Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010213
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815010213.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej a

prísediacich L.. Š. C. a N.. T. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. septembra 2015 vo Vranove
nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1./ T. H., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom U., okr. Michalovce,
prechodne bytom I. č. XXX, P., okr. Vranov nad Topľou, t. č.
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová,

Sládkovičova č. 80, nezamestnaný,

2./ Y. J., nar. XX.XX.XXXX vo P. B. O., trvale bytom V.
B. O., okr. Vranov nad Topľou, t.č. od 14.01.2015 v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, Floriánska č. 18,
nezamestnaný,

3./ Y. P., nar. XX.XX.XXXX vo P. B. O., trvale bytom
P., I. č. XXX/X, okr. Vranov nad Topľou, t. č.
na materskej dovolenke,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

obžalovaní T. H., Y. J. a Y. P.

1./ dňa 09.01.2015, v čase okolo 23:30 hod., v obci P., okr. Vranov nad Topľou, po predchádzajúcej
spoločnej dohode vošli cez neuzamknutú bráničku na riadne oplotený pozemok rodinného domu na I.
ulici, označeného popisným číslom XXX/XX, kde na tomto dome obžalovaný T. H. rozbil sklenenú výplň
okna a cez takto vzniknutý otvor vošli dnu do domu, kde v tom čase spal na posteli poškodený T. X.,
nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému pristúpil obžalovaný T. H., ktorý mu povedal slová, aby bol ticho, lebo
ho zabije, a potom mu perinou prikryl tvár, perinu držal, pritom mu prehľadával vrecká a z oblečenia
odloženého pri posteli mu spolu s Y. J. ukradol hotovosť minimálne vo výške 70,- Eur, kde medzitým Y. J.

spolu s Y. P. ukradli mäsovú konzervu, jeden bochník chleba, jeden kus domácej klobásy, 6 ks špekáčok,
jedno mlieko, 1 kg pomarančov, pričom týmto konaním bola spôsobená poškodenému škoda krádežou
cca 76,86 Eur a škoda poškodením okna cca 50,- Eur, pričom poškodený neutrpel žiadne zranenie,

obžalovaní T.
2./ obaja obžalovaní v čase okolo 04:00 hod. dňa 10.01.2015, po predchádzajúcej vzájomnej dohode,
vošli do dvora rodinného domu č. XXX na V. ulici v obci P., okr. Vranov nad Topľou, následne v prednej

časti rodinného domu, zo striešky nad vchodom do suterénu rodinného domu, rozbili sklenenú výplň na
okne chodby, cez ktoré vošli dnu, kde z jednej z miestností odcudzili 280,- Eur, následne po vyrušenípáchateľovT.L.,nar.XX.XX.XXXX,ktorýspal,hoobžalovanýT.H.napadolrukamiatotakýmspôsobom,
že ho chytil za krk a košeľu pod krkom a začal s ním lomcovať a následne ho rukou udrel do oblasti
hrudníka, následkom čoho spadol na zem, pričom páchatelia využili tento moment, z miesta činu utiekli,

čím takto svojím konaním spôsobili pre T. L. odcudzením finančnej hotovosti škodu najmenej vo výške
280,-Eur, škodu rozbitím sklenenej výplne okna vo výške 50,- Eur,

obžalovaný T. H.

3./ dňa 26.12.2014, v čase o 17:00 hod., v predajni OD X. na V. ulici č. XX vo P. B. O., odcudzil tvarohový
závin v hodnote 1,49 Eur, ktorý si vložil pod bundu a následne s ním prešiel cez pokladničnú zónu bez
zaplatenia, pričom bol prichytený pracovníkom bezpečnostnej služby, čím svojím konaním spôsobil pre
spoločnosť Billa, s.r.o., Bajkalská 19/4, 821 02 Bratislava, škodu krádežou v výške 1,49 Eur a skutok
spáchal aj napriek tomu, že dňa 22.03.2014, v čase o 11:00 hod., z oploteného pozemku rodinného
domu č. XX na G. ulici vo Vranove nad Topľou obvinený odcudzil 2 ks lešenárskych rúr o dĺžke 4 m, 1

ks lešenárskej rúry o dĺžke 2 m a kovový rám okna nevyčíslenej hodnoty, za čo bol na mieste postihnutý
privolanouhliadkouObvodnéhooddeleniaPZvoVranovenadTopľouuloženímblokovejpokutyvovýške
30,- Eur, o čom mu bolo vydané rozhodnutie, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ev. č.
17073566,

t e d a

obžalovaní T. H., Y. J. a Y. P. v bode 1/ rozsudku

- spoločným konaním proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa

cudzej veci a taký čin spáchali na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

-neoprávnenevniklidoobydliainéhoačinspáchalizávažnejšímspôsobomkonania-násilímanajmenej
s dvoma osobami a voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

obžalovaní T. H. a Y. J. v bode 2/ rozsudku

- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a spáchali čin závažnejším spôsobom
konania - násilím,

- spoločným konaním prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a taký čin spáchali vlámaním,

obžalovaný T. H. v bode 3/ rozsudku

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a za obdobný čin bol v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní T. H., Y. J. a Y. P. v bode 1/ rozsudku

-spolupáchateľstvozločinulúpežepodľa§20Trestnéhozákonak§188ods.1,ods.2písm.d)Trestného
zákona,

- spolupáchateľstvo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 20 Trestného zákona k § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona,

obžalovaní T. H. a Y. J. v bode 2/ rozsudku
- spolupáchateľstvo prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 Trestného zákona k § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,- spolupáchateľstvo prečinu krádeže podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona,

obžalovaný T. H. v bode 3/ rozsudku

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný T. H.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, v nadväznosti na § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona, v spojení s § 38 ods. 5 Trestného zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu na súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 9 ( deviatich ) rokov a 9 ( deviatich ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výroky o treste, o ktorých bolo rozhodnuté :

a/ právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30.12.2014, sp. zn.
10T/43/2014, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 27.02.2015 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

10.03.2015, ktorým bol obžalovanému podľa § 194 ods. 1, § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. h), m), § 36 písm. l),
§ 46, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

b/ právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 07.01.2015, sp. zn.

12T/242/2014, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 17.01.2015 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
04.02.2015, ktorým bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2, §41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37
písm. m) Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Obžalovaný Y. J.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, v nadväznosti na § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, v spojení s § 38 ods. 5 Trestného zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu na súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 9 ( deviatich ) rokov a 6 ( šiestich ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona r u š í výroky o treste, o ktorých bolo rozhodnuté:

a/ právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 04.05.2015, č. k.
10T/8/2015, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 27.05.2015 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
05.06.2015, ktorým bol obžalovanému podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného
trestu, pretože trest uložený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/147/2014 z
28.07.2014 súd považoval za dostatočný,

b/ právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.07.2014, č. k.
12T/147/2014, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 17.01.2015 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
04.02.2015, ktorým bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36, § 37 Trestnéhozákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Obžalovaná Y. P.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, v nadväznosti na § 41 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s

§ 38 ods. 2 Trestného zákona, pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona
a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 7 ( siedmich ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť :
a/ obžalovaných T. H.H., Y. J. a Y. P. z titulu nároku na náhradu škody nahradiť spoločne a nerozdielne
poškodenému T. X., nar. XX.XX.XXXX vo P., trvale bytom P., I. č. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, škodu
vo výške 70,00 Eur ( sedemdesiat eur ),

b/ obžalovaných T. H. a Y. J. z titulu nároku na náhradu škody nahradiť spoločne a nerozdielne
poškodenému T. L., nar. XX.XX.XXXX vo P. B. O., trvale bytom ul. V. č. XXX, P., okr. Vranov nad Topľou,
škodu vo výške 300,00 Eur ( tristo eur ).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovaným T. H., Y. J. a Y. P. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257

ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný T. H. urobil vyhlásenie o vine v prípade skutkov uvedených v bode 2/ a
3/ obžaloby. Obžalovaný Y. J. urobil vyhlásenie o vine vo vzťahu k bodu 2/ obžaloby. Obaja obžalovaní,
ako aj obžalovaná Y. P. urobili vyhlásenie o nevine vo vzťahu k skutku 1/ obžaloby.

Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaní T. H. a Y. J. sú vinní zo skutku uvedeného v bode

2/ rozsudku. Tohto skutku sa dopustili tak, že v skorých ranných hodinách dňa 10.01.2015 násilným
spôsobom vnikli do dvora rodinného domu č. XXX na Ul. V. v obci P., rozbili sklenenú výplň na okne
chodby, do ktorej vošli a z jednej miestnosti odcudzili sumu 280,00 eur, pričom obžalovaný T. H. aj
napadol poškodeného L., ktorý sa v dôsledku takéhoto konania obžalovaných zobudil, takým spôsobom,
že ho chytil za krk a košeľu pod krkom, lomcoval ním a rukou ho udrel do oblasti hrudníka, v dôsledku

čoho tento poškodený spadol na zem. Poškodenému týmto konaním spôsobili škodu odcudzením
finančnej hotovosti vo výške 280,00 eur a rozbitím sklenenej výplne okna škodu v sume 50,00 eur.

