Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201719
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818201719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. G. XX, C., zastúpený N.. I. D., advokátom so sídlom v H., T. XX, proti žalovanej: I. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. XX, C., zastúpená N.. S. U., advokátkou so sídlom v C., M. R. XX/
X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. júna 2019 č. k. 12C/8/2018-378 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(ďalej len „BSM“) tak, že vo výroku I. prikázal
- do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C., zapísané na LV č. XXX v

podiele jedna polovica, a to pozemok parcela č. XXXX o výmere 428 m2 zastavané plochy a
nádvoria, pozemok parcela č. XXXX vo výmere 379 m2 záhrady a stavbu, rodinný dom súpisné číslo XX,
postavený na pozemku parcela č. XXXX, vo všeobecnej hodnote 54.000,- eur a hnuteľné veci: osobné
motorové vozidlo značky Q. S. evidenčné číslo C v zostatkovej cene 2.000,- eur, gauč v zostatkovej
cene 250,- eur, práčka v zostatkovej cene 150,- eur, chladnička v zostatkovej cene 50,- eur,
obývacia stena v zostatkovej cene 150,- eur, manželská posteľ v zostatkovej cene 150,- eur, mraznička

v zostatkovej cene 100,- eur, televízor v zostatkovej cene 200,- eur, náradie v zostatkovej cene 700,-
eur, hrnce v zostatkovej cene 100,- eur, posteľ v detskej izbe v zostatkovej cene 60,- eur, spolu hnuteľné
veci v zostatkovej cene 3.910,- eur;
- do výlučného vlastníctva žalovanej zostatky na účtoch žalovanej v peňažnom ústave B. H. G., Z., ku
dňu zániku manželstva strán, t. j. k 07.02.2017, a síce peňažné prostriedky na sporiacom účte č. G so
zostatkom v sume 2.687,50 eur a na bežnom účte č. G so zostatkom v sume
180,52 eur, spolu vo výške 2.868,02 eur.

Vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na vyrovnanie podielov žalovanej sumu 34.159,68 eur
do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku III. rozhodol, že žiadna strana sporu nemá nárok
na náhradu trov konania, vo výroku IV. priznal štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % voči
žalobcoviavovýrokuV.priznalštátunárok nanáhradutrovkonaniavrozsahu50%vočižalovanej.

1.2 Uvedené rozhodnutie zdôvodnil súd prvej inštancie tým, že manželstvo strán bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 14Pc/13/2016-14 zo dňa 07.02.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 07.02.2017. Z manželstva strán sporu pochádzajú tri deti, ktoré v čase rozvodumanželstva už boli plnoleté. Za trvania manželstva BSM nebolo zrušené, rozšírené ani zúžené. Pri
predbežnom prejednaní sporu dňa 03.05.2018 žalobca súhlasil s tvrdením žalovanej, že za trvania
manželstva nadobudli spoločne tieto hnuteľné veci, pričom na pojednávaní dňa 01.10.2018 súhlasil aj so

zostatkovými cenami: gauč 250,- eur, práčka 150,- eur, sporák 120,- eur, chladnička 50,- eur, obývacia
stena 150,- eur, manželská posteľ 150,- eur, kuchynská linka 150,- eur, mraznička 100,- eur, krbová pec
500,- eur, televízor 200,- eur, náradie 700,- eur, hrnce 100,- eur, posteľ v detskej izbe 60,- eur. Žalobca
nesúhlasil len s tým, že do masy BSM patrí osobné motorové vozidlo značky Q. S., pretože toto vozidlo
mal kúpiť z vlastných požičaných prostriedkov. Spresnil, že otec, ktorý s ním žil, mu pravidelne prispieval

každýmesiacnejakýmifinančnýmiprostriedkaminachoddomácnostiaonsiztýchtopeňazívždynejakú
sumu odkladal. Žalovaná poukázala na to, že 7 rokov sa o otca žalobcu starala, a teda finančné
prostriedky, ktoré boli poskytované počas tohto obdobia, boli poskytované obom manželom, preto patria
do masy BSM. Žalobca uviedol, že predmetné osobné motorové vozidlo má zostatkovú cenu 2.000,-
eur, s čím v priebehu konania žalovaná súhlasila. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že motorové vozidlo Q. S. bolo kúpené za trvania manželstva (čo medzi stranami nebolo sporné). Pokiaľ

žalobcatvrdil,ževozidlobolozakúpenézapeňažnéprostriedky,ktorémudaljehootec(alenvýlučnepre
neho), toto tvrdenie žalovaná poprela a žalobca ho nijako nepreukázal, preto mal súd prvej inštancie za
to, že predmetné vozidlo patrí do masy BSM. Medzi stranami nebolo sporné, že všetky vyššie uvedené
hnuteľné veci užíva od opustenia spoločnej domácnosti žalovanou (12.1.2015) výlučne žalobca sám.

