Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2012

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/244/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811210257
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8811210257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Z. A., J.. X.X.XXXX, G. XXX XX H. K. Č..
XXX, o zaplatenie 2 326,41 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 944,95 spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 1 806,39eur od 8.6.2007 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trova konania vo výške 94,86 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 177,33 eur na účet právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. a to do 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 14.11.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
2 326,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 1 806,39 od 8.6.2007 do zaplatenia
a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
5.6.2007 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320
155 ( ďalej len „postupca“ ) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Ďalej uviedol, že postupca a žalovaný uzatvorili dňa 27.1.2005 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu

zákazníka 153883721 ( ďalej len „zmluva“ ), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky
a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom v znení ich dodatkov (ďalej len
„Všeobecné obchodné podmienky“ ). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému úver s tým, že
podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenia úveru,
podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných podmienkach.
Žalobca prehlásil, že so žalovaným sa nedohodlo predĺženie konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom
na to, že žalovaný neplnil splátky úveru riadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o úvere a vyzval

žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2
326,41 eur, ktorá pozostávala z istiny 1 806,39 eur, riadneho úroku 138,56 eur, úroku z omeškania 3,25
eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 378,21 eur v súlade s výpisom z účtovných kníh
peňažného ústavu, ktorým postupca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok
sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu
postúpenia pohľadávok. Žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Taktiež žalobca uviedol, že si uplatňuje
zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 8.6.2007, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpeniapohľadávky. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby NBS Slovenska, resp. ECB
považuje deň 8.6.2007, t.j. deň nasledujúci po dátumu splatnosti tak ako je uvedený vo výpise z
účtovných kníh peňažného ústavu.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Žiadosťou
o flexipôžičku zo dňa 25.1.2005, Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 27.1.2005, Všeobecnými
obchodnými podmienkami VÚB, a.s., výpisom k účtovných kníh VÚB, a.s., pokusom o zmier zo dňa
3.10.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Postupca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 27.1.2005 v súlade s ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky ( ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa
postupca zaviazal, že poskytne za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach
peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti,
zaplatí úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Takto bol žalovanému

poskytnutý úver vo výške 2 489,54 eur (75 000,- Sk) , s lehotou splatnosti 60 mesiacov, s mesačnou
anuitnou splátkou 64,44 eur (1 941,42 Sk), pričom dátum prvej splátky bol 27.2.2005 a poslednej dňa
27.10.2010. Poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške 24,89 eur ( 750,- Sk), poplatok za
I. upomienku vo výške 9,96 eur (300,- Sk), poplatok za každú ďalšiu upomienku vo výške 16,60 eur
(500,- Sk), mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,33 eur (40,- Sk) a poplatok

za poistenie úveru vo výške 3,29 eur (99,- Sk).

V Článku II bod 2. Zmluvy, dlžník prehlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasil a ktoré
súčasne prevzal s úverovou zmluvou.

NeoddeliteľnousúčasťouzmluvyboliVšeobecnéobchodnépodmienky,ktoréupravovalivzájomnépráva

a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k údajom v úverovej zmluve, pokiaľ nie sú upravené priamo v
úverovej zmluve.

Podľa Článku II bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. ( ďalej len ,,VOP“), banka
poskytne spotrebný úver na osobný účet klienta vo VÚB, a.s., resp. na účet dodávateľa alebo
predávajúceho, v termíne stanovenom v úverovej zmluve po splnení podmienok vyplývajúcich z typu

zabezpečenia vyznačeného v úverovej zmluve.

Podľa Článku III. bod 1. VOP, spotrebné úvery sú úročené na základe pevnej úrokovej sadzby, ktorá je
určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenia úveru. Výška pevnej úrokovej sadzby
sa nemení po celý čas splácania úveru. Výška úrokovej sadzby je spravidla uvedená v úverovej zmluve
alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.

Podľa Článku III. bod 2. a 3. VOP. V prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník
zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% p.a. nad rámec úrokovej sadzby uvedený v úverovej
zmluve, alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky a poplatok za odoslanie upomienky vo
výške podľa platného cenníka. Dlžník sa zaväzuje platiť počas doby trvania úverového vzťahu poplatok
za vedenie účtu v zmysle platného cenníka.