Obžalovaní tak vyššie uvedeným konaním naplnili po objektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ako aj prečinu porušovania domovej slobody podľa §

194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keďže neoprávnené vniknutie do rodinného domu poškodeného
spáchali závažnejším spôsobom konania - násilím.

Obžalovaný T. H. v prípade skutku uvedeného v bode 3/ tohto rozhodnutia, v predajni OD X. dňa
26.12.2014 odcudzil tvarohový závin, ktorý si vložil pod bundu a pri prechode cez pokladničnú zónu bez

zaplatenia bol prichytený pracovníkom bezpečnostnej služby, čím by poškodenej spoločnosti X. s.r.o.
spôsobil krádežou škodu vo výške 1,49 eur, avšak túto škodu v takejto výške nespôsobil, keďže tento
tvarohový závin bol vrátený poškodenej spoločnosti bez poškodenia, pričom pred tým dňa 22.03.2014
bol priestupkovo postihnutý políciou uložením blokovej pokuty vo výške 30,00 eur.

Týmto konaním obžalovaný H. po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaných v prípade skutkov uvedených v bode 2/ a v bode 3/ tohto
rozsudku je tak daná formou priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaní

H. a J. v prípade skutku 2/ rozsudku a obžalovaný H. pokiaľ ide o skutok 3/ rozsudku chceli spôsobomuvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. vlastníctvo cudzej
veci a v prípade skutku 2/ rozsudku aj domovú slobodu občanov.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie vo vzťahu k skutku 1/ tohto rozsudku výsluchom
všetkých troch obžalovaných, poškodeného T. X., oboznámením znaleckého posudku z odboru
psychológie na poškodeného T. X., prečítaním listinných dôkazov, na základe čoho mal súd skutkový
stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný T. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že spoločne s obžalovaným Y. J. sa zdržiavali na

vlakovej stanici, pričom dňa 09.01.2015 v čase približne okolo 21:00 hod. prišla za nimi obžalovaná Y. P..
S obžalovaným J. išli túto obžalovanú odprevadiť do obce P. posledným autobusom s odchodom z P. B.
O.okolo22:30hod.ObžalovanáY.P.imvtedypovedala,žepôjdukradnúťdonejakéhopána„T.,“ktorého
nepoznal. Uviedol, že mal v tom čase požité asi štyri fľaše čuča. Po ceste si všimli starý neobývaný
rodinný dom, do ktorého vošli cez bráničku, ktorá bola otvorená, pristúpili k vchodovým dverám, ktoré
však boli zamknuté. Z uvedeného dôvodu pristúpil k oknu, ktoré rozbil tak, že si stiahol sveter na ruku

a úderom ruky rozbil sklenenú výplň. Do rodinného domu vnikol ako prvý, za ním vošli obžalovaný J. a
potom obžalovaná P.. Keď vošli do druhej izby, tak uvideli posteľ, avšak poškodeného X. nebolo vidieť.
Obžalovaný J. a obžalovaná P.Č. zobrali jedlo, ktoré bolo položené na stole, ktoré ukladali do tašky.
Počas toho, ako chodili po dome si svietil baterkou. Keď sa ho poškodený X. opýtal, že čo robia, tak
mu povedal, že nič a že idú preč. Poškodeného by ani nevideli, keby sa nezobudil. Poškodenému X.

sa ničím nevyhrážal a nemal v ruke ani nožík. Poukázal na rozpor vo výpovediach poškodeného, ktorý
najprv vypovedal, že páchateľ mal mať v ruke nožík, ktorý potom on naďalej používal, pričom pri svojej
prvej výpovedi tento poškodený uviedol, že tento nôž si so sebou zobral páchateľ. Nie je pravdou, že
by sa s nožom v ruke vyhrážal poškodenému X.. Poznamenal, že nevie ako poškodený X. mohol vidieť,
že v ruke mal nôž, keď mu svietil do očí. Priznal sa k tomu, že išiel do poškodeného X. kradnúť, avšak

nie lúpiť. Poškodenému X. sa nevyhrážal slovami : „Buď ticho, lebo ťa zabijem!“ Prehľadal oblečenie
poškodeného X., ktoré mal položené na posteli a to nohavice a kabát. Vo vrecku kabáta našiel finančnú
hotovosť vo výške 120,- Eur, ktorú zobral. Keď sa poškodený X. zobudil, tak mu nič neurobil, len ho
prikryl perinou, ale ani sa ho nedotkol. Po uplynutí asi polhodiny si kľúčmi otvorili vchodové dvere a odišli
z rodinného domu poškodeného X.. Po odchode z obydlia poškodeného išli na návštevu k obžalovanej

P., pričom obžalovaný J. a obžalovaná P. položili na stôl jedlo, ktoré ukradli a tieto potraviny zjedli, on
pritom nejedol, len pil alkohol. Trval na tom, že poškodenému X. ukradol sumu 70,- eur. Poprel, že by
ostatným obžalovaným navrhol, aby vykradli poškodeného X.. V obci P. bol aj pred samotným skutkom
a to u svojej sestry ako aj brata. S návrhom ísť do rodinného domu poškodeného X. prišla obžalovaná
P., ktorá poškodeného označila ako staršieho pána.

Obžalovaný Y. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným T. H. sa zdržiavali na vlakovej
stanici vo P. B.., keď k ním prišla obžalovaná Y. P. z P.. Všetci traja obžalovaní sa dohodli, že
pôjdu niečo vykradnúť do P., pričom konkrétne to napadlo obžalovaného H.. Po vystúpení z autobusu
im obžalovaná P. ukázala cestu smerom k rodinnému domu, v ktorom mal bývať poškodený X..
Obžalovaná P. tohto poškodeného poznala, označila ho ako staršieho pána, dôchodcu, ktorý pije.

Predtým poškodeného X. on nepoznal. Keďže vchodové dvere boli zavreté, tak obžalovaný T. H. lakťom
rozbil okno a potom vytiahol sklo z tohto okna. Najprv do rodinného domu vošla obžalovaná P., potom
do neho vošiel obžalovaný H. a ako posledný do tohto rodinného domu vstúpil on. Začali prehľadávať
jednotlivé miestnosti rodinného domu, pričom na stole uvideli jedlo, ktoré ukladali do tašky a konkrétne
z tohto obydlia zobrali chlieb, dve špekáčky, jednu klobásu a dve zavárané sklenené fľaše s uhorkami.

Obžalovaný T. H. počas toho odcudzovania potravín prehľadával vrecká na kabáte, ktorý bol zavesený
na vešiaku. Obžalovaný T. H. zobral asi 40,- Eur. On držal obžalovanej P. tašku a táto obžalovaná do
taškydávalajedlo.ObžalovanýT.H.medzitýmsvietilsvetlom,keďžemaltakýmalýzapaľovač,naktorom
bolo umiestnené svetlo. Poškodený X. sa zobudil a opýtal sa ich, čo tam robia. Obžalovaný T. H. mu
na to neodpovedal, že ho zabije alebo zbije, povedal mu len, že „ Buď ticho „. Obžalovaný T. H. nič

ďalšie neurobil, neprikryl poškodeného ani perinou a ani ničím iným. Obžalovaný T. H. nemal v ruke
nôž. U obžalovanej P.Č. potom pozerali televízor a spoločne s obžalovaným H. zjedli ukradnuté jedlo.
S obžalovaným H. si z ukradnutých peňazí kúpili botasky. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že
obžalovaný H. vzal nožík položený na stole a držiac ho v ruke povedal poškodenému X. : „ Buď ticho,
lebo ťa zabijem,“ tak takto vypovedal len preto, že ho policajt nútil a on chcel, aby ho policajt pustil

domov. Poprel, že by obžalovaný H. prikryl perinou poškodeného X.. Obžalovaný H. mal zobrať peniaze
poškodenému X. len z bundy, žiadne nohavice neprehľadal. Oproti prípravnému konaniu na hlavnom
pojednávaní uviedol, že obžalovaný H. zobral poškodenému X. 40,- Eur, pričom tento obžalovaný
obžalovanej P. odovzdal sumu 9,- Eur. Nápad vykradnúť poškodeného X. dostal obžalovaný H. akonkrétne koho pôjdu okradnúť im povedala obžalovaná P., ktorého poškodeného označila prezývkou
„T.“ s tým, že ide o staršieho pána, dôchodcu, ktorý pije alkohol.
Obžalovaná P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v uvedený deň sa spoločne s obžalovaným T. H.