1.3 Pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu nehnuteľností, medzi stranami k zhode nedošlo. Obe strany
predkladali potvrdenia realitných kancelárií o hodnote nehnuteľností, ktoré sa však podstatne odlišovali
(od 62.500,- eur až do 160.000,- eur). Žalobca predložil aj znalecký posudok č. XXX/XXXX, vypracovaný
znalcom V.. I. R., v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 73.500,- eur. Keďže
žalovaná so závermi znaleckého posudku znalca V.. R. nesúhlasila, súd na návrh žalovanej nariadil

znalecké dokazovanie. Súdom ustanovený znalec V.. S. v znaleckom posudku č. XX/
XXXX určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 108.000,- eur, vychádzajúc zo stavu nehnuteľností v
čase zániku BSM, t. j. k 07.02.2017. Zo znaleckého posudku vyplýva, že výpočet všeobecnej
hodnoty porovnávacou metódou nie je možný, pretože nie sú k dispozícii porovnateľné
nehnuteľnosti, ktoré by boli v danom čase a danom mieste predané. Preto použil metódu polohovej

diferenciácie. Na realitnom trhu je po nehnuteľnostiach v danej lokalite dopyt v porovnaní
s ponukou vyšší. Nehnuteľnosť je situovaná vo vyhľadávanej obytnej zástavbe
IBV v širšom centre okresného mesta C.. V posudku sa znalec vyjadril aj k rozdielom
oproti znaleckému posudku vypracovanému V.. R.. Na návrh žalovaného súd prvej inštancie
vykonal výsluch a konfrontáciu oboch znalcov, po ktorej znalec V.. R. nemal pripomienky k záverom V..

S. s výnimkou hrúbky muriva, ktorá je podľa V.. R. 30 cm (t. j. v kategórii do 30 cm), kým podľa V.. S.
viac ako 30 cm. V.. S. k tomu uviedol, že použité tvarovky mali 30 cm, ich skladobný rozmer je však
30,5 cm, pričom sa má prihliadať na skladobný rozmer. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami
nebolo sporné, že jedna zo stien domu je zateplená, teda murivo na tejto stene je hrubšie ako 30 cm,
čo pri spriemerovaní muriva danej nehnuteľnosti predstavuje jeho hrúbku viac ako 30 cm. Znalecký

posudok V.. S. je podľa názoru súdu prvej inštancie vypracovaný podrobne, jednotlivé
čiastkové závery logicky nadväzujú na predchádzajúce čiastkové závery, znalecký posudok tvorí jeden
logický celok, preto o správnosti všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej V.. S. nemal súd
žiadne pochybnosti. Znalec v znaleckom posudku zohľadnil aj nedostatky predmetnej stavby
(na ktoré poukazoval žalobca a znalec V.. R.), čo je zrejmé i z toho, že obdobné nehnuteľnosti v danej

lokalite sú ponúkané na predaj za sumu vyššiu o 20.000,- eur.

1.4 Pokiaľ ide o finančné prostriedky, súd prvej inštancie zistil, že do masy BSM patria peniaze na dvoch
účtoch žalovanej v B. H. G. ku dňu zániku manželstva. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nejaké peňažné
prostriedky mal v čase zániku manželstva na svojich účtoch v banke i žalobca, vykonaným

dokazovaním to súd preukázané nemal. Zo správy B. H. mal súd zistené, že v tomto
peňažnom ústave boli na meno žalobcu v minulosti vedené dva termínované vklady so zostatkami ku
dňu ich zrušenia 4.525,30 eur (zrušený 23.02.2015), resp. 4.519,78 eur (zrušený 02.11.2015). Žalobca
tvrdil, že nemal založené súčasne dva účty, len z jedného účtu boli po jeho zrušení prevedené peňažné
prostriedky na druhý účet. K návrhu žalovanej, aby súd pri vyporiadaní BSM prihliadal na to, že žalobca

vybral uvedené peňažné prostriedky z termínovaných vkladov bezprostredne po tom, ako
ona opustila spoločnú domácnosť, a teda malo ísť o účelové vybratie týchto peňazí, súd prvej inštancie
uviedol, že z výpovede žalobcu vyplynulo, že časť týchto peňazí žalobca použil aj na vlastnú potrebu
(čo bolo v čase, keď všetky svoje potreby si zabezpečovala takisto žalovaná zo svojich príjmov a zprostriedkov na účte sama), avšak aj na údržbu a práce na rodinnom dome a rôzne práce v záhrade,
čo žalovaná nijako v priebehu konania nespochybnila, teda časť týchto peňazí (žalovaná nenavrhla v
priebehu konania doplniť dokazovanie na zistenie, v akej časti) bola použitá na zhodnotenie majetku

oboch strán sporu. Takisto vo vzťahu k žiadosti žalobcu o zistenie, aký bol stav na účtoch žalovanej v
období predchádzajúcom zániku BSM, súd prvej inštancie uviedol, že takéto dokazovanie považoval za
nadbytočné, pretože rozhodujúci stav na jej účtoch bol ku dňu 07.02.2017, pričom na takomto dôkaze
žalobca pred vyhlásením rozsudku ani netrval (nenavrhol doplniť dokazovanie). Súd prvej inštancie
konštatoval, že tak ako mala v peňažnom ústave založené svoje účty žalovaná, tak mal založené svoje

