Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/349/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116225374
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116225374.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcov: v
rade 1/ Y. V., C.. Y., W.. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX V. W. Y., štátna občianka SR, v rade
2/ U. V., nar. XX.XX.XXXX, F. C. XXX/X, XXX XX V. W. Y., štátny občan SR, obidvoch zastúpených
právnym zástupcom: JUDr. Michaela Macaláková, advokátka, so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, proti
žalovaným: v rade 1/ Public auction, s.r.o., so sídlom Cintorínska 2696/1, P. O. BOX E - 4, 921 01

Piešťany, IČO: 44 449 844, v rade 2/ ADMIN CREDIT, s.r.o., so sídlom Revoluční 1403/28, 110 00 Praha
1, Česká republika, IČO: 04 050 932, korešpondenčná adresa: P.O.BOX D - 154, 921 01 Piešťany,
obidvom zastúpeným právnym zástupcom: L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava,
IČO: 47 237 546, v rade 3/ Casareal, s.r.o., so sídlom Winterova 1777/60, 921 01 Piešťany, IČO: 46 478
264, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Eckman, s.r.o., so sídlom Mierové
námestie, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, v konaní o určenie neplatnosti úverových zmlúv a záložnej
zmluvy a o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

A.
I. Súd konanie v časti o určení neplatnosti Úverovej zmluvy č. XXX/XX zo dňa 03.10.2012 v spojení s
príslušnými dodatkami z a s t a v u j e .

II. Žalovaný v 1/ rade m á voči žalobcovi v 1/ rade a žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 50 % trov konania.

III. Žalovaný v 2/ rade m á voči žalobcovi v 1/ rade a žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 % trov konania.

IV. Žalovaný v 3/ rade m á voči žalobcovi v 1/ rade a žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 % trov konania.

B.

I. Súd konanie v časti o určenie neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 03.10.2012 z a s t a v u j e .

II. Žalovaný v 1/ rade m á voči žalobcovi v 1/ rade a žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 % trov konania.

III. Žalovaný v 2/ rade m á voči žalobcovi v 1/ rade a žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 % trov konania.

IV. Žalovaný v 3/ rade m á voči žalobcovi v 1/ rade a žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50% trov konania.

C.I. Súd u r č u j e neplatnosť dobrovoľnej dražby DD XX/XXXX uskutočnenej dňa XX.XX.XXXX
o 10:00 hod. s miestnom konania Hotel J., salónik na prízemí Q. XX, XXX XX Ž., ktorej priebeh

osvedčuje Notárska zápisnica Mgr. Petra Mikitu, notára so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, sp.
zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, ktorej navrhovateľom bol žalovaný v 2/ rade a
organizátorom žalovaný v 1/ rade nasledovných nehnuteľností:

- byt č. X. vo vchode č. X, nachádzajúci sa na prízemí v obytnom dome súp. č. XXX, postavený na

parcele č. KN C XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedený na LV č. XXXX, okres
V. W. Y., obec C., k.ú. C., vo veľkosti podielu X/X,
-spoluvlastníckypodielvoveľkostiXXXX/XXXXXnaparceleKNCXXX/XovýmereXXXm2 -zastavané
plochy a nádvoria, pozemok, na ktorom je postavený obytný dom so súp. č. XXX, vedený na LV č. XXXX,
okres V. W. Y., obec C., k.ú. C.,
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXX na parcele č. KN C XXX/XX I. výmere XXX m2 -

zastavané plochy a nádvoria, pozemok, na ktorom je dvor obytného domu so súp. č. XXX, vedený na
LV č. XXXX, okres V. W. Y., obec C., k.ú. C..

II. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade m a j ú voči žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % trov konania.

D.

I. Súd konanie v časti o určenie vlastníckeho práva z a s t a v u j e .

II. Žalovaný v 1/ rade m á voči žalobcovi v 1/ rade a žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 % trov konania.

III. Žalovaný v 2/ rade m á voči žalobcovi v 1/ rade a žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 % trov konania.

IV. Žalovaný v 3/ rade m á voči žalobcovi v 1/ rade a žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 06.10.2016 sa žalobcovia prostredníctvom právneho

zástupcu domáhali voči žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade určenia neplatnosti Úverovej zmluvy č. XXX/XX zo
dňa 03.10.2012 v znení jej dodatkov, určenia neplatnosti Záložnej zmluvy zo dňa 03.10.2012, určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby DD XX/XXXX uskutočnenej H. XX.XX.XXXX o 10:00 hod. s miestnom
konania Hotel J., salónik na prízemí Q. XX, XXX XX Ž., ktorej priebeh osvedčuje Notárska zápisnica Mgr.
Petra Mikitu, notára so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX,

NCRIs XXXXX/XXXX, ktorej navrhovateľom bol žalovaný v 2/ rade a organizátorom žalovaný v 1/ rade
(„dobrovoľná dražba“) bytu č. X vo vchode č. X, nachádzajúci sa na prízemí v obytnom dome súp. č.
XXX, postavený na parcele č. KN C XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedený na
LV č. XXXX, okres V. W. Y., obec C., k.ú. C., vo veľkosti podielu 1/1, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
6740/31800 na parcele KN C 811/3 o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok, na

ktorom je T. I. H. L. L.. Č.. XXX, U. W. N. Č.. XXXX, okres V. W. Y., I. C., k.ú. C., spoluvlastníckeho podielu
vo veľkosti XXXX/XXXXX na parcele č. KN C XXX/XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
pozemok, na ktorom je dvor obytného domu so súp. č. XXX, vedený na LV č. XXXX, okres V. W. Y., I.
C., k.ú. C. („predmet dražby“) a určenia vlastníckeho práva k predmetu dražby a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnili s poukazom na § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že v
súčasnosti nie sú vlastníkmi predmetu dražby a v katastri nehnuteľností je zapísaný ako vlastník
predmetu dražby žalovaný v 3/ rade. Mali za to, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
je jediný právny nástroj, ktorým možno porušenie práva odstrániť. Uviedli, že primárne sa domáhajú
určenia neplatnosti Úverovej zmluvy č. XXX/XX zo dňa 03.10.2012, vrátane jej dodatkov č. 1. až 5. a

Záložnej zmluvy zo dňa 03.10.2012, uzavretých so spoločnosťou TATRA CREDIT, a.s., nakoľko tieto sastali materiálnym podkladom pre vykonanie dobrovoľnej dražby žalovaným v 2/ rade. Tieto predmetné
zmluvy považovali za absolútne neplatné pre početné neprijateľné zmluvné podmienky. Mali za to,
že neplatnosť úverovej zmluvy vrátane jej dodatkov a záložnej zmluvy zo dňa 03.10.2012 spôsobuje

neplatnosť dobrovoľnej dražby. Zdôraznili, že žalovaný v 2/ rade nebol veriteľom a ani záložným
veriteľom vymáhanej pohľadávky, a teda nemohol platne uzatvoriť zmluvu o vykonaní dobrovoľnej
dražby so žalovaným v 1/ rade. Uviedli, že v prípade predmetnej úverovej zmluvy ide o spotrebiteľský
bezúčelový úver na sumu 6 000 eur, ktorý im bol vyplatený. Súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda o
zriadení záložného práva, uznanie záväzku, rozhodcovská zmluva a splátkový kalendár. Ako hlavný

dôvod neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy označili reťazenie uzatvárania dodatkov k predmetnej
úverovej zmluve. Poukázali, že záväzok z úverovej zmluvy 6 000 eur najskôr splácali v 6 mesačných
splátkach vo výške 180 eur a uhradili tak sumu 1 080 eur, ktorá bola rozdielom medzi sumou riadne
čerpanou v hotovosti 6 000 eur a celkovou výškou úveru 7 080 eur a následne mali dňa 03.04.2013
zaplatiť poslednú splátku určenú vo výške istiny 6 000 eur. Zdôraznili, že tak splácali len náklady úveru
a nie úver samotný, ktorá okolnosť je v rozpore s § 39 OZ. Uviedli, že úverová zmluva sa automaticky

predlžovala, keď podľa ustanovení úverovej zmluvy a jej dodatkov žalobcovia posledný deň určený pre
splátku istiny neboli schopní istinu v celom rozsahu zaplatiť. Považovali za zrejmé, že nemohli mať k
dispozícii jednorázovo taký objem finančných prostriedkov 6 000 eur, a tak dňa 03.04.2013 boli nútení
uzavrieť dodatok č. 1 k úverovej zmluve postavený na totožnom princípe. Uvedený mechanizmus
splácania poskytnutého úveru tak namietali v prípade dodatku č. 1. až 5. úverovej zmluvy, podľa ktorých

sa úver 6 000 eur navýšil postupne na sumu 7 080 eur, sumu 9 240 eur, sumu 10 320 eur, sumu 14
320 eur, sumu 19 868,90 eur a na sumu 25 136,73 eur. Tvrdili, že k reálnemu vyplateniu finančných
prostriedkov vo výške ako deklarujú jednotlivé dodatky č. 1. až 5. k predmetnej úverovej zmluve nikdy
nedošlo. Zdôraznili, že pôvodný úver bol umelo opakovane navýšený a sumy v dodatkoch uvedené
sú len fiktívne pre zvýšenie základu úveru a rozšírenie úverového zaťaženia žalobcov. Poukázali na

postúpenie pohľadávky zo spoločnosti TATRA CREDIT, a.s. na žalovaného v 2/ rade. Neplatnosť
úverovej zmluvy a jej dodatkov namietali aj s ohľadom na existujúci spotrebiteľský vzťah vychádzajúc
zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to s poukazom na jej formulárový charakter
a tým pádom absenciu slobodnej a vážnej vôle v rozpore s § 37 OZ. Taktiež namietali rozpor úverovej
zmluvy s dobrými mravmi v súlade s § 39 OZ. Mali za to, že ustanovenia úverovej zmluvy a jej dodatkov

nemožno považovať za individuálne dojednané v súlade s § 53 ods. 2 OZ. Pre rozpor s § 37 a § 39
OZ namietali aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Rovnako namietali výšku RPMN (49,55 %), keď mali za
to, že úverová zmluva vrátane jej dodatkov je zjavne v rozpore s ustanoveniami OZ o najvyššej výške
odplaty prípustnej v spotrebiteľskej zmluve. Rovnako namietali, že dodatkami sa platnosť úverovej
zmluvy kvázi na dobu určitú predlžovala. Takéto predlžovanie platnosti úverovej zmluvy považovali za

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 4 OZ, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Tiež mali
za to, že uznanie dlhu je absolútne neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko uznanie dlhu nemôže
chronologicky predchádzať skutočnému vyplateniu úverových prostriedkov. Uznanie dlhu označili za
nekalúobchodnúpraktiku.Záložnúzmluvupovažovalizaneplatnúprehrubýnepomerhodnotypredmetu
zabezpečenia (25 000 eur) k hodnote zabezpečenej pohľadávky (6 000 eur). Tento nepomer považovali

za okolnosť v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež záložnú zmluvu považovali za neplatnú z hľadiska
princípuakcesority(závislosti)vovzťahukúverovejzmluve. Zaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuoznačili
aj dohodnuté zmluvné pokuty. Tieto považovali za neprimerane vysoké sumy ako sankcie spojené s
nesplnením záväzku. Neplatnosť dobrovoľnej dražby odôvodňovali porušením príslušných ustanovení
zákona o dobrovoľnej dražby. Namietali, že žalovaný v 1/ rade ich neupozornil na možnosť uplatniť

voči znaleckému posudku námietky a žiadať vyhotovenie iného znaleckého posudku. Taktiež namietali,
že žalovaný v 1/ rade neoznámil najmenej 15 dní pred dňom konania dražby oznámenie o dražbe v
periodickej tlači minimálne s pôsobnosťou pre obec, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Rovnako namietali
porušenie § 17 ods. 2 a 4, ods. 5 písm. b), e) zákona o dobrovoľných dražbách. Namietali aj miesto
konania dražby. Mali za to, že neexistoval žiaden dôvod prečo sa dražba konala v Ž., a nie v obci C.,

kde sa nehnuteľnosť nachádza. Dobrovoľnú dražbu označili za vopred plánovú a pripravenú. Mali za to,
že dražba bola uskutočnená za účelom zbaviť ich majetku a transformovať ich postavenie do pozície
platiacich nájomníkov. Za rozpor s dobrými mravmi považovali aj skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade
uprednostnil uskutočnenie dobrovoľnej dražby pred vykonaním exekúcie, čím sa dopustil závažného
zásahu do práv dlžníka. Namietali tiež, že aj napriek kumulatívnemu nenaplneniu povinnosti podľa

