Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. august 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8508202095
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8508202095.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Plynárenská 7/
A, Bratislava, IČO: 35 730 978 proti povinnému Bowler Slovakia, spol. s.r.o., Hniezdne 334, IČO: 36
245 216 o vymoženie 5.319,87 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa, č.k. 4Er 187/2008-24 zo dňa 09.02.2012, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu

exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi trovy exekúcie vo výške 69,95 Eur do 15 dní od právoplatnosti
uznesenia.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi

JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi vo výške 64,60 Eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že v priebehu exekúcie oprávnený podal súdnemu exekútorovi podnet na
zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Súd následne citoval ust. § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný
poriadok)auviedol,žeexekúciuzastavilvzhľadomnato,žezastavenieexekúcienavrholten,ktonavrhol
jej vykonanie.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
v spojení s ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

O trovách exekúcie rozhodol v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 14, §
15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že oprávneného
zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,60 Eur.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,95 Eur. V odvolaní uviedol, že
súd mu vo svojom uznesení priznal odmenu vrátane 19 % sadzby DPH. Napriek tomu, že s účinnosťou

od 01.01.2011 bol zmenený zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, a to zákonom č. 490/2010 Z. z., pričom
konkrétnym ustanovením tohto zákona (§ 85j) sa sadzba dane zvyšuje na 20%. Poukázal na ust. § 196
Exekučného poriadku z ktorého od 01.01.2012 vyplýva, že o daň z pridanej odmeny sa zvyšuje okrem
odmeny aj náhrada hotových výdavkov.

Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Z obsahu spisu vyplýva, že zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ust. § 374

ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru že odvolanie súdneho exekútora je čiastočne dôvodné.

Pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania sa v tomto prípade odvolací súd
zaoberal len jedinou otázkou, a teda či sa súdnemu exekútorovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej
hodnoty (DPH) podľa osobitného zákona, zvyšuje o DPH len odmena alebo aj hotové výdavky.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z priadnej hodnoty.

Aj napriek tomu, že citované ustanovenie výslovne stanovuje, že o daň z pridanej hodnoty sa
exekútorovi, ktorý je platcom DPH, zvyšuje odmena, nie je možné toto ustanovenie vykladať tak
reštriktívne, že by malo ísť len o odmenu. Súdny exekútor má totiž v zmysle prvej vety citovaného

ustanovenia nárok okrem odmeny aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, pričom
nepochybne (čo vyplýva aj zo stanoviska Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky - viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04) aj tieto vo forme náhrady trov prijaté plnenia
podliehajú dani z pridanej hodnoty. Podľa uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
„pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom

rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa
platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Z tohto dôvodu je potrebné, aby všeobecný
súd ústavne súladným spôsobom interpretoval zákonom ustanovené predpoklady na priznanie náhrady
trov konania, čo je osobitne dôležité v prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich
zákonov (Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, zákon o dani z pridanej hodnoty) pripúšťajú

viaceré výklady a výsledky interpretácie“.

Je nepochybné, že znenie druhej vety § 196 Exekučného poriadku pripúšťa rôzny výklad, čo spôsobuje
nejednoznačnosť v rozhodovacej činnosti súdov. Tu je však nutné poznamenať, že v tomto prípade
sa nie je možné uspokojiť len s gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia § 196 Exekučného
poriadku (tzn. že pojem „odmena“ v druhej vete ustanovenia § 196 Exekučného poriadku je striktne

totožný s pojmom „odmena“ podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vylučujúcim iné plnenia tvoriace náhradu
trov exekútora, t.j. náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času). Pojem „odmena“ podľa druhej
vety § 196 Exekučného poriadku je v zmysle uvedeného nálezu ústavného súdu nutné vykladať aj v
súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého je súdny exekútor povinný
odviesť DPH nielen z odmeny, ale aj z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.Z uvedených dôvodov súdny exekútor, ktorý je platcom DPH, nemá nárok na zvýšenie náhrady trov o
DPH len z odmeny, ale aj z iných plnení, ktoré tvoria náhradu jeho trov, t.j. aj náhrady za stratu času
a náhrady hotových výdavkov.

V súvislosti s odvolacou námietkou odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS
31/04,vktoromboloskonštatované,že„platnéprávnepredpisyneupravujúmožnosťzahrnúťdonáhrady
trov zastaveného exekučného konania aj daň z pridanej hodnoty, ale Ústavný súd SR toto odôvodnenie
nemôže prijať. Nepriznanie tejto súčasti náhrady trov konania nemá totiž oporu v zákone, ale opiera sa
len o medzeru v právnej úprave.“ Rovnako poukázal na vyjadrenie Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky, podľa ktorého paušálna náhrada za úkony, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času podlieha u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty, ak nešlo o náklady (výdavky), ktoré súdny
exekútor platil v mene a na účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie
uskutočnilo.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záver a výklad ust. § 196 veta druhá Exekučného poriadku je
potrebné aplikovať aj v danom prípade.

Odvolacísúdsapretostotožnilsodvolacounámietkousúdnehoexekútoravtomsmere,žemupatríDPH
nielen vyúčtovanej odmeny, ale aj náhrady hotových výdavkov, nakoľko preukázal, že je jej platcom.
Preto mu bola priznaná 20 % DPH z odmeny vo výške 33,19 Eur a z hotových výdavkov vo výške 25,10
Eur, t.j. 11,65 Eur. Súdny exekútor má teda nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej výške 69,95 Eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením §

251 ods. 4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo návrh na ich
priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.