účty aj žalobca, pričom po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti, avšak počas trvania
manželstva, po dobu viac ako dva roky, si každý z manželov uhrádzal svoje potreby
výlučne zo svojich príjmov a z finančných prostriedkov na účtoch, ktoré boli na ich meno. Žalobca takisto
tvrdil, že časť spoločných peňazí bola použitá na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý pôvodne vlastnila
žalovaná a ktorý následne previedla na svojho syna. Žalovaná toto tvrdenie nespochybnila,
avšak uviedla, že určite nebola do jej nehnuteľnosti investovaná taká suma, ako tvrdil žalobca (vyše

13.000,- eur). Na preukázanie vyššie uvádzaných tvrdení strany sporu nepredložili a
ani neoznačili žiadne dôkazy.

1.5 Súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM zohľadnil, že zo spoločných prostriedkov manželov bola
sestrám žalobcu poskytnutá suma 400.000,- Sk (13.277,57 eur) ako protihodnota dedičského podielu,

ktorý bol v dedičskom konaní po rodičoch žalobcu prikázaný žalobcovi, preto patrí žalovanej polovica z
tejto sumy, čiže suma 6.638,78 eur. Súd mal túto skutočnosť za preukázanú výpoveďami strán, svedkýň
S. C. a R. D. (sestier žalobcu) a aj výpisom z účtu vo D. z 28.05.2004. Pokiaľ žalobca v podaní zo
06.11.2018 spochybnil cenu hnuteľných vecí a uviedol, že z kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu 1/2
na rodinnom dome bola zo spoločných finančných prostriedkov uhradená iba časť vo výške 20.000,- Sk

(663,87 eur), kým zostatok vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 eur) doplatil on po rozvode, a teda požaduje
od žalovanej polovicu doplatku, sumu 1.327,75 eur, súd prvej inštancie k tomu, ako aj k ďalším tvrdeniam
žalobcuvpodanízo06.11.2018,uviedol,žežalovanátietotvrdeniapoprelaažalobcaotýchtotvrdeniach
nepredložil žiaden dôkaz. Len svedkyňa D. (sestra žalobcu) potvrdila, že časť kúpnej ceny predmetných
nehnuteľností (resp. podielu 1/2) v sume 80.000,- Sk vyplatil svojmu otcovi po rozvode manželstva

žalobca. Žalobca však napriek žiadosti žalovanej nepreukázal, že pohľadávka z vyššie uvedenej časti
kúpnej ceny (80.000,- Sk) bola predmetom dedičského konania po nebohom otcovi žalobcu. Právne
súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho
zákonníka.Nažiadosťžalobcu asosúhlasomžalovanejsúddovýlučnéhovlastníctvažalobcu
prikázal nehnuteľnosti (podiel 1/2 k nim) v hodnote 54.000,- eur a tiež všetky hnuteľné veci, ktoré sa

nachádzajú v rodinnom dome, ktorý od opustenia domácnosti žalovanou užíva žalobca, ako aj motorové
vozidlo (hnuteľné veci spolu v zostatkovej cene 3.910,- eur). Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal
peňažné prostriedky na jej účtoch (spolu 2.868,02 eur), a súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanej sumu 34.159,68 eur (z toho 27.520,90 eur titulom vyrovnania podielov v BSM a 6.638,78 eur
titulom náhrady polovice zo sumy vynaloženej zo spoločného majetku sestrám manžela).

1.6 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), keď dospel k záveru, že každá zo strán bola v spore približne v rovnakej časti
úspešná i neúspešná, čo vyvodil súd z toho, že v prvom vyjadrení žalobca tvrdil, že nehnuteľnosť
(išlo o vec najvyššej hodnoty spomedzi všetkých aktív BSM) má hodnotu 60.000,- eur, kým žalovaná

tvrdila, že hodnota tejto nehnuteľnosti je 160.000,- eur, a súd nakoniec vychádzal zo
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti 108.000,- eur; titulom vyrovnania podielov žalobca navrhoval, aby
mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 15.000,- eur, žalovaná žiadala sumu 46.573,25 eur,
súd však napokon rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 34.159,68 eur. Pokiaľ ide o
trovy štátu, súd za použitia všeobecných princípov CSP dospel k záveru, že je potrebné uložiť stranám