§ 17 zákona o dobrovoľných dražbách žalovaný v 1/ rade, hoci si bol vedomý nesplnenie všetkých
povinností, od dražby neupustil, ale dražbu uskutočnil. Uviedli, že žalovaný v 1/ rade dražbu vykonal
napriek deklarovanej snahe žalobcov o uspokojenie žalovaného v 2/ rade. Ako dôvody neplatnosti
dobrovoľnej dražby označili aj pochybnosť o správnosti postupu licitátora pri znižovaní najnižšiehopodania, skutočnosť, že žalovaný v 3/ rade nebol na obhliadke nehnuteľnosti a neosvedčenie, či došlo
k zloženiu zábezpeky v patričnej výške a čase podľa § 14 a § 20 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách.

3. Žalovaní v 1/ a 2/ rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.02.2017 v prvom rade namietali nedostatok
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy. Zdôraznili, že
požadované určenie má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny
vzťah alebo právo. K samotnej neplatnosti úverovej zmluvy, uviedli, že žalobcovia nevzniesli námietku,

žebytietozmluvymalipodpisovaťpodvplyvomčasovejaleboinejtiesne, naviacžalobcoviamohlivyužiť
svoje zákonné právo deklarované aj v samotnej úverovej zmluve a od zmlúv v zákonom stanovenej 14
dňovej lehote odstúpiť, k čomu nepristúpili a s obranou ohľadne neplatnosti zmlúv vystúpili až potom, čo
sa stal úver z úverovej zmluvy splatný a žalovaný v 2/ rade ako veriteľ im v súlade so zákonom oznámil,
že pristúpil k výkonu záložného práva. Boli názoru, že úverová zmluva obsahuje všetky podstatné
náležitosti, aké zákon požaduje pre jej platnosť. Rovnako úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti

stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch. Mali za to, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že
niektoréustanoveniaúverovejzmluvysúneplatné,jepotrebnépostupovaťvzmysle§41OZočiastočnej
neplatnosti právneho úkonu. Poukázali, že žalobcovia ako spotrebitelia v zmysle úverovej zmluvy úver
čerpali a tento aj dlhšiu dobu splácali a preto vyslovenie absolútnej neplatnosti takejto zmluvy, ktorú
obe zmluvné strany po dlhšiu dobu plnili a jej platnosť vôbec nespochybňovali, nie je aj vzhľadom na

prejavenú vôľu účastníkov tejto zmluvy dôvodné. Nestotožnili sa s právnym názorom žalobcov o údajnej
zjavnej neprimeranosti dohodnutých úrokov, zmluvných pokút a zabezpečenia úveru prostredníctvom
zriadenia záložného práva, ktoré majú spôsobovať absolútnu neplatnosť napadnutých právnych úkonov.
Uviedli, že je všeobecne akceptované, že výška úrokov, ako aj ďalších nákladov spojených s úverom
je v porovnaní s priemernými úrokovými sadzbami poskytovaných bankami vyššia, predovšetkým

s ohľadom na vyššiu mieru rizika. Taktiež sa nestotožnili s právnym názorom, že záložná zmluva
má byť absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že hodnota zabezpečenej nehnuteľnosti je
nepomerne vyššia ako výška zabezpečenej pohľadávky. Mali za to, že skutočnosť, že založená vec má
inú (väčšiu alebo menšiu) hodnotu, než je hodnota zálohom zabezpečenej pohľadávky, sama o sebe
nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. To akú skutočnú hodnotu má založená vec, si má zistiť

záložný dlžník a sám zvážiť, či na zriadenie záložného práva dá súhlas. Skutočnosť, že záložný dlžník
nemal náležitú predstavu (nezistil si) akú má hodnotu ním založená vec, tak nemôže mať vplyv na
platnosť záložnej zmluvy. K miestu konaniu dražby uviedli, že zákon o dobrovoľných dražbách okrem
podmienky neobmedzenia účasti na dražbe nekladie pre miesto dražby žiadne ďalšie podmienky. Zákon
teda neuvádza žiadnu hranicu vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby, ktorá by automaticky

spôsobila, že vykonanie dražby v tomto mieste porušilo zákon o dobrovoľných dražbách. Nepovažovali
za vhodné preceňovanie dôležitosti miesta dražby v prípade dražieb nehnuteľnosti. Zdôraznili, že v
danom prípade sa dražba konala v krajskom meste Žilina, ktorá je od miesta, kde sa nachádza predmet
dražby vzdialené len necelých 11 km. Miesto a čas konania dražby bolo zverejnené v oznámení o dražbe
v Notárskom centrálnom registri dražieb ako aj v Obchodnom vestníku aj na úradnej tabuli obce. Okrem

toho žalovaný v 1/ rade zabezpečil zverejnenie oznámenia o dražbe aj v regionálnych novinách Kysucko
- čadčiansko -kysuckonovomestsko. Konštatovali, že miesto konania dražby by mohlo mať vplyv na
platnosť dražby len v tom prípade, ak by žalobca v konaní aj reálne preukázal, že vzdialenosť miesta
konania dražby od predmetu dražby bola skutočne dôvodom, že došlo k obmedzeniu možnosti účasti
ostatných účastníkov na dražbe. Obmedzením možnosti účasti na dražbe mal ale zákonodarca na mysli

z hľadiska určenia miesta, aby toto miesto bolo bežne dostupné účastníkom dražby, aby im nejakým
spôsobom nebolo znemožnené dostaviť sa na túto dražbu, napríklad prekonaním nejakej prekážky
týkajúcej sa uzamknutia vchodu do budovy, kde sa má dražba konať. Takéto skutočnosti však žalobcovia
vo svojej žalobe neuvádzajú a poukazujú výlučne len na skutočnosť, že dražba sa nekonala priamo v
mieste, kde sa nachádza predmet dražby. Uplatnili si náhradu trov konania.

4. Žalovaný v 3/ rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.02.2017 namietal najmä svoju pasívnu vecnú
legitimáciu v konaní, čo do navrhovaného petitu určenia neplatnosti úverovej zmluvy v znení jej dodatkov
a neplatnosti záložnej zmluvy špecifikovaných v podanej žalobe. Namietal, že na strane žalobcov nie
je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti napadnutej úverovej a záložnej

zmluvy,atentonevyplývaanizosobitnéhopredpisu,keďnapadnutáúverovázmluvavzneníjejdodatkov
v spojení s napadnutou záložnou zmluvou výkonom napadnutej dobrovoľnej dražby zanikli. Rovnako
namietal, že na strane žalobcov nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení ich
vlastníckeho práva, keď takto formulovaný petit je duplicitný vo vzťahu k petitu, ktorým sa žalobcoviadomáhajú určenia neplatnosti napadnutej dobrovoľnej dražby. S ohľadom na absenciu jeho pasívnej
vecnej legitimácie v konaní sa vo vzťahu k neplatnosti úverovej zmluvy a s ňou súvisiacej záložnej
zmluvy nepovažoval za potrebné sa bližšie vyjadrovať. K miestu konania dražby uviedol, že nie je

možno vôbec hovoriť o obmedzení možnosti účasti verejnosti na dražbe. Taktiež sa nestotožnil s
názorom žalobcov, podľa ktorého by výkon dobrovoľnej dražby malo byť konaním v rozpore s dobrými
mravmi. Mal za to, že ak výkon dobrovoľnej dražby v zmysle príslušnej zákonnej úpravy predstavuje
jeden zo zákonných spôsobov uspokojenia veriteľovej pohľadávky, nemôže sa jednať o výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi. Iherentným právom každého veriteľa je voľba spôsobu uspokojenia svojej

pohľadávky voči dlžníkovi. Rozporoval, že by v prípade napadnutej dobrovoľnej dražby boli splnené
zákonné podmienky na upustenie od dražby v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
Pre naplnenie zákonného dôvodu na upustenie od dražby totiž nepostačuje deklarovaná snaha dlžníka
o splnenie jeho záväzku tak, ako žalobcovia tvrdili. Je potrebné, aby dlžník, alebo vlastník predmetu
dražby pred dražbou reálne zložil dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke
s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať. K tomuto však

v prípade napadnutej dobrovoľnej dražby nedošlo. Za neprijateľnú považoval konštrukciu žalobcov, v
zmysle ktorej by podmienkou platnosti, či zákonnosti dobrovoľnej dražby mala byť predchádzajúca
osobná ohliadka predmetu dražby záujemcom o predmet dražby a následným vydražiteľom. Takáto
konštrukcia žalobcov nemá akúkoľvek oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.

5. Žalobcovia sa v replike zo dňa 22.03.2017 domnievali, že ak je daný naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti dražby, tak sekundárne je automaticky daný aj naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti úverových zmlúv, ktoré boli hmotnoprávnym podkladom pre uskutočnenie dražby. Nie je
podstatné, že ich účinky a platnosť uskutočnením dražby zanikli. V súlade s § 137 d) CSP za osobitný
predpis považovali zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ustanovenia zákona