Podľa Článku IV. bod 1., 2. a 3. VOP, dlžník sa zaväzuje platiť splátky úveru na úverový účet vedený v
príslušnej pobočke banky. Lehota splatnosti spotrebného úveru je uvedená v úverovej zmluve spravidla
v mesiacoch. Dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky
uvedenejvúverovejzmluvekaždéhonasledujúcehomesiacavrámcidohodnutejlehotysplatnostiúveru.Podľa Článku IV. bod 7. VOP, veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného
záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej
pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky a to aj vtedy, ak dlžník pri plnení

určí inak.

Podľa Článku VI. bod 1. písm. a)VOP, veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu
úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou ak dlžník je v omeškaní
s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšie ako 3 mesiace a bol na ich
zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy.

PodľaČlánkuVIII.Bod2VOP,zmluvnévzťahymedzidlžníkomabankou,ktoréniesúvýslovneupravené

v texte úverovej zmluvy, v prípadne v týchto obchodných podmienkach sa riadia všeobecne záväznými
právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na dojednaný zmluvný vzťah.

Z predloženého výpisu z bankovej knihy postupcu na klienta - žalovaného vyplýva, že pôvodný veriteľ
vypovedal zmluvu dňa 3.5.2007 s dátumom splatnosti celej pohľadávky dňa 7.6.2007. Istina úveru k
uvedenému dňu bola vo výške 1 806,39 eur (54 419,18 Sk), základný úrok vo výške 138,56 neur (4

174,38 eur), úrok z omeškania vo výške 3,25 eur (97,96 Sk), príslušenstvo vo výške 378,21 eur (11
394,- Sk).

Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.6.2007 došlo k postúpeniu pohľadávky
z postupcu - Všeobecná úverová banka, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna
legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 3.10.2011 vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky spolu
v sume 3 477,59 eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 1 806,39 eur, zmluvných úrokov
vo výške 1 151,18 eur, úrokov z omeškania vo výške 138,56 eur, sankčného úroku vo výške 3,25 eur
a nákladov klienta vo výške 378,21 eur.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti

tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v

rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková

sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou
úverovoubankou,a.s.ažalovanýmbolauzavretázmluvaoposkytnutíflexipôžičky,ktorábolanažalobcu

postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej súd zistil, že zmluva bola uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a
v zmysle záverečných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné vzťahy medzi

dlžníkom a bankou, ktoré neboli výslovne upravené v texte úverovej zmluvy, prípadne v týchto
obchodných podmienkach, mali riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa
na dojednávaný zmluvný vzťah a keďže v danom prípade sa jednalo o zmluvu o úvere v zmysle
Obchodného zákonníka, mal sa predmetný právny vzťah riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Jedná sa však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že pôvodný veriteľ na základe zmluvy o flexipôžičke
poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2 489,54 eur. Žalobca vyplatil uvedené finančné

prostriedky žalovanému a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 60 splátkach vo
výške 64,44 eur mesačne. Veriteľ následne z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany
žalovaného zmluvy vypovedal ku dňu 3.5.2007 s dátum splatnosti celej pohľadávky ku dňu 7.6.2007.
Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda dňom 8.6.2007, veriteľovi vznikol nárok na zaplatenia celej jeho
pohľadávky. Výška nesplatenej istiny k úveru k uvedenému dňu bola 1 806,39 eur (54 419,18 Sk) a

žalovaný ani následne z tejto sumy v prospech veriteľa a po postúpení pohľadávky v prospech žalobcu
neuhradil žiadnu sumu. Súd preto v tejto časti uplatneného nároku žalobcu považoval jeho nárok za
dôvodný a v celom rozsahu mu preto v tejto časti vyhovel a zaviazal na zaplatenie sumy 1 806,39 eur
žalovaného.

V rámci žalobného návrhu si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z úveru v celkovej výške

138,56 eur. Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský
úver, zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 60 mesiacov sumu 1 481,62
eur (44 635,20 Sk), čo pri celkovej výške úveru 2 489,54 eur (75 000,- Sk) predstavovalo 11,90 % ročne.
Ide o orientačný výpočet, kde súd nezohľadnil rôzne poplatky zahrnuté v splátke, výšku ktorých nemal
za preukázanú.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v období január 2005 činil úrok 7,86 % p.a. Z toho je zrejmé,
že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol iba o 1,50 % ročne ( 0,125 % mesačne )
vyšší ako úrok poskytovaný bankami a teda dané zmluvné dojednanie, resp. uplatnený nárok zo strany
žalobcu súd považoval za primeraný v súlade s § 53 Občianskeho zákonníka a preto aj v tejto časti

žalobného návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal aj na zaplatenie sumy 138,56 eur.