povinnosť náhrady týchto trov takisto podľa pomeru úspechu strán vo veci samej a keďže každá strana
sporu bola úspešná resp. neúspešná v približne rovnakom rozsahu, súd prvej inštancie rozhodol tak, že
štát má voči každej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2.1 Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca (pričom uviedol, že

odvolanie podáva proti výrokom I. a II.) z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Konkrétne súd nevykonal navrhované dôkazy na riadne preskúmanie stavumajetku žalovanej ku dňu rozvodu a bezprostredne pred rozvodom, nakoľko z predložených dôkazov
a výpovedí strán sporu vyplynulo, že žalovaná pred rozvodom disponovala omnoho väčším rozsahom
finančných prostriedkov na jej bankových účtoch. Naopak návrhy na doplnenie dokazovania podané

zo strany žalovanej boli v celom rozsahu akceptované aj v prípade, ak sa týkali finančných prevodov
v dávnej histórii a s plným vedomím a súhlasom žalovanej. Súd takýto postup náležite nezdôvodnil,
čo žalobca pociťuje ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces, keď s ním nebolo konané ako
s rovnocennou stranou konania. Súd ďalej podľa žalobcu dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Súd v súvislosti s hnuteľnými vecami striktne vychádzal z „dohody strán“ uskutočnenej
na prvom pojednávaní vo veci aj napriek skutočnosti, že daná „dohoda strán“ bola uskutočnená za iných
okolností a pred vykonaní dokazovania vo veci, pričom išlo len o nezáväznú dohodu, ktorú by žalobca
akceptoval, ak by sa vec vyriešila čo možno najskôr. Čo sa týka motorového vozidla Q. S., žalobca
od začiatku tvrdil, že toto vozidlo do masy BSM nepatrí, pričom zo žiadneho dôkazu založeného v spise
nevyplýva žiadna skutočnosť preukazujúca tvrdenie žalovanej, že dané motorové vozidlo patrí do BSM.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje žalobca za zmätočné a preto nepreskúmateľné.
Súd v odôvodnení rozsudku neuviedol riadne svoju právnu úvahu, na základe ktorej sa pri hodnotení
dôkazov riadil a rozhodol vo veci samej.

2.2 Ďalej sa žalobca v odvolaní vyjadril k jednotlivým bodom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,

pričom uviedol, že nesúhlasí so zostatkovou hodnotou hnuteľných vecí, tak ako je uvedená v bode 9
rozsudku. Väčšina z týchto vecí je staršia ako 20 rokov a podľa žalobcu bola ich zostatková hodnota ku
dňurozvodu0,-eur.OsobnémotorovévozidloQ.S.bolozakúpenévroku2015,t.j.včase,keďžalovaná
už opustila spoločnú domácnosť a každý hospodáril osobitne so svojimi finančnými prostriedkami, čo
potvrdila v priebehu konania aj žalovaná. Poukázal aj na dve motorové vozidlá D. C., ktoré boli zakúpené

výhradne pre výkon jeho podnikania (Z.) a po skončení prevádzkovania Z. boli predané v roku 2010 resp.
2015. K bodu 30 odôvodnenia rozsudku (hodnota rodinného domu) žalobca uviedol, že pri tomto druhu
muriva nemôže vzniknúť väčšia skladobná hrúbka ako je skladobná hrúbka surového materiálu. Hrúbku
muriva súdny znalec V.. S. nemeral, a už vôbec nie za pomoci žalobcu. Samotné zameranie stavby
vykonal súdny znalec, pričom uvedené nesúhlasí s projektovou dokumentáciou a ani so skutočným

stavom. Ani tvrdenie súdneho znalca V.. S., že v danej lokalite sa podobné nehnuteľnosti ponúkajú za
sumu o cca. 20.000,- eur vyššiu a že dopyt je vyšší ako ponuka, sa podľa žalobcu nezakladá
na realite, nakoľko v danej lokalite na ulici, na ktorej sa nachádza predmetný dom patriaci do BSM,
je v súčasnosti v ponuke na predaj viacero rodinných domov a to už viac rokov. Je teda zrejmé, že
ponuka výrazne prevyšuje dopyt. Negatívom predmetnej nehnuteľnosti je to, že je blízko železničnej

trate a navyše je to lokalita, ktorá je podmočená, pričom pred 9 rokmi v danej oblasti bola
vysoká povodeň, ktorá doposiaľ vykazuje na nehnuteľnosti zvýšenú vlhkosť. Žalobca dal do pozornosti
odvolacieho súdu svoje písomné stanovisko zo dňa 24.02.2019, v ktorom sa vyjadril k postupu súdu pri
ustanovení súdneho znalca V.. S.. K rekonštrukcii nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej v H.
žalobca uviedol, že nehnuteľnosť sa v 90-tych rokoch nachádzala v schátralom stave a žalobca vykonal

