Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ingrid Vallová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220200487
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4220200487.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
GALLA - TRANS, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, T. Vansovej 5178/6, IČO: 46 798 986, zastúpený
KATONA - Advokátska kancelária, s. r. o., Nové Zámky, M. Matunáka 4082/11, IČO: 47 237 074, proti
žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Bátorove Kosihy, Družstevná 618, Bátorove Kosihy, IČO: 00

193 348, zastúpený Advokátskou kanceláriou VIDID LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Plynárenská
7/A, IČO: 36 807 915, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 9. marca 2020 č. k. 4Cb/8/2020-76 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 11. 02. 2020, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom ďalej užívať
parcelu registra „C" KN č. 1531/1, druh pozemku - orná pôda o výmere 585723 m2, evidovanú na LV
č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno pre kat. úz. X. W., obec X. W. v
podiele 1/1 a vykonávať na nej akékoľvek agrotechnické úkony a brániť žalobcovi v jej užívaní a to až do

ukončenia účinnosti Nájomnej zmluvy č. 00287/2019-PNZ-P40551/18.00, uzatvorenej so Slovenským
pozemkovým fondom a zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv dňa 06. 06. 2019, zamietol. Zároveň
rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods.
1, 2 CSP.

1.1. Po oboznámení sa s obsahom spisu, a to s poukazom na samotné skutkové tvrdenia žalobcu,
ktoré tento uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s poukazom na k žalobe
priložené listinné dôkazy, súd dospel k záveru, že dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
nariadením neodkladného opatrenia, ako ani jeho trvanie, nie je hodnoverne osvedčená. Žalobca svoj
návrh zdôvodnil tým, že so Slovenským pozemkovým fondom uzavrel nájomnú zmluvu dňa 06. 06. 2019,
predmetom ktorej je prenájom poľnohospodárskej pôdy, vrátane parcely reg. „C" č. 1531/1 evidovanej

na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno pre kat. územie X. W., obec
X. W., avšak na predmetnom pozemku vykonáva poľnohospodárske činnosti žalovaný. Žalovaný svoje
právo odvodzuje od nájomnej zmluvy uzavretej s Obcou Bátorove Kosihy dňa 01. 11. 2003. Žalobca
sa ako navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha vydaním neodkladného opatrenia, podaným pred
začatím konania, uložiť žalovanému zákaz akýmkoľvek spôsobom ďalej užívať predmetné pozemky, a
teda dosiahnuť úpravu pomerov medzi stranami až do ukončenia účinnosti nájomnej zmluvy. Podľa čl.

IV. nájomnej zmluvy, táto bola uzatvorená na dobu určitú do 31. 10. 2029. Žalobca v návrhu ďalej uviedol,
že nie je zrejmé, že ide o totožné parcely, keďže žalovaný má v nájme parcelu reg. „E" č. 1531, a nieparcelu reg. „C" č. 1531/1, navyše, podľa poznámky v katastri nehnuteľností neboli spochybnené parcely
reg. „C", ktoré sú predmetom nájmu. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. X. W., obec X.
W. zistil, že na mape určeného operátu je evidovaná parcela reg. „E" č. 1531/1 a 1531/2 ako orná pôda,

ktorej vlastníkom je obec X. W.. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. X. W., obec X. W. bolo
zistené, že na katastrálnej mape je evidovaná parcela reg. „C" č. 1531/1 ako orná pôda, ktorej vlastníkom
je SR - Slovenský pozemkový fond. Na oboch uvedených listoch vlastníctva sa nachádza poznámka o
tom, že vlastnícke právo k parc. reg. „E" KN č. 1531, resp. 1531/1 bolo zápisom dotknuté podľa § 39 ods.
2 zákona č. 162/1995 Z. z. a s poukazom na § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. hodnovernosť údajov

katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Z výpisu z katastra nehnuteľností taktiež vyplýva,
že hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená zápisom č. C-1/2012. Napriek tvrdeniu žalobcu,
že nejde o totožné parcely, súd nepovažuje za hodnoverne osvedčené, že parcela reg. „E" č. 1531/1
a 1531/2 evidovaná na LV č. XXXX a parcela reg. „C" č. 1531/1 evidovaná na LV č. XXXX nie sú ani
sčasti rovnakými parcelami. „Spochybnením hodnovernosti údajov katastra" sa v zmysle ustanovenia
§ 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam (ďalej aj „Katastrálny zákon") rozumie stav, kedy je v katastri zapísané duplicitné alebo
viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti. V súčasnosti totiž nie je ojedinelý taký stav, kedy v dôsledku
nedostatočného evidovania pozemkov v minulosti dochádza k situáciám, že rovnaká časť pozemku je
evidovaná na listoch vlastníctva ako parcela reg. „E" a aj ako parcela reg. „C", pričom každá z týchto
parciel je evidovaná v prospech iného vlastníka.