zdržiavala vo P. B. O. už asi dva či tri dni, pričom obžalovaný T. H. bol vtedy opitý. Obžalovanému T. H.
povedala, že má záujem vrátiť sa domov, do P., keďže má malé dieťa. Obžalovaný T. H. jej na to povedal,
že pôjdu ukradnúť nejaké jedlo do „ T. ,“ pričom išlo o poškodeného T. X.. Poškodeného poznala, keďže
chodil do obchodu kupovať pivo a podľa jej názoru tento poškodený mal viac ako 60 rokov. Z P. B.
O. odišla spolu s obžalovaným H. posledným autobusom do P. s odchodom o 22:30 hod. spoločne s

obžalovaným Y. J., ktorý sa k ním pridal. Po vystúpení z autobusu prišli k rodinnému domu poškodeného
X., vošli do rodinného domu cez bráničku, ktorá bola otvorená a všetci traja pristúpili k dverám rodinného
domu. Obžalovaný T. H. sa snažil otvoriť dvere, ale tieto dvere boli zavreté. Obžalovaný H. pristúpil na to
k oknu, ale to bolo priklincované klincami a z tohto dôvodu obžalovaný H. rukou rozbil okno. Na to vošli
do rodinného domu poškodeného X. a to obžalovaný T. H. ako prvý, obžalovaný Y. J. ako druhý a ona
išla posledná. Keďže v miestnosti, do ktorej vošli, nebolo žiadne jedlo, vošli do druhej miestnosti, kde

sa na stole nachádzal chlieb, špekáčky a iné veci. Obžalovaný J. zobral tašku, ktorá tam bola položená,
pridržal jej ju a ona do tašky kládla jedlo, ktoré bolo na stole. Obžalovaný H. medzitým prehľadával izbu.
Obžalovaný H. prehľadával aj bundu, pozrel sa aj pod matrac na posteli, na ktorej ležal poškodený X. a
ktorý na nej spal. Najprv vôbec nevedela, že obžalovaní H. a J. zobrali nejaké peniaze. K poškodenému
X. pritom pristúpil obžalovaný H., na čo poškodený X. Z.ačal plakať a povedal obžalovaným, aby mu dali

pokoj. Obžalovaný H. na to odpovedal poškodenému X. : „Buď ticho, lebo ťa zabijem“ a to iba raz. Nebol
tam žiaden nožík, ktorý si vymysleli až na kriminálnej polícii. Keď spoločne s obžalovaným J. vypovedali
na polícii, tak sa bála a preto povedala policajtom, že tam bol nožík. Obžalovaný H. však nemal so sebou
nožík, ale v ruke držal zapaľovač so svetielkom a týmto svietil v izbe, keď niečo hľadal. Nevedela uviesť,
či obžalovaný H. niečo našiel v izbe, ktorú prehľadával. Obom obžalovaným potom povedala, že nech už

idú preč. Nevedela, či obžalovaní zobrali nejaké peniaze z rodinného domu poškodeného X.. Až neskôr
jej policajti povedali, že obžalovaní H. a J. zobrali nejaké peniaze. Obžalovaný H. neudrel poškodeného
X., ale ho iba prikryl perinou a to vtedy, keď mu povedal, aby bol ticho, lebo ináč ho zabije. Obžalovaný
H. však nijakým spôsobom neudrel poškodeného X.. V rodinnom dome poškodeného X. sa zdržali asi
15 minút, po uplynutí ktorých im obžalovaný H. povedal, že idú preč. Z rodinného domu poškodeného

odcudzili 1 ks chleba, 2 ks jaterníc, 1 a pol kusa klobásy, 1 kg cukru, 1 l mlieka, 2 ks mäsových konzerv
a mandarínky. Uvedené jedlo zjedli u nej doma všetci traja, pričom žiadny alkohol neukradli. Vyjadrila
sa, že v čase spáchania skutku bola s obžalovaným T. H. v priateľskom vzťahu, mali spolu intímny
pomer a s obžalovaným Y. J. bola v kamarátskom vzťahu. Obaja obžalovaní v tom čase prebývali
na vlakovej stanici v Č.. Poškodeného X. pred skutkom poznala a aj obžalovaný T. H. sa vyjadril, že

poškodený X. bude mať nejaké jedlo. Poškodeného X. prehľadávali obžalovaní H. a J., dávali mu ruky
do vreciek, prehľadávali aj miesta pod vankúšom a pod matracom. Obaja obžalovaní mu prehľadávali
aj nohavice a saká. Nevidela, že by obaja obžalovaní zobrali poškodenému X. nejaké peniaze, avšak
potvrdila svoje vyjadrenie z prípravného konania, že počula zaštrngotanie mincí a neskôr jej obžalovaný
Y. J. povedal, že poškodenému X. zobrali 2 či 2,50 Eur. Obžalovaný H. prikryl poškodeného X. perinou,

pričom poškodený na to reagoval tak, že ich požiadal, aby mu dali pokoj, aby si zobrali, čo chcú a odišli
preč. Na to obžalovaný H. povedal, poškodenému X., aby bol ticho, že ho prehľadá. Konkrétnu sumu,
ktorú mali obaja obžalovaní odcudziť poškodenému X. nepoznala, až neskôr sa od polície dozvedela,
že obžalovaní mali vykradnúť dva rodinné domy a spolu odcudziť sumu 300,-Eur.
Poškodený T. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase okolo 23:00 hod. alebo 23:30 hod. išiel

spať, pričom obžalovaní prišli a rozbili okno. Do jeho miestnosti vošli cez ďalšie dvere, vzali baterku a
zasvietili na neho. Jeden z nich ho zakryl perinou a povedal mu, aby bol ticho, lebo ho podreže. Všetci
na sebe mali oblečené kukly ako aj kapucne. Ten, kto ho prikryl perinou, mal takisto v ruke nôž. Išlo o
vreckový nožík, ktorý mal položený na stole a ktorý mal jednu stranu vylomenú. Uvedený nôž zobrali so
sebou páchatelia, ktorí boli najmenej dvaja, možno aj traja. Keď ho páchatelia prikryli, tak prehľadávali

jednotlivé veci v miestnosti, čo však nevidel, lebo bol prikrytý perinou. Na stole mal položené klobásy,
salámu, paradajky, mäsovú konzervu a chlieb, ktorý páchatelia zobrali celý ako aj pomaranče, pričom si
nepamätal či sa tam nachádzalo aj mlieko. Obžalovaní mu zobrali takisto peniaze vo výške 100,- Eur,
ktoré mal uložené vo vrecku nohavíc ako zálohu a na stole mal voľne položené 70,-Eur. Keď neskôr
zasvietil, po odchode obžalovaných, tak zistil, že obžalovaní rozbili okno a týmto oknom aj vyšli von.

Doplnil svoju výpoveď tým, že keď obžalovaní vošli do druhej miestnosti, tak ho obžalovaný s kapucňou
poobracal dookola, avšak páchatelia nič nenašli. Uvedený páchateľ pritom prehľadal aj matrac a plachtu,
pričom ho obrátil nabok, smerom k stene, aby nič nevidel. Predtým, ako ho tento páchateľ prikryl perinou,
buchol ho päsťou do rebier vzadu na chrbte a povedal mu, aby bol ticho. Uvedený páchateľ ho udrel ibaraz. Jeden z páchateľov ho strážil na posteli a medzitým ďalší páchatelia prehľadávali izbu a brali, čo
im prišlo pod ruku. Uviedol, že všetci G. vo P. vedia, že kde býva, že má 70 rokov a že žije v rodinnom
dome sám. Vyjadril sa, že páchateľ, ktorý ho prikryl perinou, mu opakovane povedal, aby bol ticho,

lebo ho podreže, pričom v prípravnom konaní uvádzal, že mu tento páchateľ povedal, že ho zabije.
Uvedenýrozportentopoškodenývysvetliltak,žejejedno,čopresnepáchateľpovedalažeodspáchania
skutku uplynula už doba viac ako polroka. Takisto vysvetlil svoj rozpor z prípravného konania oproti
výpovedi na hlavnom pojednávaní, že vreckový nožík, ktorým sa mu vyhrážal páchateľ, páchateľ zobral
so sebou a on mal jeden kuchynský nôž od susedy. Trval takisto na tom, že ho páchateľ udrel do rebier,

do chrbta a nevedel vysvetliť, prečo to neuviedol pre políciou a vysvetlil to len tým, že v tom čase sa
musel odsťahovať k bratovi.
Podľa znaleckého posudku L.. I. Š. z odboru psychológia, osobnosť poškodeného je jednoduchá, málo
štrukturovaná, depravovaná a degradovaná dlhodobým užívaním alkoholu. Obžalovaný je impulzívny,
afektívne labilný a sú prítomné u neho obranné mechanizmy a to racionalizácia a bagatelizácia. V jeho
správaní dominuje jednoduché uspokojovanie každodenných potrieb, dráždivosť, impulzivita, známky

nezdržanlivosti, anomálnosti až psychopatizácie ako procesu, v dôsledku zmien osobnosti u svedka s
dlhoročnou závislosťou na alkohole. Vo výpovedi poškodeného môže existovať určitá miera neistoty
a nepresnosti, vzhľadom k tomu, čo on sám považuje za dôležité. Skutočnosti, ktoré nepovažuje za
dôležité, si pamätá menej. V hrubej časovej a obsahovej osi prežité skutočnosti však dokáže pomerne
dobre reprodukovať. Vzhľadom na to, že poškodený je dlhodobo závislý na alkohole, opakovane liečený,

jeho osobnosť je degradovaná, jeho všeobecná hodnovernosť osobnosti je znížená. V rámci špecifickej
vierohodnosti ( vzhľadom k prípadu lúpeže ) u svedka znalkyňa nezistila vedomú snahu skresľovať
skutočnosti, prežité udalosti dokáže popisovať v rámci toho, ako ich on subjektívne vnímal, v hrubej
obsahovej a časovej osi dostatočne hodnoverne.
Vo veci boli vyhotovené zápisnice o ohliadke miest činov s príslušnou fotodokumentáciou týkajúcou sa

všetkých troch skutkov rozsudku.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaní T. H., Y. J. a obžalovaná Y. P. sa dopustili skutku 1/
tohto rozsudku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Samotných obžalovaných zo
spáchania skutku usvedčuje výpoveď predovšetkým obžalovanej P., ktorá je podporovaná aj výpoveďou

poškodeného X..

