Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Kubiš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/55/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212898
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417212898.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo
vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovPolyfunkčnýdomXX,sosídlomXXX.8,84103Bratislava,IČO:
42 266 173, zastúpený Advokátska kancelária SOWA s.r.o., so sídlom Beblavého 8, 811 01 Bratislava,
IČO: 50 720 422, proti žalovanému: Slovenská republika zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej
Republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 2 006,40 eura, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 970,02 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1 970,02 eura od 07.09.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,36 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.10.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2
006,40 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že pri policajnom zásahu národnej kriminálnej
agentúry vykonanom dňa 14.06.2016 v bytovom dome vo vchode na R. námestí XX v P. IV, boli
poškodené troje požiarne dvere nachádzajúce sa v spoločných priestoroch na prvom, druhom a treťom
poschodí, čím bola vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome spôsobená škoda v
celkovej výške 2 006,40 eura. Žalobca mal za to, že predmetná škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom príslušníkov Policajného zboru. Poukázal na to, že policajná akcia mala byť v zmysle
tvrdenia žalovaného vykonaná na základe § 103 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov - vstup do obydlia za účelom zadržania a predvedenia obvineného. Obvinený
obýval byt na druhom poschodí bytového domu, pričom pri policajnom zásahu došlo z dôvodu omylu
na strane príslušníkov Policajného zboru k poškodeniu až troch požiarnych dverí, a to na prvom,
druhom a treťom poschodí. Celkom zbytočne boli teda vylomené minimálne dvoje požiarne dvere
nachádzajúce sa na prvom a treťom poschodí, ktoré nebolo v žiadnom prípade potrebné otvoriť, aby sa
príslušníci Policajného zboru dostali do obydlia obvineného na druhom poschodí. Poukázal tiež na to,
že pri opakovanom zásahu Policajného zboru zo dňa 28.06.2017, za účelom zadržania a predvedenia
rovnakej osoby, nedošlo k žiadnej škode na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, t.j.
ani na požiarnych dverách na druhom poschodí. Uviedol, že výška uplatňovanej škody zodpovedá
výške skutočnej škody zapríčinenej opravou dverí nachádzajúcich sa v spoločných priestoroch bytového
domu, poškodených príslušníkmi Policajného zboru. Ďalej poukázal na to, že žalobca si nárok na
náhradu škody uplatnil u žalovaného v rámci predbežného prerokovania v zmysle § 15 a nasl. zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to prostredníctvom listu zo dňa04.07.2016 (pred opravou dverí - s jej cenovým odhadom) a následne 10.10.2016 (po oprave dverí - s
už priloženou faktúrou za opravu). Žalovaný však uplatnený nárok odmietol.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že vstup do bytového domu bol vykonaný
podľa ustanovenia § 103 Trestného poriadku, pričom boli naplnené zákonom ustanovené predpoklady
pre vstup do obydlia, t.j. vec nezniesla odklad a z dôvodu zadržania a predvedenia obvinenej osoby.
Účel zásahu bol naplnený, nakoľko došlo k zadržaniu obvineného a zaisteniu zbraní, ktoré sa v byte
obvineného nachádzali, pričom nebolo možné využiť iné prostriedky na jeho zadržanie. Čo sa týka
samotného policajného zásahu, príslušníci Policajného zboru po príchode na miesto zásahu zistili, že
vo vstupnej chodbe sa nachádzajú plastové dvere, ktoré boli uzamknuté, pri ich prekonaní došlo k ich
poškodeniu. Následne sa príslušníci Policajného zboru riadili označením poschodí v súlade so zápisom
na LV č. XXXX, podľa ktorého sa mala hľadaná osoba zdržiavať v byte č. 12 na 3. poschodí bytového
domu. Po prekonaní požiarnych dverí, vedúcich na toto poschodie bolo zistené, že byt sa nachádza
na 2. poschodí, pričom zásah bol následne dokončený v priestoroch tohto bytu. Z tohto dôvodu došlo
k poškodeniu uvedených dverí. Keďže zásah bol uskutočnený v súlade so zákonom, mal za to, že nie
je naplnený ani prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..
