Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316208126
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316208126.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu E-VO, s.r.o., Bajkalská
19B, Bratislava, IČO: 47 197 331, práv. zast. JUDr. Petrom Škriečkom, advokátom, Zámocká 18,
Bratislava, proti žalovanému Automobilové opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a.s.,
Sklabinská 20, Bratislava, IČO: 44 855 206, práv. zast. Okenica Šula & Co. s.r.o., Pražská 11, Bratislava,
IČO: 36 866 512, o zaplatenie 3 180,- EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 23Cb/165/2016-211, zo dňa 26.11.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/165/2016-211 zo dňa

26.11.2018 v druhej výrokovej vete týkajúcej sa trov konania mení tak, žalovanému priznáva nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/165/2016-211 zo dňa
26.11.2018 vo veci samej p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovanému trovy konania, pričom o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie skončí.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu
3 180,- EUR s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 4.10.2014 uzatvorili so žalovaným zmluvu o
poskytovaní služieb, na základe ktorej poskytoval žalobca pre žalovaného služby v oblasti verejného
obstarávania. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb/165/2016-133 zo dňa 6.2.2017 tak, že

žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Na odvolanie
žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/76/2017-175 zo dňa 14.3.2018 napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. Svoje rozhodnutie odvolací súd zdôvodnil tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo arbitrárne, nakoľko súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nezaoberal predmetom sporu, ktorý vyplýval zo žaloby podanej žalobcom s poukazom na prednesy
a vyjadrenia strán v priebehu konania a nereagoval tak na zásadnú, žalobcom v žalobe prednesenú
námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany, ktorej sa žalobca v danom prípade domáhal.

3. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vykonal dokazovanie, pričom bolo nesporné, že medzi
žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi vznikol dňa 4.10.2014 uzavretím zmluvy o poskytovaní služieb
obchodno-záväzkový vzťah, ktorý súd podľa obsahu uzatvorenej zmluvy posúdil ako mandátnu zmluvu,predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalobcu ako mandatára poskytovať pre žalovaného ako
mandanta služby verejného obstarávania, ktoré boli špecifikované v čl. 2 zmluvy a na druhej strane
záväzok žalovaného zaplatiť za poskytovanie služieb dohodnutú odmenu. V zmysle uvedeného žalobca

vystavil žalovanému dňa 1.4.2015 faktúru č. 150014, ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie odmeny
v sume 1 350,- EUR za poskytnutie služieb v mesiaci marec 2015 a faktúru č. 150027, ktorou vyzval
žalovaného na zaplatenie odmeny v sume 1 300,- EUR za poskytnutie služieb v mesiaci apríl 2015.
Žalobouuplatnenýnároktedapredstavovalžalovanýmneuhradenúodplatužalobcovizamesiacemarec
a apríl 2015, ako aj žalovaným neuhradené hotové výdavky žalobcu za elektronickú akciu vo výške

50,- EUR. S odkazom na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, podľa ktorého sa prvostupňový súd
nezaoberal uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytovanie služieb za mesiace
marec a apríl 2015 v zmysle zmluvy, súd považoval za potrebné vyriešiť otázky: či žalobca poskytol
žalovanému zmluvne dohodnuté služby v mesiacoch marec a apríl 2015, prípadne, či má žalobca
nárok na paušálnu odplatu za mesiace marec a apríl 2015 od žalovaného aj v prípade, ak žalovanému
predmetné služby neposkytol.

4. Súd po vykonanom dokazovaní posúdil vec podľa ustanovení § 261 ods. 1, 8, § 269 ods. 1, § 272
ods. 1, 2, § 324 ods. 1, § 566 ods. 1, 2, § 567 ods. 1, 2, § 571 ods. 2 Obch. zák., § 516 ods. 1, 2, § 570
ods. 1, 2, § 571 Obč. zák. a § 5 ods. 14 a § 21 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.