Z výpovedí všetkých troch obžalovaných mal súd za preukázané, že po príchode obžalovanej P. do
mesta P. B. O., aj keď obžalovaná P. na hlavnom pojednávaní tvrdila, že pred samotným časom
spáchania skutku sa zdržiavala s obžalovaným H. v tomto meste asi dva či tri dni, tento obžalovaný

navrhol ostatným obžalovaným, aby išli odcudziť nejaké jedlo, keďže v tom čase bol hladný. Obžalovaná
P. tvrdila, že obžalovaný H. výslovne prišiel so zámerom ukradnúť potraviny poškodenému X., ktorého
označila prezývkou „ T. „. Obžalovaný Y. J. tvrdil, že obžalovaný H. navrhol jemu ako aj obžalovanej
P.Č. ísť kradnúť do obce P., pričom osobu, ktorú mali v úmysle okradnúť, navrhla obžalovaná P., ktorá
poškodeného označila prezývkou „ T. „. Podľa vyjadrenia obžalovanej P. obžalovaného J. oboznámil

s osobou, do rodinného domu ktorého mali záujem vniknúť so zámerom odcudziť nejaké poživatiny,
obžalovaný H. počas cesty autobusom z P. B. O. do obce P.. Obžalovaný J. ďalej totožne ako ostatní
obžalovaní tvrdil, že po vystúpení z autobusu v obci P. ich viedla k rodinnému domu poškodeného
obžalovaná P., ktorá tohto poškodeného predtým poznala. Obžalovaná P. pritom vypovedala, že
obžalovaný T. H. pred týmto skutkom poznal poškodeného X., pričom samotný obžalovaný T. H. potvrdil,

že obec P. v uvedenom období často navštevoval, keďže v nej žili jeho najbližší rodinní príslušníci a
podľa správy z tejto obce sa v nej zdržiava u svojej sestry. Obžalovaná P.W. pritom výslovne uviedla, že
osobu, ktorú prišli do uvedenej obce okradnúť, navrhol obžalovaný T. H.. Po príchode k rodinnému domu
poškodeného, obžalovaný H. rukou rozbil sklenú výplň okna tohto rodinného domu, keďže vchodové
dvere boli zamknuté. Po násilnom vniknutí do obydlia poškodeného X. sa všetci traja obžalovaní ocitli

v miestnosti, v ktorej však bolo uložené len šatstvo. Z uvedeného dôvodu všetci traja obžalovaní
vstúpili do ďalšej miestnosti, v ktorej sa na stole nachádzalo jedlo. Obžalovaná P. ako aj obžalovaný
J. začali klásť potraviny nachádzajúce sa na stole v tejto miestnosti do tašky, ktorú obžalovanej P.
pridržiaval obžalovaný Y. J.. Obžalovaný T. H. počas tohto konania ostatných obžalovaných pristúpil k
poškodenému X. ležiacemu na posteli s tým, že podľa vyjadrenia obžalovanej P. poškodený X. povedal

obžalovanému T. H., aby mu dali pokoj, aby si zobrali, čo chcú a odišli preč. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že poškodený nespoznal jednotlivých obžalovaných vrátane toho páchateľa, ktorý k
nemu pristúpil, keďže bola tma a táto osoba mala podľa jeho vyjadrenia oblečenú kapucňu. Obžalovaná
P. ďalej vypovedala, že na prosbu poškodeného X., aby si zobrali, čo chcú a opustili jeho domácnosť,obžalovaný H. perinou prikryl tohto poškodeného, túto perinu pridržiaval na poškodenom a počas toho
mu povedal, aby bol ticho, lebo ho zabije. Obžalovaný H. sa takýmto spôsobom mal poškodenému
vyhrážať len raz. Poškodený X. totožne ako obžalovaná P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že

jeden z páchateľov, pričom z výpovedí všetkých obžalovaných je zrejmé, že išlo o obžalovaného T.
H., ho prikryl perinou a povedal mu, aby bol ticho, avšak tvrdil, že obžalovaný sa mu vyhrážal tým,
že ho podreže. Samotný obžalovaný H. poprel, že by prikryl poškodeného perinou ako aj to, že by sa
poškodenému akýmkoľvek spôsobom vyhrážal dôvodiac, že do rodinného domu tohto poškodeného
išiel so zámerom kradnúť a nie lúpiť. Obžalovaný J. síce tvrdil na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný

H. neprikryl poškodeného X., avšak zakrytie poškodeného perinou obžalovaným H. výslovne uviedol v
prípravnom konaní a uvedený rozpor nevedel hodnoverne vysvetliť. Obžalovaný H. ako aj obžalovaná P.
pritom zhodne uviedli, že obžalovaný H. takýmto spôsobom zakryl poškodeného X., aby nemal možnosť
sledovať konanie obžalovaných. Všetci traja obžalovaní však na hlavnom pojednávaní pritom popreli,
že by obžalovaný H. mal kedykoľvek počas ich pobytu v rodinnom dome poškodeného v rukách nôž.
Obžalovaný Y. J. ako aj obžalovaná P. v tejto súvislosti vypovedali na hlavnom pojednávaní, že túto

okolnosť síce uvádzali v prípravnom konaní, ale namietali policajný nátlak s tým, že obžalovaný Y. J.
vysvetlil túto svoju výpoveď pred policajným orgánom tým, že mu príslušníci policajného zboru prisľúbili
jeho ponechanie na slobode a teda nepodanie návrhu na jeho vzatie do väzby a obžalovaná P. svoje
tvrdenievprípravnomkonaníotom,žeobžalovanýT.H.malvrukáchnôžodôvodňovalasvojimstrachom
z príslušníkov polície s tým, že prítomnosť noža v rukách obžalovaného H. si príslušné policajné orgány

vymysleli. Obžalovaný H., obžalovaný J. ako aj obžalovaná P. zhodne vypovedali, že obžalovaný H.
prehľadal oblečenie poškodeného X., pričom samotný obžalovaný H. na hlavnom pojednávaní uviedol,
že poškodenému X. odcudzil finančnú hotovosť vo výške 10, 00 eur a neskôr potvrdil svoje vyjadrenie z
prípravného konania, že mu ukradol sumu 70,00 eur; obžalovaný Y. J. tvrdil, že tento obžalovaný ukradol
poškodenému sumu 40, eur. Obžalovaná P. vypovedala v prípravnom konaní, že poškodeného X. začal

prehľadávať obžalovaný H. a neskôr začali prehľadávať tohto poškodeného na posteli obžalovaný H.
ako aj obžalovaný J.. Táto obžalovaná potvrdila na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď z prípravného
konania, že počas tohto prehľadávania poškodeného počula zaštrngotanie mincí, pričom neskôr jej mal
obžalovaný J. povedať, že poškodenému X. vzali 2,00 eurá či 2,50 eurá. Samotný poškodený X. na
hlavnom pojednávaní zas vypovedal, že obžalovaní mu ukradli sumu 100,00 eur uloženú v peňaženke

v zadnom vrecku nohavíc a na stole voľne položenú finančnú hotovosť vo výške 70,00 eur, pričom tento
poškodený naproti tomu v prípravnom konaní uviedol, že páchatelia mu odcudzili peňažnú hotovosť
vo výške 70,00 eur. Poškodený X. oproti výpovedi všetkých vo veci vypočutých obžalovaných zas na
hlavnom pojednávaní tvrdil, čo pritom vôbec neuviedol ani v prípravnom konaní, že páchateľ, ktorý ho
prevracal na posteli a ktorý ho aj prehľadával, ho predtým, ako ho prikryl perinou, udrel päsťou do oblasti

rebier v zadnej časti chrbta. Po odcudzení jednotlivých druhov potravín a to chleba, klobás, špekáčok,
mäsových konzerv, mlieka ako aj 1 kg pomarančov, všetci obžalovaní opustili rodinný dom poškodeného
s tým, že prišli do obydlia obžalovanej P.. Obžalovaný H. tvrdil, že ukradnuté jedlo zjedli obžalovaný
J. ako aj obžalovaná P. a obžalovaný Y. J. zas vypovedal, že potraviny odcudzené z rodinného
domu poškodeného X. zjedol spoločne s obžalovaným H., že obžalovaný H. z ukradnutej finančnej

hotovosti odovzdal obžalovanej P. sumu 9,00 eur, pričom zo zvyšnej peňažnej hotovosti si spoločne s
obžalovaným H. kúpili botasky. Naproti tomu obžalovaná P. uvádzala, že odcudzené jedlo požili všetci
traja obžalovaní, pričom sa nevedela vyjadriť k spôsobu použitia finančnej hotovosti obžalovaným J. a
obžalovaným H., keďže od obžalovaného Y. J. mala vedomosť len o tom, že poškodenému X. odcudzili
sumu 2,00 či 2,50 eur, pričom až od príslušníkov polície sa pri vyšetrovaní predmetnej trestnej veci

dozvedela, že obžalovaný H. spolu s obžalovaným J. sa vlámali až do dvoch rodinných domov, z ktorých
mali celkovo odcudziť sumu 300, 00 eur.