Čo sa týka uplatnenej výšky škody, mal za to, že poškodení si uvedenú škodu môžu uplatniť v trestnom
konaní voči obvinenému.
3. Žalobca poukázal na to, že policajným zásahom zo dňa 14.06.2016 došlo podľa všetkého k
poškodeniu protipožiarnych dverí aj na 1. poschodí predmetného bytového domu. Poškodenie týchto
dverí nemožno v žiadnom prípade odôvodniť číslovaním uvedeným na liste vlastníctva č. XXXX a
poškodením týchto dverí došlo nad nevyhnutnú mieru k zásahu do práva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v predmetnom bytovom dome vlastniť majetok, a teda k porušeniu ustanovení Trestného
poriadku. Poukázal na to, že škodu spôsobenú na plastových dverách vo vstupnej chodbe si neuplatňuje
z dôvodu, že tieto plastové dvere boli čiastočne poškodené už pred policajným zásahom. Odôvodnenie
poškodenia dverí na 3. poschodí (z dôvodu číslovania uvedenom na liste vlastníctva č. XXXX) nie
je možné považovať za dostatočné. Uviedol, že z dôvodu nerovného povrchu má predmetný bytový
dom z jednej strany o jedno poschodie nad zemou viac ako zo strany druhej. Vchod do predmetného
bytového domu je preto z jednej strany z -1. poschodia a následne sa na prízemí nachádzajú nebytové
priestory a od 1. do 7. poschodia sa nachádzajú byty. Na liste vlastníctva je číslovanie vedené z pohľadu
nižšie položenej strany, t.j. vchod z danej strany je na prízemí, nebytové priestory na 1. poschodí a
byty od 2. do 8. poschodia. Mal za to, že ak by si príslušníci Policajného zboru dôkladne prezreli
list vlastníctva a bytový dom, resp. aspoň jeho fotografiu, nemohlo by dôjsť k omylu na ich strane,
a teda k poškodeniu protipožiarnych dverí na 3. poschodí. Poukázal tiež na to, že toto nebol prvý
zásah príslušníkov Policajného zboru v predmetnom bytovom dome, keďže dňa 15.11.2011 bola v
bytovom dome uskutočnená policajná akcia s názvom Rambo, v rámci ktorej došlo taktiež k poškodeniu
dverí v spoločných priestoroch. Uviedol tiež, že aj poškodenie dverí na 2. poschodí predstavovalo nad
nevyhnutnú mieru zásah do práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom
dome vlastniť majetok, nakoľko sa predmetné protipožiarne dvere vedúce k bytu v ktorom sa mal
nachádzať obvinený dali prekonať spôsobom, ktorý by neviedol k ich poškodeniu, čo potvrdzuje tá
skutočnosť, že pri opakovanom zásahu príslušníkov Policajného zboru zo dňa 28.06.2017 nedošlo k
žiadnej škode na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, t.j. ani na protipožiarnych dverách
na 2. poschodí. Išlo pritom o zásah na rovnakom mieste za účelom zadržania a predvedenia rovnakej
osoby.
4. Žalovaný poukázal na to, že v listoch vlastníctva bývajú odlišné zapísané údaje o poschodiach a
podlažiach, pričom aj táto skutočnosť môže spôsobiť omyl pri zisťovaní a lokalizácii bytového priestoru,
v ktorom má byť zásah vykonaný. Naďalej mal za to, že žalobca si mal náhradu škody uplatniť v trestnom
konaní od zadržanej osoby.
