Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511217079
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7511217079.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Q. G., G..M..B.., so sídlom v H., R. Č.. XX,
proti povinnému Z. S., bývajúcemu v Y. B. Č.. XX, o vymoženie 89,50 eura s príslušenstvom o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 1.2.2013 č.k. 17Er/4396/2011-16
takto

r o z h o d o l :

P o t v d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Blanky Ružekovej, so
sídlom Fajnorova 1547/13, Senica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spisovej značky Ex
1188/11 zamietol.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., pobočka Žabotova

č. 2/B, Bratislava, zo dňa 12. 4. 2001 sp. zn. NRS 208/2011, ktorý sa stal právoplatným dňa 19.
5. 2011 a vykonateľným dňa 23. 5. 2011. Dňa 14. 11. 2011 súdu doručil súdny exekútor žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorou na základe pripojeného exekučného titulu a návrhu
oprávneného žiadal udeliť poverenie pre vymoženie istiny 89,50 eura s príslušenstvom. Prvostupňový
súd po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä obsahom rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu)
a obsahom zmluvných podmienok zistil, že povinný vyplnením elektronického formulára umiestneného

na internetovej stránke, resp. zaslaním textovej SMS správy požiadal oprávneného o poskytnutie
peňažnej pôžičky. Následne (dňa 26.10.2010) oprávnený informoval povinného o schválení jeho žiadosti
a to zaslaním ponuky, obsahom ktorej bolo schválenie pôžičky vo výške 50,- eur plus náklady vo
výške 12,50 eura, t.j. spolu 62,50 eura. Povinný vyslovil súhlas s ponukou oprávneného odoslaním
textovej SMS správy adresovanej oprávnenému, čím potvrdil, že súhlasí so zmluvnými podmienkami
a svoje záväzky splní. Finančné prostriedky, vo výške dohodnutej pôžičky boli povinnému doručené

prostredníctvom pošty na adresu jeho trvalého pobytu uvedenú v žiadosti o jej poskytnutie, resp.
poukázaním na ním označený účet. Povinný sa zaviazal pôžičku vrátiť v 15 - dňovej lehote splatnosti
dňa 12. 11. 2010. Z obsahu návrhu na výkon exekúcie vyplynulo, že povinný oprávnenému pred
podaním žaloby na rozhodcovský súd neuhradil ani časť z poskytnutej pôžičky. Rozhodcovský súd
pri svojom rozhodovaní posudzoval predmetnú zmluvu č. 10039126 ako zmluvu o pôžičke podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa ustanovenia § 52 a nasledujúcich

Občianskeho zákonníka, pretože zmluva bola uzavretá medzi oprávneným ako právnickou osobou,
ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a povinným ako
spotrebiteľom, t. j. fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že ide o zmluvu, ktorousa veriteľ zaviazal prenechať spotrebiteľovi peniaze - pôžičku a spotrebiteľ sa ako dlžník zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. Na predmetný právny vzťah sa preto
vzťahujú príslušné vnútroštátne a európske normy o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že podľa

ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sanemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa. Prvostupňovýsúdvychádzalzozistenia,
že zmluvné podmienky poskytnutého úveru (pôžičky) obsahujú značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán. Takou je rozhodcovská doložka formulovaná v čl. 14 ods. 14.3 a 14.4
Zmluvných podmienok, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že prípadné spory alebo sporné nároky

na základe uzavretej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane podmienok a otázok ukončenia zmluvy
alebo jej neplatnosti budú riešené na rozhodcovskom súde. Zo zmluvných podmienok ďalej vyplýva, že
všetky spory z označenej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a/ pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., so
sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom

ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu zákona č. 99/1963 Zb. V prípade podania žaloby o rozhodnutie sporu na
všeobecnom súde takáto skutočnosť sa považuje za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky;
ustanovenie tejto veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na

rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Vychádzajúcztaktoformulovanej rozhodcovskejdoložkymalzato,žespotrebiteľovijefaktickyodopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský
súd, čím je obmedzené jeho právo slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom

súde Slovenskej republiky. V prípade voľby rozhodcovského súdu je spotrebiteľ, t.j. povinný nútený
sa podrobiť konaniu vzdialenostne neprijateľnému a to pred subjektom, ktorého si oprávnený už
predformuloval v zmluvných podmienkach, a na výbere ktorého spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.
Zdôraznil, že spotrebiteľ si takúto doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok (vrátane zmluvných

podmienok) odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Doložka pritom nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku
zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje preto značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, preto je v zmysle § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne
dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto rozhodcovská doložka vopred vzdal práva na účinnú
procesnú ochranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Zároveň konštatoval, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná napĺňa aj podmienky

uvedené v písmene q/ bodu 1 prílohy Smernice rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993, pretože
rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je
neprijateľné. Označená smernica pritom považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v
rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je potrebné chápať
tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie

postavenie dané tým, že spotrebiteľ fakticky nie je schopný presadiť zmeny formulárových zmluvných
podmienok a naviac, že spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne. Tým podnikateľ získava
neprimeranú výhodu spočítajúcu v prenesení sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcom,
s ktorými podnikatelia dlhodobo spolupracujú, poskytujú im zdroj príjmov, v konaní nie je nutné
nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď. Z judikatúry Európskeho súdneho dvoru

(rozhodnutie č. C-168/05 vo veci MOSTAZACLAROU) bolo konštatované, že v prípade rozhodcovskéhonálezu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy je povinnosťou súdu kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadať
k neplatnosti, resp. k ničotnosti takéhoto rozhodnutia.

V závere uviedol, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo

bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných
podmienkach bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 1 a ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2008), preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom
na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi je plnením, preto nezakladá
vykonateľnosť vymáhanej pohľadávky a rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným nemôže byť

spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, pretože sa jedná o právne ničotný a neúčinný
dokument.

S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. O súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (v ďalšom texte aj "Exekučný poriadok“) v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní na základe vyššie uvedených dôvodov preto žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie prejednávanej veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu ako aj to, že súd prvého
stupňa konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola zverená zákonom. Namietal proti oprávneniu
exekučného súdu preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky, pretože podľa ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučnéhoporiadkusúdskúmapredovšetkýmto,činávrhnavykonanieexekúciemávšetkynáležitosti,
t.j., či k návrhu je priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je
materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne
či na nich neprešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu a tiež, či sú splnené podmienky podľa
§ 103 O.s.p., za ktorých súd môže konať. Prvostupňový súd však konal ako súd vyššej inštancie

rozhodujúc o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku; keď hmotnoprávne meritórne
preskúmaval platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou
bola rozhodcovská doložka. Zároveň zdôraznil, že cieľom exekučného konania je zabezpečiť nútený
výkon právoplatne rozhodnutej veci, ktorému cieľu nevyhnutne zodpovedá aj rozsah prieskumnej
právomoci exekučného súdu. Exekučný súd je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a

materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Materiálne vykonateľný exekučný titul musí obsahovať
presné označenie oprávneného, povinného, presné vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti
- plnenia, určenie presnej lehoty na plnenie a v prípade ak ide o povinnosť na nepeňažné plnenie,
do úvahy musí prichádzať niektorý zo spôsobov na jej vymoženie podľa § 180 a nasl. Exekučného
poriadku. Exekučný súd tak nie je oprávnený posudzovať jeho hmotnoprávny základ. Hmotnoprávne

posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky patrí výlučne do kompetencie rozhodcovského súdu
v prvom stupni alebo pri preskúmavaní podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní alebo súdu
pri rozhodovaní o žalobe podľa ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Uzavrel
preto, že aprobovanie postupu prvostupňového súdu by bol v priamom rozpore so systémovým
rozlišovaním medzi občianskoprávnym konaním nachádzacím (základným), vrátane opravných konaní

a občianskoprávnym konaním vykonávacím (exekučným). Dôsledkom nesprávneho postupu súdu by
bol oprávnený obmedzený na svojom práve domôcť sa exekúcie na základe právoplatného rozhodnutia,
ktorépovinnýnikdynespochybnil.Novémuuplatneniuprávanavšeobecnomsúdepritombrániprekážka
už rozhodnutej veci (res iudicata) v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Oprávnenie
exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pritom nemožno vyvodiť ani z judikatúry

európskeho súdneho dvora.

