na jeho požiadanie dobrovoľne a neuzavrel
nájomnú zmluvu novú, podľa nových nariadení žalobcu a v porovnaní s existujúcou nájomnou zmluvou
pre žalovaného nevýhodnejšou.

Súd teda uzatvára, že výpoveď daná žalobcom dňa 29.05.2012 je neplatná pre rozpor s dobrými mrvami
a preto podanej žalobe o vypratanie priestorov nemožno vyhovieť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu priznal v plnom rozsahu
úspešnému žalovanému.

Náhrada trov žalovaného spočíva v trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Náhrada patrí za nasledujúce úkony právnej služby po 60,07 € - a) prevzatie a príprava zastúpenia, b)
vyjadrenie k žalobe, c) účasť na pojednávaní dňa 11.03.2013, d) účasť na pojednávaní dňa 10.06.2013.

Ďalej v rámci náhrady trov konania patrí žalovanému tzv. režijný paušál - 4 x 7,81 €.

Vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaného je platcom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a režijný

paušál o 20% DPH, čo spolu predstavuje sumu 325,82 €.

Trovy konania je možné zaplatiť na účet Mgr. Mariána Jankoviča, vedený vo E. S..D.., Č.. Ú..:
XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2

vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.