5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
5.1. Pri policajnom zásahu národnej kriminálnej agentúry vykonanom dňa 14.06.2016 v bytovom dome
vo vchode na R. námestí XX v P. za účelom zadržania a predvedenia obvinenej osoby došlo zo strany
príslušníkov Policajného zboru k poškodeniu protipožiarnych dverí nachádzajúcich sa v spoločných
priestoroch bytového domu na 2. a 3. poschodí. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, navyše to
vyplýva aj zo zápisnice o vykonaní vstupu do obydlia obvineného zo dňa 14.06.2016 (č.l. 73 spisu) aúradného záznamu zo dňa 14.06.2016 (č.l. 72 spisu). Listami zo dňa 04.07.2016 (č.l. 18-19 spisu) a
10.10.2016 (23-24 spisu) si žalobca od žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1 892 +
DPH, resp. 2 006,40 eura s DPH za poškodenie troch požiarnych dverí v bytovom dome v dôsledku
policajného zásahu zo dňa 14.06.2016. Listami zo dňa 07.09.2016 (č.l. 21-22 spisu) a 10.11.2016
(č.l. 29 spisu) žalovaný v rámci predbežného prerokovania nároku oznámil žalobcovi, že jeho nárok
odmieta ako nedôvodný. Faktúrou č. FV2016119 zo dňa 23.09.2016 (č.l. 16 spisu) spoločnosť Q., s.r.o.
fakturovala žalobcovi za opravu 3 ks požiarnych dverí sumu 2 006,40 eura s DPH. Z výpisu z účtu
žalobcu (č.l. 17 spisu) súd zistil, že žalobca sumu 2006,40 eura označenej spoločnosti uhradil. Z cenovej
ponuky spoločnosti KORIGO, s.r.o. (č.l. 20 spisu) súd zistil, že cena za opravu 2 ks požiarnych dverí
predstavovala 1 740 eur a cena za opravu 1 ks požiarnych dverí predstavovala 32 eur, cena za dopravu
120 eur, spolu 1 892 eur. Medzi stranami nebolo sporné (žalovaný to žiadnym spôsobom nerozporoval),
že pri opakovanom zásahu príslušníkov Policajného zboru zo dňa 28.06.2017 na rovnakom mieste
za účelom zadržania a predvedenia rovnakej osoby nedošlo k žiadnej škode na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu, t.j. ani na požiarnych dverách na 2. poschodí. Medzi stranami tiež
nebolo sporné, že dňa 15.11.2011 bol v rovnakom bytovom dome vo vchode na R. námestí XX v P.
vykonaný policajný zásah pod názvom I., čo navyše vyplýva aj z listu žalovaného zo dňa 17.02.2012 (č.l.
80-81 spisu), ktorým odmietol obdobný nárok na náhradu škody uplatnený predchádzajúcim správcom
bytového domu.
6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
6.1. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
6.2. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
6.3. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z.
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný
orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí
do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu,
ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného
predpisu.
6.4. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)
a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .
6.5. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
6.6. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11 .6.7. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
6.8. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.1a) .
6.9. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku
podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom .
6.10. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „O.z.“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.