OZ. Mali za to, že samotné početné porušenie špecifikovaných osobitných zákonných ustanovení
nielenže zakladá, ale aj preukazuje naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti úverovej
zmluvy a zmlúv na túto zmluvu obsahovo a právne nadväzujúcich, zjavne za situácie kedy nápravu
nemožno dosiahnuť iným spôsobom, resp. podaním inej žaloby. Uviedli, že konštatovanie neplatnosti
úverovej a záložnej zmluvy, či už vo výroku rozsudku, alebo v odôvodnení ako otázky predbežnej je

základom pre určenie dražby za neplatnú a tiež pre určenie vlastníckeho práva žalobcov k sporným
nehnuteľnostiam. Mali za to, že neplatnosť hmotnoprávneho podkladu dobrovoľnej dražby, ktorým sú
práve úverová a záložná zmluva je základným a hlavným dôvodom pre určenie dražby za neplatnú.
Zdôraznili, že na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo a obzvlášť za situácie, že sa
jedná o spotrebiteľa požívajúceho z hľadiska práva zvýšenú ochranu. Rovnako pre uvedený skutkový

stav toho času neexistuje iný právny nástroj, ktorým by sa takéto porušenia zákona dali právne účinne
konvalidovať tak, aby boli dotknuté práva žalobcov napravené. Ďalej uviedli, že fakt, že nevyužili inštitút
odstúpenia od zmluvy neznamená, že sa nemôžu toho času dovolávať neplatnosti úverových zmlúv
pre porušenia ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Toto ich právo bolo zrejmým spôsobom limitované,
a to primárne prístupom žalovaného v 2/ rade pri uzatváraní úverovej zmluvy a jej dodatkov, ale aj

neplatnosťou pre rozpor s dobrými mravmi a pre porušenie zmluvnej slobody. Nesúhlasili s aplikáciou §
41 OZ o čiastkovej neplatnosti právneho úkonu, s poukazom na početné porušenia zákona vo vzťahu
k úverovej zmluve, jej dodatkom ako aj záložnej zmluve, na neprijateľné zmluvné podmienky a na
celý spôsob uzatvárania uvedených zmlúv. Mali za to, že udržiavať platnosť takéhoto právneho úkonu
len formálne a pre podstatu právneho úkonu by bolo v rozpore so všeobecnými ustanoveniami § 37

a § 39 OZ. Ďalej namietali, že záložná zmluva bola vopred pripravená, predtlačená. Nebol im daný
priestor na vyjednávanie, a teda bola zmluvou formulárovou. Tiež uviedli, že žalovaný v 2/ rade si
nesplnil povinnosť oboznámiť ich s dôsledkami tohto právneho úkonu v reálnej rovine. Obmedzenie
slobodnej a vážnej vôle pod tlakom ich sociálnej situácie, tak viedlo na strane žalovaného v 2/ rade
ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, ktorého dôsledkom je absolútna neplatnosť právneho úkonu

v zmysle § 39 OZ. K miestu konania dražby zdôraznili, že predmet dražby sa nachádzal v okrese V.
W. Y., a teda daný fakt vymedzoval aj pomerne širokú spádovú oblasť pre potenciálnych záujemcov,
a to Horné a Dolné Kysuce. V V. W. Y. je toho času na trhu s nehnuteľnosťami značná medzera
a byt v V. W. Y. je len ťažko kúpiť. Tiež upriamili pozornosť na fakt, že v V. W. Y. sa nachádza
strojárky podnik Schaeffer Slovensko, spol. s r.o., kde dochádza množstvo ľudí za prácou, čo opätovne

zvyšuje záujem o draženú nehnuteľnosť. Ďalej uviedli, že V. W. Y. je najhustejšie osídleným okresom
Žilinského kraja. Mali za to, že tak nebolo naplnené ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách. Ďalej uviedli, že zverejňovanie v Obchodnom vestníku a Notárskom centrálnom registri
dražieb žalovaní v 1/ a 2/ rade toho času len tvrdia a k uvedenej skutočnosti nepredložili žiadnyvýpis. Tiež namietali zverejnenie inzerátu o dražbe dotknutej nehnuteľnosti v Kysucko-čadčiansko-
kysuckonovomestsku, nakoľko má len nízky dosah na obyvateľov. Ďalej uviedli, že žalovaný v 3/ rade
bol žalovaný z dôvodu nerozlučného spoločenstva. Ďalším dôvodom pre spoločné podanie žaloby bol

predovšetkým fakt zachovania hospodárnosti a účelnosti konania s prihliadnutím na sociálnu situáciu
žalobcovaskutočnosť,žepodkladomnauskutočneniesamotnejdražbybolapredmetnáúverovázmluva
v znení jej dodatkov, ktorých neplatnosť by automaticky spôsobila neplatnosť uskutočnenej dobrovoľnej
dražby. Výrok o určení vlastníckeho práva nepovažovali za duplicitný s poukazom na problém v praxi
predovšetkým vo vzťahu ku katastrálnemu konaniu. Považovali za zvláštne, ak žalobca v 3/ rade mal

záujem a následne aj vydražil nehnuteľnosť, ktorú nikdy nevidel, neohliadol a teda nemal vedomosť o
stave bytu a bytového domu a ani o objektívnych lokálnych podmienkach okolia nehnuteľnosti.

6. Žalovaní v 1/ a 2/ rade v duplike zo dňa 17.05.2017 trvali na právnom názore, že na určení neplatnosti
úverovej zmluvy, záložnej zmluvy a určení vlastníckeho práva nie je daný naliehavý právny záujem. Vo
vzťahu k neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva poukázali na § 34

ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností. Mali za to, že argumentácia žalobcov ohľadne
miesta konania dražby a uverejnenia oznámenia konania dobrovoľnej dražby v regionálnom periodiku
zachádza až do absurdít. Zdôraznili, že v danom prípade sa dražba konala v krajskom meste Žilina,
ktoré je od miesta, kde sa nachádza predmet dražby vzdialené len necelých 11 km. Pre úplnosť dodali,
že oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo zverejnené v OV č. 118/2016 vydanom dňa 20.06.2016 pod

X004189.

7. Vo veci súd nariadil na deň 29.01.2018 predbežné prejednanie sporu. Právna zástupkyňa žalobcov
nad rámec písomných podaní v rámci prednesu pred súdom uviedla, že žalobcovia majú vo vydraženom
byte trvalé bydlisko. Namietala, že výpis z centrálneho registra dražieb neobsahuje zákonom predpísané

náležitosti podľa § 24 ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách, keďže v tomto oznámení nebola uvedená
výška ceny dosiahnutá vydražením. Výpis neobsahuje ani meno licitátora, čo je povinne zverejňovaný
údaj v centrálnom notárskom registri dražieb. Taktiež uviedla, že výpis neobsahuje ani riadne označenie
predmetu dražby. Listinu označenú ako licitácia verejnej dražby DD XX/XXXX obsiahnutú v dražobnom
spise považovala za predprípravu dobrovoľnej dražby, ktorá svedčí o prepojení medzi vydražiteľom a

dražobníkom. Bola tak názoru, že dražba bola vopred dohodnutá. Namietala nedoručenie znaleckého
posudku žalobcovi v 2/ rade. Bola názoru, že pri doručovaní znaleckého posudku nemožno aplikovať
fikciu doručenia, nakoľko táto nastáva len v prípade ak sa adresát v mieste doručovania zdržuje. Žalobca
v 2/ rade pracuje na turnusy, v čase doručovania znaleckého posudku sa v mieste doručenia nezdržiaval.
Bola mu tak odňatá možnosť sa so znaleckým posudkom oboznámiť, tento namietať, prípadne žiadať

nové znalecké určenie, alebo si dať vyhotoviť vlastný znalecký posudok. Ďalej poukázala, že účastníkom
dražbybolooznámené,žesidodňadražbyuplatnilnárok,resp.prihlásilpohľadávkudodražbylensúdny
exekútor JUDr. Matejovie, avšak z dražobného spisu vyplýva, že si 08.07.2016 prihlásil pohľadávku
aj súdny exekútor JUDr. Deák. Taktiež upozornila, že zo strany dražobníka nebolo preukázané, že by
oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli obce. V spise sa síce nachádza list adresovaný

na obecný úrad Rudina, avšak tento dôkaz nepreukazuje naplnenie podmienky v súlade s § 11 ods. 4
zákona. Rovnako mala za to, že dražobník nepreukázal, zverejnenie oznámenia o dražbe vyvesením v
spoločných priestoroch v súlade s § 17 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách. V spise sa nachádza
iba doklad označený ako žiadosť o vyvesenie oznámenia o dražbe, ktorý však nepreukazuje, že toto
oznámenie v spoločných priestoroch aj viselo. Taktiež namietala nedodržanie podmienok § 17 ods.

5 zákona o dobrovoľných dražbách, keď toto oznámenie o dražbe sa malo doručovať aj všetkým
vlastníkom bytov v bytovom dome. Mala za to, že dražobník nepreukázal ani vyvesenie oznámenia
v priestoroch kde sa dražba konala. Ďalej poukázala na dátum ohliadky dňa 13.05.2016, pričom
žalobcovia si prevzali výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti až 28.04.2016, a teda nebola dodržaná
lehota podľa § 12 ods. 2 zákona, resp. dražobník nepreukázal, kedy zaslal výzvu na sprístupnenie

priestorov. Poukázala, že v dražobnom spise sa nachádzajú dve žiadosti o predĺženie navŕšenia úveru,
ktorým malo dôjsť k navŕšeniu úveru na sumu 4 300 eur a druhýkrát na sumu 3 400 eur. Suma 3 400
eur je bez dátumu. Tvrdila, že tieto sumy neboli nikdy žalobcom vyplatené. Zdôraznila, že dlžníkom
nebolo nikdy vyplatené 17 700 eur. Bolo im poskytnuté iba 6 000 eur. Namietala, že nebolo preukázané
z čoho suma 27 675,03 eur pozostáva. Za neprijateľný považovala aj čl. V. bod 9 záložnej zmluvy, keďže

účastníci zmluvy si dohodli vo vzťahu k zmluvným pokutám aplikáciu Obchodného zákonníka. Taktiež
považovala za neprijateľný článok VII. bod 13 záložnej zmluvy, keď veriteľ si môže započítať na výťažok
zpredajapredmetuzáložnéhoprávaajzmluvnépokuty,úrokyzomeškaniaapoplatkyzúverovejzmluvy,
čo považuje za rozpor s ustanoveniami zákona na ochranu spotrebiteľa. Taktiež namietala, že dražobníknepreukázal, že má uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu, tak ako ukladá § 6 ods. 3 zákona o
dobrovoľných dražbách, kde nedostatok tejto náležitosti by bol spôsobilou skutočnosťou k upusteniu od
dražby. Ďalej uviedla, že nie je preukázané, že veriteľ poskytol finančné prostriedky priamo žalobcom,

keď z predložených dokladov vyplýva, že tieto boli vložené na bankový účet C. V..

8. Právna zástupkyňa žalovaných v 1/ rade 2/ rade pred súdom v rámci predbežného prejednania
sporu namietala, že právna zástupkyňa žalovaných v rámci svojho prednesu predniesla nové námietky,
ktoré neboli ani v žalobe, ani v písomnom vyjadrení. K nedoručeniu znaleckého posudku žalobcovi

v 2/ rade uviedla, že žalobcovia sú manželia, žijú v spoločnej domácnosti. Predpokladala, že o veci
diskutujú. Mala za to, že pokiaľ bol znalecký posudok doručený žalobkyni v 1/ rade, tak už len týmto
spôsobom bola naplnená skutočnosť, že žalobcovia mali možnosť oboznámiť sa s týmto znaleckým
posudkom.Totonenamietalianináslednedražobnejspoločnosti.Samotnýdražobnýprocessaneskončil
doručením znaleckého posudku, ale pokračoval samotnou dražbou. Aj na samotnej dražbe mohli túto
skutočnosť namietať. Uviedla, že ostatné písomnosti, oznámenie o konaní dražbe bolo žalobcovi v 2/

rade doručené, čiže bol si vedomý, že dražobný proces prebieha, čiže bolo aj v jeho záujme zabezpečiť
si doručovanie, pokiaľ sa nezdržiaval v mieste svojho bydliska, napríklad splnomocnením žalobkyne
v 1/ rade na preberanie zásielok. Tiež uviedla, že úver bol navyšovaný, pričom peňažné prostriedky
boli vkladané na bankový účet, čiže nikdy nešlo o hotovostný vklad, okrem 6 000 eur. Tvrdila, že
minimálne poskytnutá istina predstavovala sumu 13 700 eur. Ďalej zdôraznila, že nie každé prípadné

porušenie zákona o dobrovoľných dražbách spôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby, ale žalobca musí
preukázať, že takéto porušenie sa dotklo jeho práv. Uviedla, že ak teda žalobcovia namietajú určité
porušenia, mali by preukázať aj to, akým spôsobom im mala byť spôsobená v dražobnom procese
ujma. Ďalej uviedla, že dražobník v dražobnom spise má všetky doklady tak, ako mu prikazuje zákon
o dobrovoľných dražbách, to znamená, doklady preukazujúce, že si túto povinnosť v zmysle zákona

o dobrovoľných dražbách splnil. Dražobník nemôže kontrolovať, či na nejakej úradnej tabuli obce bolo
skutočne oznámenie o dražbe vyvesené, obec má túto povinnosť zo zákona. Zdôraznila, že pokiaľ
žalobcovia tvrdia, že oznámenie tam nemalo visieť, alebo nemali byť o tom upovedomí ostatní vlastníci
formou zverejnenia v bytovom dome, tak v tomto smere nesú dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o výšku
RPMN v úverovej zmluve túto považovala za správnu, vypočítanú podľa vzorca v prílohe zákona o

spotrebiteľských úveroch z údajov, ktoré sú dané a jasné ku dňu podpísania úverovej zmluvy.