jej rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá bola hradená v celom rozsahu zo spoločných finančných prostriedkov
oboch manželov. Preto sa žalobca domnieva, že bolo nedôvodné zahrnúť do masy BSM a vyporiadavať
aj finančné prostriedky v sume 400.000,00 Sk (13.277,57 eur), ktoré s plným vedomím a súhlasom
žalovanej boli použité v prospech žalobcu, nakoľko v prospech žalovanej boli počas manželstva využité
spoločné finančné prostriedky v omnoho väčšom rozsahu a aj bez súhlasu žalobcu.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že práve finančné prostriedky z účtu
vedeného na meno žalobcu v B. banke, ktoré boli použité na jeho výlučné potreby, vybraté z účtu
bezprostredne po opustení spoločnej domácnosti žalovanou, v sume 9.045,08 eur, mali byť v zmysle
ustálenej súdnej praxe predmetom vyporiadania BSM. Žalovaná sa tak dostala do situácie, kedy

ona finančné prostriedky z účtu po opustení spoločnej domácnosti nevybrala, preto bola zaviazaná
vyplatiť žalobcovi 1/2 uloženej sumy, kým žalobca, ktorý finančné prostriedky z účtu patriaceho do BSM
vybral a použil na svoje výlučné potreby, nebol zaviazaný na výplatu sumy patriacej žalovanej z titulu
vyporiadania BSM. Masa a hodnota hnuteľných vecí patriacich do BSM bola jednotlivo po položkách
na pojednávaní dňa 01.10.2018 účastníkmi odsúhlasená. Žalobca výslovne do zápisnice vyhlásil, že

súhlasí s navrhnutou hodnotou hnuteľných vecí. Pokiaľ mal žalobca k niektorej položke výhrady, tieto
boli žalovanou - v záujme rýchleho ukončenia sporu - akceptované. Je preto logickým záverom súdu, že
na mase a hodnote BSM čo do hnuteľných vecí sa účastníci dohodli. Žalovaná opustila spoločnú
domácnosť len so svojimi osobnými vecami, žiadne veci patriace do BSM si zo spoločnej domácnostinevzala. Nakoľko podiely manželov v BSM sú rovnaké, nejaví sa ako logické a spravodlivé, aby
jednému z manželov zostalo celé zariadenie a vybavenie domácnosti bez náhrady druhému manželovi.
K odborným otázkam súvisiacim s hodnotou nehnuteľnosti vrátane otázky hrúbky muriva sa podrobne

vyjadrili znalci vypočutí a konfrontovaní na pojednávaní. V znaleckom posudku V.. R. nebolo ocenené
jednoceléobývanépodlažierodinnéhodomu,pričomV..R.sámvosvojejvýpovedipriznal,ženevykonal
meraniaceléhorodinnéhodomu,akourobilV..S.. Vosvojichďalšíchtvrdeniachuvedenýchvznaleckom
posudku bol V.. R. počas svojej výpovede neurčitý a spochybnený. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní vyjadril
k rodinnému domu v H., jeho tvrdenia sú podľa žalovanej zavádzajúce, nepravdivé a najmä žiadnym

spôsobom neboli žalobcom preukázané. Žalobca nepredložil, ani nenavrhol vykonať v tejto súvislosti
žiadne dôkazy.

4. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení poukázal na to, že veľkorysé posudzovanie jednotlivých
prednesov počas dokazovania viedlo k tomu, že napadnutý rozsudok nie je presvedčivý a najmä nie
je spravodlivý. Súd všetkým dôkazom , ktoré produkovali obe strany, nevenoval náležitú pozornosť,

najmä nevenoval pozornosť tomu, že z výlučných prostriedkov žalobcu žalovaná vykonala zhodnotenie
jejzanedbanejnehnuteľnosti.Žalobcapožadoval,abysúdvenovalnáležitúpozornosťjednotlivýmúčtom
a pohybom na týchto účtoch, ktoré vykonávala žalovaná pred rozvodom, čo súd neurobil a výsledkom
je to, že žalobca je postavený do situácie, že má žalovanej zaplatiť z vyporiadania BSM aj
prostriedky, ktoré sú len v jeho vlastníctve. Súd nevykonal dôkaz, ktorým mal byť preukázaný vyšší stav