5. V odôvodnení súd ďalej uviedol, že zmluvný vzťah strán sporu má synalagmatickú povahu.
Predmetom zmluvy bol na jednej strane záväzok poskytovateľa - žalobcu poskytovať pre objednávateľa -
žalovaného služby v oblasti verejného obstarávania, ktoré sú špecifikované v ods. 2 zmluvy, a na druhej
strane záväzok žalovaného zaplatiť za poskytovanie týchto služieb dohodnutú odplatu. Z uvedeného
vyplývalo, že plnenie jednej zmluvnej strany (žalovaného) je podmienené plnením druhého účastníka

zmluvy (žalobcu). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32Obo/1056/2004 zo dňa 15.3.2005
jedinou podmienkou pre vznik nároku mandatára na odplatu, ak nie je v zmluve dohodnuté inak, je ním
riadne vykonaná činnosť. Mandatár má právo na odplatu len za riadne uskutočnenú činnosť. Pojem
paušál sa zväčša používa vo význame fixného poplatku alebo odmeny, ktoré sa nezvyšujú v závislosti od
sumy, o ktorú ide. Ak teda žalobca poskytol služby riadne, vznikol mu podľa zmluvy nárok na paušálnu

odplatu vo výške 1 300,- EUR. Preto nemožno paušálnu odmenu chápať ako fixný poplatok, na ktorý
má žalobca nárok aj v prípade, ak si žalovaný objedná u žalobcu služby v jednotlivých mesiacoch a
žalobca tieto služby nevykoná, resp. nevykoná s odbornou starostlivosťou a v záujme žalovaného, teda
riadne a včas.

6. Súd na základe uvedeného skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že poskytoval žalovanému služby
verejného obstarávania v mesiacoch marec a apríl 2015, ktoré boli špecifikované v čl. 2 ods. 2.5 a
2.6 zmluvy. Tvrdenia žalobcu, že neobdržal od žalovaného žiadny pokyn ani požiadavku na splnenie
povinností podľa čl. II ods. 2 body 2.5 a 2.6 zmluvy v mesiacoch marec a apríl 2015 súd považoval
za neopodstatnené, nakoľko žalobca sa zaviazal vykonávať v mene žalovaného služby podľa čl. II

ods. 2 zmluvy, ktoré by inak v zmysle zákona o verejnom obstarávaní bol povinný vykonávať žalovaný
osobne. Išlo o služby spočívajúce vo vedení evidencie súťaží žalovaného, ich výsledkov, archivácia
dokumentácie súvisiacej so súťažami, plnenie publikačnej povinnosti v súlade s predpismi o verejnom
obstarávaní a zabezpečenie administratívnej agendy súvisiacej s činnosťou žalovaného ako verejného
obstarávateľa. Z povahy vecí vyplývalo, že žalovaný ako obstarávateľ mal záujem na plnení vyššie

uvedených zmluvných povinností žalobcu. Na základe vyššie uvedeného a z dôvodu, že žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní poskytnutých služieb za obdobie marec a
apríl 2015, súd žalobu v časti nároku na odplatu za mesiac marec a apríl 2015 nepovažoval za dôvodnú.
Čo sa týkalo tvrdenia žalobcu, že ak mal žalovaný výhradu k plneniu žalobcu v mesiacoch marec a apríl
2015, mal si u žalobcu uplatniť nárok na odstránenie vád, mal súd za to, že v zmluve si zmluvné strany

nedohodli ustanovenia o odstránení vád, prípadne inštitútu zmluvnej pokuty. Problematika vád tovaru,
prípadne vád diela je upravená v Obchodnom zákonníku len pri inštitúte kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo.
Nakoľko v zmluve absentuje dohoda o odstránení vád zmluvného plnenia žalobcu a taktiež neexistuje
zákonná úprava v rámci ustanovení o mandátnej zmluve podľa ust. § 566 a nasl. Obch. zák., bol súd
toho názoru, že v prípade, ak si objednávateľ objedná u poskytovateľa služby a poskytovateľ služieb tieto

služby neposkytne riadne, sankciou pre poskytovateľa služieb je, že mu neprináleží nárok na odplatu za
mesiace, v ktorých služby nevykonal, okrem prípadu dohodnutého v čl. 3 bodu 8 zmluvy, podľa ktorého
mal poskytovateľ právo na zaplatenie odplaty aj za mesiac, v ktorom neposkytol objednávateľovi službyriadne a včas, v prípade, ak mu bolo riadne včasné poskytovanie služieb znemožnené objednávateľom.
Uvedená výnimka však v konaní nebola preukázaná.

7. Súd ďalej uviedol, že žalobcom uplatnený nárok predstavoval i náhradu hotových výdavkov žalobcu
spočívajúcich v žalobcom uhradenom poplatku za elektronickú aukciu vo výške 50,- EUR + DPH.
Žalobca bol toho názoru, že ak nárok na uplatnenie uvedených hotových výdavkov žalovaný nepoprel,
súdbyhomalpovažovaťzapreukázaný.Podľasúduprvejinštancievšakajskutočnosti,ktoréprotistrana
nesporuje, musia byť stranou, ktorá uvedené skutočnosti tvrdí preukázané. Strany sporu mali v danej

veci jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Žalobca ako dôkaz na preukázanie svojich
tvrdení označil faktúru č.150014, avšak tá súdu nepreukazovala, že žalovaný poplatok za elektronickú
aukciu zaplatil, prípadne, že v predmetnej súťaži zabezpečil všetky úkony súvisiace s elektronickými
aukciami. Súd bol preto toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vynaloženie výdavkov
spočívajúcich v náhrade za poplatok za elektronickú aukciu za mesiac marec 2015, preto súd žalobu
ani v časti náhrady hotových výdavkov, spočívajúcich v uhradenom poplatku za elektronickú akciu

vo výške 50,- EUR + DPH, nepovažoval za dôvodnú. Vzhľadom na zistený skutkový stav a zákonné
ustanovenia súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol, nakoľko jedinou podmienkou
pre vznik nároku žalobcu ako mandatára na odplatu bolo riadne a včasné vykonanie činností v zmysle
uzavretej zmluvy, čo však žalobca nepreukázal, teda nepreukázal, že poskytoval žalovanému služby
verejného obstarávania v mesiacoch marec a apríl 2015, ktoré boli špecifikované v čl. 2 ods. 2.5 a 2.6

zmluvyavovystavenýchfaktúrach,pričomtaktiežsúdužiadnymspôsobomnepreukázalanivynaloženie
výdavkov spočívajúcich v náhrade za poplatok za elektronickú aukciu za mesiac marec 2015. Súd
zároveň podotkol, a to aj napriek opačnému názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom
rozhodnutí, že uzavretím Dohody u ukončení zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 27.4.2015 boli všetky
vzájomné záväzky z predmetnej zmluvy o poskytovaní služieb vysporiadané. Zároveň mal súd za to, že

nakoľko v predmetnej dohode sa nielen vysporiadali vzájomné záväzky zo zaniknutej zmluvy, ale sa na
základe zmluvou o poskytovaní služieb vzniknutého záväzkového vzťahu medzi stranami sporu dohodli
touto dohodou nové vzájomné zmluvné povinnosti (povinnosť žalobcu odovzdať všetku dokumentáciu
týkajúcu sa organizácie súťaží, ktoré boli predmetom jeho poskytovania služieb vrátane všetkej jeho
komunikácie v mene žalovaného a povinnosť žalovaného za toto zaplatiť 1 300,- EUR bez DPH), čím v

zmysle ust. § 570 Obč. zák. predmetná dohoda nielenže zrušila pôvodnú zmluvu o poskytovaní služieb,
ale úpravou a zmenou vzájomných práv zmluvných strán nahradila túto pôvodnú zmluvu o poskytovaní
služieb, s ohľadom na čo bola žaloba žalobcu rovnako nedôvodne podaná. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že žalovanému priznal ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namieta, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil podmienky vzniku nároku na zaplatenie odplaty, ktorá prináležala žalobcovi
v zmysle uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb (ďalej len „Zmluva o PS"). Ohľadne charakteru
dojednanej odplaty žalobca zdôraznil, že predmetná odplata bola dojednaná ako paušálna, z čoho
vyplýva, že jedinou podmienkou pre vznik nároku žalobcu na túto odplatu bolo poskytovanie služieb v

súlade s čl. II ods. 2 a 3 Zmluvy o PS, a to bez ohľadu na to, či tieto služby boli poskytované každý mesiac
po dobu trvania Zmluvy o PS, a bez ohľadu na to, ktoré konkrétne služby zo služieb uvedených v čl. II
ods. 2 Zmluvy o PS, a v akom rozsahu boli v tom-ktorom mesiaci poskytnuté. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca služby pre žalovaného v období platnosti Zmluvy o PS poskytoval, a to najmä
zhodnými tvrdeniami sporových strán (na pojednávaní dňa 12.9.2018 žalovaný uviedol, že služby boli

poskytované počas celého trvania zmluvy, avšak tvrdil, že v mesiacoch marec a apríl 2015 neboli
poskytované riadne a včas). Taktiež svedok JUDr. Ján Packa ako vtedajší predseda predstavenstva
žalobcu sa pri svojej výpovedi vyjadril v tom zmysle, že služby v období mesiacov pred mesiacmi marec
a apríl 2015 boli poskytované, a že za všetky tieto mesiace bola žalobcovi riadne vyplatená odplata.
Dôkazom o tom, že žalobca vykonával služby podľa Zmluvy o PS aj v mesiacoch marec a apríl 2015 sú