9. Právny zástupca žalovaného v 3/ rade v rámci svojho prednesu pri predbežnom prejednaní sporu
nad rámec písomných podaní pred súdom namietal, že právna zástupkyňa žalobcov predniesla nové
námietky. Uviedol, že výšku RPMN považuje za určenú v správnej výške. K nedoručeniu znaleckého

posudku uviedol, že je zvláštne, že žalobca si na túto skutočnosť spomenul až teraz, a nie skôr, či už
počas priebehu dražby, alebo v písomných vyjadreniach. Rovnako ako právna zástupkyňa žalovaných
v 1/ a 2/ rade poukázal, že žalobcovia sú manželia. Tvrdenia o nedoručení znaleckého posudku tak
považoval za účelové. Čas vykonania obhliadky nehnuteľnosti po doručení príslušnej listiny považoval
za irelevantný. Mal za to, že práva žalobcov nemohli byť takýmto spôsobom dotknuté. Rovnako mal za

to, že ani skutočnosť, ak príslušná zverejnená listina, teda výsledok dražby údajne neobsahuje nejaké
informácie tiež nemôže byť na ujmu práv, a to už len z toho dôvodu, že takýto údaj sa zverejňuje ex post,
teda po výkone príslušnej dobrovoľnej dražby. Samotný fakt, že žalobcovia podali v zákonnej lehote
žalobu je dôkazom toho, že táto skutočnosť ich nijak neovplyvnila pri využití a realizácii ich práv domáhať
sa účinnej neplatnosti dražby v zmysle zákona.

10.Právnyzástupcažalovanéhonáslednevpísomnompodanízodňa19.02.2017uviedol,ževsúvislosti
so znením príslušnej záložnej zmluvy, čo do dohodnutej najvyššej hodnoty istiny, do ktorej predmetná
záložná zmluva zabezpečovala pohľadávku veriteľa žalobcov nie je možné v záložnej zmluve uvedenú
sumu stotožňovať so všeobecnou hodnotou daných nehnuteľností. Predmetné zmluvné dojednanie je

len vyjadrením zákonnej požiadavky obsiahnutej v § 151b od 3 OZ, podľa ktorého v zmluve o zriadení
záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o
zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Nepovažoval tak za správnu
interpretáciu, podľa ktorej by takto formulované zmluvné ustanovenie malo byť dôkazom o všeobecnej
hodnote nehnuteľnosti, ktoré boli predmetnom napadnutej dobrovoľnej dražby. Mal za to, že žalobcovia

doposiaľ v konaní nepreukázali aké konkrétne ich práva alebo právom chránené záujmy mali byť v rámci
procesu prípravy a samotného výkonu predmetnej dobrovoľnej dražby dotknuté, či porušené. Upriamil
pozornosť na § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Taktiež k tvrdenému prepojeniu účastníkov
dražby odkázal na § 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý presne vymedzuje okruh osôb, ktorénemôžu byť účastníkom dražby. V prípade napadnutej úverovej zmluvy mal za to, že sa jedná o platný
a perfektný právny úkon uzatvorený v súlade s právnou úpravou platnou v rozhodnom čase.

11. Podaním zo dňa 27.02.2018 právna zástupkyňa žalobcov čiastočne zobrala žalobu späť, a to v
časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy v znení jej dodatkov, určenia neplatnosti záložnej zmluvy a
určenia vlastníckeho práva. V otázke náhrady trov konania žiadala aplikovať § 257 CSP vzhľadom
na nepriaznivú sociálnu situáciu žalobcov. Poukázala na oslobodenie od súdnych poplatkov. Taktiež
upozornila na postavenie žalovaných ako obchodných spoločností so silným zázemím, pre ktoré by

nepriznanie náhrady trov konania nepredstavovalo žiadnu, najmä nie finančnú ujmu. Mala za to, že trovy
právneho zastúpenia žalovaných by vznikli tak či onak a v rovnakej výške, bez ohľadu na to, či by tieto
výroky boli súčasťou navrhovaného petitu alebo nie. Relevantný je počet jednotlivých úkonov právnej
služby. Uviedla, že žalobcovia podanou žalobou sledovali aj ten cieľ aby v budúcnosti nebolo možné
na základe úverových zmlúv a záložnej zmluvy opätovne realizovať dobrovoľnú dražbu, prípadne sa
domáhať na žalobcoch zaplatenia pohľadávky z úverovej zmluvy v takej výške v akej z úverovej zmluvy

vrátane jej dodatkov vyplýva. Ak by totižto súd vyslovil neplatnosť týchto zmlúv v dôsledku neprijateľných
zmluvných podmienok bolo by jeho rozhodnutie všeobecne platné a záväzné. K predloženým čestným
prehláseniam uviedla, že tieto sú bez úradného overenia podpisov, pričom žalobcovia namietajú pravosť
týchto listín. Mala za to, že dôkazné bremeno ohľadom týchto listín leží na žalovanom v 2/ rade.
Taktiež namietala, že v spise predložené potvrdenia o vklade peňažných prostriedkov nedokazujú, že

by finančné prostriedky poukazovala spoločnosť Tatra Credit s.r.o. alebo Admin Credit s.r.o., keď ako
vkladateľ je uvedený Š. F. alebo H. K.. Zdôraznila, že subjekty na strane vkladateľa, ako aj na strane
príjemcu sú odlišné od subjektov tohto súdneho konania ako aj subjektov úverového vzťahu. Naviac
v potvrdeniach nie je uvedený žiadny popis pre príjemcu, žiadny dôvod, či účel. Totožnosť žalobcov a
C. V. nemožno zamieňať. Za podozrivé považovala, že suma 6 000 eur bola vyplácaná v hotovosti a

ďalšie sumy vkladom na účet tretej osoby. Za zaujímavé považovala, že úver bol navyšovaný 5x a z
dokladov o vklade vyplýva, že úver bol navyšovaný iba 3 x. Mala za to, že cieľom žalovaného v 2/ rade je
ustáliť vyššiu výšku poskytnutých prostriedkov do prípustnej výšky v súlade so zákonom. Konštatovala,
že dôkazné bremeno o poukázaní finančných prostriedkov v uvedených sumách celkovo vo výške 7
700 eur žalobcom je na strane žalovaného v 2/ rade. Ďalej uviedla, že aj v prípade ak by žalobcom bola

poskytnutá suma 7 700 eur, úverovú zmluvu je potrebné vyhodnotiť pre početné neprijateľné podmienky
ako neplatnú. Záložnú zmluvu považovala za neplatnú aj pre rozpor s § 37 OZ. Uviedla, že ak by aj
bola žalobcom poskytnutá celkovo suma 13 700 eur, táto suma je v neproporcionálnej hodnote oproti
hodnote nehnuteľnosti, ktorá bola predmetnom dražby. Aj článok IV. bod 2 písm. p) a článok V. záložnej
zmluvy považovala za neprijateľný v rozpore s § 53 ods. 4 OZ. Dojednanie v časti II. čl. VII bod 8. 8.2

záložnej zmluvy považovala za rozporný so zákonom, keď podľa § 16 ods. 6 a 7 zákona o dobrovoľných
dražbách, v prípadoch ak je predmetom dražby dom alebo byt, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt,
nesmie byť predmet dražby vydražený za menej ako je 3 hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom. Ďalej uviedla, že poskytnutý spotrebiteľský úver je v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. bezúročný a bezpoplatkov.

12. Dňa 07.03.2018 žalovaný v 2/ rade súdu doručil voči žalobcom vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy
7 160 eur s príslušenstvom. Žalobcovia následne podali dňa 27.03.2018 k vzájomnej žalobe žalovaného
v 2/ rade vyjadrenie. Žalovaný v 2/ rade reagoval, dňa 04.05.2018 podal v konaní o vzájomnej žalobe
repliku (č.l. 254 - 288 spisu).

13. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 14.05.2018 vyhlásením uznesenia vylúčil vzájomnú
žalobu žalovaného v 2/ rade voči žalobcom o zaplatenie 7 160 eur s príslušenstvom na samostatné
konanie. Vzhľadom na vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné konanie sa okresný súd podaniami
vzťahujúcimi sa k vzájomnej žalobe uvedenými v bode 12 tohto rozhodnutia v danej veci nezaoberal,

nevidel objektívny dôvod v rámci tohto rozhodnutia oboznamovať ich obsah. Na tomto mieste však
okresný súd považuje za potrebné uviesť, že nesúhlasí s názorom právnej zástupkyne žalobcov
vyjadreným v podaní zo dňa 01.03.2018, že v danom konaní mala byť uplatnená nielen otázka určenia
neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy a dobrovoľnej dražby, ale aj otázka vzájomného a úplného
vyporiadania medzi účastníkmi týchto právnych vzťahov prostredníctvom žaloby na plnenie. Nebolo

povinnosťou súdu rozhodovať aj o sume, ktorú sú žalobcovia povinný žalovanému v 2/ rade zaplatiť,
súd je viazaný petitom žaloby, nemôže ho prekročiť, nejde o synalagmatický záväzok. Žalovanému v
2/ rade v prípade ak riadne nadobudol pohľadávku voči žalobcom a vie preukázať výšku pohľadávky(bezdôvodného obohatenia § 451 OZ) na strane žalobcov nič nebránilo podať žalobu na plnenie (resp.
vzájomnú žalobu v tomto prípade), ktorú možnosť aj využil.

14. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní konanom dňa 14.05.2018 súdu oznámila, že netrvá na
podaní zo dňa 22.03.2017, ktorým v časti III. podania navrhla zmenu žalobného návrhu, a to vzhľadom
na čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 27.02.2018. Žiadala rozhodnúť v zmysle petitu pôvodnej žaloby
zo dňa 06.10.2016 v znení po čiastočnom späťvzatí. Súd tak vychádzajúc z postoja právnej zástupkyne
žalobcov na toto podanie, čo sa týka zmeny žalobného petitu, neprihliadal a o tomto nerozhodoval.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje
vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom čiastočného
späťvzatia žaloby je čiastočné zastavenie konania.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia vzali žalobu späť v časti o určenie neplatnosti úverovej
zmluvy v znení jej dodatkov, určenie neplatnosti záložnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva, pričom
žalovaní v 1/ 2/, 3/ rade nevyjadrili nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, súd konanie v zmysle
ustanovenia § 145 ods. 1 CSP v tejto časti (v rozhodnutí vo veci samej) zastavil.

17. Predmetom daného konania tak zostalo len určenie neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby.

18. Na pojednávaní konanom dňa 14.05.2018 pri záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcov k
predmetu daného konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nad rámec doterajších písomných
podaní a ústnych prednesov zhrnula, že predmetná dražba je neplatná z dôvodu neplatného

materiálneho podkladu pre jej výkon, keď úverová zmluva, ako aj záložná zmluva je absolútne neplatná,
a to najmä z dôvodu nastavenia systému úverovej zmluvy a reťazenia dodatkov, pričom splácanie
poskytnutých finančných prostriedkov je podstatnou náležitosťou takejto zmluvy. Nastavenie systému
splácania úverovej zmluvy považovala za rozporné s dobrými mravmi a obchádzaním zákona (§ 39 OZ).
Záložnú zmluvu považovala za neplatnú aj pre rozpor s § 37 OZ.

19. Právna zástupkyňa žalovaného v 1/ a 2/ rade v rámci záverečnej reči uviedla, že sa pridržiava
doterajších písomných a ústnych vyjadrení v konaní. Trvala na tom, že úverová zmluva, ako aj záložná
zmluva, sú platnými právnymi úkonmi. K otázke náhrady trov konania zdôraznila, že žalobcovia zavinili
zastavenie konania v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy v znení jej dodatkov, o určenie

neplatnosti záložnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva. Poukázala, že žalobcovia boli od počiatku
právne zastúpení.

20. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom spisového materiálu ako aj obsahom
dražobného spisu.

21. Podľa LV č. XXXX a LV č. XXXX vyhotoveného dňa 11.07.2016 žalobcovia boli vlastníkmi predmetu
dražby.

22. Dňa 03.10.2012 uzavreli žalobcovia ako dlžníci a veriteľ Tatra credit, a.s. úverovú zmluvu č. XXX/XX

na sumu 6 000 eur. Podľa čl. XIX. Splátkový kalendár žalobcovia sa zaviazali splácať poskytnutý úver
vo výške 6 000 eur s úrokmi celkovo vo výške 7 080 eur, tak že 1 až 6 splátka boli vo výške 180 eur a 7
splátka vo výške 6 000 eur. Zároveň sa zaviazali v deň podpisu úverovej zmluvy uzavrieť zmluvu záložnú
(čl. V. úverovej zmluvy). Podľa čl. VII bod 2 ak sa zníži hodnota predmetu zálohu, tak že zabezpečeniepohľadávky veriteľa voči dlžníkovi sa stane nedostatočným vyhradzuje si veriteľ právo žiadať od dlžníka,
aby zabezpečenie pohľadávky bez zbytočného odkladu doplnil. Za zníženie hodnoty predmetu zálohu
sa okrem iného považuje aj objektívne zníženie všeobecnej hodnoty predmetu zálohu v dôsledku zmien

na trhu s nehnuteľnosťami. Podľa čl. VII. bod 3 Úverovej zmluvy sa strany sporu dohodli, že ak dlžník
nezabezpečí úver zriadením záložného práva v prospech veriteľa, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver
za okamžite splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom pričom nezaniká nárok veriteľa na
zmluvnú pokutu.

23. K úverovej zmluve bol dňa 03.04.2013 uzatvorený dodatok č. 1 podľa ktorého bola predĺžená doba
splatnosti úveru o 12 mesiacov, čím sa úver navŕšil zo sumy 7 080 eur na sumu 9 240 eur, s tým že
žalobcovia sa zaviazali úver splácať v 19 splátkach, prvá až 18. splátka bola vo výške 180 eur a 19.
splátka vo výške 6 000 eur.

24. K úverovej zmluve bol dňa 03.04.2014 uzatvorený dodatok č. 2, podľa ktorého bola predĺžená doba

splatnosti úveru o 6 mesiacov, čím sa úver navŕšil zo sumy 9 240 eur na sumu 10 320 eur, s tým že
žalobcovia sa zaviazali úver splácať v 25 splátkach, prvá až 24. splátka bola vo výške 180 eur a 25
splátka vo výške 6 000 eur.

25. K úverovej zmluve bol uzatvorený dňa 16.05.2014 dodatok č. 3, podľa ktorého bol navŕšený úver o

4 000 eur, čím sa úver navŕšil zo sumy 10 320 eur na sumu 14 320 eur, s tým že žalobcovia sa zaviazali
úver splácať v 25 splátkach, prvá až 24 splátka vo výške 180 eur a 25. splátka vo výške 10 000 eur.

26. K úverovej zmluve bol uzatvorený dňa 05.12.2014 dodatok č. 4, podľa ktorého veriteľ navýšil sumu
úveru o 4 300 eur, tým sa úver navŕšil zo sumy 14 320 eur na sumu 19 868,90 eur, s tým že žalobcovia

sa zaviazali úver splácať v 30 splátkach, prvá až 23. splátka bola vo výške 180 eur, 24. splátka vo výške
266,90 eur, 25. až 29. splátka vo výške 228,80 eur a 30. splátka vo výške 14 480 eur.

27. K úverovej zmluve bol uzatvorený dňa 27.03.2015 dodatok č. 5, podľa ktorého veriteľ navýšil sumu
úveru o 3 400 eur, tým sa úver navŕšil zo sumy 19 868,90 eur na sumu 25 236,73 eur, s

tým že žalobcovia sa zaviazali úver splácať v 35 splátkach, prvá až 23. splátka vo výške 180 eur, 24.
splátka vo výške 266,90 eur, 25. až 26. splátka vo výške 228,80 eur, 27. až 34. splátka vo výške 283,20
eur a 35 splátka vo výške 18 168,63 eur.

28. Medzi spoločnosťou Tatra credit, a.s. a žalobcami bola uzatvorená aj zmluva o záložnom práve

č. XXX/XX zo dňa 03.10.2012. Touto zmluvou sa podľa článku I bod 3 písm. b) okrem pohľadávok
z úverovej zmluvy podľa bodu 3 písm. a) zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú
záložnému veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej
zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti za podmienky, že
ako najvyššia hodnota súčtu istiny pohľadávky v zmysle § 151b ods. 3 OZ, do ktorej sa zabezpečuj

pohľadávky podľa tohto článku sa určuje vo výške uvedenej v časti I bod 3 písm. a) a záložný veriteľ
takto zriadené záložné právo prijíma.

29. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2015 bola pohľadávka zo zmluvy o úvere
č. XXX/XX zo dňa 03.10.2012 (v znení jej dodatkov) postúpená zo spoločnosti Tatra credit, a.s. na

žalovaného v 2/ rade.

30. Žalovaný v 2/ rade podal dňa 14.04.2016 žalovanému v 1/ rade návrh na vykonanie dražby predmetu
dražby. Súčasťou návrhu bolo čestné vyhlásenie zo dňa 14.04.2016 a zmluva o vykonaní dobrovoľnej
dražby zo dňa 14.04.2016.

31. Dňa 28.04.2016 bolo žalobcom doručené oznámenie o začatí realizácie dobrovoľnej dražby a výzva
na umožnenie obhliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti.

32. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Tokára č. 43/2016 bol predmet dražby ocenený na

sumu 25 000 eur. Znalecký posudok bol dňa 08.06.2016 doručený žalobkyni v 1/ rade. V dražobnom
spise je obsiahnutá zásielka so znaleckým posudkom adresovaná aj žalobcovi v 2/ rade, avšak ako
zásielka neprevzatá v odbernej lehote.33. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 15.06.2016 bolo doručené Daňovému úradu Žilina,
Notárskemu úradu Mgr. Peter Mikita, žalobcovi v 2/ rade, žalobkyni v 1/ rade, Okresnému úradu Kysucké
Nové Mesto, Exekútorskému úradu JUDr. Peter Matejovie, Exekútorskému úradu JUDr. Július Rosina,

Exekútorskému úradu Mgr. Jozef Deák, Exekútorskému úradu JUDr. Rudolf Krutý, PhD., žalovanému v
2/ rade, Obecnému úradu Rudina, Správe Bytov Obecného úradu Rudina.

34. Žalovaný v 1/ rade zaslal žiadosť o vyvesenie oznámenia o dražbe Správe bytov Obecný úrad
Rudina, ako aj Obecnému úradu Rudina.

35. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb ku dňu 15.06.2016.

36. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 150/2016 vydanom dňa 04.08.2016
pod X005231.

37. Podľa úradného záznamu z 08.07.2016 sa uskutočnila obhliadka predmetu dražby.

38. Notárskou zápisnicou N 430/2016 Nz 27016/2016 spísanou Mgr. Petrom Mikitom bol osvedčený
priebeh predmetnej dobrovoľnej dražby konanej dňa 01.08.2016.

39. Podľa oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 01.08.2016 vydražiteľom predmetu dražby
sa stal žalovaný v 3/ rade s cenou dosiahnutou vydražením 22 500 eur. Žalovaný dňa 01.08.2016 zložil
zábezpeku 3 000 eur a doložil čestné vyhlásenie N. J. konajúcej v jeho mene.

40. Podľa LV č. XXXX a LV č. XXXX vyhotoveného dňa 06.10.2016 žalovaný v 3/ rade je vedený ako

vlastník predmetu dražby.

41. Na základe tatko zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na
svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

42. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť iba súd v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo

podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než konaní
podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku predbežnú. Z dikcie § 21 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách vyplýva, že osoba ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, môže
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby buď ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo ak

boli porušené ustanovenia tohto zákona. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že podľa
§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká,
ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu. Jedná sa o prekluzívnu lehotu plynúcu odo dňa
príklepu. Okresný súd má tak za to, že v tejto 3 mesačnej prekluzívnej lehote musí byť podaná žaloba
o určenie neplatnosti dražby, v ktorej musí byť zároveň uvedený dôvod, pre ktorý sa dobrovoľná dražba

považuje za neplatnú. Súd skúma iba skutočnosti uvedené v žalobe, prípadne po začatí konania, pokiaľ
však boli uplatnené ešte v rámci uvedenej trojmesačnej prekluzívnej lehote. Na dôvody uplatnené až
po jej uplynutí už súd nemôže prihliadnuť, preto sa s nimi nemusí ani vecne zaoberať. Nestačí tak,
aby pred uplynutím tejto lehoty bola podaná na súd žaloba obsahujúca síce žalobný petit na určenie
neplatnosti dražby, v ktorej je však uvedená len časť rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho

tvrdenia žalobcu boli dôvodom tvrdenej neplatnosti dražby. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti
uvedené až po uplynutí prekluzívnej lehoty, hoci by mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné
uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade
možno označiť za sankciu za včasné neuplatnenie práva. Dodatočne uvádzané dôvody v prípade
ich opodstatnenosti môžu byť len dôvodom na podanie žaloby na náhradu škody podľa § 33 zákona

o dobrovoľných dražbách (rozsudok Krajského súdu v Prešove 9Co/126/2013 zo dňa 15.10.2014).
Uvedený právny záver analogicky vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 21/2000, či
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob 86/2012 zo dňa 03.10.2012. Vychádzajúc z uvedenéhosa tak okresný súd zaoberal len dôvodmi neplatnosti dražby vymedzenými v samotnej žalobe, a nie aj
ďalšími dôvodmi dopĺňanými žalobcami, resp. právnou zástupkyňou žalobcov, v priebehu konania.

43. Pokiaľ ide o tvrdenú neplatnosť dobrovoľnej dražby pre porušenie ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách s týmto sa okresný súd nestotožňuje. Má za to, že v danom prípade nemožno
určiť neplatnosť dražby pre porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia
nepreukázali, resp. v konaní nebolo vykonaným dokazovaním zistené, porušenie ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách. Žalobcovia nepreukázali, že by boli výkonom a samotným priebehom dražby

akokoľvek dotknutí na svojich právach. Okresný súd nezistil, že by v žalobe uvedené skutočnosti
predstavovali porušenie ustanovení predmetného zákona. Okresný súd zdôrazňuje, že nie každé
porušenie zákona o dobrovoľných dražbách spôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby. Neplatnosť
dobrovoľnej dražby spôsobuje len také porušenie zákona, ktoré sa preukázateľne dotklo práv osoby,
ktorá tvrdí, že bola porušením dotknutá na svojich právach.