6.11. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6.12. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
7. Z predložených listinných dôkazov ako aj zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné,
mal súd za preukázané, že pri policajnom zásahu národnej kriminálnej agentúry vykonanom dňa
14.06.2016 v bytovom dome vo vchode na XX Y. za účelom zadržania a predvedenia obvinenej
osoby došlo zo strany príslušníkov Policajného zboru k poškodeniu požiarnych dverí nachádzajúcich
sa v spoločných priestoroch bytového domu na 2. a 3. poschodí. Medzi stranami bolo sporné, či
pri uvedenom policajnom zásahu došlo k poškodeniu požiarnych dverí aj na 1. poschodí bytového
domu. V úradnom zázname zo dňa 14.06.2016 sa uvádza, že počas výkonu vstupu do obydlia došlo k
poškodeniu dverí na 3. a 2. poschodí. Poškodenie požiarnych dverí na 1. poschodí sa v ňom neuvádza
a žalovaný sám uviedol, že o poškodení týchto dverí nemá žiadnu vedomosť. Žalobca v tejto súvislosti
poukazoval na fotodokumentáciu priloženú k žalobe, na ktorej sú zachytené požiarne dvere na 1.,
2. a 3. pochodí. K tomu súd uvádza, že z predmetnej fotodokumentácie nie je možné jednoznačne
ustáliť, či boli poškodené požiarne dvere aj na 1. poschodí. Pri detailných záberoch na jednotlivé
poškodenia dverí nie je možné zistiť, ku ktorým dverám sa jednotlivé poškodenia viažu (na ktorých
dverách boli ktoré konkrétne poškodenia spôsobené), pričom ani argument žalobcu na pojednávaní
konanom dňa 13.11.2018, že skutočnosť, že poškodenie dverí na 1. poschodí sa neuvádza v úradnom
záznameešteneznamená,ženemohlodôjsťkichpoškodeniu,pričomtietodverenebolipoškodenépred
zásahom polície, nepovažoval súd za dostatočný na preukázanie poškodenia požiarnych dverí na 1.
poschodí práve v dôsledku policajného zásahu zo dňa 14.06.2016. V tejto súvislosti zaťažovalo dôkazné
bremeno preukázania uvedenej skutočnosti žalobcu, ktorý ju však jednoznačným, resp. bez pochybností
nevyvolávajúcim spôsobom nepreukázal. Ani skutočnosť, že vo faktúre za opravu dverí č. FV2016119
zo dňa 23.09.2016 sa uvádzajú 3 ks požiarnych dverí nepreukazuje, že poškodenie požiarnych dverí na
1. poschodí bolo spôsobené v dôsledku policajného zásahu zo dňa 14.06.2016. Súd preto vychádzal
z toho, že pri policajnom zásahu zo dňa 14.06.2016 došlo zo strany príslušníkov Policajného zboru k
poškodeniu požiarnych dverí nachádzajúcich sa v spoločných priestoroch bytového domu na 2. a 3.
poschodí. Pokiaľ ide o výšku škody súd vychádzal z cenovej ponuky spoločnosti X., v zmysle ktorej
cena za opravu 2 ks požiarnych dverí predstavovala 1 740 eur a cena za opravu 1 ks požiarnych dverí
predstavovala 32 eur. Keďže tvrdenie žalobcu (na pojednávaní konanom dňa 13.11.2018), že pri prvej
položke, kde sú uvedené 2 ks dverí, sa jedná o dvere na 2. a 3. poschodí, pričom cena je uvedená bez
DPH a pri druhej položke, kde sa uvádza 1 ks dverí, ide o dvere na 1. poschodí, ktoré boli poškodené vmenšej miere ako tie na 2. a 3. poschodí, nebolo zo strany žalovaného rozporované, súd z tohto tvrdenia
vychádzal. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že cena uvedená v cenovej ponuke nezodpovedá cene vo
faktúre, a preto nebola dostatočným spôsobom preukázaná výška škody na dverách na 2. a 3. poschodí,
súd uvádza, že nakoľko cena za opravu požiarnych dverí uvedená vo faktúre č. FV2016119 (na základe
ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok v konaní) je nižšia ako cena uvedená v cenovej ponuke (čo je
v prospech žalovaného), pričom žalobca dostatočne odôvodnil rozdiel v cene (v konečnom dôsledku v
prospech žalovaného) poskytnutou zľavou zo strany spoločnosti Q., s.r.o. (na pojednávaní konanom
dňa 13.11.2018), súd predmetnú námietku žalovaného nepovažoval za dôvodnú. Súd stanovil výšku
škody na požiarnych dverách na 2. a 3. poschodí na sumu 1 970,02 eura, pričom postupoval tak, že
cenu za opravu požiarnych dverí na 2. a 3. uvedenú v cenovej ponuke vo výške 1 740 eur zvýšil o
DPH, čo predstavuje 2 088 eur a od tejto sumy odpočítal výšku zľavy za opravu poskytnutú žalobcovi
spoločnosťou Q., s.r.o. v sadzbe 5,65 %, čo predstavuje konečnú sumu za opravu požiarnych dverí na
2. a 3. vo výške 1 970,02 eura. Výšku zľavy za opravu súd vypočítal tak, že celkovú sumu za opravu 3
ks požiarnych dverí (na 1., 2. a 3. poschodí) podľa cenovej ponuky vo výške 1 772 eura zvýšil o DPH,
čo predstavuje 2 126,40 eura a od tejto sumy odpočítal celkovú sumu za opravu 3 ks požiarnych dverí
uvedenú vo faktúre č. FV2016119 vo výške 2 006,40 eura, čo predstavuje 120 eur. Uvedený rozdiel
predstavuje v percentuálnom vyjadrení po zaokrúhlení 5,65 % (120 : 2126,40 x 100).
