Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/138/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111205760
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111205760.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky E. R., bytom J., ul. XX. X. XXX, proti odporcovi H.
H., bytom J., XX. X. XXX, o zaplatenie 1.783,10 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 6. 2012, č. k. 10C 106/2011-91 a uzneseniu zo dňa 20. 8. 2012, č.
k. 10C 106/2011-99 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vracia

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 20.8.2012 č.k. 10 C 106/2011 - 99.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 7. 3. 2011 sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 1.783,10 Eur.

V návrhu tvrdila, že odporca byt v roku 2009 užíval, čiastočne bytovému družstvu uhrádzal úhrady
za služby spojené s užívaním bytu, no ku dňu 23. 10. 2009, kedy byt nadobudla vo výlučného
vlastníctva navrhovateľka, zostal dlh vo vzťahu k bytovému družstvu vo výške 793,64 Eur, ktorý uhradila

navrhovateľka.

Od novembra 2009 do konca marca 2010 odporca byt užíval neoprávnene a nevykonal žiadnu úhradu.
Navrhovateľka platila za mesiac november 2009 sumu 125,77 Eur, za mesiac december 2009 sumu
125,77 Eur, za mesiac január 2010 a február 2010 sumu 251,38 Eur a za mesiac marec 2010 sumu
126,54 Eur. Tretím nárokom uplatneným v návrhu je nárok na náhradu škody (ušlý zisk) vo výške 360
Eur.

Z návrhu podaného navrhovateľkou je zrejmé, že navrhovateľka návrhom uplatňuje tri samostatné
nároky. Prvým sú úhrady za služby spojené s užívaním bytu do konca októbra 2009 v sume 793,64 Eur,
druhým bezdôvodné obohatenie za úhradu služieb od začiatku novembra 2009 do konca marca 2010
v sume 629,46 Eur a tretím škoda v sume 360 Eur.

Na pojednávaní dňa 9. 5. 2012 navrhovateľka zobrala návrh späť v časti o zaplatenie sumy 1.045 Eur s
prísl. Vo vzťahu k späťvzatiu návrhu uviedla, že predmetom konania zostanú nároky navrhovateľky za
január až marec 2010, ostatné nároky, ktoré sú vyčíslené sumou 1.045 Eur berie späť z toho dôvodu,

že v podstate to bolo predmetom vzájomných započítaní.Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.045 Eur. Odporcovi
uložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľke736,34Eurs9%úrokomzomeškaniazaobdobieod6.5.2011do
zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách

konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že
účastníci konania mali vo veci len čiastočný úspech, preto nemajú právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka v podanom odvolaní proti výroku o náhrade trov konania navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti zmenil a prisúdil navrhovateľke náhradu trov prvostupňového
konania podľa ňou uvedenej špecifikácie. Poukázala na to, že rozhodnutie v tejto časti vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ďalej uviedla,
že po späťvzatí návrhu navrhovateľkou o zastavenie konania ostal predmetom konania už len nárok
navrhovateľky na zaplatenie sumy 738,10 Eur spolu s úrokom z omeškania od podania návrhu. Súd
navrhovateľkepriznalnárok736,34Euraúrokzomeškaniaod6.5.2011,tedanieodpodanianávrhu,ale
až odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi v súlade s § 563 OZ. Za uvedených okolností,

keď súd navrhovateľke nepriznal len na istine sumu 1,76 Eur a na úroku z omeškania pár dní, nemožno v
žiadnom prípade posudzovať tento stav za čiastočný úspech oboch účastníkov konania, ale o nepatrný
neúspech navrhovateľky, čo pri náhrade trov konania odôvodňuje aplikáciu ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
Keďže súd svoje rozhodnutie o náhrade trov konania bližšie nezdôvodnil, najmä v čom videl čiastočný
(procesný) úspech odporcu, je jeho rozhodnutie o tomto nároku nepreskúmateľné.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky
ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozsudku v jeho napadnutej časti.

Treba sa stotožniť s odvolateľkou v tom smere, že napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania
súd prvého stupňa bližšie nezdôvodnil, najmä v čom videl čiastočný (procesný) úspech odporcu a jeho

rozhodnutie v tomto nároku je nepreskúmateľné.

