Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/478/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312212684
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2312212684.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v právnej veci

navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska č. 1, Bratislava, zastúpený
AdvokátskoukanceláriouECKER-KÁN&Partners,sosídlomNámestieMartinaBenku9-C1,Bratislava,
proti odporcovi: Š. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. H. XXX, t.č. na neznámom mieste, v
konaní zastúpený opatrovníčkou pre konanie C. D., zamestnankyňou V. R., o zaplatenie 50,50 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný navrhovateľovi zaplatiť 50,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť
odporca Advokátskej kancelárii Ecker - Kán & Partners , so sídlom Nám. M.Benku 9-C1, 811 07

Bratislava do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2012 žiadal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 50,50 Eur s príslušenstvom z dôvodu,
že odporca cestoval dňa XX.XX.XXXX bez cestovného lístka hromadným dopravným prostriedkom
navrhovateľa. Uvedená suma pozostáva zo 0,50 Eur cestovného a 50 Eur postihu za to, že odporca
porušil tarifné a prepravné podmienky (cestoval bez cestovného lístka), za ktorých použil dopravný
prostriedok navrhovateľa. Túto sumu však odporca namieste revízorovi navrhovateľa odmietol uhradiť.

Vo veci bol tunajším súdom dňa 20.06.2012 vydaný platobný rozkaz č.k. 21Ro/989/2012-7, ktorý sa však

odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Na základe uvedeného dňa 14.03.2013 súd uznesením
č.k. 10C 478/2012-34 platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie na dňa 10.04.2013.

Súd v priebehu konania vykonal šetrenie ohľadne pobytu odporcu, ktorý má evidovaný trvalý pobyt na
adrese H. H., kde sa však nezdržiava a neudal adresu na ktorú sa odsťahoval. Keďže pobyt odporcu
sa šetrením zistiť nepodarilo, súd mu v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku pre toto
konanie v osobe zamestnankyne tunajšieho súdu.

Na pojednávanie dňa 10.04.2013 sa právny zástupca navrhovateľa nedostavil, doručenie má vykázané,
neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. Opatrovníčka odporcu svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával bez jej prítomnostiSúd vykonal dokazovanie čítaním návrhu, prepravným poriadkom MHD Bratislava, tarifou MHD
Bratislava, hlásením revízora, dohodou o pristúpení k záväzku, pokusom o zmier a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Odporca dňa XX.XX.XXXX cestoval hromadným dopravným prostriedkom navrhovateľa na linke č. XX
v Bratislave, kedy revízor navrhovateľa kontroloval podmienky, za ktorých odporca použil dopravný
prostriedok navrhovateľa. Revízor navrhovateľa zistil, že odporca cestuje bez cestovného lístka. Vyzval
ho zaplatiť cestovné 0,50 Eur a osobitný postih 50 Eur, čo však odporca odmietol uhradiť.

Podľa ust. § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a

včas.

Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č.56/2012 Z.z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný zaplatiť
cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným
cestovným lístkom.

Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č.56/2012 Z.z. o cestnej doprave, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa

platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

Podľa čl. 3 ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, cestujúci je povinný
pred prepravou si zakúpiť cestovný lístok podľa tarify a byť na zastávke pripravený na nastúpenie do
vozidla.

Podľa čl. 6 ods. 1 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, kontrolu tarifného

vybavenia cestujúcich má právo vykonávať oprávnená osoba dopravcu (ďalej len „revízor“), ktorá je
vybavená identifikačnou kartou. Revízor je povinný preukázať sa identifikačnou kartou počas výkonu
kontroly a na požiadanie cestujúceho preukázať sa aj oprávnením na kontrolu.

Podľa čl. 6 ods. 2 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, cestujúci je povinný
na vyzvanie revízora predložiť na kontrolu cestovný lístok, v prípade zľavneného cestovného lístka spolu

s preukážkou na tarifnú zľavu.

Podľa čl. 6 ods. 3 prvá veta Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, cestujúci,
ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je
povinnýzaplatiťdopravcovicestovnéasankčnúúhradu/prirážkuzacestovaniebezplatnéhocestovného
lístka vo výške do sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav.

Podľa čl. 5 Tarify prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, úhrada, resp. prirážka
za cestovanie bez platného tarifného vybavenia je 50 Eur.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca preukázateľne porušil tarifné a prepravné podmienky, za ktorých použil dopravný prostriedok

navrhovateľa a vznikla mu povinnosť, pretože cestoval bez platného cestovného lístka, zaplatiť hodnotu
cestovného a prirážku za cestovanie bez platného tarifného vybavenia vo výške 50 Eur. Toto odporca
neučinil, a preto návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne a súd mu v plnom rozsahu vyhovel.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 Eur.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo

21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na

právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý navrhovateľovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov

konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd navrhovateľovi nepriznal, pretože sa
nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo navrhovateľa na
zastúpenie advokátom (ust. § 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na
zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane
druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti

uvedeným v ust. § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi
v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením
advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto,
že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia navrhovateľa advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa

jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto
nárokov navrhovateľom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje strany
odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu
(súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou,
nevyžadujúcou odborné znalosti.

Navrhovateľ a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci
nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou
hraničiacousistotourozhodnenazákladepredloženýchpísomnýchpodkladovvprospechnavrhovateľa.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou ust. § 142 ods.1
O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou ust. § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v

drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné
ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie,
či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba
rozumieť.Neprimeranosťoupodľasúdunemožnorozumieťibazjavnýnepomermedzivýškouuplatnenej
drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu

k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach
nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho
zastúpenia v spore, v ktorom odporca nárok navrhovateľa relevantne nepopiera (napr. okolnosťami
prepravnej kontroly a pod.) a teda navrhovateľom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu

ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci

samej úspešný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.