finančných prostriedkov na účte žalovanej, ktoré by mali byť predmetom BSM, tak ako žiadala žalovaná
zahrnúť finančné prostriedky žalobcu. Súd nevenoval pozornosť ani tomu, že hnuteľné veci mali ku dňu
rozvodu nulovú hodnotu. Súd nesprávne vyhodnotil výťažok z predaja osobného motorového vozidla D.
C., pretože toto vozidlo do BSM nepatrilo a výťažok z tohto predaja taktiež do BSM nepatrí. Žalobca
sa snažil ústretovo pri naplnení zásady hospodárnosti už pri prvom pojednávaní dať znalecký posudok,

pričom zo strany žalovanej došlo k obštrukciám, ktoré viedli k tomu, že následný znalecký posudok
vykazuje vážne vady, ktoré nezohľadňujú vek nehnuteľnosti, alokáciu nehnuteľnosti, zostatkovú hodnotu
nehnuteľnosti a atraktivitu predaja nehnuteľností, pretože na predmetnej ulici už viac rokov nedošlo k
predaju podobných nehnuteľností. Ďalej žalobca uviedol, že trovy konania štátu vzhľadom na obštrukcie
žalovanej má znášať len žalovaná. K výroku III. (žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov

konania) žalobca uviedol, že súd nemal rozhodovať o trovách konania, ale mal podľa už ustálenej praxe
rozhodnúť samostatným rozhodnutím, pričom má za to, že on prichádzal s konštruktívnymi návrhmi,
preto mu patria trovy konania. K tvrdeniu žalovanej, že si zo spoločnej domácnosti nevzala žiadne veci,
žalobca uviedol, že žalovaná si v máji 2015 za účasti svojho syna, dvoch dcér a zaťa odviezla
veci a niektoré ďalšie veci jej osobne na vyžiadanie odovzdal on. Žalobca nevidí v postupe znaleckého

skúmaniazostranyV..S.žiadnuobjektívnosť.Tvrdeniežalovanej,ževznaleckomposudkuV..R.nebolo
ocenené jedno celé obývané podlažie, označil žalobca za fabuláciu. Žalobca ďalej uviedol, že
práve vyjadrenia V.. S. pri jeho výpovedi na pojednávaní boli neurčité a spochybnené.

5. Žalovaná v ďalšom písomnom vyjadrení uviedla, že trvá na svojich doterajších tvrdeniach. K

vyjadreniu žalobcu sa nebude vyjadrovať, nakoľko v tomto podaní žalobca opakuje len skutočnosti
uvedené v odvolaní, v tomto podaní nie sú žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa mala žalovaná
vyjadriť.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorého dôvody sú správne (§ 387 ods.
2 CSP), pričom odvolací súd na zdôraznenie ich správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu dopĺňa
nasledujúce:

7. Súd prvej inštancie správne ustálil okruh vecí, ktoré v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode patrili
do BSM, ako ich zhodne uviedli obe strany. Zhoda nebola dosiahnutá len vo vzťahu k osobnému
motorovému vozidlu Q. S., o ktorom žalobca tvrdil, že toto vozidlo do masy BSM nepatrí. Odvolací súd k
tomuuvádza,žemedzistranaminebolosporné,žetotovozidlobolozakúpenépočastrvaniamanželstva,

preto (bez ohľadu na prípadný zápis v technickom preukaze) súd prvej inštancie správne vychádzal z
predpokladu, že toto vozidlo patrí do BSM. Ak žalobca tvrdil, že to tak nie je, bolo jeho povinnosťou
toto svoje tvrdenie preukázať. Dôkazné bremeno teda nebolo na žalovanej, ale na žalobcovi. Žalobca
toto dôkazné bremeno neuniesol. Naopak, žalobca sám uviedol, že vozidlo bolo zakúpené z peňažnýchprostriedkov, ktoré mu dával jeho otec „na chod domácnosti“, a z tohto vyjadrenia vyplýva, že nešlo o
peňažné prostriedky určené výlučne pre žalobcu, ale na spoločnú domácnosť žalobcu a žalovanej, s
ktorými otec žalobcu býval. Vozidlo bolo zakúpené v roku 2015, teda v roku, v ktorom žalovaná odišla

zo spoločnej domácnosti, preto sa tvrdenie žalobcu, že vozidlo kúpil výlučne z peňazí, ktoré mu otec
dal už po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti, javilo ako účelové. Toto tvrdenie žalobca nijako
nepreukázal a ani nenavrhol žiadne dôkazy na jeho preukázanie. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal aj
ďalšie motorové vozidlá (zn. D. C.), z jeho vlastných vyjadrení bolo zrejmé, že tieto vozidlá boli predané
ešte počas trvania manželstva (v r. 2010 resp. 2015), teda v čase rozvodu nepatrili do masy BSM, a

nebolo zrejmé, prečo na ne žalobca v odvolaní a v následnom písomnom vyjadrení poukazuje.