8. Pri policajnom zásahu dňa 14.06.2016 v bytovom dome vo vchode na R. námestí XX v P., pri ktorom
došlo zo strany príslušníkov Policajného zboru k poškodeniu požiarnych dverí nachádzajúcich sa v
spoločných priestoroch bytového domu na 2. a 3. poschodí, došlo k nesprávnemu úradnému postupu
v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Čo sa týka požiarnych dverí na 3. poschodí, v konaní
nebolo sporné, že k ich poškodeniu zo strany príslušníkov Policajného zboru došlo v dôsledku ich
omylu v číslovaní jednotlivých poschodí bytového domu, keď osoba, ktorú mienili zadržať, bývala na
druhom poschodí a nie na treťom poschodí. Obranu žalovaného, že príslušníci Policajného zboru sa
riadili označením poschodí v súlade so zápisom na LV č. XXXX, vyhodnotil súd ako nedostatočnú,
keď bolo predovšetkým zodpovednosťou zasahujúceho orgánu, aby si dostatočne preveril pomery na
mieste samom ešte pred samotným zásahom. To platí o to viac, že nešlo o prvý zásah príslušníkov
Policajného zboru v predmetnom bytovom dome, keďže dňa 15.11.2011 bola v rovnakom bytovom dome
uskutočnená policajná akcia s názvom I.. Omyl zasahujúceho orgánu v číslovaní jednotlivých poschodí
nemôže ísť na úkor jednotlivých vlastníkov bytového domu, ktorý policajný zásah nijako nevyvolali a
ktorých majetok bol v dôsledku tohto omylu poškodený. Pokiaľ ide o poškodenie požiarnych dverí na
2. poschodí, žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo bolo nevyhnutné ich poškodenie na
úspešné vykonanie policajného zásahu. Namiesto toho, aby žalovaný uviedol relevantné skutkové
tvrdenia odôvodňujúce nevyhnutnosť poškodenia požiarnych dverí, obmedzil sa na konštatáciu, že
nevyhnutnosť zásahu a jeho rozsahu nie je oprávnený posudzovať súd v civilnom konaní, ale iba orgán,
ktorý rozhodol o vykonaní tohto zásahu. S uvedeným sa súd nestotožňuje, keď práve súd v civilnom
konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je jediný oprávnený posudzovať splnenie
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona, z ktorých jedným z predpokladov
je aj nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 uvedeného zákona. Za takýto nesprávny úradný
postup sa podľa uvedeného ustanovenia považuje aj iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb, čím sa rozumie zásah nad rámec zákona, resp. zásah
nad mieru nevyhnutnú k dosiahnutiu účelu zákona. V podmienkach posudzovaného prípadu bol týmto
zákonom Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z.z.), ktorý v § 2 ods. 2 ustanovuje, že do základných
práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na
dosiahnutieúčelutrestnéhokonania,pričomtrebarešpektovaťdôstojnosťosôbaichsúkromie.Boloteda
na žalovanom, aby tvrdil a preukázal, že na dosiahnutie účelu policajného zásahu zo dňa 14.06.2016
(zadržanie obvineného) bolo nevyhnutné poškodenie požiarnych dverí na 2. poschodí bytového domu.
