Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214836
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118214836.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté
deti: P. P., nar. XX.XX.XXXX, W. P., nar. XX.XX.XXXX, W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, deti
matky: Mgr. Q. P., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, právne zastúpená advokátom - JUDr.
František Michalec, V. P. XXX a otec: X. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O., prechodne bytom B. O.
XXX, o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného
súdu Žilina zo dňa 5.9.2019 č.k. 37P/280/2018-798 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 7.4.2020

č.k. 37P/280/2018-820, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom v spojitosti s opravným uznesením
tak, že:
I. Otec je povinný prispievať na výživu mal. P., mal. W. a mal. W. sumou 110 eur mesačne na každé
dieťa mesačne od 1.9.2018, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

II. Otec je povinný uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2018 do 30.9.2019 v
sume 325 eur na každé dieťa do 30.9.2020, k rukám matky.
III. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9P/98/2011 - 651 zo dňa 25.1.2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8CoP/43/2017 - 696 zo dňa 28.12.2017 v časti úpravy
výživného na maloleté deti.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie okrem iného odôvodnil nasledovne:
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu

výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 9P/98/2011-651 zo dňa 25. 1. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
8CoP/43/2017-696 zo dňa 28. 12. 2017. Výživné bolo (naposledy) určené vo výške 85 eur mesačne na
každé dieťa, na mal. P. počnúc 1. 9. 2013, na mal. W. počnúc 1. 9. 2014 a na mal. W. počnúc 1. 9. 2015,
kedy mal. deti nastúpili do prvého ročníka základnej školy. V tom čase mal. W. navštevoval alergiologickú
ambulanciu, mal. W. chodil do špeciálnej školy, inak boli mal. deti zdravé. Matka bola od 09/2014 do
02/2016 práceneschopná z dôvodu automobilovej nehody, poberala nemocenské vo výške 300 eur a

následne pracovala ako predavačka a jej príjem predstavoval 400 eur mesačne. Otec bol pri poslednom
rozhodovaní súdu nezamestnaný, v roku 2012 uzavrel nové manželstvo a X. X. XXXX mu pribudla
vyživovacia povinnosť k mal. P.; otec má i ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi z prvého manželstva
k mal. Y., nar. XX. X. XXXX. Otec ani v tom čase nežil so svojou poslednou manželkou a vyživovaciupovinnosť si neplnil ani voči svojim ostatným deťom. Preto pri určení výšky výživného na tieto deti sa
k ďalším vyživovacím povinnostiam neprihliadalo. Už v čase ostatného rozhodovania súdu skutočnosť,
že otec bol evidovaný na úrade práce, nebolo dôvodom pre zníženie výživného, pretože otec detí

nepreukázal, že sa aktívne zaujíma o zamestnanie, dokonca bol z evidencie nezamestnaných vyradený.
V danom čase mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že otec napriek svojmu základnému
vzdelaniu mal bohaté pracovné skúsenosti (ako výrobný pracovník, výpomoc v sklade, pneuservis a
autoservis, činnosť vedľajšieho predajcu, práce v poľnohospodárstve), avšak v žiadnom zo zamestnaní
nedokázal vydržať dlhšie ako tri mesiace. V máji 2011 dosiahol príjem 477 eur. Čo sa týka konkrétneho

potenciálu otca dosahovať príjem, súd musí konštatovať, že od posledného určenia výživného došlo
v hospodárstva k podstatnému nárastu mzdovej úrovne, a teda pokiaľ by sa otec zamestnal, aktuálne
by mohol dosahovať vyšší príjem, ako tomu bolo pri poslednom určení výživného. Súd vychádzal preto
pri určení potenciálu otca zo štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky, konkrétne z priemernej
mesačnej mzdy v priemysle, doprave a v skladovaní, ktorá sa v roku 2018 až 2019 pohybovala vo výške
900 až 1000 eur brutto. Tomu zodpovedá čistý mesačný príjem vo výške 700 až 750 eur netto. Vzhľadom

k tomu, že naposledy sa zvyšovalo výživné počnúc k obdobiu, keď maloleté deti začali navštevovať
základnú školu, s poukazom na infláciu za dané obdobie, ako aj skutočnosť, že mal. deťom sa podstatne
zvýšili náklady na školské potreby, pričom dve staršie deti už nastúpili aj na druhý stupeň základnej
školskej dochádzky, bolo na mieste zvýšiť výživné o 30 % pôvodného výživného, teda na sumu 110 eur,
ktorú požadovala matka. Aj keď mal. W. na druhý stupeň školstva ešte nenastúpil, vzhľadom na svoje

špeciálne výchovné potreby má oproti starším súrodencom v tejto súvislosti zvýšené výdavky. Výživné
súd preto určil v rovnakej výške na každé dieťa. Uvedené zvýšené výživné aj kompenzuje absolútny
nezáujem otca o mal. deti, ako aj skutočnosť, že neposkytuje žiadne vecné plnenia, dokonca ani súdom
určené výživné nehradí. Keďže nedošlo ani k zmene vyživovacích povinností u otca, súd neprihliadol k
jeho ďalším dvom vyživovacím povinnostiam, keďže si ich rovnako ako pri poslednom určení výživného,

neplní. Otec netvrdil ani nepreukázal, že by tomu bolo inak. Zvýšené výživné súd otca zavial hradiť od
septembra 2018, kedy mal. detí už boli na druhom stupni základného školstva (s výnimkou W.), pričom
okolnosti hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného o jeden mesiac skôr pred podaním návrhu
súd videl práve v okolnosti, že matka je samoživiteľka starajúca sa o tri maloleté deti, ktorá okolnosť
je vo všeobecnosti bráni v časnom podaní návrhu na zvýšenie výživného. Keďže už v tom čase boli

náklady na mal. deti podstatne zvýšené, súd by zvýšenie výživného až od podania návrhu považoval
za prílišný formalizmus.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil so zvýšením
výživného a uviedol len, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto žiadal odvolateľ, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, preto,
že ho považuje za vecne správny a dostatočne odôvodnený.

4. Kolízny opatrovník rovnako navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny z
dôvodov v ňom uvedených.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v
spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

9. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o uloženej vyživovacej povinnosti ako aj
v otázke jej výšky, pričom vychádzal zo zásady, že súd zohľadňuje pri určovaní rozsahu vyživovacej

povinnosti, odôvodnené potreby oprávnených, t.j. maloletých detí, ako aj schopnosti a možnosti
povinného, v danom prípade otca. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť
presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa
berie do úvahy aj priama starostlivosť o deti.

10. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 396 ods.

1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)