8. Pokiaľ ide o zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí (vrátane automobilu Q. S.) v čase právoplatnosti
rozvodu, táto bola ustálená zhodnými vyjadreniami oboch strán v konaní pred súdom, pričom
neexistovali dôvodné pochybnosti o týchto vyjadreniach (§ 186 ods. 2 CSP). Na zmeny
v tvrdeniach strán o skutočnostiach, na ktorých sa predtým zhodli, súd správne neprihliadal (druhá

veta citovaného ustanovenia). Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že zhodné tvrdenia strán, na
ktorých súd založil svoje skutkové zistenia o zostatkovej hodnote hnuteľných vecí, neboli vyjadreniami
prednesenými v rámci zmierovacieho konania (v záujme rýchleho vyriešenia sporu, ako to namietal
žalobca v odvolaní), ale v konaní pred súdom, preto neexistoval dôvod prihliadať na neskoršie zmeny
týchto vyjadrení.

9. Vzhľadom na veľké rozdiely vo vyjadreniach oboch strán vo vzťahu k hodnote nehnuteľností
(spoluvlastníckeho podielu 1/2), ako aj na rozdiely medzi odbornými vyjadreniami predloženými oboma
stranami a na spochybnenie znaleckého posudku predloženého žalobcom zo strany žalovanej, súd
prvej inštancie správne nariadil znalecké dokazovanie a následne predvolal oboch znalcov na výsluch

a konfrontáciu. Touto konfrontáciou bolo preukázané, že znalec ustanovený súdom (V.. S.) prihliadal v
znaleckom posudku na všetky nedostatky domu (vlhkosť, trhliny, blízkosť železničnej trate). Jediným
sporným bodom po konfrontácii znalcov ostala hrúbka muriva a súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku jasne vysvetlil, prečo sa priklonil k tvrdeniam znalca V.. S., že skladobná
hrúbka muriva je viac ako 30 cm. To, že tento údaj nesúhlasí s projektovou dokumentáciou, znalec

taktiež dostatočne vysvetlil (projektová dokumentácia uvádza jednoduchú hrúbku, kým pri oceňovaní
nehnuteľnosti sa vychádza zo skladobnej hrúbky muriva).

10. Pokiaľ ide o investície zo spoločného majetku do výlučného vlastníctva jedného z manželov, súd
prvej inštancie zohľadnil sumu 400.000,- Sk (13.277,57 eur), ktorá bola zo spoločného majetku

odovzdaná sestrám žalobcu ako protihodnota dedičského podielu po rodičoch žalobcu, ktorý
bol v dedičskom konaní prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu. Táto skutočnosť bola potvrdená
oboma stranami a aj výsluchom oboch sestier žalobcu, pričom z niektorých vyjadrení vyplývala ešte
vyššia suma, súd však správne vychádzal z najnižšej sumy, na ktorej sa strany a svedkyne zhodli. To,
že k tomu došlo so súhlasom žalovanej, nemení nič na skutočnosti, že išlo o investíciu zo

spoločného majetku do výlučného majetku žalobcu (na vyplatenie jeho sestier z dedičstva). Na rozdiel
od tejto investície zo spoločného majetku (ktorá nebola medzi stranami sporná a bola potvrdená aj
svedeckými výpoveďami) investície do rodinného domu v H., ktorý bol vo výlučnom
vlastníctve žalovanej, neboli preukázané. Žalovaná síce nespochybnila samotné tvrdenie o investícii do
tohto domu, avšak spochybnila žalobcom uvádzanú sumu tejto investície. Na preukázanie tejto sumy

žalobca nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy.

11. Súd prvej inštancie prihliadal na to, že strany viac ako dva roky pred právoplatnosťou rozvodu
(od januára 2015 do februára 2017) nežili v spoločnej domácnosti. V tom čase mal každý z nich
vedený samostatný účet (resp. účty) na vlastné meno, s ktorým sám hospodáril, hoci išlo o prostriedky

patriace do BSM. Vzhľadom na takú dlhú dobu nie je možné pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM
spätne skúmať každý výber každého z manželov v uvedenom období a použitie takto vybraných
peňazí. Obe strany pritom v konaní prichádzali s tvrdeniami o účelových výberoch druhej strany,
ktoré však neboli ničím podložené. Súd prvej inštancie postupoval správne (a v súlade s rovnosťou
oboch strán v konaní pred súdom), keď neprihliadal na výbery jednej ani druhej strany. K odvolacej

námietke žalobcu, že z predložených dôkazov a výpovedí strán sporu vyplynulo, že žalovaná pred
rozvodom disponovala omnoho väčším rozsahom finančných prostriedkov, odvolací súd uvádza, že
takéto dôkazy alebo výpovede sa v spise nenachádzajú (okrem jeho vlastných tvrdení). Rovnako pokiaľ
žalobca tvrdil, že návrhy podané žalovanou boli v celom rozsahu akceptované (kým jeho návrhy nie),odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná poukazovala na dva terminované vklady v hodnote 4.525,30
eur resp. 4.519,78 eur, ktorými naopak disponoval po jej odchode zo spoločnej domácnosti výlučne
žalobca, pričom súd (dôsledne sa riadiac zásadou rovnakého prístupu k obom stranám) sa nezaoberal

