Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. august 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610205703
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4610205703.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom
Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o.,
Jilemnického 4012/30, Martin, proti povinnej: R. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XX/XX,
W., zast. opatrovníčkou R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, o vymoženie sumy 1018,86
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k.

4Er/502/2010-45 zo dňa 02.02.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/502/2010-45 zo dňa 02.02.2012 p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Juraja Gallu o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3, § 4, § 5, § 30, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), ods. 4, §
58zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlen"Exekučnýporiadok"),
§ 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 2,
§ 3 ods. 1, ods2, § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, § 3, § 52, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka

č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, čl. 3 ods. 1, ods. 2, príloha bod 1 písm. e) a q) smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože samotné rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádzalo z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uviedol, že nároky,
ktoré aj keď sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok obchádzajúcich
právne normy spotrebiteľského práva, nemožno vymáhať v rámci exekúcie, pretože takýto výkon práva
by bol v rozpore s dobrými mravmi. Dodal, že na rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku

je potrebné aplikovať § 53 ods. 5 OZ, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná
podmienka je neplatná a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul. Konštatoval, že
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné
aplikovať ust. § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie

zamietnuť. V závere dodal, že predmetom exekučného konania nie je rozhodovanie o vine, resp.
nevine, a treste povinného a aj keď k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo v dôsledku trestnej činnosti
povinnej, nemožno túto skutočnosť v exekučnom konaní považovať za dôvod na vylúčenie preskúmania
exekučného titulu podľa predpisov spotrebiteľského práva.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že
rozhodcovská doložka nenúti strany výlučne rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale umožňuje, aby
bol prípad riešený aj riadnym súdom. Uviedol, že súd mal v zmysle § 40 zákona o rozhodcovskom

konaní skúmať, či nemá rozhodcovský rozsudok nedostatky podľa citovaného ustanovenia. Namietal, že
zmyslom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nie je to, aby
sa veriteľ nemohol domáhať plnenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ale to, aby dlžník nemusel plniť
podmienky, ktoré by mohli mať za následok úžeru. Mal za preukázané, že odopieraním spravodlivosti
dochádza k situácii, že veriteľ nemôže úspešne uplatniť svoju pohľadávku. Dodal, že nevydať poverenie

na vykonanie exekúcie je možné iba vtedy, ak plnenie odporuje dobrým mravom a nie preto, že
samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Na základe uvedeného žiadal, aby
súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k

záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 09.07.2010, kedy bola pred súdnym
exekútorom Mgr. Jurajom Galkom spísaná notárska zápisnica na vykonanie exekúcie, ktorej základom
bol rozhodcovský rozsudok VK 34/2010 vydaný Rozhodcovským súdom SAK, s.r.o., Veľký Krtíš dňa
26.04.2010, ktorým bola povinná zaviazaná na zaplatenie sumy 1018,86 eura s príslušenstvom.

Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto

zmysle už pri vydaní poverenia, nekoná nad rozsah zákona.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že podľa bodu q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993
nekalou podmienkou je aj požiadavka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní
práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovaného práva,
hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej
doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to,
že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom
súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, je potrebné na ňu aplikovať
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná
podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský
rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe
čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu

rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na
vykonanie exekúcie zamietnuť v celosti.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.