Na základe takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že všetci traja obžalovaní po predchádzajúcej
vzájomnej dohode ešte v meste P. B. O. násilným spôsobom vnikli do rodinného domu poškodeného

X.. Z výpovedí ostatných obžalovaných je pritom zrejmé, že so zámerom odcudziť nejaké jedlo prišiel
obžalovaný H., aj keď to uvedený obžalovaný poprel. Obžalovaná P.Č. osobu poškodeného X. poznala
už pred samotným skutkom, pričom mala vedomosť o jeho veku, o tom, že vo zvýšenej miere požíva
alkoholické nápoje a že žije sám, keďže táto obžalovaná pochádza z obce P., v ktorej žil aj poškodený X..
ZvýpovedeobžalovanejP.jeďalejnepochybné,žeobžalovanýT.H.malpredsamotnýmskutkomtaktiež

vedomosť o tom, že poškodený X. je osobou vyššieho veku, že žije vo svojom rodinnom dome sám,
že vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, keďže mu tieto skutočnosti mala oznámiť obžalovaná
P.. Obžalovaný H. pritom potvrdil, že obec P. pravidelne v tom období navštevoval, keďže v uvedenej
obci žije jeho brat ako aj setra a podľa správy tejto obce sa v nej aj v tom čase zdržiaval u sestry.Obžalovaný Y. J. tvrdil, že osobu poškodeného X. pred samotným skutkom nepoznal, avšak sám vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaná P. poznala poškodeného X., ktorého
označovala prezývkou a pred samotným násilným vstupom do rodinného domu tohto poškodeného

mu povedala, že ide o staršieho pána, dôchodcu, ktorý vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje.
Samotná obžalovaná P. takisto vypovedala na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný H. obžalovaného
J. počas cesty z P. B. O. do P. oboznámil s osobou poškodeného X., do ktorého rodinného domu
mali záujem ísť odcudziť nejaké jedlo. Z vyššie uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že všetci traja
obžalovaní už pred samotným násilným vstupom do obydlia poškodeného mali vedomosť o tom, že

poškodený je osobou vyššieho veku žijúcou osamote, ktorý podľa vyjadrenia obžalovanej P. vo zvýšenej
mierepožívalalkoholickénápojeatedajeajpredpoklad,žebyodcudzeniupotravínzosvojejdomácnosti
troma páchateľmi nedokázal účinne zabrániť. Výpoveďami všetkých troch prítomných páchateľov je
tak preukázané, že po násilnom otvorení okna obžalovaným H., všetci traja vstúpili do domácnosti
poškodeného a z tejto spoločným konaním odcudzili jednotlivé potraviny tak ako je opísané v skutkovej
vete tohto rozsudku.

Pri ustálení ďalšieho priebehu skutku súd vychádzal predovšetkým z výpovede obžalovanej P. ako aj
poškodeného X.. Všetci obžalovaní pritom zhodne tvrdili, že po príchode do izby, v ktorej na posteli
ležal poškodený X., obžalovaný J. a obžalovaná P. kradli jedlo položené na stole do tašky, ktorú
obžalovanej P. pridržiaval obžalovaný Y. J.. Zhodne všetci obžalovaní ako aj samotný poškodený

uviedli, že obžalovaný T. H., ktorý mal podľa vyjadrenia poškodeného X. na hlave kapucňu, pristúpil k
poškodenému X., ktorému prehľadal oblečenie ako aj samotnú posteľ, na ktorej bol poškodený uložený.
Obžalovaný H. pritom len tvrdil, že po zobudení sa poškodeného X. zo spánku, sa ich poškodený
opýtal, čo tam chcú, na čo mu mal odpovedať, že nič a že už odchádzajú preč. Naproti tomu už
obžalovaný J. tvrdil, že na otázku poškodeného, čo robia v jeho domácnosti, mu mal obžalovaný

H. povedať, aby bol ticho, čo neuvádzal ani samotný obžalovaný H.. Obžalovaný J. však pri svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní pritom zdôraznil, že obžalovaný H. sa poškodenému X. nevyhrážal,
že ho zabije alebo zbije a takisto poprel, že by tento obžalovaný držal v ruke nôž. Obžalovaná P. zas
tvrdila, že po príchode obžalovaného H. k poškodenému X., tento poškodený začal plakať a požadoval
od obžalovaných, aby mu dali pokoj. Na takéto vyjadrenie poškodeného zareagoval obžalovaný H.

tak, že povedal poškodenému X., aby bol ticho, lebo ho zabijú, pričom mu to mal povedať iba raz.
Obžalovaný H. pri týchto slovách mal pritom poškodeného X. prikryť perinou. Poškodený X. zas na
hlavnom pojednávaní tvrdil, že jeden z obžalovaných ho prikryl perinou a povedal mu, aby bol ticho,
lebo ho podrežú. Naproti tomu v prípravnom konaní tento poškodený uvádzal, že pokiaľ mu jeden
z obžalovaných pridržiavajúc perinu povedal, aby bol ticho, myslel tým to, aby nič neurobil, lebo ho

zabije. Poškodený uvedený rozpor vo svojej výpovedi v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní
vysvetlil tak, že medzi výrazmi „ podrezať „ niekoho a „ zabiť „ niekoho nevidí rozdiel. Poškodený však
okrem vyššie uvedeného rozdielu vo svojich výpovediach ešte ďalej na hlavnom pojednávaní uviedol,
oproti svojej výpovedi v prípravnom konaní aj to, že obžalovaný H., ktorého síce výslovne neoznačil,
ale opierajúc sa o výsledky vykonaného dokazovania je zrejmé, že tento obžalovaný sa mal zdržiavať

v blízkosti jeho postele, ho udrel päsťou do oblasti rebier v zadnej časti chrbta. Z takto ustáleného
skutkového deja je tak zrejmé, že obžalovaný H. použil násilie, keď poškodeného X. ležiaceho na posteli
prikryl perinou, túto mu pridržiaval a počas tohto pridržiavania poškodeného mu prehľadával jednotlivé
ošatenie ako aj samotnú posteľ za účelom nájdenia nejakej finančnej hotovosti. Obžalovaný H. takýmto
spôsobom pritom poškodenému X. zabraňoval, napriek jeho veku, akýmkoľvek spôsobom prejaviť odpor

voči zámeru obžalovaného H. odcudziť nejakú finančnú hotovosť ako aj v odcudzovaní jednotlivých
druhov potravín obžalovanými J. a P.. Je nepochybné, že obžalovaný J. a obžalovaná P. sa nedopustili
nijakého konkrétneho násilného konania voči poškodenému X., bez vyššie opísaného násilného útoku
obžalovaného H. voči telesnej integrite poškodeného X. by však nemali možnosť ukradnúť potraviny
nachádzajúce sa na stole v miestnosti, v ktorej ležal poškodený X.. Nemožno opomenúť skutočnosť,