1.2. Súd ďalej uviedol, že na rozdiel od konania vo veci samej sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zásadne nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, len sa vychádza z návrhu a
súd prostredníctvom dôkazných prostriedkov, najmä listín, zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca však doposiaľ neosvedčil, že

prenajímateľ - Slovenský pozemkový fond je výlučným (a jediným) vlastníkom prenajatých pozemkov,
práve naopak, z predložených dôkazných prostriedkov vyplýva duplicitné vlastníctvo prenajatých
pozemkov, súd preto návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť nemohol a takýto návrh aj
s poukazom na ust. § 328 ods. 1 CSP zamietol.

1.3. Žalovaný bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešný, avšak zo
spisu nevyplýva, že by mu vznikli trovy konania. O týchto súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal

jeho zmeny a nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu. Namietal, že súd prvej
inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Na jednej strane súd uvádza, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale vychádza primárne len z návrhu, a z pripojených listín
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, napriek tomu však vykonal dokazovanie a to nad rámec, ako to

predpisuje CSP, keď vyžiadal výpis LV č. XXXX pre kat. úz. X. W. a zistil, že na mape určeného operátora
sú evidované parcely registra „E" č. 1531/1 a 1531/2 ako orná pôda a na základe tohto LV aj napriek
ďalším a odlišným skutočnostiam, ktoré uvádzal vo svojom návrhu, doložil aj dôkaznými prostriedkami.
Súd nepovažoval za hodnoverne osvedčené, že parcela registra „E" č. 1531/1 a 1531/2 evidovaná na LV
č. XXXX a parcela registra „C" č. 1531/1 evidovaná na LV č. XXXX nie sú ani sčasti rovnakými parcelami.

Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu posúdeniu veci, nakoľko dostatočne a hodnoverne preukázal
právo na užívanie predmetnej nehnuteľnosti v celom rozsahu, pričom pre rozhodovanie o neodkladnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Namietal, že súd prvej
inštancie neprihliadol na súčasný stav, podľa ktorého:
- v súčasnosti je výlučným vlastníkom parcely registra „C" č. 1531/1, evidovanej na LV č. XXXX vedenom

katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno pre kat. územie X. W.: X. W. v podiele 1/1 SR -
Slovenský pozemkový fond,
- žalobcovi svedčí právo užívania predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko existuje platná a účinná nájomná
zmluva č. 00287/2019-PNZ-P40551/18.00, ktorá je verejne dostupná v každom centrálnom registri
zmlúv,

- súdu prvej inštancie bola dostatočne preukázaná aj tá skutočnosť, že žalovaný užíva predmetnú
nehnuteľnosť (fotodokumentácia, mapa z GSAA, písomná komunikácia) a bol vyzvaný na odovzdanie
pôdy, avšak tak neučinil. Pokiaľ žalovaný užívanie nepoprel a poukazuje na údajnú nájomnú zmluvu z
roku 2003, tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal,-podľasúčasneplatnéhoustanovenia§70ods.1Zákonaokatastrinehnuteľnostíplatí,žeúdajekatastra
uvedené v § 7 Katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže inak a doteraz iné nebolo
preukázané,

- zároveň poukázal na § 38 a § 39 Katastrálneho zákona, pričom platí, že vlastníkovi predmetnej
nehnuteľnosti nie je obmedzené nakladať s nehnuteľnosťou, ide o informatívnu poznámku.

2.1. Jedine spomenutá v katastri nehnuteľností nehnuteľnosť parc. reg. „C" č. 1531/1, a tak isto nie je
vyslovená hodnovernosť údajov vo vzťahov k parc. reg. „C" č. 1531/1 a hodnovernosť je vyslovená vo

vzťahu k parc. reg. „C" č. 1529/4 a parc. reg. „E" č. 1530 a ani z katastrálnej mapy nevyplýva, že by
parc. reg. E" č. 1531/1 a 1531/2 a parc. reg. „C" č. 1531/1 sa mali prekrývať. Doposiaľ neexistuje žiadne
právoplatné rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané duplicitné vlastníctvo.