aj listiny preukazujúce rôzne plnenia vykonávané v tomto období žalobcom, ktoré žalobca predložil na
pojednávaní dňa 12.10.2016. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie právne závery odvolacieho
súdu nerešpektoval, keďže dospel k záveru, že žalobca bol povinný preukazovať riadne a včasné
vykonávanie prác v mesiacoch marec a apríl 2015. Z právnych záverov odvolacieho súdu pritom podľa
žalobcu evidentne vyplývalo, že súd prvej inštancie má zohľadniť pri posudzovaní žalobou uplatneného

nároku paušálny charakter dojednanej odplaty. Žalobca poukazuje na ustanovenie čl. II. ods. 3 Zmluvy
o PS, podľa ktorého bol žalobca povinný služby podľa tejto zmluvy vykonávať podľa požiadaviek a
pokynov žalovaného. Žalovaný v priebehu celého konania nepreukázal, že by dal žalobcovi pokyn alebo
požiadavku na plnenie povinnosti podľa čl. II. ods. 2 body 2.5 a 2.6 Zmluvy o PS v mesiacoch marec aapríl 2015. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že takýto pokyn alebo požiadavka zo strany žalovaného
neboli potrebné, nakoľko z povahy veci vyplývalo, že žalovaný mal záujem na plnení všetkých povinností
uvedených v čl. II ods. 2 Zmluvy o PS. Tento záver súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený a

okrem toho aj nesprávny. Okrem uvedeného, súd prvej inštancie absolútne odignoroval ustanovenie čl.
III. ods. 9 Zmluvy o PS, podľa ktorého bola každá zo zmluvných strán povinná adresovať upozornenie na
akékoľvek porušenie, resp. neplnenie povinností podľa tejto zmluvy druhej zmluvnej strane v písomnej
forme. Ak teda žalovaný začal v istom štádiu konania tvrdiť, že žalobca neposkytoval v mesiacoch marec
a apríl 2015 služby podľa čl. II. ods. 2 body 2.5 a 2.6. Zmluvy o PS riadne a včas, bol povinný preukázať,

že žalobcovi adresoval písomné upozornenie.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že z ustanovení článku 8 bod III. Zmluvy vyplýva
že žalobca mal síce nárok na vyplatenie odplaty aj za mesiac, v ktorom neposkytoval žalovanému
služby riadne a včas, ale iba v prípade, ak mu bolo riadne a včasné poskytovanie služieb znemožnené
žalovaným. Takýto postup žalovaného žalobca v konaní nepreukázal, takže nárok na paušálnu odmenu

by mu vznikol iba splnením definovaných záväzkov v Zmluve. Žalobcom uvedená definícia paušálnosti
odplaty je ale v rozpore s dohodnutým článkom III. ods. 8 Zmluvy, ktorý ustanovuje, že odplata žalobcovi
vzniká aj bez poskytnutia služieb iba v prípade, že žalovaný poskytovaniu služieb zabránil alebo si
žalovaný v danom mesiaci žiadne služby neobjednal. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia zmluvy
majú prednosť pred všeobecnou definíciou a nárok na paušálnu odmenu vznikne žalobcovi po splnení

dohodnutého záväzku v Zmluve. Žalovaný konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že mu
vznikol nárok na odmenu za poskytovanie služieb zo Zmluvy, pretože žalobca nesplnil svoj záväzok
splniť riadne a včas. Rovnako žalobca nepreukázal, že by mu bol znemožnené riadne a včasné plnenie
zmluvy, a preto by mu mal vzniknúť nárok na odmenu, aj keď nesplnil dohodnuté záväzky v Zmluve.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.4.2020.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením

žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, z ktorých
súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil skutkový stav v prejednávanej veci a

ten následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací
súd si osvojil závery súdu prvej inštancie a poukazuje na to, že rozsah povinností žalobcu bol dohodnutý
v zmluve, ale ich splnenie žalobca nepreukázal a z uvedeného dôvodu mu nevznikol nárok na odmenu.
Počas celého konania žalobca nepreukázal, že uvedené v zmluve dohodnuté v čl.II ods.2/ povinnosti

splnil tak ako boli dojednané. Taktiež nepreukázal splnenie podmienok podľa čl.III ods. 8/ že by mu bol
prináležal nárok pre pochybenie žalovaného.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

13. V napadnutom rozhodnutí súd druhým výrokom rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania. Tento výrok odvolací súd považuje za zmätočný a nezákonný, keďže podľa §
262ods.1C.s.p.súdrozhodujeonárokunanáhradutrovkonaniavrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,nie o povinnosť nahradiť trovy konania. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. §
255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).