že vzhľadom na dennú dobu, v ktorej obžalovaní vnikli do rodinného domu poškodeného, museli všetci
traja obžalovaní predpokladať, že poškodený X. sa v ňom bude nachádzať a vzhľadom na svoj vopred
dohodnutý cieľ ukradnúť nejaké poživatiny z jeho domácnosti, budú musieť prípadne voči nemu nejakým
spôsobom zasiahnuť. V tejto súvislosti nemožno nepoukázať aj na skutočnosť, že násilnému konaniu
obžalovaného H. voči poškodenému nijakým spôsobom obžalovaní J. a P. nezabraňovali, pričom svojím

konaním akoby konkludentne prejavili súhlas s konaním obžalovaného H., poškodeného síce ani fyzicky
či slovne nenapadli, avšak práve v dôsledku takéhoto konania obžalovaného H. mali možnosť ukradnúť
z rodinného domu poškodeného jednotlivé potraviny. Vykonaným dokazovaním sa však neporadilo
jednoznačným spôsobom preukázať, že by obžalovaný H. voči poškodenému X. použil nôž, ako tvrdiltento poškodený. Odhliadnuc od skutočnosti, že prítomnosť noža v rukách obžalovaného H. popreli
ostatní páchatelia, takýto nôž ani nebol zaistený na mieste činu a ani u jednotlivých obžalovaných po
spáchaní skutku a v súvislosti s týmto nožom poškodený uvádzal rôzne verzie. Vo svojom trestnom

oznámení podanom bezprostredne po spáchaní skutku tento poškodený uviedol, že uvedený nôž,
ktorýmsamujedenzpáchateľovvyhrážal,ostalunehodomastým,žehopoužívalpočasnasledujúceho
víkendu, pričom pri samotnej svojej výpovedi v prípravnom konaní už tvrdil, že páchatelia so sebou
zobrali aj nôž, ktorým sa mu mal jeden z nich vyhrážať a totožne vypovedal aj na hlavnom pojednávaní.
Pri vysvetľovaní týchto svojich rozporuplných vyjadrení ohľadne noža, ktorý mal držať v ruke páchateľ,

ktorý pri ňom stál, poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že nôž, ktorý označil ako vreckový nožík
s jednou vylomenou časťou a ktorý mal pri vyhrážkach použiť jeden z páchateľov, tento páchatelia
zobrali so sebou, pričom v nasledujúcom období poškodený používal kuchynský nôž, ktorý mu požičala
suseda. Vzhľadom na takéto rozporuplné vyjadrenia poškodeného ako aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že vyhrážanie sa obžalovaného H. poškodenému X. s nožom v ruke popreli všetci obžalovaní a
predovšetkým z dôvodu, že nôž, ktorým mal jeden z páchateľov hroziť poškodenému X. nebol zaistený

či už na mieste činu alebo u niektorého z obžalovaných, súd dospel k záveru, rešpektujúc zásadu „ v
pochybnostiach v prospech obžalovaného „ , že nemožno jednoznačne ustáliť, že by sa obžalovaný T.
H. vyhrážal poškodenému X. držiac pri tom nôž.

V súvislosti s predmetnými vyhrážkami obžalovaného H. voči poškodenému X. súd vychádzal z

výpovedepoškodenéhoX.akoajostatnýchobžalovanýchatopredovšetkýmobžalovanejP..Poškodený
X. najprv v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný H., ktorý sa mal zdržiavať pri jeho posteli
a ktorý ho aj mal prikryť perinou, sa mu vyhrážal slovami, že má byť ticho, lebo ináč ho zabije.
Obžalovaná P.Á. pritom vypovedala totožne, pokiaľ ide o znenie tejto vyhrážky obžalovaného H. vo
vzťahu k poškodenému X.. Poškodený X. až na hlavnom pojednávaní začal tvrdiť, že obžalovaný

H. sa mu vyhrážal tým, že ho podreže. Pri posudzovaní hodnovernosti svedeckej výpovede tohto
poškodeného súd prihliadal aj na výsledky znaleckého dokazovania z odboru psychológie na tohto
poškodeného, podľa ktorého jeho osobnosť je jednoduchá, málo štruktúrovaná, depravovaná a
degradovaná dlhodobým užívaním alkoholu. Podľa záverov tohto dokazovania vo výpovediach tohto
poškodeného existuje určitá miera neistoty a nepresností vzhľadom k tomu, čo on sám považuje za

dôležité. Udalosti, ktoré sám poškodený nepovažuje za dôležité si pamätá menej. V hrubej časovej
a obsahovej osi prežité udalosti však dokáže pomerne dobre reprodukovať. Opierajúc sa o výsledky
tohto dokazovania súd pri vyvodení záveru o obsahu konkrétnej verbálnej vyhrážky obžalovaného
H. voči poškodenému X. považoval za preukázané, že obžalovaný H. sa poškodenému X. vyhrážal
zabitím, keďže takéto znenie vyhrážok uviedol samotný obžalovaný H. ešte síce v prípravnom konaní,

takýto obsah vyhrážok tohto obžalovaného voči osobe poškodeného potvrdila aj obžalovaná P., pričom
obžalovaný J. v prvotnej svojej výpovedi síce tvrdil, že obžalovaný H. sa takýmto spôsobom vyhrážal
poškodenémuX.,avšakvrámciďalšejvýpovedivrátanesvojejvýpovedenahlavnompojednávanítakýto
obsah vyhrážok obžalovaného H. poprel. Poškodený X. síce na hlavnom pojednávaní, keď vypovedal s
určitým časovým odstupom po spáchaní skutku tvrdil, že obžalovaný H. sa mu mal vyhrážať podrezaním

a takúto vyhrážku považoval za totožnú vyhrážku ako vyhrážku zabitím. Je však zrejmé, že vzhľadom
na štruktúru osobnosti poškodeného preukázanú znaleckým dokazovaním z odboru psychológie, tento
poškodený nie je schopný pochopiť rozdielnosť obsahu týchto vyhrážok, keďže podľa jeho názoru
dôsledky v prípade uskutočnenia takýchto vyhrážok sú rovnaké.

Pri vyvodení záveru o spolupáchateľstve pri trestnom čine lúpeže pritom nie je rozhodné, aby každý zo
zúčastnených páchateľov použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia, účasť na lúpeži si môžu
uvedení páchatelia rozdeliť aj tak, že zatiaľ čo jeden z páchateľov vykonáva násilie, druhý z páchateľov
tento moment využije na odcudzenie cudzej veci. Pri spolupáchateľstve na tomto trestnom čine sa pritom
nevyžaduje, aby dohoda všetkých páchateľov proti tomu istému predmetu útoku bola výslovná, ba ani

konkludentná, taktiež nie je nutné, aby všetci spolupáchatelia začali útočiť naraz a svojim konaním
napĺňali všetky pojmové znaky žalovaného trestného činu, postačí, ak každý zo spolupáchateľov sa
svojím konaním dopúšťa dielčej činnosti, ktoré vo svojom súhrne napĺňajú všetky znaky žalovaného
trestného činu a postačí aj uzrozumenie páchateľa vstupujúceho do rozbehnutého skutkového deja s
tým, že sleduje ten istý ciel ako už útočiaci páchateľ.

Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade obžalovaný J. ako aj obžalovaná P. využili situáciu,
keď obžalovaný H. použil násilie voči poškodenému X., ktorého prevracal na posteli, na ktorej ležal,
pričom zároveň prehľadával ako jeho ošatenie tak aj samotnú posteľ a zároveň ho prikryl perinou,aby mu zamedzil v akomkoľvek prejave odporu voči páchateľom, pričom poškodený vzhľadom na
svoj vek ako aj okolnosti spáchaného skutku sám vo vzťahu k trom páchateľom ani nemal možnosť
prejaviť odpor a radšej sa plne podrobil vôli obžalovaného H. z dôvodu obáv o svoj život a zdravie.

Obžalovaný J. ako aj obžalovaná P. využívajúc konanie obžalovaného H. brániacemu poškodenému
v akomkoľvek prejave odporu voči zámerom obžalovaných odcudziť mu nejaké veci, mali možnosť
nerušene z domu poškodeného vziať jednotlivé potraviny, ktoré ukladali do tašky, ktorú pridržiaval
obžalovanej P. obžalovaný J..

Pokiaľ ide o odcudzenú finančnú hotovosť, výpovede jednotlivých obžalovaných ako aj samotného
poškodeného X. o hodnote peňažnej sumy, ktorú mali poškodenému vziať obžalovaní, boli výrazne
rozdielne. Obžalovaný H. v prípravnom konaní najprv tvrdil, že poškodenému X. z vrecka nohavíc
odcudzil sumu 70,00 eur, pričom pri svojej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní už uvádzal, že z kabáta
položeného v jednej miestnosti odcudzili eurové mince v hodnote 3,00 eur. Naproti tomu na hlavnom
pojednávaní v súvislej výpovedi zas tento obžalovaný uvádzal, že vo vrecku kabáta poškodeného našiel

