Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805203663
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3805203663.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: X. K., bytom Q., H. XXX/XX,
nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. júna 2012, č.k. 15Er/321/2005-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Svoje rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom na § 41 ods.
2 písm. c), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj na

príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Vo svojom odôvodnení ďalej uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi
07.02.2005 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je
notárska zápisnica č. N 3211/2004, NZ 75970/2004 spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa
16.10.2004.Dňa12.07.2005bolopoverenienavykonanieexekúcieudelenéMgr.Ing.IvanoviŠteinerovi,
PhD. Súd prvého stupňa po preskúmaní zmluvy o úvere z 09.03.2004, ktorá vytvára právny rámec

vzťahu medzi oprávneným a povinným dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím
na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári)
a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica, podľa ktorej Mgr.
Tomáš Kušnír, na základe splnomocnenia obsiahnutého v zmluve o úvere č. 3390244 z 09.03.2004,
vyhlásil za povinného, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 229,27 eur. Povinný ďalej

prostredníctvom horeuvedeného zástupcu vyjadril aj súhlas s tým, aby sa notárska zápisnica stala
exekučnýmtitulompodľa§41ods.2písm.c/Exekučnéhoporiadku.Prvostupňovýsúdďalejkonštatoval,
že súčasťou zmluvy o úvere, ktorú vopred pripravil a vyhotovil ako formulárovú zmluvu oprávnený, bola
predtlač, ktorá obsahovala splnomocnenie dlžníka /povinného/, ktorý splnomocnil osobu Mgr. Tomáša
Kušníra na právne úkony, okrem iného i na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Osobu
splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra jednoznačne vybral oprávnený, pretože jeho meno bolo v zmluve

uvedené bez akejkoľvek účasti povinného. Rovnaké splnomocnenia sú súčasťou aj ďalších zmlúv, ktoré
uzatváral oprávnený s dlžníkmi. Pokiaľ teda oprávnený ako veriteľ sám vybral osobu, ktorá následne
za povinného prejavila vôľu a uznala dlh vo výške, ktorú určil zástupca dlžníka s príslušenstvom, ktoré
taktiež určil zástupca dlžníka, súd prvého stupňa zastával názor, že takáto dohoda o plnej moci je
neplatná v súlade s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného.
Okrem toho celé splnomocnenie obsahuje dojednania, ktoré sú výrazne v neprospech povinného ako

spotrebiteľa. Celé dojednanie - splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere zo dňa 07.01.2004,
preto súd prvého stupňa zhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4Občianskeho zákonníka neplatná a je neplatná aj v zmysle § 39 v spojitosti s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Dojednanie úrokov z omeškania v bode 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 3, ktorá je podľa § 53 ods.

4 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom dodal, že o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora z 29.05.2012 rozhodovať nebude. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie uviedol, že o nich
rozhodne po právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že
súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a
ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu
vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu,
totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu

o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. K
revíznemupostupudošlovsituácii,keďužexekučnýsúdpreskúmalsúladexekučnéhotitulusozákonom
s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Uviedol, že notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní
platných právnych normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne
upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich

exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár,
ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok
a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Notár napráva situácie ako napríklad v
prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo
neprimeraných plnení, nie exekučný súd. Bol toho názoru, že ak notár neodmietne vykonať úkon,

zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.
Všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola
vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako
ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo

na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje
svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Exekučný súd taktiež
nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v
prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný
súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Mal za to, že exekučný súd konal pri

revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej
rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady
súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, a to najmä princíp legality,
ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny
proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne

nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne ako s povinným. Uviedol, že exekučný
súd vo veci nevykonával dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho
zistenia skutočného stavu. K tvrdeniu súdu, že plnomocenstvo v notárskej zápisnici je neprijateľná
podmienka uviedol, že týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti či záväzky,
resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Súčasne bol toho názoru, že plnomocenstvo

nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a rovnako nie je ani zmluvným ustanovením, pričom naň nemožno aplikovať právnu úpravu
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo
taktiež považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné. Povinný taktiež mohol svoj dlh uznať už v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo totiž o budúce právo, t.j. právo, ktoré by

povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na
§ 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o záver súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy
povinného uviedol, že tento záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len
o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinného bol na základe plnomocenstva oprávnenývykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný
udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil a žiadnym spôsobom neprekročil udelené
plnomocenstvo. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že notárska

zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku musí byť spísaná nielen
povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe
avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie
nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda
či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej

už raz právoplatne rozhodol. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného
exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po
vykonaníprieskumuexekučnéhotituluvydalsúdnemuexekútorovipoverenienavykonanieexekúcie.Od
vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne
ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Po podaní odvolania, podaním zo dňa 26.07.2012, doručil oprávnený súdu prvého stupňa dňa
10.08.2012 návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a doplnenie odvolacích

dôvodov k podanému odvolaniu, týkajúce sa aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrh na prerušenie konania odôvodnil potrebou
položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky ohľadne aplikácie písm. q/ Prílohy smernice
Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Mal za to,
že odvolací súd ako súd poslednej inštancie má podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

povinnosť položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky, pretože v opačnom prípade sa
otvára otázka ústavnosti jeho postupu s poukazom na čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Poukázal na výklad pojmu opravný prostriedok v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie. Bol toho názoru, že prvostupňový súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými
v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve

o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil
fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh
do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Žiadal, aby odvolací súd exekučné konanie prerušil
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a položil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky: 1/
či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
z tejto zmluvy, 2/ či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie
vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na

smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov:

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje
inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení
exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť,

okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie
nie je podľa zákona prípustné a súd preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.

Samotný návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie
odvolací súd považoval za nedôvodný. Súdny dvor Európskej únie už v obdobných veciach judikoval, že
Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať
všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôžesa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť
skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má
zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa

uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie
je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 16.11.2010, C-76/10,
bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor
Európskej únie tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa

len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie (rozsudok zo dňa 06.10.2005, My
Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú
posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - predmetného splnomocnenia, ktorú oprávnený
používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych
súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu zabránilo vymožiteľnosti jeho
pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v

riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i s pohľadu riadnej aplikácie
ustanovení spotrebiteľského práva.

Odvolací súd následne vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je

potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods.
2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa
stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa

nasledovné:

V predmetnej veci súd prvého stupňa správne ustálil, že exekučný titul - notárska zápisnica bola
spísaná na základe splnomocnenia, ktoré je neplatným dojednaním, keďže v nej absentuje vyhlásenie
povinného ako dlžníka, v dôsledku čoho nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2

písm. c) Exekučného poriadku. V dôsledku toho exekúcia vedená na podklade takéhoto nespôsobilého
exekučného titulu je neprípustná, a preto ju súd prvého stupňa správne zastavil, s poukazom na § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Odvolací súd mal z obsahu spisu za nepochybne preukázané, že vyhlásenie účastníka o uznaní

právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O.s.p. a s exekúciou podľa § 41
ods. 2 Exekučného poriadku, obsiahnuté v notárskej zápisnici N 3211/2004, NZ 75970/2004 zo dňa
16.10.2004 spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, je za povinného vykonané Mgr. Tomášom
Kušnírom, ktorého na tento úkon splnomocnil povinný v Zmluve o úvere č. 3390244 zo dňa 09.03.2004.
Z obsahu exekučného spisu odvolací súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o

úvere, uzavretá medzi účastníkmi dňa 09.03.2004 je štandardnou formulárovou, resp. typovou zmluvou
podľa zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa.
Uvedená zmluva o úvere bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný

nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že osobu advokáta si povinný nevybral slobodným výberom na
základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Táto skutočnosť odôvodňuje aj
obavu, že záujmy takto určeného advokáta sú v rozpore so záujmami povinného. Povinného, v zmysle
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnomocnený advokát nemôže zastupovať a jeho každý právny
úkon urobený za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným

titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto správne
vyhlásil exekúciu vykonávanú na základe neplatného exekučného titulu za neprípustnú a v zmysle § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ju zastavil.

Pokiaľ ide námietku oprávneného, že súd prvého stupňa skúmal exekučný titul už pri rozhodovaní o

udelení poverenia, kedy uznal exekučný titul za súladný so zákonom, na základe čoho udelil poverenie,
odvolací súd dodáva, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je procesné rozhodnutie, ktoré
by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom.
Súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je danýniektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
Exekučného poriadku preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku
veci rozsúdenej.

Odvolací súd zároveň v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že predmetné
ustanovenie zmluvy o splnomocnení je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko povinný ako
spotrebiteľ zásadným spôsobom týmto zhoršil svoje zmluvné postavenie a dôsledkom toho vznikol
nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinného, bez

akejkoľvek možnosti ovplyvnenia obsahu tejto podmienky zo strany spotrebiteľa, teda povinného.

Na záver odvolací súd uvádza, že okrem neplatného splnomocnenia udeleného povinným advokátovi
Mgr.Kušnírovi,predmetnázmluvaoúverezodňa09.03.2004obsahujeajďalšieneprijateľnépodmienky,
ktoré spôsobujú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka jej neplatnosť, a to dojednanie
neprimeraných úrokov z omeškania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto

uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .