Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Nagyová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16P/28/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200929
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4420200929.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., N. XXXX/XX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., N. XXXX/XX, zastúpená JUDr.
Petrom Križanom, advokátom so sídlom v Nitre, Koceľova 2, kancelária: Nitra, Štefánikova trieda 2/3,
IČO: 42 335 779 a W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Y., W. XXX/XX, o návrhu otca na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, určenie výživného a úpravu styku, takto
r o z h o d o l :
I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloleté dieťa: W. X., nar. XX.XX.XXXX sa z
v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 27.02.2020 a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu
maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne od 01.06.2020, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky. Zročné výživné za mesiac jún je vyrovnané.
II. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.
III. Rodičia u z a v r e l i dohodu, v zmysle ktorej otec má p r á v o sa s maloletým dieťaťom: W. X.,
nar. XX.XX.XXXX stýkať:
- každý párny týždeň v stredu od 8.30 hod. do 17.00 hod., v sobotu od 8.30 hod. do 17.00 hod.,
- každý nepárny týždeň v piatok od 8.30 hod. do 17.00 hod., v nedeľu od 8.30 hod. do 17.00 hod.,
- každý rok Veľkonočný pondelok od 8.30 hod. do 17.00 hod.,
- každý rok druhý vianočný sviatok, 26.12. od 8.30 hod. do 17.00 hod.,
- každý rok na Silvestra, 31.12. od 8.30 hod. do 17.00 hod.,
tak, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska
matky.
Matka je p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 27.02.2020 domáhal úpravy
práv a povinností k mal. dieťaťu tak, že mal. dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, on bude prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100
eur mesačne od právoplatnosti rozsudku a styk s mal. dieťaťom navrhol upraviť v každom nepárnom
týždni v roku od štvrtka od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. okrem sviatkov, v každom párnom roku
počas vianočných sviatkov od 24.12. od 15.00 hod. do 26.12. do 15.00 hod., v každom nepárnom roku
od 31.12. od 9.00 hod. do 1.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod., v každom párnom roku počas jarných
prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., v každom párnom roku počas veľkonočnýchsviatkov od veľkonočného piatku od 9.00 hod. do veľkonočného pondelka do 17.00 hod., v každom
párnom roku počas letných prázdnin od 01.07. od 9.00 hod,. do 15.07. do 17.00 hod. a od 01.08. od 9.00
hod. do 15.08. do 17.00 hod. a v každom nepárnom roku počas letných prázdnin od 16.07. od 9.00 hod.
do 31.07. do 17.00 hod. a od 16.08. od 9.00 hod. do 31.08. do 17.00 hod. s tým, že matka je povinná
dieťa riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi a otec je povinný v stanovenom čase mal. dieťa vrátiť
matke v mieste bydliska mal. dieťaťa.
2. Matka predložila krátkou cestou na pojednávaní dňa 04.05.2020 písomné vyjadrenie zo dňa
29.04.2020, v ktorom súhlasila so zverením dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, žiadala určiť výživné vo
výške 200 eur a vzhľadom na vek mal. dieťaťa namietala rozsah navrhovaného styku otcom a navrhla
upraviť styk otca s dieťaťom raz za týždeň v trvaní dvoch hodín za prítomnosti matky.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením predložených
listinnýchdôkazov:rodnýlistmal.dieťaťa,smssprávyrodičovdieťaťa(č.l.33-38),azistiltentoskutkový
a právny stav.
4. Čestné vyhlásenie rodičov navrhovateľa zo dňa 30.04.2020, že syn prispieva na režijné náklady s
bývaním vo výške 100 eur mesačne.
4.1 Príjem navrhovateľa od 01.04.2019 do 30.04.2020, ktorý predstavoval sumu 8 578,79 eur,
čo mesačne predstavuje 659,90 eur. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne na navrhovateľa mal súd
preukázané, že navrhovateľ bol zamestnaný od 16.10.2007 do 31.07.2019 a od 08.10.2018 do
30.09.2018 pracoval na základe dohody o vykonaní práce.
Navrhovateľ podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 dňa 16.03.2020, z
ktorého mal súd preukázané, že zaplatil daň vo výške 219,10 eur a mal nárok na daňový bonus na jedno
dieťa vo výške 310,38 eur.
4.2 Správa z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne o evidencii vozidiel navrhovateľa, z
ktorej mal súd preukázané, že navrhovateľ je držiteľom motorových vozidiel s evidenčným číslom: K.
XXX Z. zn. Audi od 03.01.2018 do súčasnosti, K. XXX H. zn. Škoda od 01.04.2020 do súčasnosti.
4.3 Právny zástupca matky doručil súdu dňa 28.05.2020 rodičovskú dohodu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a dohodu o výživnom na mal. dieťa zo dňa 23.05.2020 s tým, že dohodu
rovnakého znenia predložil súdu i navrhovateľ dňa 05.06.2020.
5. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od
10.02.2020, kedy ho matka vyzvala, aby opustil jej byt. S matkou dieťaťa žili v spoločnej domácnosti v
NovýchZámkoch10mesiacov,poznajúsaasi2roky.Návrhpodalpreto,žematkadieťaťanedodržíslovo
a on by som chcel byť prítomný pri raste mal. dieťaťa. Nechcel by byť len otcom na papieri, ale aktívne
sa zúčastňovať na starostlivosti o dieťa. Počas spolužitia, keď matka išla do mesta niečo vybaviť, bol s
dieťaťom sám, boli to 2 - 3 hodiny. Od 3 mesiacov veku dieťaťa vozil dieťa počas víkendov sám k svojim
rodičom, kde boli od 9.00 - 17.00 hod. Stalo sa, že to zopakoval i 3 dni za sebou bez prespatia. Keď
boli spolu, to bolo bez problémov, potom už nie. Od 10.02.2020 si dieťa ani raz takto zobrať nemohol.
Matka mu umožňuje stretávanie s dieťaťom každé 3 dni na 2 hodiny kočíkovať. Náklady na mal. dieťa
pozostávajú z výdavkov: mlieko 20 eur, plienky 25 eur, zelenina a ovocie 50 eur, doplňujúca výživa 20
eur, náklady na oblečenie okolo 20 eur. Od opustenia spoločnej domácnosti matke prispieval na výživu
mal. dieťaťa sumou 100 eur, ktoré jej zasielal na účet. Matke poslal 437 eur a z toho 37 eur je časť
nájomnéhozafebruár2020.Okremzaslanéhovýživnéhodvakráturobilnákuppredieťapo50eur,potom
už nič nekupoval, pretože matka povedala, že nič nepotrebuje. Počas spolužitia s matkou dieťaťa bol
zamestnaný v spoločnosti DAISY DESSOUS s. r. o. Gabčíkovo do 31.07.2019 s príjmom okolo 500 eur.
Bol obchodným zástupcom a predával tovar - oblečenie. Na návrh matky dieťaťa túto činnosť vykonáva
na základe živnostenského listu od augusta 2019 a jeho príjem podľa vlastného vyhlásenia bol okolo
700 eur. Matke posielal na účet na bývanie sumu 150 eur a nakupoval potraviny min. v sume 100 eur.
Od februára 2020 býva v spoločnej domácnosti s rodičmi v rodinnom dome, kde náklady na bývanie
pozostávajú zo zálohových platieb okolo 250 eur. Matka je teraz nezamestnaná, pretože opatrovala
babku, ktorá zomrela, keď sa on nasťahoval k rodičom a poberala opatrovateľský príspevok vo výške
350 eur. Otec poberá invalidný dôchodok vo výške 200 eur. Z týchto dôvodov prispieva rodičom na
náklady na bývanie sumou 100 eur. Má ukončené základné vzdelanie. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.Žiadne zdravotné problémy nemá. S matkou mal. dieťaťa sa u kolízneho opatrovníka dohodli ohľadne
úpravy styku tak, že by sa s dieťaťom stretával každý párny týždeň v stredu a v sobotu od 8.30 do 17.00
hod., každý nepárny týždeň v piatok a v nedeľu od 8.30 do 17.00 hod., počas veľkonočného pondelka
od 8.30 do 17.00 hod., druhý sviatok vianočný, t. j. 26.12. od 8.30 do 17.00 hod. a 31.12. v roku od 8.30
do 17.00 hod. Okrem toho počas týždňa na základe dohody rodičov. Súhlasil s tým, aby dieťa u neho
zatiaľ neprespávalo. Vie si zariadiť svoje pracovné povinnosti tak, aby mohol byť jeden deň v týždni s
dieťaťom. Mohol by i viac dní, čo mu matka nedovolí, pretože má za to, že sa nevie o dieťa postarať.
Vlastní dve motorové vozidlá, Citroen C4, rok výroby 2005, v hodnote okolo 1 000 - 1 500 eur, Audi Q7,
rok výroby 2010, zakúpené v roku 2017 za kúpnu cenu 16 000 eur na pôžičku. Zobral si bezúčelový úver
z VÚB banky, ktorý spláca mesačne sumou 216 eur. Má úspory na účte vo výške 4 000 eur. Zostalo mu
niečo z úveru, čo prefinancoval. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok.
Navrhovateľ doručil súdu dňa 05.06.2020 rodičovskú dohodu rovnakého znenia ako ju predložila
matka, ktorú uzatvorili dňa 23.05.2020, v zmysle ktorej sa dohodli na zverení mal. dieťaťa do osobnej
starostlivosti matke, na výške výživného 200 eur od júna 2020 s tým, že nedoplatok na dohodnutom
výživnom za mesiace marec, apríl a máj 2020 vo výške 300 eur zaplatil na účet matky s tým, že sa
dohodli i na úprave styku s mal. dieťaťom v podstate tak, ako sa dohodli u kolízneho opatrovníka. Na
základe týchto skutočností navrhol rodičovskú dohodu schváliť.
6. Matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi zdôraznila, že sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia
a súhlasí so základnými faktami, ktoré uviedol navrhovateľ, že sa poznali pár mesiacov a spolu s
jej starším synom sa presťahovali k navrhovateľovi do podnájmu. Žili ako bežná rodina, chodili do
práce a syn do školy. Otehotnela a ku koncu tehotenstva sa začali prejavovať ich rozdielne povahové
vlastnosti. Presťahovali sa opäť do jej bytu, kde situácia vyvrcholila 10.02.2020, kedy na jej požiadanie
sa navrhovateľ z bytu odsťahoval. Fungovali na základe telefonického kontaktu, ktoré postupne prerástli
do obťažovania a v nočných hodinách bola nútená navrhovateľa zablokovať. Mala snahu sa s
navrhovateľom dohodnúť, avšak mali rozdielne názory ohľadne výšky výživného, keď navrhovateľ trval
na sume 100 eur. Momentálne poberá rodičovský príspevok vo výške 370 eur a rodinné prídavky na
2 deti. Nemá žiadne zdravotné problémy. Náklady na bývanie pozostávajú z mesačných zálohových
platieb: nájomné 154 eur, splátky hypotéky 167 eur, elektrina 24 eur, internet, daň za smeti a za byt.
Výživné na jej staršie mal. dieťa: V. H., nar. XX.XX.XXXX určené nie je, pretože ho majú s otcom mal.
dieťaťa v striedavej starostlivosti. Výdavky na mal. dieťa pozostávajú z výdavkov na plienky 45 eur,
dojčenské mlieko 20 eur, oblečenie 20 eur, hračky 20 eur, výdavky na hygienické potreby a lieky 30 eur,
výdavky na príkrmy do 100 eur.
Po poslednom pojednávaní s navrhovateľom jednali a uzavreli rodičovskú dohodu zo dňa 23.05.2020.
Dohodli sa na výživnom 200 eur od 01.06.2020, ktoré je za tento mesiac už zaplatené, rovnako otec
zaplatil i výživné za mesiace marec, apríl a máj vo výške 300 eur. Zároveň sa dohodli na úprave styku
otca s mal. dieťaťom, tak ako je uvedené v písomnej dohode. Na základe týchto skutočností žiadala
schváliť uzavretú rodičovskú dohodu.
6.1 Právny zástupca matky mal. dieťaťa navrhol schváliť rodičovskú dohodu uzavretú dňa 23.05.2020
predloženú súdu v písomnej forme oboma rodičmi.
7. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa po vykonanom dokazovaní navrhol schváliť rodičovskú dohodu, ktorá
je v záujme mal. dieťaťa a odzrkadľuje finančné možnosti rodičov.
8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
9.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo mal. dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvomrodičom a vždy prihliadne na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa
stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu §
24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie
o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské
práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.
Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv
a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa
vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí
na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie
čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je
osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len
pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby
so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom,
a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
14. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria
obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade
na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods.
1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24
ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv,
rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už
vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich
maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy
sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).
15. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.16. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
17. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.
26. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom.
Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy
nastanetakýtoprávnystavzávisíodokolnostíkonkrétnehoprípadupričommedzirozhodujúcefaktoryna
strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že
dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť
rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov
tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až
na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou
obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie
pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce
povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov
rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja
rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb prevšestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a
duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo
do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré
uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust.
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie,
od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými
lenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotriebnevyhnutnýchpre
život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
27. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa - otca je dôvodný. Súd
mal jednoznačne preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 10.02.2020
a spoločne nezabezpečujú výchovu a starostlivosť o mal. dieťa. Otec opustil spoločnú domácnosť
na výzvu matky a odsťahoval sa z jej bytu dňa 10.02.2020. Starostlivosť o mal. dieťa od narodenia
zabezpečuje matka mal. dieťaťa, voči čomu otec nemal žiadne výhrady. Otec mal záujem aktívne sa
podieľať na starostlivosti a výchove o mal. dieťa a realizovať svoje zákonné práva. Rodičia uzavreli
rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke od podania
návrhu s poukazom na ustanovenie § 36 Zákona o rodine. Rodičia sa dohodli i na výške výživného,
ktorou bude otec prispievať na mal. dieťa, a to vo výške 200 eur od 01.06.2020 s tým, že do vyhlásenia
rozsudku otec doplatil matke zročné výživné v zmysle ich dohody i za mesiace marec, apríl, máj vo výške
300, čo obaja rodičia potvrdili a bolo zaplatené výživné i za mesiac jún. Súd schválil uzavretú rodičovskú
dohodu zo dňa 23.06.2020 podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, pretože mal za to, že uvedená dohoda je
v záujme mal. dieťaťa a odzrkadľuje finančné možnosti rodičov ako aj potreby mal. dieťaťa. Zastupovať
mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, pretože súd nevzhliadol dôvody pre rozhodnutie
podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Súčasťou rozsudku je i dohoda rodičov o úprave styku otca s mal.
dieťaťom v zmysle uzavretej dohody podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine s tým, že otec má v čase styku
možnosť realizovať svoje rodičovské práva vo vzťahu k mal. dieťaťu.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku I, ktorým bola schválená dohoda rodičov, nie sú títo oprávnení podať odvolanie
podľa § 122 CMP.
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloleté deti alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.