Samotné konštatovanie, že účastníci konania mali vo veci len čiastočný úspech, a preto nemajú právo
na náhradu trov konania, nezodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky

ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

Výkladom citovaného ustanovenia O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj
existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp.
prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia

vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci

využitia riadnych opravných prostriedkov.Odvolací súd navyše poukazuje na to, že čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok,
najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť
alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba,

v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že úspech i
neúspech sa týkali samostatných nárokov (samostatných právnych dôvodov žaloby). V takom prípade
sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by inak
mohol byť samostatne uplatnený. Taký prístup by mal nájsť aj vyjadrenie vo výroku o náhrade trov
konania (mimoriadne vydanie Bulletinu Slovenskej advokácie, trovy konania v civilnom procese, JUDr.

Ján Mazák, JUDr. Ľudovít Šoltýs).

Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti postupom
vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Napadnutým uznesením zo dňa 20. 8. 2012 č. k. 10C 106/2011-99 súd prvého stupňa zamietol návrh
navrhovateľky zo dňa 31. 7. 2012 na doplnenie rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C 106/2011-91
zo dňa 27. 6. 2012.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka podaním zo dňa 31. 7. 2012 sa odvolala
voči výroku o trovách konania a zároveň podala návrh na doplnenie rozhodnutia. Žiadala, aby súd vrátil
navrhovateľke časť zaplateného súdneho poplatku a v tomto smere vydal samostatné uznesenie, resp.
postupom podľa § 166 O.s.p. doplnil napadnutý rozsudok, nakoľko navrhovateľka na pojednávaní dňa
9. 5. 2012 zobrala čiastočne svoj návrh vo výške 1.045 Eur späť a súd v tejto časti konanie zastavil.

Súd vec právne posúdil podľa ust. § 166 O.s.p. a § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
právnych predpisov a dospel k záveru, že nie je dôvod na vrátenie súdneho poplatku, resp. jeho časti,
a teda nie je ani dôvod na vydanie dopĺňacieho rozsudku. V danom prípade došlo k čiastočnému
späťvzatiu návrhu až na pojednávaní dňa 9. 5. 2012, pričom už aj pred týmto pojednávaním sa
uskutočnilo niekoľko pojednávaní.

Navrhovateľka v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol
o vrátení alikvotnej časti zaplateného súdneho poplatku. Ďalej uviedla, že žiada o vrátenie súdneho
poplatku podľa prvej časti ust. § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, teda
z dôvodu, že sa konanie zastavilo, nie pre čiastočné späťvzatie návrhu. Podľa názoru navrhovateľky
zo znenia predmetného ustanovenia vyplýva, že zákonom stanovené dôvody pre vrátenie súdneho

poplatku sú stanovené alternatívne, nie kumulatívne, teda na vrátenie súdneho poplatku postačuje, ak
je naplnená ktorákoľvek z hypotéz tejto právnej normy.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.045

Eur v dôsledku procesného úkonu navrhovateľky voči súdu, ktorým prejavila vôľu, aby sa o tejto časti
návrhu nekonalo a o veci nerozhodovalo. Týmto procesným úkonom bolo späťvzatie návrhu v časti o
zaplatenie sumy 1.045 Eur na pojednávaní dňa 9. 5. 2012.

Z dikcie ust. § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, na ktoré poukazuje odvolateľ, nepochybne
vyplýva, že v takomto prípade sa poplatok vráti, ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním, na

čo správne poukazuje súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. O takýto prípad v tejto veci
nešlo.

K odvolacej námietke, v zmysle ktorej podľa názoru odvolateľa súd vec nesprávne právne posúdil, sa
žiada uviesť nasledovné.Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci
môže spočívať v tom, že súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne

použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.
Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Odvolateľka namieta, že súd prvého stupňa správne použitý právny predpis (ust. § 11 ods. 3 prvá veta
zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) nesprávne vyložil. S týmto názorom sa odvolací
súd nestotožňuje.

Čo sa týka zastavenia konania v dôsledku prekážok postupu konania, tieto sú objektívnej, ako aj

subjektívnej povahy. V tejto veci však inú prekážku postupu konania, ako prejav vôle navrhovateľky
vyjadrený čiastočným späťvzatím návrhu nemožno vyvodiť.

Za tohto stavu uvedené zákonné ustanovenie vrátenie súdneho poplatku podmieňuje vzatím návrhu
späť pred prvým pojednávaním.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.