10,00 eur, ktoré zobral a po poukázaní na rozpory vo svojich výpovediach v prípravnom konaní a
na hlavnom pojednávaní zas potvrdil svoje tvrdenie z prípravného konania, že tomuto poškodenému
odcudzil sumu 70,00 eur. Obžalovaný J. zas v prípravnom konaní uvádzal, že obžalovaný H. z nohavíc
poškodeného odcudzil nejaké drobné mince a z vnútorného vrecka kabáta, ktorý bol prevesený na
posteli, zobral sumu 70,00 eur, pričom z tejto sumy odovzdal obžalovanej P. sumu 9,00 eur, v neskoršej

svojej výpovedi v prípravnom konaní zas tvrdil, že obžalovaný H. zobral peniaze z bundy či kabáta
poškodeného, avšak vôbec neuviedol ich hodnotu a takisto vypovedal aj pri svojej ďalšej výpovedi v
prípravnom konaní. Obžalovaný J. zas na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný H. z vrecka
kabáta zobral sumu 40, eur, pričom v konaní pred súdom poprel, že by obžalovaný H. prehľadal aj
nohavice poškodeného a zotrval na tom, že obžalovaný H. odcudzil poškodenému X. len sumu 40,

eur. Obžalovaná P. zas v prípravnom konaní najprv uviedla, že obžalovaní H. a J. prehľadávali vrecká
oblečenia poškodeného, ale nevedela sa vyjadriť, či mu títo obžalovaní odcudzili nejakú finančnú
hotovosť. Pri neskoršej svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že nemala vedomosť o tom,
že by obžalovaný H. a obžalovaný J. odcudzili poškodenému X. nejaké peniaze, keďže jej to obaja
obžalovaní nepovedali a až od príslušníkov polície sa dozvedela, že obžalovaní H. a J. mali tomuto

poškodenému ukradnúť sumu 79,00 eur. Na hlavnom pojednávaní táto obžalovaná síce neuviedla
v súvislej výpovedi, že by mala vedomosť o odcudzení nejakých peňazí obžalovaným H. a J., ale
na výslovnú otázku súdu potvrdila svoje vyjadrenie z prípravného konania, že pri páchaní skutku
počula zaštrngotanie mincí a neskôr jej obžalovaný Y. J. povedal, že poškodenému X. vzali 2,00
eurá či 2,50 eurá. V prípravnom konaní táto obžalovaná pritom potvrdila tvrdenie obžalovaného J.,

že obžalovaný H. jej odovzdal sumu 9,00 eur. Poškodený X. zas vypovedal ešte v rámci svojho
trestného oznámenia ako aj pri svojej výpovedi v prípravnom konaní, že pri predmetnom skutku mu
z nohavíc prevesených v blízkosti jeho postele zmizla suma 70, eur, Oproti tomu tento poškodený
už na hlavnom pojednávaní tvrdil, že páchatelia mu ukradli sumu 100, eur, ktorú mal uloženú v
peňaženke vo vrecku nohavíc a zo stola mu odcudzili voľne položenú sumu 70, eur. Pri poukázaní

súdom na takýto zásadný rozpor pokiaľ ide o množstvo odcudzených peňazí tento poškodený uviedol,
že obžalovaní mu ukradli sumu približne okolo 200,00 eur. Na základe takýchto výrazných rozporností
vo výpovediach nielen samotného poškodeného ale aj vzhľadom na vnútorné rozpory vo výpovediach
jednotlivých obžalovaných ako aj kvôli rozporom v ich výpovediach navzájom, súd oprel svoj záver
o hodnote odcudzenej finančnej hotovosti v prejednávanom skutku o prvotnú výpoveď poškodeného

X. v prípravnom konaní, keďže takúto hodnotu odcudzených peňazí uvádzali vo svojich prvotných
výpovediach obaja obžalovaní H. a J., pričom je zrejmé, že obžalovaná P. sa aktívne nezúčastnila
na prehľadávaní oblečenia poškodeného X., z ktorého mal obžalovaný H. podľa prvotných výpovedí
obžalovaných v prípravnom konaní odcudziť finančnú hotovosť. Z týchto dôvodov tak súd ustálil hodnotu
odcudzenej finančnej hotovosti poškodenému X. na sumu 70, eur.

Obžalovaní tak vyššie opísaným konaním po objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona tým, že použili násilie v podobe prikrytia perinou poškodeného
X. obžalovaným H. ako aj jeho hrozbou bezprostredného násilia v podobe hrozby zabitím, v úmysle
zmocnenia sa jedla ako aj peňažnej hotovosti. Obžalovaní sa vyššie uvedeného konania pritom dopustili

voči osobe vyššieho veku a tým naplnili aj kvalifikovanú skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 2 písm. d) Tr. zákona. Keďže dokazovaním vykonaním v konaní pred súdom sa nepodarilo
jednoznačne preukázať, že by obžalovaný H. pri uvedenom násilnom konaní voči poškodenému použil
nôž ako zbraň, nebolo možné konanie obžalovaných posúdiť aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstatypodľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zákona a teda, že by sa tohto konania dopustili závažnejším spôsobom.
Obžalovaní zároveň spáchali aj zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a),
písm.c),ods.3písm.a)Tr.zákonatým,ženeoprávnenevniklidoobydliainého,spáchaličinzávažnejším

spôsobom konania a to násilím, zároveň s dvoma osobami a pritom išlo o obydlie osoby vyššieho veku,
o čom mali vopred vedomosť, teda chránenej osoby. Obžalovaní sa vyššie uvedených trestných činov
dopustili vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaných v prípade tohto skutku bola daná minimálne vo forme

nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, keďže obžalovaní vedeli, že svojim konaním
môžu porušiť alebo ohroziť osobnú slobodu, majetok ako aj domovú slobodu poškodeného a pre prípad,
že takéto porušenie lebo ohrozenie spôsobia, boli s tým uzrozumení.

Obžalovaní sa skutkov dopustili ako trestne zodpovedné subjekty.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa ( § 34 ods. 4 Trestného zákona )

Podľa odpisu registra trestov obžalovaný T. H. bol v minulosti 15 krát súdne trestaný a to prevažne za

majetkovú trestnú činnosť, za násilnú trestnú činnosť ako aj za marenie výkonu úradného rozhodnutia.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bol tento obžalovaný 13 krát priestupkovo postihnutý za
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, za priestupky proti verejnému poriadku a za priestupky
proti majetku. Podľa správy z miesta trvalého bydliska sa v tomto bydlisku nezdržiava a jeho osobné
a majetkové pomery im nie sú známe. Podľa vyjadrenia obce P. sa tento obžalovaný zdržiava v tejto

obci u svojej sestry a dopúšťa sa krádeží. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská
Bystrica mal súd za preukázané, že obžalovaný má vystupovanie a správanie na požadovanej úrovni,
príkazy a nariadenia väzenského personálu plní a rešpektuje bez výhrad. Disciplinárne potrestaný ani
odmenený dosiaľ nebol.

Z odpisu registra trestov ako aj z pripojených spisov tunajšieho súdu súd zistil, že tento obžalovaný
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30.12.2014, č.k.
10T/43/2014-561, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 27.02.2015 a ktorý nadobudol právoplatnosť
u tohto obžalovaného dňa 10.03.2015 a to pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaných formou spolupáchateľstva
podľa§20Trestnéhozákona,začomuboluloženýnepodmienečnýúhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní
jedného roka so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Ďalším trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 07.01.2015 č.k. 12T/242/2014-116, ktorý mu bol
doručený dňa 17.01.2015 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.02.2015, bol obžalovaný odsúdený

totožnezaprečinkrádežepodľa§212ods.2písm.f)Trestnéhozákonaspáchanývjednočinnomsúbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený
nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní siedmich mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Keďže skutkov uvedených vo výrokovej
časti tohto rozsudku sa mal obžalovaný dopustiť v dňoch 26.12.2014, 09.01.2015 a 10.01.2015 a teda

k ich spáchaniu došlo ešte predtým ako mu boli doručené vyššie uvedené trestné rozkazy tunajšieho
súdu sp. zn. 12T/242/2014 a sp. zn. 10T/43/2014, bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest
odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona.

Rozhodnutím predchádzajúcim vyššie uvedeným trestným rozkazom tunajšieho súdu, vo vzťahu ku
ktorým súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody, bol rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 12T/75/2010 zo dňa 23.06.2010, ktorý v uvedený deň aj nadobudol právoplatnosť a to za zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Keďže obžalovaný sa v predmetnej trestnej veci opätovne
dopustil zločinu a to totožného ako v prípade vyššie uvedeného odsúdenia Okresným súdom Vranov nad

Topľou sp. zn. 12T/75/2010, bolo potrebné tomuto obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody
s aplikáciou ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona. Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného
zákona možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 7 rokov do 12
rokov. Po použití ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona ako aj ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona v spojenís § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona tak bolo potrené obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody v
rozpätí od 9 rokov a 6 mesiacov do 16 rokov. Vzhľadom na znenie ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona, pri zistení
prevahy priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami v prípade tohto obžalovaného, súd už

neaplikoval ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona.

S prihliadnutím na skutočnosť, že uvedený obžalovaný v prevažnej miere vykonával násilie voči
poškodenému X. v prípade skutku 1/ rozsudku ako aj skutočnosť, že prvotný nápad vykradnúť tohto
poškodeného vzišiel od neho, pričom sa v prejednávanej trestnej veci dopustil až troch skutkov, s

prihliadnutím aj na početné predchádzajúce odsúdenia oproti ostatným spolupáchateľom, dospel súd k
záveru, že tomuto obžalovanému je potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody nad takto ustálenou
dolnou hranicou trestnej sadzby. Uvedenému obžalovanému by tak bolo potrebné vzhľadom na vyššie
uvedené faktory a to predchádzajúce početné odsúdenia ako aj iniciátorstvo pri spáchaní jednotlivých
skutkov rozsudku ukladať súhrnný trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby. Vzhľadom však
na úpravu uvedenej dolnej trestnej sadzby súd dospel k záveru, že táto je dostačujúca a teda za

primeraný považoval súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 9 mesiacov. Vzhľadom na
ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody, súd zrušil predchádzajúce rozhodnutia tunajšieho súdu
tohto obžalovaného pod sp. zn. 10T/43/2014 a sp.zn. 12T/242/2014.