44. Žalobcovia neplatnosť dražby odvodzovali od skutočnosti, že znalecký posudok č. XX/XXXX bol
doručený iba žalobkyni v 1/ rade, a nie aj žalobcovi v 2/ rade. Z obsahu predmetného dražobného
spisu vyplýva, že žalobkyňa v 1/ rade prevzala znalecký posudok dňa 08.06.2016. Zásielka obsahujúca
znalecký posudok adresovaná žalobcovi v 2/ rade sa žalovanému v 1/ rade vrátila ako zásielka
neprevzatá v odbernej lehote. Podľa § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách písomnosti sa

doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa
iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu (v čase doručovania § 45 - 50 OSP). Podľa § 47 ods. 1, 2
OSP do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti,
ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci

sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde
doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka
vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. V danom prípade z obsahu

spisu vyplýva, že znalecký posudok bol žalobcovi v 2/ rade doručovaný v zmysle ust. § 10 ods. 1
zákona formou listovej zásielky do vlastných rúk, v tomto smere tak porušenie ustanovenia okresný
súd nevzhliadol. Žalobca v 2/ rade si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Okresný súd má za to, že
možno aplikovať fikciu doručenia, a teda ak si žalobca zásielka neprevzal počas jej uloženia považuje
sa deň, kedy bola zásielka vrátená za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Okresný súd

zdôrazňuje, že žalobcovia sú manželia, v čase doručovania znaleckého posudku mali spoločné bydlisko
v predmete dražby. Žalobkyňa v 1/ rade znalecký posudok prevzala, bola s ním oboznámená, a teda
nemožno vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu dospieť k záveru, že žalobca v 2/ rade o znaleckom
posudku nemal vedomosť. Naviac v konaní nebolo preukázané tvrdenie, že by sa žalobca v 2/ rade
v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval. V mieste doručenia mal preukázateľne bydlisko,

hlásený trvalý pobyt a to aj spolu s manželkou a deťmi, ktorá skutočnosť nebola v konaní spornou. Ani
tvrdené pracovné turnusy žalobcu v 2/ rade nemôžu podľa názoru okresného súdu zásadne ovplyvniť,
resp. zmeniť právny názor okresného súdu ohľadom fikcie doručenia. Ak žalobca pravidelne cestoval
za prácou mal možnosť si zabezpečiť splnomocnenie na preberanie písomností (manželkou), naviac
keď vedel o prebiehajúcej dražbe, keď všetky ostatné písomnosti súvisiacej s dražbou mu doručené

boli . Okresný súd však zdôrazňuje, že ak žalobcovia tvrdili, že žalobca v 2/ rade sa v mieste doručenia
nezdržiaval mali v rámci prejednancej zásady toto tvrdenie aj preukázať. Žalobcovia v tomto smere však
neuniesli dôkazné bremeno. Okresný súd v tomto smere tiež dopĺňa, že podľa § 10 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách sa písomnosti doručujú aj iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk
osobe, ktorej sú určené. Aj vychádzajúc z uvedeného má okresný súd za to, že žalobcovi v 2/ rade bol

doručený znalecký posudok, keď tento bol preukázateľne doručený žalobkyni v 1/ rade, jeho manželke,
ktorá s ním v čase doručovania bývala v spoločnej domácnosti. Okresný súd má aj za to, že znalecký
posudok možno považovať za riadne doručený obidvom žalobcom, hoci znalecký posudok prevzala
len žalobkyňa v 1/ rade, nakoľko zásielka obsahujúca znalecký posudok bola adresovaná obidvom
žalobcomakomanželom,avkonanínebolotvrdenéaanipreukázané,žebyžalobkyňav1/radežalobcu

v 2/ rade o znaleckom posudku neinformovala, a tento tak nemal o znaleckom posudku vedomosť.
Aj z tohto hľadiska má okresný súd za to, že znalecký posudok bol žalobcovi doručený, nielen fikciou
doručenia, ale aj iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk v zmysle § 10 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách. Nedoručenie znaleckého posudku žalobcovia v priebehu dražby nenamietali.Okresný súd poukazuje aj na fakt, že všetky ostatné písomnosti adresované žalobcovi v 2/ rade do
vlastných rúk, žalobca v 2/ rade podľa obsahu dražobného spisu prevzal. Tento dôvod tvrdený žalobcami
tak podľa názoru okresného súdu nemohol spôsobiť neplatnosť dražby.

45. Okresný súd rovnako nevzhliadol porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách týkajúcu
sa možnosti podávania námietok proti znaleckému posudku. Podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných
dražbách vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého
posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne

žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami
písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu
dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok,
zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného
znalca. Okresný súd má za to, že z textácie citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva dražobníkovi
žalovanému v 1/ rade povinnosť upozorniť žalobcov na možnosť uplatniť voči znaleckému posudku

námietky a žiadať vyhotovenie iného znaleckého posudku, tak ako bolo prezentované zo strany
žalobcov, resp. ich právnej zástupkyne.

46. Pokiaľ ide o dôvod neplatnosti dražby vymedzený v žalobe, a to nesplnenie povinnosti žalovaného
v 1/ rade oznámiť najmenej 15 dní pred dňom konania dražby oznámenie o dražbe v periodickej tlači

minimálne s pôsobnosťou pre obec, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a teda nesplnenie povinnosti v
súlade s § 11 ods. 4 zákona, podľa ktorého ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik
alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o
dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej
tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní

oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa
predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo
opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť, okresný
súd má za to, že túto povinnosť si žalovaný v 1/ rade taktiež splnil. V konaní bolo nesporné, že žalovaný
v 1/ rade zabezpečil v stanovenej lehote zverejnenie oznámenia o dražbe v regionálnych novinách

Kysucko - čadčiansko -kysuckonovomestsko. Obec Rudina sa nachádza v regióne Kysuce, a teda
okresný súd má za to, že zverejnenie oznámenia v regionálnych novinách spĺňa zákonnú podmienku
zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa
predmet dražby nachádza. Zároveň tiež z obsahu dražobného spisu vyplýva, že žalovaný v 1/ rade si
splnil povinnosť v súlade s § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, keď požiadal obec Rudina, kde

sa nehnuteľnosť nachádza o zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce a na elektronickej
úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V konaní v tomto
smere nebol preukázaný opak. Žalobcovia tvrdenie, že žalovaný v 1/ rade si túto zákonnú povinnosť
nesplnil nepreukázali. Okresný súd má naviac za to, že skutočnosť, či obec požiadavke žalovaného
ne/vyhovela, nemôže byť na ťarchu žalovaného v 1/ rade. Obec je povinná priamo zo zákona o

dobrovoľných dražbách bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

47. Rovnako okresný súd ako neopodstatnený dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby vyhodnotil aj
žalobou vymedzené porušenie zákona o dobrovoľných dražbách podľa § 17 ods. 2, ods. 4 ods.
5 písm. b) a písm. e), f), ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorých dražobník je

povinný oznámenie o dražbe uverejniť v registri dražieb, v Obchodnom vestníku a zaslať oznámenie
o dražbe osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné
alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv,
v evidencii podľa osobitných zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu
dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním, ako aj ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným

navrhovateľom dražby, podielovým spoluvlastníkom v bytovom dome alebo spoločenstvu vlastníkov
bytov alebo správcovi bytového domu. Z obsahu dražobného spisu (priamo z poštových doručeniek)
vyplýva, že žalovaný v 1/ rade oznámenie o dražbe doručoval a oznamoval Daňovému úradu Žilina,
Notárskemu úradu Mgr. Peter Mikita, žalobcovi v 2/ rade, žalobkyni v 1/ rade, Okresnému úradu Kysucké
Nové Mesto, Exekútorskému úradu JUDr. Peter Matejovie, Exekútorskému úradu JUDr. Július Rosina,

Exekútorskému úradu Mgr. Jozef Deák, Exekútorskému úradu JUDr. Rudolf Krutý, PhD., žalovanému v
2/rade,ObecnémuúraduRudina,SpráveBytovObecnéhoúraduRudina.Svojuoznamovaciupovinnosť
odražbesitakžalovanýv1/radevočisubjektom,čiosobámvymedzenýchv§17zákonaodobrovoľných
dražbáchpreukázateľnesplnil.Natomtomiestesúdzdôrazňuje,žedražobníkmôžeoznámenieodražbedoručiť aj vyvesením oznámenia o dražbe na obvyklom mieste v spoločných priestoroch bytového
domu. Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca bytového domu sú priamo zo zákona povinní na
žiadosť dražobníka bezodkladne a bezodplatne oznámenie o dražbe vyvesiť v spoločných priestoroch

bytového domu, kde sa predmet dražby nachádza. Prípadné nesplnenie si tejto povinnosti (ktoré
nesplnenie však nebolo v konaní ani preukázané) nemôže byť na ťarchu žalovaného v 1/ rade. Okresný
súd na tomto mieste zároveň považuje za potrebné uviesť, že nie každé prípadné porušenie zákona
o dobrovoľných dražbách spôsobuje neplatnosť dražby. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách žalobca musí preukázať, že bol dotknutý na svojich právach v súvislosti s porušením zákona

o dobrovoľných dražbách. V tomto smere nesie dôkazné bremeno. Okresný súd má tak za to, že aj keby
v týchto vymedzených prípadoch (v bode 47 tohto rozhodnutia) došlo k porušeniu ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách, čo podľa názoru okresného súdu nedošlo, žalobcovia by museli preukázať ako
boli v tomto smere dotknutí na svojich právach, ktorú dôkaznú povinnosť si jednoznačne nesplnili, keď
len poukázali na možné porušenie zákonných ustanovení, avšak bez ďalšieho tvrdenia, resp. súvisu,
s porušením ich práv. Žalobcovia nešpecifikovali ako boli údajným porušením týchto vymedzených

ustanovení dotknuté ich práva. Naviac okresný súd má aj za to, že aj prípadné neoznámenie dražby
ustanovením dotknutým subjektom, či osobám, by nemohlo mať žiaden vplyv na priebeh dražby, a teda
by nemohlo spôsobiť, že žalobcovia boli priamo dotknutí na svojich právach.

48. K samotnému miestu konania dražby v Žiline, okresný súd uvádza, že miesto konania dražby

bolo v poriadku, keďže obec Rudina je od mesta Žiliny vzdialené len cca 11 km, pričom Mesto
Žilina je krajským mestom, do ktorého obvodu spadá aj obec Rudina. Okresný súd má za to, že
vzdialenosť medzi obcou Rudina a mestom Žilina 11 km nemôže spôsobovať väčšie problémy pri jej
prekonávaní a dostupnosti miesta dražby. Okresný súd konštatuje, že len vzdialenosť medzi miestom
konania dražby a miestom predmetu dražby nemôže sama o sebe bez ďalšieho spôsobovať neplatnosť

dobrovoľnej dražby. Okresný súd má za to, že dražba sa nemusí konať v mieste, kde sa nehnuteľnosť
nachádza. Takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Záujemca, ktorý má
záujem vydražiť nehnuteľnosť, sa zúčastní dražby aj v mieste vzdialenom 11 km od miesta kde
sa nachádza nehnuteľnosť, aj v mieste vzdialenom viac ako 11 km, čo dokladuje aj tá skutočnosť,
že nehnuteľnosť vydražil žalovaný v 3/ rade, ktorého sídlo je v Piešťanoch. Okresný súd v danom

prípade vzhľadom na skutkové okolnosti nezistil žiadne neprekonateľné prekážky v účasti na predmetnej
dobrovoľnej dražbe. Okresný súd naviac dodáva, že predmetná dobrovoľná dražba bola oznámená
nielen v regionálnych novinách, na tabuli obci Rudina, ale aj v centrálnom notárskom registri dražieb,
či v Obchodnom vestníku, teda spôsobom s rozsiahlym dosahom oznámenia informácie o dobrovoľnej
dražbe, s celoslovenskou pôsobnosťou. Vzhľadom na uvedené len samotná vzdialenosť 11 km nemohla

podľa názoru okresného súdu obmedziť možnosť zúčastniť sa dobrovoľnej dražby. Iné skutočnosti
brániace bežnej dostupnosti na dobrovoľnej dražbe, či prípadne znemožnenie účasti na dobrovoľnej
dražbe neboli v konaní preukázané.