2.2. Má za to, že súd prvej inštancie svojím konaním hrubo porušil jeho základné práva na spravodlivý
proces. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že zákonný sudca, napriek ust. § 331 ods. 1 CSP doručil

uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 03. 2020 č. k. 4Cb/8/2020-76 napriek tomu, že
jeho návrh bol zamietnutý. Táto skutočnosť je v rozpore so zákonom a vyplýva aj z údajov v
elektronickom súdom spise. Takéto konanie považuje za neprofesionálne a môže mať na jeho strane
vážne dopady, nakoľko k urovnaniu doteraz nedobrých vzťahov medzi stranami sporu neprispeje.
Uvedené konanie súd znevýhodňuje určité skupiny v danom prípade malého poľnohospodára oproti

veľkým poľnohospodárskym družstvám, ktorým (všetko je dovolené), čo nie je prípustné. Sudcovia
majú byť pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou a zákonom, pričom v zmysle Základných princípov CSP by mal byť naplnený
aj princíp právnej istoty. Z tohto dôvodu poukázal aj na skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to
uznesenieOkresnéhosúduKomárnoč.k.10C/30/2017-167zodňa17.07.2017,ktorépotvrdilajKrajský

súd v Nitre pod č. k. 8Co/41/2018-378 zo dňa 15. 03. 2018, pričom v uvedenom konaní odvolací súd
zdôraznil, že žalovaný nepreukázal právo užívať nehnuteľnosť, pričom posúdenie otázky práv oboch
strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam ponechal súd na dokazovanie v spore samotnom. Očakáva
preto vo viere naplnenia právnej istoty, že súd prvej inštancie nariadi neodkladné opatrenia, pričom
bol uzrozumený aj s tým, že pri zmene podmienok môže dôjsť k zrušeniu nariadeného neodkladného

opatrenia.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a priznať mu náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že ako nájomca a Obec Bátorove Kosihy ako prenajímateľ

s účinnosťou od 01. 11. 2003 uzatvoril nájomnú zmluvu v znení dodatku č. 1 zo dňa 22. 03. 2005,
predmetom ktorej je nájom poľnohospodárskych pozemkov, medzi ktoré patrí aj pozemok registra
„E" parc. č. 1531 okres Komárno, obec X. W., kat. úz. X. W., orná pôda o výmere 709152 m2,
toho času zapísaný na LV č. XXXX. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V čase
uzatvorenia nájomnej zmluvy bolo vlastníctvo pozemku bez akýchkoľvek pochybností zapísané v

prospech obce. Doposiaľ mu zo strany žalobcu nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané,
či došlo (a ak aj došlo, tak na akom právnom základe) k zápisu zmeny vlastníka nehnuteľností obce
na Slovenskú republiku, zastúpenú Slovenským pozemkovým fondom, ktorý je v súčasnosti vedený
ako vlastník parcely registra „C", parc. č. 1531/1 okres Komárno, obec X. W., kat. úz. X. W., orná
pôda o výmere 585723 m2, zapísanej na LV č. XXXX. Má za to, že ide o typický prípad duplicity

vlastníctva nehnuteľností, pričom v prospech uvedeného názoru svedčí aj poznámka uvedená na LV
č. XXXX, v zmysle ktorej bola na základe zápisu C-1/2012 hodnovernosť údajov katastra o práve
nehnuteľnosti spochybnená, ohľadne určenia skutočného vlastníka nehnuteľností. Prebieha konanie o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (vrátane pozemku) medzi obcou ako žalobcom a SPF
ako žalovaným pod sp. zn. 6C/37/2019.

3.1. Žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu s SPF v roku 2019, napriek tomu, že existovala pochybnosť o
vlastníctve prenajatých poľnohospodárskych pozemkov evidovaná v poznámke. Dáva do pozornosti, že
obec nadobudla vlastnícke právo ex lege dňom účinnosti zák. č. 138/1991, a to delimitačným protokolom
č. 5 zo dňa 13. 06. 2002, uzatvorenom medzi Okresným úradom v Komárne a obcou.