Uvedené si však žalovaný nesplnil, keď ani netvrdil ani nepreukázal, prečo bolo nevyhnutné poškodenie
týchto dverí na úspešné vykonanie zásahu. Proti uvedenému záveru (že na úspešné vykonanie zásahu
bolo nevyhnutné poškodenie požiarnych dverí) svedčí aj tá skutočnosť, že pri opakovanom zásahu
Policajného zboru zo dňa 28.06.2017, za účelom zadržania a predvedenia rovnakej osoby, nedošlo k
žiadnej škode na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, t.j. ani na požiarnych dverách na
2. poschodí. Ani k uvedenému sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril.
9. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že pri policajnom zásahu zo dňa 14.06.2016 došlo k nesprávnemu
úradnému postupu príslušníkov Policajného zboru (ktorých výkon verejnej moci patrí do pôsobnosti
žalovaného, čím bola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/zákonač.514/2003Z.z.),atokzásahudovlastníckehoprávajednotlivýchvlastníkovbytovanebytových
priestorov v bytovom dome vo vchode na R. námestí XX v P., keď došlo zo strany príslušníkov
Policajného zboru k poškodeniu požiarnych dverí nachádzajúcich sa v spoločných priestoroch bytového
domu na 2. a 3. poschodí nad mieru nevyhnutnú k dosiahnutiu účelu tohto zásahu. Tým bol splnený
prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
Druhým predpokladom bola existencia škody, ktorá v tomto prípade predstavovala náklady na opravu
poškodených požiarnych dverí na 2. a 3. poschodí vo výške 1 970,02 eura. Posledným predpokladom
bolapríčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomaškodou.Ajtentopredpokladbolsplnený,
keď je zrejmé, že bez nesprávneho úradného postupu príslušníkov Policajného zboru by ku škode na
majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vo vchode na R. námestí 10 v P.
nedošlo. Zároveň bol splnený aj predpoklad uplatnenia nároku na náhradu škody v rámci predbežného
prerokovania nároku podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zo strany žalobcu.
10. Keďže boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, súd
mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 970,02 eura spolu s úrokmi z omeškania (keďže žalovaný
sa dostal so zaplatením uvedenej sumy do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, t.j. vo výške 5 % ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č.
87/1995 Z.z.), a to v súlade s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. odo dňa oznámenia žalovaného (listom
zo dňa 07.09.2016), že neuspokojí nárok žalobcu na náhradu škody v rámci predbežného prerokovania
nároku.
11. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že poškodení si škodu mohli uplatniť v trestnom konaní voči
obvinenému, súd len v stručnosti uvádza, že žalobca nemal postavenie poškodeného v zmysle § 46
Trestného poriadku (Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená
majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva
alebo slobody.), keďže žalobcovi nebola škoda spôsobená trestným činom obvineného (resp. zadržanej
osoby), ale nesprávnym úradným postupom príslušníkov Policajného zboru pri vykonávaní policajného
zásahu.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262
ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech, a to v rozsahu 98,18% uplatneného nároku
(vypočítaný ako rozdiel medzi uplatneným nárokom - suma 2 006,40 eura, úroky z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 2 006,40 eura od 07.09.2016 do vyhlásenia rozsudku /vyčíslené na sumu 219,32 eura/,
a priznaným nárokom - suma 1 970,02 eura, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 970,02
eura od 07.09.2016 do vyhlásenia rozsudku /vyčíslené na sumu 215,35 eura/). Žalovaný mal potom
úspech v rozsahu 1,82 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, súd priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,36 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.