Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812202658
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5812202658.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Q. K., nar. X.XX.XXXX, bytom K., S. č. XXX/XX, zastúpená
advokátom JUDr. Miroslavom Sládekom, so sídlom K., ČK XX/XX, a otec X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., S. č. XXX/XX, zastúpený Centrom právnej pomoci - Kancelária Tvrdošín, Školská č. 165/2, o zníženie

výživného, v konaní o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5P/35/2012-144
zo dňa 4. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo
č. k. 3P/155/2010-70 zo dňa 11.1.2011 v časti o určení výživného na maloletú Q. K. a uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. sumou 80,- eur mesačne od 27.4.2012, zrušuje a v rozsahu
zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi podľa § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine
povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. K. sumou 80,- eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc od 27.4.2012. Zároveň konštatoval, že týmto sa mení
rozsudok Okresného súdu Námestovo zo dňa 11.1.2011 č. k. 3P/155/2010-70 v časti o určení výživného

na maloletú Q. K.. Konanie v časti o úpravu styku otca s maloletou Q. K. a v časti návrhu, ktorou žiadali
úhrady zameškaného výživného za obdobie od 1.12.2011 do vyhlásenia rozsudku, zastavil podľa § 96
ods. 1 a 2 O.s.p..

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo
k zmene pomerov, a to na strane všetkých účastníkov konania. Pokiaľ ide o maloletú Q., v súvislosti s
jej starostlivosťou narástli náklady nástupom do materskej školy jednak na stravu, školné, rodičovský

poplatok a nepochybne aj na zabezpečenie lepšieho ošatenia a jednak v súvislosti so zdravotným
stavom maloletej, ktorej imunitný systém je oslabený, v dôsledku čoho vzniká potreba zabezpečenia
potrebných liečiv. Nepochybne sa zmenili pomery aj na strane oboch rodičov, keď príjem otca oproti
predchádzajúcemu obdobiu poklesol, dôkazom čoho sú zistené jeho zárobkové a finančné pomery
(nedostatok hotovostných peňazí na účte, dosahovaná mzda pohybujúca na hranici minimálnej mzdy,
viaceré neuhradené dlhy). Súd však nenechal bez povšimnutia jeho prácu ako robotníka na stavbe,

ktorá otcovi zabezpečuje zdroj obživy. Podľa názoru okresného súdu sa v tomto prípade mzda účtovne
vykazuje v nižšej výške, ako je v skutočnosti poukazovaná pracovníkovi. Je naviac nepochybné, že
charakter tejto práce umožňuje otcovi aj popri svojom pracovnom pomere zvýšiť si príjem občasným
vykonaním brigád alebo práce na zákazku, čo v konečnom dôsledku navyšuje ním deklarovaný zárobok.
K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej príjem oproti predchádzajúcemu obdobiu netvorí už
rodičovský príspevok, ale vyplácaná odmena za vykonanie sprostredkovania, z ktorého dokáže matkauhradiť nevyhnutné odôvodnené potreby pre maloletú Q.. Zo správ záujemcov o sprostredkovanie, pre
ktorých matka ako sprostredkovateľ vyvíja činnosť, vyplýva, že matke nebola vyplatená žiadna odmena
v súvislosti s jej činnosťou. Z výpisov z účtov, na ktoré boli poukázané bezhotovostné vklady, ako aj

zo samotného výsluchu matky vyplynulo, že v súvislosti s touto činnosťou jej plynú určité príjmy, ktoré
dovoľujú uhrádzať nielen nevyhnutné výdavky na odôvodnené potreby maloletej, ale aj iné výdavky,
ktorénepatriamedzinevyhnutné.Výživnéurčenénasumu80,-eurzohľadňujevšetkykritériapreurčenie
výživného - súčasné odôvodnené potreby maloletej a schopností a možností oboch rodičov. Pokiaľ aj
bola v skoršom konaní schválená rodičovská dohoda o výške výživného v sume 150,- eur, táto suma

celkom nezohľadňovala všetky kritéria pre určenie výšky výživného, a to predovšetkým oprávnené
potreby maloletej, ktorá v tom čase bola v starostlivosti matky na rodičovskej dovolenke (maloletá
nenavštevovala žiadne školské alebo iné zariadenie), hoci na druhej strane to odôvodňovali schopnosti
a možnosti otca (tento bol v tom čase zamestnaný, dosahoval príjem pohybujúci sa od 1100,- do 1300,-
eur), čo však nie je možné akceptovať v prípade zmeny pomerov, ktoré nepochybne nastali už dňa
23.1.2012 aj na strane otca maloletej Q., keďže v tomto období bol navrhovateľ bez pravidelnej mzdy,