3.2. Neobstojí argument žalobcu, že hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená len vo vzťahu k
parc. reg. „E" č. 1531/1 a nebola spochybnená vo vzťahu k parcele CKN, nakoľko z identifikácie parciel
jednoznačne vyplýva, že pôvodný pozemok bol rozdelený na viacero menších pozemkov, okrem inýchaj na parcelu CKN. Zápis poznámky na LV č. XXXX je uskutočnený na základe rovnakého titulu ako
Poznámka, čo preukazuje číselné označenie poznámky C-1/2012, pričom vždy je nevyhnutné posúdiť
listy vlastníctva všetkých subjektov, ktorých sa prípadná duplicita týka. V uvedenom prípade je to LV č.

XXXX, ako aj LV č. XXXX.

3.3. Zdôrazňuje, že akákoľvek zmena vlastníka bez ďalšieho nemá žiaden vplyv na platnosť nájomnej
zmluvy v prospech jeho práva na užívanie pozemku, a teda aj novovzniknutej parcely CKN, ktorej
svedčí skutočnosť, že ani prípadnou zmenou vlastníka nehnuteľnosti nedochádza bez ďalšieho k zániku

práva nájmu založeného nájomnou zmluvou. V zmysle § 680 ods. 2 OZ, ak dôjde k zmene vlastníctva
prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Práva a povinnosti
subjektov daného existujúceho vzťahu vyplývajúce zo zákona, či zo zmluvy nemôže byť dotknuté
zmenou vlastníctva, a teda zmena vlastníctva nemôže mať priamy vplyv na existenciu nájomného
vzťahu. Zmena v osobe vlastníka prenajatej veci spôsobuje automaticky vstup nového vlastníka do
právneho postavenia prenajímateľa so zachovaním všetkých práv a povinností, ktoré si nájomca

dohodol s pôvodným prenajímateľom. Samotný zákon o nájme pozemkov predpokladá prednostné
právo pôvodného nájomcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku za predpokladu,
že nájomca si riadne a včas plní svoje záväzky. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečenie kontinuity
nájomného vzťahu.

3.4. Poukazuje ďalej na tú skutočnosť, že podľa ustálenej právnej praxe pre nariadenie neodkladného
opatrenia musia byť kumulatívne splnené zákonom vyžadované podmienky. Má za to, že žalobca
je povinný zo zákona hodnoverne osvedčiť dôvodnosť trvania nároku, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana, pričom doposiaľ neosvedčil, že prenajímateľ - Slovenský pozemkový
fond je výlučne (a jediným) vlastníkom prenajatých pozemkov, práve naopak, z predložených listinných

prostriedkov vyplýva duplicitné vlastníctvo prenajatých pozemkov. Súd preto nemohol návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Nájomnú zmluvu žalobca považuje za absolútne neplatnú
a to z dôvodu aplikácie zásady, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv, než sám má, nakoľko
Slovenskej republike v zastúpení SPF nesvedčalo vlastnícke právo k parc. CKN, nemohla ani predmetnú
parcelu prenajať ďalšej osobe. Samotný žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože pri

jednoznačnom spochybnení vlastníckeho práva (samotná existencia poznámky) by nájomnú zmluvu
neuzavrel. V súvislosti s potrebou bezodkladnej úpravy pomerov je potrebné jasne identifikovať v
celom prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Sám žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia konštatuje, že (žalovaný) vykonával po zbere úrody na parcele CKN poľnohospodárske
činnosti, pričom je reálny predpoklad, že ich bude vykonávať aj naďalej v priebehu mesiacov február

až marec 2020. V roku 2019 bola ním vykonaná sejba pre sezónu 2020. Má za to, že z vykonanej
sejby, a teda teoretickej možnosti vydania parcely CKN až po žatve nie je splnený predpoklad
naliehavosti, a teda ním nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Zo samotného
postupu žalobcu preto žiadnym spôsobom nemožno odvodiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov,
ktorá je ďalším predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalšou podmienkou pre

nariadenie neodkladného opatrenia je aj dodržanie princípu proporcionality. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by k zakúpeniu osiva skutočne došlo, a teda jeho škoda ostáva len v rovine tvrdení, a
nie reálne vzniknutej škody. Na druhej strane, jemu hrozí skutočná škoda a táto prevyšuje hypotetickú
škodu žalobcu.