Zvyšok uplatnenej pohľadávky súd považoval za neopodstatnený. Pokiaľ sa jedná o vyčíslený úrok z
omeškania vo výške 3,25 eur súd v tejto časti nemal za preukázané z akej sumy a za aké obdobie bol
tento úrok z omeškania vyčíslený. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky vo výške 378,21 eur tak
v tejto časti uplatneného nároku súd nemal za preukázané v zmysle akých zákonných ustanovení, resp.

zmluvných dojednaní si žalobca nárokuje zaplatenie tejto sumy a z čoho žalovaná suma pozostáva.
Dané rozpory sa súdu nepodarilo odstrániť ani vykonaným dokazovaním a preto v tejto časti súd nárok
žalobcu zamietol.

Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 1 806,39
eur podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd mal za preukázané, že v danej právnej veci, tak

ako bolo vyššie uvedené, bola uzatvorená spotrebiteľská zmluvy. Aplikujúc právnu úpravu citovaných
ustanovení §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd posúdil obsah zmluvy vrátane Všeobecných
podmienok a dospel k záveru, že dohoda o výške úrokov z omeškania Obchodného zákonníka je v
rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda takáto dohoda spôsobila značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechžalovaného,tedavneprospechspotrebiteľaanaškodu spotrebiteľa založila nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takéto
dojednanie v tomto prípade znamenalo zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa (úrok z omeškania vo
výške 14,75 % podľa ustanovení Obchodného zákonníka, namiesto úroku z omeškania vo výške 8,50

% ročne podľa Občianskeho zákonníka) a naopak bezdôvodné zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Nakoľko v danej právnej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, preto je za účelom ochrany spotrebiteľa
výhodnejšie použitie a aplikácia ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v časti týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby NBS k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného záväzku, ku dňu nasledujúcemu po dni účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy, teda ku
dňu 8.6.2007, bola 4,25 %, k uvedenému dňu výška úroku z omeškania bola 8,50 % ročne ( 2 x 4,25
%). Preto súd v súlade s uvedenými skutočnosťami priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania iba
v zákonnej výške tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh
žalobcu zamietol.

Pre úplnosť súd poukazuje, že rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie

neustanovil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Svoju neprítomnosť na pojednávaní vážnymi
dôvodmi neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v
lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 381,46 s
príslušenstvom zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o sumu 1 944,95 s príslušenstvom
vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný. Vo zvyšnej časti
uplatneného nároku bol úspešný žalobca.

Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani zo súdnemu spisu mu náhrada trov konania nevyplýva.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 139,50 eur za zaplatený súdny poplatok a
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 391,17 eur.V predmetnej veci mal žalobca úspech vo výške 84 % a žalovaný vo výške 16 %. Po odpočítaní úspechu
žalobcuodúspechužalovaného(84%-16%),žalobcovivznikolnároknapriznanienáhradytrovkonania
vo výške 68 % z jeho celkových priznaných trov konania.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia v celkovej výške 260,78 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú
vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 243,- eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky
a to za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 1.1.2011 .................................... 121,50 eur s DPH

- písomné podanie na súd - žalobný návrh zo dňa 2.11.2011 ..................... 121,50 eur s DPH

Náhrada hotových výdavkov v sume 17,78 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok
2011 - 2 x 7,41 eur bez DPH.

Súdnepriznalprávnemuzástupcovižalobcuodmenuzaprávnym úkon-pokusozmierzodňa3.10.2011

adresovaný protistrane, nakoľko v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2009, výzva
na zaplatenie zaslaná protistrane nie je úkonom advokáta za ktorý mu prináleží odmena. V súvislosti s
tým súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu za uvedený úkon ani režijný paušál a DPH.

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného, kedy žalobcovi vznikol nárok na náhradu
celkových trov konania vo výške 68 %, súd preto v rámci náhrady trov konania zaviazal žalovaného na

zaplateniesumy94,86eur(68%zozaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške139,50eur)anazaplatenie
sumy 177,33 eur ( 68 % z priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 260,78 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.