49. Okresný súd taktiež nesúhlasí s argumentáciou žalobcov, že predmetná dobrovoľná dražba (jej

priebeh) je ako taká neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ v tej súvislosti, že
žalovaný v 2/ rade uprednostnil uskutočnenie dobrovoľnej dražby pred vykonaním exekúcie. Okresný
súd zdôrazňuje, že dobrovoľná dražba je jedným zo spôsobov výkonu záložného práva. V konaní
nebolo sporným, že úverová zmluva, ktorá bola materiálnym podkladom pre výkon dobrovoľnej dražby
je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa § 53 ods. 10 OZ ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo

spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. V súlade
s citovaným ustanovením § 53 ods. 10 OZ sa záložné právo zo spotrebiteľskej zmluvy môže vykonať len
na dobrovoľnej dražbe alebo exekúciou. Výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe tak nemožno
bez ďalšieho vyhodnotiť ako výkon v rozpore s dobrými mravmi. Na tomto mieste okresný súd uvádza,

že aj ďalší dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby, podľa názoru žalobcov rozporný s dobrými mravmi, a
to vzájomné prepojenie medzi žalovanými, vyhodnotil ako nepreukázaný, a teda rovnako nedôvodný.

50. Okresný súd ďalej konštatuje, že v konaní nebol preukázaný ani dôvod na upustenie od dobrovoľnej
dražby vymedzený v žalobe, a to nesplnenie podmienok ustanovených v § 13 a § 17 zákona o

dobrovoľných dražbách. Podľa § 13 zákona o dobrovoľných dražbách pred začatím dražby musí byť
umožnená účastníkom dražby v termíne uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak
je predmetom dražby vec, určí dražobník termín obhliadky predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie
veci. Podľa úradného záznamu zo dňa 29.07.2016 obsiahnutého v dražobnom spise bolo preukázané,že k obhliadke nehnuteľnosti došlo. Pokiaľ sa obhliadky nezúčastnil žalovaný v 3/ rade, táto skutočnosť
podľa názoru okresného súdu nemôže spôsobiť neplatnosť dražby. V konaní taktiež okresný súd nezistil,
tak ako už bolo vyššie uvedené, nesplnenie podmienok ustanovených v § 17 zákona o dobrovoľných

dražbách. Dražobník vyhlásil konanie dražby oznámením o dražbe a zaslaním oznámenia o dražbe
subjektom, ako aj osobám vymedzeným v § 17 zákona dobrovoľných dražbách. Okresný súd tak
dospel k záveru, že v danom prípade neboli preukázané žiadne zákonné podmienky na upustenie od
dražby taxatívne vymedzené v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Pre naplnenie
zákonného dôvodu na upustenie od dražby nepostačovala ani deklarovaná snaha žalobcov o splnenie

záväzku. Podľa § 19 ods. 1 písm. k) zákona o dobrovoľných dražbách dražobník je povinný upustiť
od dražby najneskôr do jej začatia ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník
predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke
s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je
oprávnenýprijaťplneniepopriveriteľovi.Vdanomprípadežalobcoviapreddražbounezložiližalovanému
v 1/ rade na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov

dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať. Okresný súd na tomto mieste konštatuje, že z hľadiska
upustenia od dobrovoľnej dražby, sa zaoberal len dôvodmi vymedzenými v žalobe, teda dôvodmi
vymedzenýmivrámci3mesačnejprekluzívnejlehoty,nieďalšímidôvodmiuvádzanýmivrámciprednesu
na pojednávaní (napr. poistenie dražobníka).

51. Pokiaľ ide o postup licitátora pri znižovaní najnižšieho podania, okresný súd má za to, že licitácia
bola dodržaná v zmysle zákona. Podľa § 20 ods. 6, 7, 10 a 12 zákona o dobrovoľných dražbách dražba
sa otvára vyvolaním. Draží sa, ak účastníci dražby robia vyššie podanie. Ak nebolo cez dvojitú výzvu
a vyhlásenie licitátora: "Ak neurobí niekto z prítomných účastníkov dražby podanie vyššie, ako bolo
podanie naposledy urobené účastníkom dražby (označenie účastníka dražby, ktorý urobil najvyššie

podanie), udelím mu príklep" urobené vyššie podanie, oznámi licitátor ešte raz posledné podanie a
po tretej výzve vykoná príklep účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Svojím podaním
je účastník dražby viazaný. Ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o
čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. Udelením príklepu je dražba ukončená. Ak nebolo pri
dražbe urobené ani najnižšie podanie alebo ak nebolo urobené najnižšie podanie ani po jeho znížení,

licitátor dražbu ukončí. V danom prípade podľa zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby zmluvné strany
sa dohodli, že najnižším podaním v zmysle § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách bude suma
vo výške 100 % zaokrúhlenej všeobecnej hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom (t.j.
25 000 eur). Minimálne prihodenie bude 300 eur. Taktiež sa zmluvné strany dohodli, že v prípade
ak nebude na dražbe urobené najnižšie podanie vo výške 100 % zaokrúhlenej všeobecnej hodnoty

predmetu dražby určenej znaleckým posudkom je licitátor oprávnený podľa § 20 ods. 10 zákona o
dobrovoľných dražbách znížiť najnižšie podanie o sumu rovnajúcu sa 10 % hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom, tak aby najnižšie podanie nekleslo pod minimálnu sumu určenú pre
dané poradie dražby podľa § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. najnižšie podanie je
licitátor oprávnený znížiť na sumu rovnajúcu sa 90 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým

posudkom. Podľa obsahu licitácie verejnej dražby obsiahnutej v predmetnom dražobnom spise bol
predmet dražby skutočne vydražený v cene 90 % z 25 000 eur, a to v cene 22 500 eur. Okresný
súd tak nevzhliadol pri licitácii postup v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách. Podľa § 22
ods. 1 zákona o dobrovoľných držbách opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom,

ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba
zmarená vydražiteľom. V danom prípade predmet dražby vydražený bol za cenu 22 500 eur, nebol tak
naplnený zákonný dôvod na opakovanú dražbu.

52. K námietkam žalobcov vo vzťahu k zloženiu zábezpeky zo strany žalovaného v 3/ rade okresný

súd upriamuje pozornosť na obsah predmetného dražobného spisu, a to najmä príjmový pokladničný
doklad, z ktorého vyplýva, že žalovaný v 3/ rade dňa 01.08.2016 zložil zábezpeku vo výške 3 000 eur.
ObsahomdražobnéhospisujeajčestnéprehlásenieN.J.konajúcejzažalovanéhov3/rade.Vspisovom
materiáli je aj fotokópia občiasnekho preukazu dotknutej osoby N. J. konajúcej za žalovaného v 3/ rade.
Okresný súd tak nevzhliadol ani porušenie § 20 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého

účastník dražby je povinný na vyzvanie dražobníka alebo osoby ním písomne poverenej preukázať
svoju totožnosť, prípadne oprávnenie konať za účastníka dražby, dať sa zapísať do zoznamu účastníkov
dražby, a ak sú rozdávané dražobné čísla, prevziať dražobné číslo; ak bolo požadované zloženiedražobnej zábezpeky, je účastník dražby povinný doložiť aj doklad o zložení dražobnej zábezpeky.
Účastník dražby je ďalej povinný doložiť čestné vyhlásenie, že nie je osobou vylúčenou z dražby.

53. Okresný súd však dospel k záveru, že neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby možno určiť pre
spochybnenie platnosti záložnej zmluvy.

54. Okresný súd prejudiciálne vyhodnotil ako absolútne neplatnú úverovú zmluvu č. XXX/XX zo dňa
03.10.2012 pre rozpor s dobrými mravmi v súlade s § 39 OZ.

55. Počas konania medzi stranami sporu nebolo sporné, že ide o zmluvu o úvere, ktorá sa riadi
ustanoveniami ObZ, zároveň však ide o zmluvu spotrebiteľskú, preto musí byť v súlade s ustanoveniami
§ 52 a nasl. OZ upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, ďalej musí byť v súlade so zákonom č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Zároveň každá zmluva, ako právny úkon musí byť v súlade s § 34 OZ upravujúcimi náležitosti právnych

úkonov. Okresný súd konštatuje, že v záujme zachovania právnej istoty účastníkov zmluvy je vo
všeobecnosti zástancom teórie zachovania platnosti zmlúv. Napriek tejto zásade je v danom prípade
potrebné vyhodnotiť neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu ako celku.
Je potrebné konštatovať, že pri uzavretí predmetnej zmluvy o úvere v znení jej následných dodatkov
č. 1 až 5 existovalo vážne nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu a postihu nehnuteľného majetku

spotrebiteľa bez súdnej kontroly. Existenciu tohto nebezpečenstva aj žalovaný v 2/ rade naplnil, pretože
napriek tomu, že žalobcom bol spočiatku poskytnutý úver 6 000 eur, tento po približne 3 rokoch
(dátum uzavretia úverovej zmluvy 03.10.2012, dátum dodatku č. 5 k úverovej zmluve 27.03.2015)
narástol podľa znení dodatkov k úverovej zmluve do výšky 25 136,73 eur. Okresný súd vyhodnotil
najmä dojednaný spôsob vrátenia poskytnutého úveru v rozpore so zákonom o spotrebiteľských

úveroch. Dojednaný spôsob vrátenia úveru tento zákon obchádza. Cieľom zákona č. 129/2010 Z.z. bolo
vrátenie poskytnutých peňazí v pravidelných rovnomerne rozložených splátkach tak, aby sa časť splátky
započítala na istinu, časť na úroky a časť na poplatky. Ak žalovaný v 2/ rade v predtlači formulárovej
úverovej zmluvy určil 6 splátok po 180 eur a 7 splátku na istinu 6 000 eur, konal v rozpore so zákonom,
resp. ho obchádzal. Spotrebiteľ si požičiava peňažné prostriedky preto, lebo nemôže za službu alebo

tovar,ktorépotrebuje,zaplatiťzvlastnýchprostriedkov(narazvyššiusumapeňazí).Následne,pozískaní
úveru, môže zo svojho príjmu vrátiť požičané peniaze len takým spôsobom, že dlh spláca časťou svojho
príjmu,ktorámuostávapozaplatenínevyhnutnýchživotnýchnákladov.Uspotrebiteľa,ktorýjeodkázaný
na úver 6 000 eur väčšinou nie je predpoklad, aby popri splácaní úveru (a platení životných nákladov)
ušetril toľko, aby bol schopný naraz zaplatiť 6 000 eur, v tomto prípade 7. splátku úveru. Takýmto

spôsobom žalovaný v 2/ rade neprimerane sankcionoval neschopnosť žalobcov vrátiť požičané peniaze.
Takýmto spôsobom žalobcov staval do pozície „nevyhnutnosti“ uzatvárania ďalších dodatkov k úverovej
zmluve a k navyšovaniu úveru (nielen istinou, ale najmä úrokmi a poplatkami). Uvedený žalovaným v 2/
radeurčenýspôsobvráteniadlžnejsumymožnopovažovaťajzanekalúobchodnúpraktiku.Ustanovenie
§ 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z zákona o ochrane spotrebiteľa stanovuje, že predávajúci (teda aj

dodávateľ) nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody. Ustanovenie § 7 ods. 2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa názoru okresného súdu v danom prípade žalovaný v

2/ rade pri formulovaní úverovej zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď splatnosť úveru
rozložil tak, že žalobcovia mali zaplatiť 6 splátok po 180 eur a 7. splátku vo výške istiny 6 000 eur.
Priemerný spotrebiteľ nie je schopný (už z hore uvedených dôvodov) takúto dohodu splniť a veriteľ ho
neustále sankcionuje, jeho dlh napriek tomu, že ho čiastočne splnil neustále narastá až tak, že môže
prísť aj o nehnuteľnosť, o svoje obydlie, čo je neprípustné. Uvedený právny záver platí aj pre dodatky č.