3.5. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní namietal dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nad
rámec ustanovení CSP, uvádza, že žalobca mal hodnoverne osvedčiť svoj nárok skutkovými tvrdeniami,
listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. V rámci svojho návrhu sa však obmedzil
výlučne na účelové tvrdenia, pričom sa spoliehal na nečinnosť súdu vo veci akéhokoľvek dokazovania,
resp. osvedčovania skutočností nad rámec skutočností tvrdených výlučne žalobcom. Považuje za

absolútne správne, keď súd za účelom spravodlivého rozhodnutia vo veci pristúpil k overeniu tých
skutkových okolností a zisteniu najvýznamnejšej okolnosti dôležitých pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako neobstojí ani argument žalobcu, že doručením uznesenia
malo byť zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ žalobca podal odvolanie proti
uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo zamietnuté neodkladné opatrenie, a teda následne na

základe samotného žalobcu by nepochybne došlo k doručovaniu všetkých príslušných dokumentov.
Žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, ani nepodložil žiadnymi dôkazmi, že by
uvedeným konaním došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.3.6. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné konanie, k tomu uvádza, že nemožno očakávať rovnaký výsledok
pri absolútne odlišnom skutkovom stave. Žalobca preto nemôže legitímne očakávať rovnaký výsledok
a rozhodnutie súdu, keďže výklad judikátov len prispôsobil svojim potrebám bez akéhokoľvek kritického

posúdenia prípadnej totožnosti skutkového stavu. K svojmu vyjadreniu pripojil nájomnú zmluvu zo
dňa 29. 10. 2004, uzatvorenú medzi prenajímateľom Obec Bátorove Kosihy a Poľnohospodárskym
družstvom Bátorove Kosihy, ako aj súpis pozemkov obhospodarovaných na základe uvedenej nájomnej
zmluvy.

4. Krajský súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a
§ 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne
podľa § 387 odsek 1 CSP.

5. Podľa § 324 odsek 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 odsek 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.1. Podľa § 325 odsek 2 písmeno d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

7. Podľa § 326 odsek 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady

ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
náležitosti uvedené v § 326 ods. 1 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia
(výkon)rozhodnutiabudeohrozená.Toznamená,ženavrhovateľneodkladnéhoopatreniamusívnávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou,

tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality.

9. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z
naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže

existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže
dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno,
resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie,
alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd

len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

10. Pretože pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd
nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín

predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním
rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť
aneodkladnosťnávrhuavecnouargumentácioupresvedčiťsúdopotrebenariadiťneodkladnéopatrenie
v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa
riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie

tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

11. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez
nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska jezásadným determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých
vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre

nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného
opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či
zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a

právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu), a napokon, aj posúdiť, či neodkladným
opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere), čo
znamená, že odporca môže byť obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré
majú súvislosť s osvedčeným nárokom navrhovateľa.

13. Predmetom konania je návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému akýmkoľvek spôsobom ďalej užívať parcelu registra „C" KN č. 1531/1, druh pozemku - orná
pôda o výmere 585723 m2 evidovanú na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu
Komárno pre kat. úz. X. W., obec X. W. v podiele 1/1-ina, vykonávať na nej akékoľvek agrotechnické
úkony a brániť žalobcovi v jej užívaní, a to až do ukončenia účinnosti nájomnej zmluvy č. 00287/2019-

PNZ-P4551/18.00 uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom a zverejnenej v Centrálnom registri
zmlúv dňa 06. 06. 2019. Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že so Slovenským pozemkovým fondom
uzatvoril nájomnú zmluvu, zverejnenú v Centrálnom registri zmlúv dňa 06. 06. 2019, predmetom ktorej
je aj prenájom poľnohospodárskych pôd, vrátane parcely registra „C" č. 1531/1 o výmere 58,5723 ha,
evidovanej na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom OÚ Komárno pre kat. úz. X. W., obec X.

W. v podiele 1/1-ina. Žiadosťou o vydanie poľnohospodárskej pôdy, doručenou žalovanému dňa 20.
06. 2019 sa domáhal vydania predmetného pozemku, nakoľko po prelustrovaní užívateľov prenajatých
pozemkov zistil, že predmetný pozemok parcela registra „C" č. 1531/1 v kat. úz. X. W. je súčasťou
kultúrneho dielu č. 477132301/1, lokalita a kód dielu; R. 7301/1 o výmere 192,42 ha a je zrejmé, že
žiadateľom priamej podpory za uvedenú plochu (ktorá časť pokryje parcelu registra „C" č. 1531/1) má

v nájme žalovaný. Žalobca k podanému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia predložil aj listinu
- komunikáciu so žalovaným, z ktorej vyplýva (č. l. 34 a nasl.), že žalovaný ako nájomca uzatvoril s
Obcou Bátorove Kosihy so sídlom Hlavná 873, Bátorove Kosihy ako prenajímateľom s účinnosťou od
01. 11. 2003 nájomnú zmluvu v znení dodatku č. 1 zo dňa 22. 03. 2005, predmetom ktorej je nájom
poľnohospodárskych pozemkov, medzi ktoré patrí pozemok parcela registra „E" parc. č. 1531, okres