nemocenských dávok a práceneschopný. Z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania
okresný súd zastavil konanie v danej časti.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, že sa návrh na zníženie výživného zamieta. Súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na nesprávne tvrdenie súdu v odôvodnení
rozhodnutia, že „zástupca matky žiadal návrhu vyhovieť“. Takéto konštatovanie nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, pretože zástupca matky žiadal návrh zamietnuť. Nemožno súhlasiť s
konštatovaním súdu prvého stupňa o tom, že sa zmenili pomery na strane otca. Otec totiž zmenu
pomerov nijako nepreukázal. Podľa pracovnej zmluvy vykonáva činnosť murára - montéra a jeho príjem

je vyšší ako deklaroval. Matka preukázala písomným potvrdením vystaveným firmou UNIREKO, s.r.o.
Ružomberok, že bežný zárobok v pozícii murár - montér je približne 7 eur za hodinu vykonanej práce.
Pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase sa mesačná mzda otca pohybuje na úrovni 1.120,- eur
mesačne.Rovnakoajkolíznyopatrovníkvyjadrilnázor,žepríjemotcajeiný,akodeklarovaný.Vychádzal
z toho, že príjmy v oblasti stavebníctva sa nepohybujú na úrovni minimálnej mzdy, čo možno tiež overiť

z ponúk práce uverejňovaných v tlači a na internete. Je zjavné, že príjmy otca sa nezmenili. To uviedol
aj konajúci súd, keď konštatoval, že príjem navrhovateľa dosahoval v čase posledného rozhodovania
sumu 1.100,- až 1.300,- eur mesačne. K zmene pomerov došlo iba na strane maloletého dieťaťa.

Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Uviedol, že pochybenie okresného súdu v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré poukázala matka, nemalo

žiaden vplyv na rozhodnutie súdu a mohlo byť riešené postupom podľa § 164 O.s.p. Zdôraznil, že v
konaní predložil pracovnú zmluvu uzavretú so spoločnosťou Z-mont, s.r.o., z ktorej vyplýva, že jeho
hrubá mzda dosahuje sumu 380,- eur mesačne a tiež potvrdenie uvedenej spoločnosti, podľa ktorého
bola jeho čistá mzda v júli 2012 vo výške 352,32 eur. Tvrdenia matky, že príjem otca je vyšší, sú výlučne
subjektívne, špekulatívne a nepodložené. Odporkyňa predložila súdu potvrdenie o mzde vystavené

spoločnosťou UNIREKO, s.r.o. Ružomberok, pričom z neho nie je zrejmé, či sa týka živnostníka alebo
zamestnanca., nereflektuje prácu na konkrétnom projekte, či v regióne. Otec zdôraznil, že pracovnú
zmluvu má uzavretú len do 30.11.2012; je pritom všeobecne známe, že stavební robotníci nemajú v
zimných mesiacoch príležitosť zamestnať sa. Vyšší príjem otca nebol nijako preukázaný, potvrdzuje to
aj skutočnosť, že býva u rodičov, má neuhradené dlhy, nemá žiadne úspory. Naopak matka má vyššiu

životnú úroveň ako otec, čo potvrdzuje jej životný štandard (úhrada životnej poistky, splácanie pôžičiek,
využívanie služieb advokáta). Považoval za správne odôvodnenie rozsudku v časti, kde súd poukazuje
na to, že suma pôvodne určeného výživného vo výške 150,- eur nezohľadňovala všetky kritériá pre
určenie výšky výživného, a to predovšetkým oprávnené potreby maloletej, nakoľko tieto boli značne
nadhodnotené.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme
maloletej. V plnom rozsahu zotrval na vyjadreniach prezentovaných na pojednávaní.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil vo výroku o

určení výživného, ktoré je povinný platiť otec, vo výroku o zmene pôvodného rozhodnutia o výživnom,
a vec vrátil na ďalšie konanie. V nenapadnutom výroku ostalo rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.

Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k
deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne

zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami
(fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného
rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň,
počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov a výdavkov povinného rodiča,
ako aj nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú vždy prednosť pred ostatnými
výdavkami. V zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2

Zákona o rodine). Príjmy a výdavky povinných osôb, ako aj náklady na výživu dieťaťa musia byť v
konaní spoľahlivo preukázané, pričom súd pri posudzovaní jednotlivých tvrdení účastníkov konania, a
tomu zodpovedajúcich dôkazov postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).

Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k
zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou
školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a
schopnostiach povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti
atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného podľa § 78 Zákona o rodine, a to

buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku
je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na
základe ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov
k maloletému. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo
k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné

rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu

ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania
posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá účastníkovi nejakúpovinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie
rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné

obsahové požiadavky uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak, aby
jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti a presnosti.

Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, krajský súd
zistil, že prvostupňový súd sa horeuvedenými zákonnými kritériami neriadil.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého stupňa nenáležite hodnotil
závery vyjadrené v rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3P/155/2010 zo dňa 11.1.2011, kedy
bola naposledy upravená výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletej Q..

Žiada sa uviesť, že v posudzovanej veci podal otec návrh na zníženie výživného, nakoľko tu došlo podľa
jeho názoru k zmene pomerov na jeho strane. Úlohou súdu prvého stupňa bolo posúdiť, či od času,

kedy súd naposledy určil výživné, ktoré je povinný platiť otec, došlo k takým relevantným zmenám u
rodičov, či maloletej, ktoré by mohli odôvodniť postup súdu podľa § 78 Zákona o rodine. Konštatovanie,
že skôr určená výška výživného celkom nezohľadňovala všetky kritéria pre stanovenie výšky výživného
tak nie je na mieste. Okresný súd mal v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne popísať stav existujúci v čase
pôvodného rozhodovania a tento na účely posúdenia dôvodnosti návrhu na zníženie výživného porovnať

so stavom existujúcim v čase, kedy malo dôjsť podľa názoru otca k zmene jeho príjmových pomerov.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd citoval aj ustanovenie § 75 ods. 2 veta druhá Zákona o
rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Posudzovanú vec však súd prvého stupňa v intenciách uvedeného zákonného ustanovenia nijako
nevyhodnotil, najmä sa nevysporiadal so správou spoločnosti UNIREKO, s.r.o. zo dňa 20.3.2012 (č. l.
39 spisu), z ktorej vyplýva, že otec pracoval pre tento subjekt od 2.8.2010 do 15.12.2011 ako živnostník
(teda aj v čase posledného rozhodovania o výživnom). V správe sa tiež uvádza, že „menovaný už v našej
spoločnosti nepracuje z dôvodu, že pri výpomoci sťahovania kancelárskych priestorov v Trenčíne boli

ukradnuté mobilné telefóny vyššej rady a počas preverovania medzi účastníkmi tohto sťahovania sa X.
K. k tomuto incidentu odmietol vyjadriť, zbalil si veci, opustil pracovisko a odvtedy nenastúpil do práce“.
Dôvodom ukončenia obchodného vzťahu bolo podľa uvedenej správy svojvoľné opustenie pracoviska.
Otec v konaní naopak poukazoval na nevyplatenie faktúr uvedenou spoločnosťou, čo malo byť dôvodom
pre ukončenie zmluvných vzťahov s ňou; do spisu však boli predložené doklady o úhradách faktúr zo

strany UNIREKO, s.r.o.

Z hľadiska posúdenia dôvodnosti zníženia výživného, ktoré je povinný platiť otec bolo nevyhnutné
posúdiť okolnosti, ktoré viedli k tomu, že otec prestal pracovať pre spoločnosť, kde dosahoval podstatne
vyšší príjem, ako deklaruje v súčasnosti. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nebolo odvolaciemu súdu
zrejmé, ako okresný súd posúdil uvedené otázky, najmä ak priamo v rozsudku citoval znenie § 75 ods.

2 veta druhá Zákona o rodine.

V rozhodnutí okresný súd vyslovil tiež domnienky o prípadnom vyššom príjme otca i matky (vyplácanie
odmien neevidovaných v účtovníctve, prípadne iné príjmy) - jedná sa však len o nedostatočne
odôvodnenépredpoklady,ktoréodvolacísúdnemoholriadnepreskúmať.Akbyajúčastnícimalizárobky,
ktoré by neboli dostatočne dokladované, avšak ich existencia by bola zrejmá, bolo povinnosťou súdu

ich pravdepodobnú výšku v rozhodnutí uviesť.Na základe uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v
ktorom okresný súd odôvodní svoje rozhodnutie v zmysle kritérií podľa 157 ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.