K samotnej platnosti rozhodcovskej doložky uviedol, že povinný pred odoslaním súhlasu s poskytnutím
pôžičky bol povinný sa oboznámiť so všeobecnými zmluvnými podmienkami oprávneného, ktoré
v zmysle bodu 1.1 tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke, a je pri tom zrejmé, že s
nimi vyjadril súhlas. Znenie rozhodcovskej doložky bolo dohodnuté v súlade s ustanovením § 53

Občianskeho zákonníka, pretože takouto doložkou nebolo dotknuté právo navrhovateľa predložiť
spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany vyslovili súhlas.Dodržaním zákonnej povinnosti nebola spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami
účastníkov spotrebiteľského vzťahu. V priebehu rozhodcovského konania bol žalovaný (t. j. povinný
v tomto exekučnom konaní) vyzvaný na vyjadrenie sa k v žalobe, mohol podať vzájomnú žalobu a v

neposlednom rade aj žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V rozhodcovskom konaní však
bol nečinný a oprávneným uplatnené právo žiadnym spôsobom nenamietal. Tým bola daná právomoc
rozhodcovského súdu vo veci rozhodovať, pričom boli dodržané aj ustanovenia zákona č. 266/2005 Zb.
z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti

jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nevyhovel, a preto
predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 a 3 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k
záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovo zmluvných podmienkach je neprijateľná a tento

následne aj správne právne posúdil, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho
stavu veci, odvolací súd na skutkové zistenia súdom prvého stupňa a na jeho právne posúdenie
poukazuje a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ohľadom odvolacích námietok
oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nie je opodstatnená.
Súd prvého stupňa správne aplikoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučný
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa

nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví : - a)
z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v

§ 40 písm. a/ a b/, alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,

ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, čirozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Nemožno opomenúť skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na

základe Zmluvy o pôžičke uzavretej konkludentne ( prostredníctvom SMS komunikácie) dňa 26.10.2010
oprávneným a povinným, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa okrem ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch ( zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), aj príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy ( ustanovenia § 52 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka) čo v konaní nenamietal ani oprávnený.

Aj Európska únia, ktorej členom je Slovenská republika venuje problematike ochrany spotrebiteľa

mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach
zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako
slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci
Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže

takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosťexekučnéhosúdupreskúmaťrozhodcovskúdoložkuvyplýva zvyššiecitovanéhoustanovenia
§44Exekučnéhoporiadku, pričompriskúmaní, čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,

má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom
v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z
citovaného rozsudku Súdneho dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Súdna prax je jednotná
v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul)

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo/122/2011).

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom
konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa21.03.2012,sp.zn.6Cdo/1/2012,princíp„vigilantibusiura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť

tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 14.4
Zmluvných podmienok za rozpornú s ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čo oprávnený namietal
s poukazom na to, že táto bola individuálne dojednaná, pomocou iných telekomunikačných zariadení,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli ( § 4 ods.
2 druhá veta zákona o rozhodcovskom konaní).

Odvolací súd k tomu uvádza, že Občiansky zákonník od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4
písm. r/ za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože takéto

dojednaniejeneprijateľnoupodmienkou,spôsobujúcou značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami
( vymenovanými v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) spája sankciu neplatnosti. Keďže
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Z obsahu preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá vo
forme osobitnej zmluvy (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.) ale pomocou iných telekomunikačných
zariadení (komunikáciou prostredníctvom mobilného telefónu), tak, že povinný odoslal textovú správu
SMS s odsúhlasením ponuky oprávneného, čím zároveň potvrdil aj oboznámenie sa so Zmluvnými
podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke. Oprávnený však žiadnym

spôsobom nepreukázal, že vo vzájomnej komunikácii prostredníctvom SMS správ bol zachytený aj
obsah rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi, ako aj označenie osôb ktoré ju dohodli. Z uvedeného
potom ďalej vyplýva, že rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom formy v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je

striktná bez možnosti extenzívneho výkladu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci
rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky

pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený v odvolacom konaní

nebol úspešný a ostatným účastníkom odvolacieho konania preukázateľné trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.