Komárno, obec X. W., kat. úz. X. W. - orná pôda o výmere 709152 m2, ktorý bol toho času zapísaný
na LV č. XXXX Správou katastra Komárno. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a ku
dnešnému dňu nedošlo k skončeniu nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou. Žalovaný v
liste uviedol, že nebolo mu žiadnym spôsobom preukázané, na akom právnom základe došlo k údajnej
zmene vlastníka nehnuteľností z obce na Slovenskú republiku - Slovenský pozemkový fond. Žalobca

uzatvoril nájomnú zmluvu s SPF v roku 2019, napriek tomu, že existovala pochybnosť o vlastníctve
prenajatých nehnuteľností, evidovaná v poznámke na LV č. XXXX. Z výpisu z LV č. XXXX pre okres
Komárno, obec X. W., kat. úz. X. W. (č. l. 74) vyplýva, že parcela registra „C" č. 1531/1 - orná pôda o
výmere 585723 m2 je vedená vo vlastníctve SR - Slovenský pozemkový fond v 1/1-ine ako duplicitný
vlastník, pričom v poznámke je uvedené, že vlastnícke právo k parcelám registra „E" KN č. 1531/1, ako

aj ďalšie parcely bolo zápisom dotknuté podľa § 39 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. s poukazom na § 71
ods. 3 - hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená (C-1/2012). Z LV č.
XXXX pre okres Komárno, obec X. W., kat. úz. X. W. vyplýva, že parcely registra „E" sú okrem iných
aj parcela č. 1521/1 a č. 1521/2, je vedená vo vlastníctve obce Bátorove Kosihy v spoluvlastníckom
podiele 1/1-ina s tým, že v poznámke je uvedené, že vlastnícke právo k parcelám registra „E" KN č.

1531 bola dotknutá podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona s poukazom na § 71 ods. 3 hodnovernosť
údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená (C-1/2012).

14. Podľa § 39 odsek 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), okresný úrad vyznačí v

katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.

Po veľkej novele Katastrálneho zákona pribudla zo zákona aj tzv. poznámka spornosti, rozšírila
sa tým možnosť žiadať o zápis akéhokoľvek prebiehajúceho konania súvisiaceho so zapísanounehnuteľnosťou. Vzhľadom na dovtedajšie znenie uvedeného ustanovenia sú bez ďalšieho zapisované
konania, ktoré sa zapisovali už skôr, a to podľa úpravy platnej pred 01. 07. 2016, ale pribudli aj nové
konania, ktoré sa dovtedy do katastra vo forme poznámky nezapisovali. Vykonávacia vyhláška v § 29

ods. 3 vysvetľuje, že hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2 zákona je spochybnená, ak je
v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti. Takýto druh poznámky sa
vzťahuje výlučne na už evidovanú duplicitu vlastníctva. Duplicitné vlastníctvo je v katastri vyjadrené v
zásade v troch typoch a je zrejme z poznámky, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti
bola spochybnená podľa § 39 ods. 2. Komentár k § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona uvádza ako typický

príklad duplicity medzi pozemkami, čiže jeden pozemok vlastní viac ako jeden vlastník, aj situáciu, ak
je duplicita medzi pozemkom registra „E" a pozemkom registra „C", môže ísť o časti pozemkov alebo
celé pozemky.

15. Žalobca sa v podanom odvolaní bránil tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu posúdeniu
veci, nakoľko dostatočne preukázal právo na užívanie predmetnej nehnuteľnosti v celom rozsahu, najmä

keď preukázal, že výlučným vlastníkom parcely registra „C" č. 1531/1, evidovanej na LV č. XXXX pre
kat. úz. X. W., obec X. W. je v podiele 1/1-ina zapísaná SR - Slovenský pozemkový fond.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že napriek tvrdeniu žalobcu,
že nejde o totožné parcely a súd túto skutočnosť nepovažuje za hodnoverne osvedčenú, odvolací súd

sa s týmto názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. Vychádzajúc zo zápisov na LV č. XXXX a LV č.
XXXX kat. úz. X. W., ako aj z poznámok v zmysle § 39 ods. 2, kedy hodnovernosť údajov v katastri o
vlastníckom práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená a na LV č. XXXX je SR - Slovenský pozemkový
fond v podiele 1/1-ina zapísaný ako duplicitný vlastník, je potrebné mať za to, že v danej prejednávanej
veci môže ísť v časti pozemku, resp. celého pozemku č. 1531/1 o duplicitné vlastníctvo. Práve pre

vyriešenie otázky vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam prebieha medzi Obcou Bátorove Kosihy a
SR - zastúpenou Slovenským pozemkovým fondom konanie o určenie vlastníckeho práva pod sp. zn.
6C/37/2019. Duplicita vlastníctva k spornému pozemku je teda predmetom súdneho konania, v ktorom
bude s konečnou platnosťou určené vlastnícke právo k spornému pozemku.

17. Za danej situácie žalobca neosvedčil hodnoverným spôsobom dôvodnosť, ako aj existenciu
hmotno-právnemu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia.
Rovnako nepreukázal, že je tu namieste, keďže nájomnú zmluvu uzatvoril ešte v roku 2019, nevyhnutná
bezodkladnáúpravapomerovarovnakonepreukázal,žebyexekúciamohlabyťohrozená.Ďalejžalobca
nepreukázal ani, že mu hrozí alebo sa mu rozširuje škoda alebo iná ujma.

18. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že
v prípade jeho nariadenia by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do práv žalovaného, ktorý užíva
predmetnú nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s Obcou Bátorove Kosihy dňa 01. 11.
2003 v znení jej dodatku zo dňa 22. 03. 2005, kedy parcela registra „E" č. 1531 bola zapísaná na LV

č. XXXX a vlastníctvo svedčalo v podiele 1/1-ina prenajímateľovi, t. j. Obci Bátorove Kosihy. Žalovaný
informoval žalobcu v korešpondencii pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že
na predmetných nehnuteľnostiach zasial poľnohospodárske plodiny, pričom nariadením neodkladného
opatrenia by došlo k podstatne väčšej škode na strane žalovaného ako na strane žalobcu. Za takejto
situácii by nebol zachovaný ani princíp proporcionality, ktorý je potrebný vždy pri rozhodovaní o návrhoch

na nariadenie neodkladného opatrenia zvažovať.

19. Odvolací súd nepovažoval dôvodnú námietku žalobcu, pokiaľ namietal, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prekročil zákonom vymedzené hranice pri svojom
rozhodovaní. Konkrétne namietal, že súd si vyžiadal výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. X. W. a z tohto

zistil, že na mape určeného operátu je evidovaná parcela registra „E" č. 1531/1, 1531/2, následkom čoho
potom nepovažoval za hodnoverne osvedčené, že parcela registra „E" č. 1531/1 a 1531/2 evidovaná na
LV č. XXXX a parcela registra „C" č. 1531/1 evidovaná na LV č. XXXX nie sú sčasti rovnakými parcelami.

K uvedenému odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 6MCdo 5/2012, v zmysle

ktorého platná právna úprava síce neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového
stavu pre vydanie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), avšak ustanovenie v súčasnej
dobe § 329 ods. 1 CSP dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu.
Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatreniamusí osvedčiť dôvody na jeho vydanie. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel,
ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení.
Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu

vyžadovanom v základnom konaní, to je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania,
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je,
že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko)

pravdepodobné.

V zmysle § 326 odsek 1, 2 CSP sú vymedzené všeobecné náležitosti, ktoré má návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia obsahovať, vrátane pripojenia listín, na ktoré sa odvoláva. Žalobca pripojil k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výpis z LV č. XXXX ako výpis nepoužiteľný pre právne
úkony, z ktorého vyplýva aj poznámka, že v zmysle § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona bola hodnovernosť

údajov spochybnená. Ďalej žalobca pripojil ako listinný dôkaz výzvu adresovanú žalovanému pred
podaním návrhu na neodkladné opatrenia, ako aj odpoveď žalovaného, z ktorého vyplývajú skutočnosti,
na základe ktorých on užíva predmetné nehnuteľnosti, pričom z uvedeného písomného podania
žalovaného vyplynulo, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX a vlastníkom bola obec X. W., nie je možné vytýkať súdu prvej inštancie, že si do spisu zabezpečil

aj výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. Bátorove Kosihy a s týmto sa oboznámil. Ani samotný Civilný
sporovýporiadok,aniprípadnépojednávanie,výsluchstránavyjadrenieprotistranyvkonaníonávrhuna
nariadenie neodkladného opatrenia nevylučuje en bloc. Ak to súd v odôvodnených prípadoch považuje
za nevyhnutné a účelné, môže niektorý z uvedených procesných úkonov aj sám uskutočniť.

20. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že konaním súdu prvej inštancie došlo k
porušeniu jeho páva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie, napriek ustanoveniu § 331 ods. 1
CSP doručoval svoje uznesenie 4Cb/8/2020-76 zo dňa 09. 03. 2020 žalovanému v rozpore so zákonom.

Z ustanovenia § 331 odsek 1 CSP vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu

s uznesením, ktorým sa neodkladné opatrenie nariadi, sa doručí ostatným stranám. Ak bol návrh
na jeho nariadenie zamietnutý alebo odmietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani
prípadné odvolanie súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí len, ak
bolo neodkladné opatrenie nariadené.

21. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné odvolanie
v zmysle § 357 písm. d/ CSP. Pokiaľ navrhovateľ odvolanie podá, súd prvej inštancie ho ostatným
stranám nedoručuje, ale v súlade s § 377 CSP predloží vec odvolaciemu súdu po úkonoch podľa §
373 ods. 1, 2 CSP. Až po predložení veci odvolaciemu súdu, tento sám doručuje návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj uznesenie, ktorým bol zamietnutý návrh, ako aj podané odvolanie

protistrane, aby sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrili, čím sa dodrží
princíp rovnosti sporových strán, a najmä princíp proporcionality pri obmedzovaní procesných práv
protistrany v záujme dosiahnutia účelu, ktorý navrhovateľ svojím návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia sleduje. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ, resp. žalobca podá odvolanie, musí
si byť vedomý skutočnosti, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so

zamietajúcim uznesením a odvolaním žalobcu protistrane doručí a umožní sa mu vyjadriť. Pokiaľ tieto
úkony vykonal po svojom rozhodnutí súd prvej inštancie, ktorý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, avšak proti jeho uzneseniu podal žalobca odvolanie, vykonal úkony o doručovaní,
ktoré zákon ukladá vykonať odvolaciemu súdu. Samotná skutočnosť, že doručovanie uznesenia o
zamietnutí neodkladného opatrenia, ako aj odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, doručoval súd prvej

inštancie namiesto odvolacieho súdu, avšak až po tom, čo rozhodol súd prvej inštancie, samo o sebe
nie je spôsobilé porušiť právo žalobcu v takom rozsahu, že by bolo možné konštatovať porušenie jeho
práva na spravodlivý proces.

22. Napokon, žalobca poukazoval vo svojom odvolaní, že bol porušený princíp právnej istoty, keď jeho

spor nebol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pričom
poukázal na iné konanie vedené na OS Komárno pod č. k. 10C/30/2017-167 zo dňa 17. 07. 2007 v
spojení s uznesením KS v Nitre pod č. k. 8Co/41/2018-378 zo dňa 15. 03. 2018. V danom prípade je
potrebné uviesť, že v uvedenom konaní súdy rozhodovali na základe iného skutkového stavu, pričom vdanom prípade súd rozhodoval na základe návrhu a dôkazov týkajúcich sa iných skutkových okolností,
ktorými žalobca chcel preukázať a osvedčiť dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Navyše, je potrebné dodať, že do ustálenej rozhodovacej praxe je potrebné zahrnúť civilné rozhodnutia a
stanoviská publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS SR, vydávanej Najvyšším súdom
SR od 01. 01. 1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov SR, ako aj rozhodnutia
najvyššieho súdu, u ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor alebo výnimočne aj jednotlivé
rozhodnutia, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí

nespochybnili, prípadne i akceptovali a vecne na ne nadviazali. Poukaz žalobcu preto na rozhodnutie
okresného a krajského súdu v inej veci v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné
zahrnúťdorozhodnutívzmyslečlánku4ods.2CSPakoustálenározhodovaciapraxnajvyššíchsúdnych
autorít.

23. Zo zhora uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol

návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, je jeho rozhodnutie vecne správne, a preto ho v
zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100%. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262
ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.