1 až 5 k úverovej zmluve, kde bol spôsob splácania poskytnutého úveru dohodnutý rovnakým spôsobom
obchádzajúcim zákon.56. Okresný súd zdôrazňuje, že pôsob vrátenia úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Podľa
§ 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť úroky. Okresný súd má za to, že ak táto podstatná náležitosť zmluvy o úvere je v rozpore s
dobrýmimravmi,resp.jevrozporesozákonom,alebohoobchádza,potomjecelýprávnyúkonabsolútne
neplatný (§ 39 OZ). Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorýchknemudošlo,nevyplýva,žetútočasťnemožnooddeliťodostatnéhoobsahu.Jepotrebnéuviesť,

že pri úvahe, či sa absolútna neplatnosť vzťahuje na celý právny úkon, či iba jeho časť v zmysle § 41 OZ
je nerozhodné, že právny úkon sa týka veci, ktorú možno oddeliť, ale je rozhodné, či ide o časť právneho
úkonu obsahovo oddeliteľnú. Inými slovami povedané, pre posúdenie neplatnosti časti právneho úkonu
v zmysle § 41 OZ nie je podstatné, či možno oddeliť nepriamy predmet právneho úkonu, ale či možno od
seba oddeliť časti právneho úkonu po obsahovej stránke. Obsahom právneho úkonu sa pritom rozumie
určenie právnych následkov, ktoré z takéhoto právneho úkonu majú vzniknúť, t.j. určenie vzniku, zmeny

alebo zániku právneho vzťahu, prípadne práva povinností, vrátane podmienok pre vznik, či ďalší rozvoj
právnych vzťahov (rozsudok NS SR 1 M Cdo 10/2010 zo dňa 31.01.2012). Nakoľko spôsob vrátenia
úveru je podstatnou (obligatórnou) náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle vyššie uvedeného okresný súd
dospel k záveru, že nemožno aplikovať § 41 OZ, tak ako žiadal žalovaný v 2/ rade.

57. Okresný súd zároveň prejudiciálne posúdil ako absolútne neplatnú v celom rozsahu aj predmetnú
záložnú zmluvu. Záložná zmluva má akcesorickú povahu k zmluve úverovej, a teda zabezpečuje hlavný
záväzok. Už samotným vyslovením neplatnosti hlavnej, t.j. úverovej zmluvy, je absolútne neplatná
aj zmluva záložná. Predmetná záložná zmluva je však okrem už uvedeného dôvodu neplatná aj
s poukazom na § 37 OZ, z dôvodu jej absolútnej neurčitosti, keď pohľadávkou záložného veriteľa

touto zmluvou zabezpečenou sa rozumie nielen pohľadávka na základe úverovej zmluvy, ale aj
pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti záložnému veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho
akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi záložným veriteľom a
dlžníkom v budúcnosti. Toto ustanovenie okresný súd posúdil ako rozumne neodôvodniteľné a značne
nerovnovážne v neprospech žalobkyne, za neprijateľné v rozpore s dobrými mravmi a teda aj absolútne

neplatné. Rozpor s dobrými mravmi je evidentný aj z tohto dôvodu, že žalovaný v 2/ rade poskytol
žalobcom spočiatku úver vo výške 6 000 eur a prípadnú pohľadávku z úverovej zmluvy si v čase
uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia 6 000 eur zabezpečil hneď formulárovou záložnou zmluvou
k nehnuteľnosti (predmetu dražby). Okresný súd má za to, že spôsob zabezpečenia pohľadávky
žalovaného v 2/ rade je nevyvážený, spôsobujúci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech žalobcov. K uzavretiu záložnej zmluvy došlo rovnako za použitia nekalej
obchodnej praktiky ako zmluvy o úvere, keď pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva žalovaný
nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Nemohol uzavrieť tak nevyváženú zmluvu, na základe ktorej
by žalobcovia mohli prísť resp. prišli o nehnuteľnosti podstatne vyššej hodnoty (znalecký posudok 25
000 eur) ako bol poskytnutý úver (spočiatku 6 000 eur). Okresný súd túto nevyváženosť posudzoval v

čase uzavretia a podpísania úverovej zmluvy, záložnej zmluvy a prvotného poskytnutia úveru 6 000 eur.
Samozrejme, je mu zrejmé tvrdenie, že v priebehu času sa úver (údajne) navýšil.

58. Vzhľadom na vyššie uvedený záver o absolútnej neplatnosti tak úverovej, ako aj záložnej zmluvy,
sa ostatnými námietkami a tvrdenia predostretými stranami sporu vo vzťahu k úverovej a záložnej

zmluve (napr. neprijateľné zmluvné podmienky, zmluvné pokuty, RPMN, uznanie dlhu, bezúročnosť
a bezpoplatkovosť a iné) okresný súd z dôvodu hospodárnosti konania už nezaoberal, pretože
neboli spôsobilé zmeniť vyššie uvedený skutkový a právny záver okresného súdu. Súd dodáva, že
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa
súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska
skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať
všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami obsiahnutými v rozsiahlych podaniach, či
vyjadreniach strán sporu. Súd sa nezaoberal v danom konaní ani tvrdeniami vzťahujúcimi sa k vzájomnej

žalobe, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie.

59. Z dôvodu prejudiciálneho posúdenia absolútnej neplatnosti (ktorú naviac okresný súd bol povinný
posúdiť ex offo) úverovej zmluvy a na ňu nadväzujúcej (neplatnosti) záložnej zmluvy okresný súd určilneplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby v súlade s § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.
Na strane žalovaného v 2/ rade tak neexistovalo (resp. zaniklo) oprávnenie pre výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3 M Cdo
11/2011 zo dňa 12.októbra 2012, podľa ktorého právnej vety v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom

konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto
vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov,
ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od
znaleckého posudku alebo úvahy, a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania
o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní. Z uvedeného

právneho záveru okresný súd vychádzal.

61. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 06.10.2016 domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia
neplatnosti záložnej zmluvy určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenia vlastníckeho práva.
Podaním zo dňa 27.02.2018, teda po začatí konania, zobrali žalobu späť v časti o určenie neplatnosti

úverovejzmluvy,neplatnostizáložnejzmluvyaurčeniavlastníckehopráva,vktorejčastitakjednoznačne
zavinili zastavenie konania. Na tomto mieste okresný súd považuje nad rámec za potrebné uviesť, že na
týchto jednotlivých častiach žaloby, resp. uplatnených nárokoch (o určenie neplatnosti úverovej zmluvy,
určenie neplatnosti záložnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva) nebol daný naliehavý právny záujem,
keď neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy boli vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci, keď v čase

rozhodovania okresného súdu dražba už prebehla a vlastníctvo k predmetu záložného práva už prešlo
na nového majiteľa, a tieto otázky ne/platnosti úverovej a záložnej zmluvy boli len prejudiciálnou otázkou
k predmetu daného konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Taktiež na určení vlastníckeho
práva nemohol byť daný naliehavý právny záujem, a to s poukazom na § 34 ods. 2 č. 162/1995 Z.z.
Katastrálneho zákona, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti

dobrovoľnej dražby okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou
dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Naviac okresný súd dodáva,
že pri jednotlivých uplatnených nárokoch (o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, určenie neplatnosti
záložnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva) sa nejednalo o nerozlučné procesné spoločenstvo,

nebola ani daná pasívna vecná legitimácia všetkých žalovaných pri jednotlivých nárokoch. Žalovaný v
3/ rade nebol pasívne vecne legitimovaný v žalobe o určenie neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy,
nakoľko nebol účastníkom tejto zmluvy. Na druhej strane žalovaní v 1/ a 2/ rade nemali pasívnu vecnú
legitimáciu v časti o určenie vlastníckeho práva. Nerozlučné procesné spoločenstvo mali strany sporu
len v časti predmetu konania o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby.

62. Späťvzatím žaloby po začatí konania tak žalobcovia zavinili zastavenie konania v samostatných
veciach o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, určenie neplatnosti záložnej zmluvy a určenie
vlastníckeho práva, a teda v týchto častiach (samostatných veciach) sú povinní k náhrade trov konania
voči žalovanému v 1/, 2/ a 3/ rade, ktorí mali v konaní v tejto časti uplatnených nárokov plný úspech, a to

v súlade s § 256 CSP, tak ako okresný súd rozhodol vo výrokovej časti tohto rozsudku. Okresný súd však
prihliadol na preukázateľne nepriaznivú majetkovú situáciu, resp. osobnú, sociálnu a príjmovú situáciu
žalobcov, vyplývajúcu z obsahu spisového materiálu, v dôsledku ktorej boli žalobcovia oslobodení od
súdnych poplatkov v celom rozsahu. Okresný súd tak dospel k záveru, že pri rozhodovaní o náhrade trov
konania boli naplnené zákonné podmienky podľa § 257 CSP, t.j. existovali dôvody hodné osobitného

zreteľa na strane žalobcov, pre ktoré súd priznal žalovanému v 1/, 2/ a 3/ rade voči žalobcom iba náhradu
trov konania v rozsahu 50 % (po znížení 50 %). Okresný súd s prihliadnutím na sociálny aspekt uzavrel,
že žalobcovia by iba s veľkými ťažkosťami mohli uhradiť žalovaného v 1/, 2 a 3/ rade trovy konania
v plnej výške. Na druhej strane však nebolo možné čiastočne nezohľadniť okolnosť, že žalobcoviaboli zastúpený právnym zástupcom, bola im tak od počiatku poskytnutá odborná právna pomoc a na
skutočnosť neexistencie naliehavého právneho záujmu na týchto čiastkových nárokoch, či nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie boli v priebehu konania, v procese podľa § 167 CSP, upozornení. Okresný

súd má za to, že priznaním nároku na náhradu trov konania iba v rozsahu 50 % nenastane závažná
ujma v majetkových pomeroch žalovaného v 1/, 2/ a 3/ rade, nakoľko sú to všetko právnické osoby,
obchodné spoločnosti. Pokiaľ ide o rozhodovanie o náhrade trov konania v časti o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby okresný súd postupoval v súlade s § 255 ods. 1 CSP a žalobcom ako plne úspešnej
strane sporu v časti o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby priznal voči žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade

(ako nerozlučným spoločníkom) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.