ani týmito prostriedkami. Pritom žalovaná (na rozdiel od žalobcu) uviedla konkrétne sumy, ktorými
disponoval žalobca pred rozvodom. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že na poslednom pojednávaní
pred vyhlásením rozsudku žalobca už nenavrhoval žiadne doplnenie dokazovania, z čoho je zrejmé,
že od svojej predchádzajúcej požiadavky na vyžiadanie správ z banky (z bánk) týkajúcich sa výberov
pred rozvodom upustil.

12. Napokon pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na svoje písomné stanovisko zo dňa 24.02.2019, v
ktorom sa vyjadril k postupu súdu pri ustanovení súdneho znalca V.. S., odvolací súd
uvádza, že žalobca v podaní z 24.02.2019 namietal osobu tohto znalca z dôvodu spôsobu, akým bol
tento znalec ustanovený. O tejto jeho námietke súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo 06.03.2019
č. k. 12C/8/2018-253, ktorým rozhodol, že znalec V.. Z. S. nie je vylúčený z vykonania

znaleckého úkonu. Skutočnosť, že súd pred vydaním uznesenia, ktorým ustanoví znalca,
kontaktuje tohto znalca e-mailom, pričom zisťuje, či ho môže ustanoviť za znalca, v akej lehote vypracuje
znalecký posudok a či požaduje preddavok (a ak áno, aká je predpokladaná cena za vypracovanie
znaleckého posudku), nepovažuje ani odvolací súd za netransparentný postup súdu (najmä po tom, čo
už predtým iný ustanovený znalec z dôvodu zaneprázdnenosti odmietol vykonanie znaleckého úkonu).

Takýto postup je v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania, keď umožňuje vyhnúť sa viacnásobným
zmenám uznesenia o ustanovení znalca po odmietnutí znaleckého úkonu ustanovenými znalcami.
Takýto postup nezvýhodňuje ani neznevýhodňuje žiadnu stranu, keďže obom stranám je po vydaní
uznesenia, ktorým súd ustanovuje toho - ktorého znalca, daná možnosť vzniesť námietky proti osobe
znalca. V prípade relevantných námietok proti osobe znalca (nie proti uvedenému postupu súdu) súd o

týchto námietkach rozhodne. V tomto prípade však žalobca na výzvu súdu svoje podanie z 24.02.2019
doplnil vyjadrením zo 04.03.2019, v ktorom uviedol, že k osobe znalca sa vyjadrí až po doručení
znaleckého posudku. Takýto postup strany je neprijateľný - strana je povinná vzniesť prípadné námietky
k osobe znalca aj s uvedením ich dôvodov ihneď (do 7 dní) po ustanovení znalca resp. po
tom, čo sa dozvie o okolnostiach, pre ktoré má byť znalec vylúčený (§ 53 ods. 1, § 59 CSP), nie až

po doručení znaleckého posudku. Vzhľadom k tomu, že žalobca neoznámil súdu včas žiadne konkrétne
dôvody na vylúčenie znalca, odvolací považoval uznesenie súdu prvej inštancie zo 06.03.2019 č. k.
12C/8/2018-253 za vecne správne.

13. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v konaní pred súdom prvej inštancie

nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súdom vykonané dokazovanie bolo dostatočné pre
rozhodnutie vo veci, súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne tiež vec právne posúdil (k
odvolacej námietke, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré považuje právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie za nesprávne). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. K výrokom o trovách konania a o trovách štátu (aj keď podľa výslovného znenia odvolania žalobcu
tieto napadnuté neboli) odvolací súd uvádza, že v civilnom konaní sa o náhrade trov
konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie

alebo za náhodu. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že obe strany boli vo
veci samej približne rovnako úspešné - výsledok konania predstavuje približne stred medzi pôvodnými
návrhmi oboch strán. Preto súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a
vyslovil,žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrovkonania.Ajvovzťahuktrovámštátusúdsprávne
aplikoval tie isté princípy, t. j. princíp náhrady nákladov, ktoré vznikli štátu, stranami v rámci rozhodovania

o trovách, a princíp zodpovednosti strán za trovy podľa pomeru ich úspechu vo veci, a teda správne
uložil stranám povinnosť nahradiť trovy štátu každá v jednej polovici.

15. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto jej odvolací súd v súlade s ustanoveniami §
396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal proti neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, rovnako
ako o výške náhrady trov štátu v konaní pred súdom prvej inštancie, rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).