Keďže tento obžalovaný v posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu

odňatia slobody, súd ho v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon tohto
trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V zmysle podanej správy z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove
sa obžalovaný Y. J. počas výkonu väzby správal slušne a disciplinovane, pričom disciplinárne odmenený

ani potrestaný doposiaľ nebol. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov sa obžalovaný J. dopustil
ôsmich priestupkov a to proti občianskemu spolunažívaniu, proti verejnému poriadku a proti majetku.

Z odpisu registra trestov tohto obžalovaného súd zistil, že bol v minulosti trikrát súdne trestaný.
Poslednýkrát bol tento obžalovaný odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 10T/8/2015-63 zo

dňa 04.05.2015, ktorým bol obžalovanému doručený dňa 27.05.2015 a ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 05.06.2015 a to za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona. Uvedeným rozhodnutím
bolo obžalovanému upustené od uloženia súhrnného trestu, keďže trest uložený obžalovanému
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12T/147/2014 zo dňa 28.07.2014 súd považoval za dostatočný.
Predtým bol obžalovaný odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10T/102/2014 zo dňa 26.11.2014,

ktorým bola schválená dohoda o vine a treste a to za pokračovací zločin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 2 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnou
dobou v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov do 26.05.2017. Okrem uvedených odsúdení bol obžalovaný

odsúdený ešte trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 28.07.2014 sp. zn. 12T/147/2014 za prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu
s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f ) Tr. zákona ako aj za prečin krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Keďže skutkov

v predmetnej trestnej veci sa mal obžalovaný dopustiť v dňoch 09.01.2015 a 10.01.2015, teda pred
doručením trestných rozkazov tunajšieho súdu sp. zn. 10T/8/2015 a 12T/147/2014, bolo mu potrebné
vo vzťahu k výrokom o treste vo vyššie uvedených rozhodnutiach ukladať súhrnný trest odňatia slobody
podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona v nadväznosti na § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Keďže odsúdením tunajšieho súdu sp. zn. 10T/102/2014 zo dňa 26.11.2014 predchádzajúcim súdnym
odsúdeniam tunajšieho súdu sp. zn. 12T/147/20147 a sp. zn. 10T/8/2015, vo vzťahu ku ktorým súd
ukladal súhrnný trest odňatia slobody, bol obžalovaný J. odsúdený za pokračovací zločin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona ako aj za prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a), písm. f) Trestného zákona a teda týmto rozhodnutím bol takisto ako v prejednávanej

trestnej veci uznaný za vinného zo zločinu, bolo potrebné pri ukladaní trestu tomuto obžalovanému
postupovať v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona, keďže opätovne spáchal zločin. Treba
poukázať aj na skutočnosť, že obžalovaný sa oboch prejednávaných skutkov dopustil počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 10T/102/2014 a to v podstate na začiatku plynutia skúšobnej doby, ktorá mu začala plynúť dňa
26.11.2014.

Pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest
odňatia slobody v trvaní od 7 rokov do 12 rokov. Po úprave trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 38
ods. 5 Trestného zákona ako aj ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona tak
bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 9 rokov a 6 mesiacov
do 16 rokov. Vzhľadom na znenie ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona, pri zistenej prevahe priťažujúcich okolností

nad poľahčujúcimi okolnosťami v prípade tohto obžalovaného, súd už neaplikoval ust. § 38 ods. 4 Tr.
zákona.

Keďže tento obžalovaný bol oproti obžalovanému H. pred odsúdeniami, vo vzťahu ku ktorým súd
ukladal súhrnný trest odňatia slobody, trestne postihnutý iba raz, prihliadajúc aj na mieru jeho aktivity v
prejednávaných veciach, súd dospel k záveru, že na jeho nápravu je postačujúci súhrnný trest odňatia

slobody na samej spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Súd zohľadnil, že upravená dolná
hranica trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 od. 5 Tr. zákona je postačujúca a že vzhľadom na mieru
narušenia tohto obžalovaného jej ďalšie zvyšovanie nie je potrebné. Z uvedených dôvodov preto súd
tomuto obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov. Zároveň súd
zrušil výroky o treste v predchádzajúcich rozhodnutiach tunajšieho súdu sp. zn. 10T/8/2015 ako aj sp.

zn. 12T/147/2014.

Uvedený obžalovaný nebol v posledných 10. rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, súd ho preto v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon
tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

ObžalovanáY.P.jepodľasprávyzmiestatrvaléhobydliskanezamestnaná,poberárodičovskýpríspevok
ajeslobodnoumatkoujednejdcéry,sktoroužijevspoločnejdomácnostismatkouadvomasúrodencami
v zlých sociálnych podmienkach. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov táto obžalovaná bola
v minulosti šesťkrát priestupkovo postihnutá za priestupky proti verejnému poriadku, za porušenie

povinnosti chrániť občiansky preukaz pred zničením, poškodením, stratou, odcudzením a zneužitím ako
aj za priestupok proti majetku.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že táto obžalovaná bola v minulosti súdne trestaná jedenkrát a to za
zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 Tr. zákona, za čo jej

bol uložený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/123/2009 zo dňa 07.10.2009,
právoplatný toho istého dňa, trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého jej bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov do 07.10.2011. Uvedené odsúdenie obžalovanej je už
zahladené.

V prípade tejto obžalovanej súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a
ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Keďže obžalovaná sa dopustila dvoch
trestných činov, v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného
zákona, jej bolo potrebné ukladať úhrnný trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby pri
zločinelúpežepodľa§188ods.2Trestnéhozákona.Podľatohtoustanoveniamožnopáchateľovizločinu

lúpeže uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 7 rokov do 12 rokov.

S prihliadnutím na aktivitu obžalovanej pri spáchaní tohto trestného činu, keďže táto zaviedla ostatných
obžalovaných do rodinného domu poškodeného X., vzhľadom na skutočnosť, že táto obžalovaná bola
doposiaľ trestne stíhaná len jedenkrát a toto odsúdenie je už zahladené, pričom táto obžalovaná má v

starostlivosti aj maloletú dcéru, súd dospel k záveru, že na jej nápravu je postačujúci úhrnný trest odňatia
slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Z uvedeného dôvodu tak súd tejto obžalovanej uložil
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Obžalovaná P. pred spáchaním skutku uvedeného v bode 1/ rozsudku nebola vo výkone trestu odňatia

slobody, preto ju súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ).Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V prípade skutku 1/ tohto rozsudku si poškodený T. X. v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške 70,- Eur. Na hlavnom pojednávaní síce najprv vypovedal, že obžalovaní mu odcudzili
sumu 170, eur, neskôr uviedol, že sumu približne 200,00 eur, na druhej strane takto svojej zmenenej
výpovedi neupravil svoj nárok na náhradu škody, ktorý si uplatnil v prípravnom konaní. Podľa odborného
vyjadrenia k hodnote odcudzených potravín tohto poškodeného, táto hodnota dosiahla sumu 6,86 Eur,

pričom hodnota rozbitej sklenenej výplne okna predstavovala sumu 50,- Eur. V konaní pred súdom bolo
vykonaným dokazovaním zas preukázané, že obžalovaní tomuto poškodenému mali odcudziť sumu 70,-
Eur. Keďže poškodený X. si ešte v prípravnom konaní uplatnil len nárok na náhradu škody pozostávajúci
z hodnoty odcudzených peňazí, súd mu priznal takýto nárok v ním uplatnenej výške 70,- Eur. Na náhradu
tejto škody zaviazal všetkých troch obžalovaných spoločne a nerozdielne.

Pokiaľ ide o poškodeného L. v prípade skutku 2/ rozsudku, tak tento poškodený si uplatnil nárok na
náhraduškodyvovýške300,-Eur.Vykonanýmdokazovanímeštevprípravnomkonaníbolopreukázané,
že obžalovaný H. a J. tomuto poškodenému ukradli finančnú hotovosť vo výške 280,- Eur a odborným
vyjadrením bolo ustálené, že hodnota rozbitej sklenej výplne okna dosiahla hodnotu 50,- Eur. Vzhľadom
na to, že tento poškodený si uplatnil len nárok na náhradu škody vo výške 300,- Eur bol mu súdom

priznaný ním uplatnený nárok na náhradu škody a na náhradu tejto škody zaviazal oboch vyššie
uvedených obžalovaných spoločne a nerozdielne.

Poškodená X. s.r.o. si nárok na náhradu škody v prípravnom konaní neuplatnila, keďže jej odcudzený
tvarohový závin bol vrátený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.