Uznesenie – Predbežné opatrenia ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/67/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112211424
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2112211424.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. X., nar. X.X.XXXX, bytom ako
matka, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave,
dieťa rodičov - matky: Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., B. XX, zastúpenej advokátom: Mgr. Martin
Vanek, so sídlom Bratislava, Štefunkova 9 a otca: P. X., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, zastúpeného
splnomocneným zástupcom: P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, v konaní o úpravu práv a povinností

rodičov k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11.7.2012 č.k. 19P/38/2012-34, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. v časti o zamietnutí návrhu otca
na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti r u š í a v časti o zamietnutí zákazu styku matky
s maloletou p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. m e n í takto:

Súd n a r i a ď u j enasledovné predbežné opatrenie:

Maloletá M. sa dočasne z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Otec j e p o v i n n ý s účinnosťou odo dňa rozhodnutia prvostupňového súdu prispievať na výživu
maloletej M. sumou 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou M. každú stredu a sobotu v kalendárnom týždni vždy v
čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloletú od matky prevezme a odovzdá na adrese Z., B. XX.

Matka j e p o v i n n á maloletú na styk riadne pripravenú otcovi v stanovenom mieste a čase

odovzdať, otec je oprávnený v stanovenom mieste a čase maloletú od matky prevziať a po ukončení
styku povinný v stanovenom mieste a čase matke vrátiť.

Obaja rodičia s ú p o v i n n í nemožnosť uskutočnenia sa styku vhodným spôsobom bezodkladne
si oznámiť.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd výrokom I. návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol a výrokom II. nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletú M. dočasne do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnenímaloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od právoplatnosti
predbežného opatrenia prispievať na výživu maloletej M. sumou 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený sa s M. stretávať

každú sobotu v týždni v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloletú prevezme a po ukončení
styku odovzdá na adrese B. XX, Z.. Matke zároveň uložil povinnosť maloletú na styk s otcom pripraviť
a otcovi oprávnenie v stanovenú dobu si maloletú prevziať a po ukončení styku povinnosť v určenom
čase na danej adrese matke odovzdať s tým, že obaja rodičia sú povinní si nemožnosť uskutočnenia
styku vhodným spôsobom vopred oznámiť.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím § 102 ods. 1 veta prvá a § 75 ods. 1 O.s.p. ako i § 36 ods. 1 a
§ 24 ods. 1, 4, § 62 ods. 1, 2 a 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil v podstate tým, že návrh
otca na nariadene predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá dočasne zverená do jeho osobnej
starostlivosti a zakázaný styk matky s dieťaťom bolo potrebné zamietnuť, keďže skutočnosti uvádzané
otcom boli v konaní vyvrátené kolíznym opatrovníkom, ktorý prešetril pomery a zistil, že matka sa o
maloletú príkladne stará, ako i lekárskymi správami, z ktorých je zrejmé, že matka sa o dieťa riadne stará

a nezanedbáva ju ani po zdravotnej stránke. Súd teda nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť maloletá
matke odňatá a dočasne zverená do starostlivosti otca. Súd bol pritom toho názoru, že v danej veci je
potrebné, aby do rozhodnutia súdu vo veci samej boli dočasne upravené práva a povinnosti rodičov k
dieťaťu, pričom predbežné opatrenie mohol nariadiť len v takom rozsahu, v akom to je dovolené. Súd
preto zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, keď mal bezpečne preukázané, že matka sa o maloletú

riadne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Za vhodné považoval, aby práva a
povinnosti zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach mali obaja rodičia. Súčasne
súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej vo výške 50,- Eur, keď takéto výživné považoval za
výživné v nevyhnutne potrebnej miere, pričom ale nie v minimálnej výške, napriek tomu, že otec je
nezamestnaný, nakoľko sa sám na pojednávaní vyjadril, že má našetrené peniaze a jediným príjmom

matky sú prídavky na dieťa. Pri úprave styku súd vychádzal z toho, že neumožňovanie styku otca s
maloletou nemôže byť dieťaťu na prospech a preto dočasne upravil styk otca s dieťaťom, keď matka
nemala námietky proti ich stretávaniu sa, nesúhlasila ale s tým, aby dieťa u otca prespávalo s tým, že
dieťa je zvyknuté od malička zaspávať s ňou. Súd preto považoval za zodpovedajúci aktuálnej situácii
rozsah styku vždy v sobotu v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod., pričom zdôraznil, že ide o rozhodnutie

predbežné a dočasné, ktoré bude konečným spôsobom upravené v rozhodnutí vo veci samej. Súd pri
úprave styku rešpektoval právo matky, že nechce uviesť miesto, kde sa v súčasnosti zdržiava a preto
určil, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska jej matky v Z., s čím matka dieťaťa
súhlasila Záverom súd uviedol, že nevykonal výsluch svedkov navrhovaných účastníkmi, keď mal v
konaní bezpečne preukázané, že matka zabezpečuje maloletej riadnu starostlivosť.

Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v celom jeho rozsahu
odvolanie otec maloletej, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Ako
odvolacie dôvody formálne označil všetky dôvody obsiahnuté v ust. § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p.
Namietal, že napriek návrhu súd nevykonal dôkazy, ani ich nezhodnotil, svedkov nevypočul a listinné

dôkazy v podobe čestných vyhlásení a fotografií nezohľadnil. Rozsudok považuje za neodôvodnene
tendenčný v prospech odporkyne, keďže súd sa stotožnil so stanoviskom kolíznej opatrovníčky bez toho,
aby vôbec skúmal akým spôsobom a kedy vykonala kontrolu, súd ani dôkladne neskúmal podmienky a
doterajšiu starostlivosť matky, pričom s poukazom na § 120 ods. 2 OSP mal povinnosť skúmať skutkové
okolnosti prípadu čo najdôslednejšie. V ďalšej časti odvolania odvolateľ podrobne popisal skutkové

okolnosti priebehu manželstva účastníkov konania. Zdôraznil predovšetkým to, že po narodení dieťa
mávalo neošetrené telíčko, o čom ako dôkaz pripojil fotografie, matka ho nechcela kúpavať, umývala
ho iba navlhčenými obrúskami. Keď sa po odchode matky s maloletou ku starej matke vrátili, dieťa
prišlo domov vychudnuté, vystresované, malo kruhy pod očami, bolesti v brušku, problémy so stolicou a
pomočovaním.Poukázaltiežnasituáciu,kedymatkastrašilamaloletútoaletnýmpapieromzakrvaveným

menštruačnou krvou s tým, že ak nebude poslúchať, mamička jej zomrie. Pri zaspávaní dieťa matka
plašila plyšovou veveričkou s tým, že ak nezaspí, veverička ju zožerie. Často ju šticovala za vlasy, bila
po hlavičke, zanedbávala, nevarila, celý deň telefonovala, esemeskovala. Napriek tomu, že dieťa trpí
atopickým ekzémom a malo by sa vyhýbať zvieratám, matka každým dňom vodila dieťa do družstva
k zvieratám. Často pozerala pornovideo a nechávala ho pozerať i dcérku. Ak neposlúchala, bila ju,

uväzovala jej ruky papierovou páskou a dávala ju kľačať na kolená. Odvolateľ namietal, že v konanípred súdom prvého stupňa sudkyňa odmietla vypočuť ním navrhnutých svedkov, odmietla založiť do
spisu listinné dôkazy a fotografie, ktoré majú preukazovať týranie maloletej. Vyjadril nespokojnosť tiež
s tým, že sudkyňa umožnila sociálnej pracovníčke odísť z pojednávacej miestnosti skôr, ako dostal

možnosť položiť jej otázky. Keďže súd svedkov nevypočul, doložil do spisu ich čestné prehlásenia,
ktoré súd pri rozhodovaní nezohľadnil. V dôsledku toho podľa odvolateľa súd neprihliadol na záujem
maloletého dieťaťa a konanie na prvom stupni malo také vady, ktoré znemožnili spravodlivé rozhodnutie.
Odvolateľ poukázal tiež na to, že hneď prvú sobotu mu matka nevydala dieťa na styk. Okrem toho
odvolateľ považuje za nespravodlivé úpravu styku jeden deň v týždni, ktoré je fakticky obmedzením

styku; zásadám spravodlivosti by zodpovedalo, ak by otec mal oprávnenie stráviť s dieťaťom polovicu
voľného času dieťaťa. Namietal tiež, že prvostupňový súd v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. svoje
rozhodnutie riadne neodôvodnil.

Matka maloletej, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu sa otca maloletej s poukazom na to,
že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov

účastníkov, pričom jeho podmienkou je osvedčenie potrebnosti jeho nariadenia, odporučil napadnuté
uznesenie potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorej je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie otca maloletého má

zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na
rozsahadôvodyodvolania(§212ods.2.písm.a)vspojenís§81ods.1a§102ods.2O.s.p.),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie
otca maloletej je iba čiastočne dôvodné a to v časti rozsahu styku, v dôsledku čoho je nevyhnutné
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť, pričom sa s poukazom na nižšie uvedenú

argumentáciu žiada i zmena ďalších častí rozhodnutia.

Z obsahu spisu bolo zistené, že potom ako prvostupňový súd uznesením zo dňa 7.6.2012 č.k.
19P/38/2012-10, ktoré v dôsledku nepodania odvolania účastníkmi nadobudlo právoplatnosť, tak návrh
matky, ako i otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, otec maloletého zareagoval podaním
zo dňa 2.7.2012 doručeným prvostupňovému súdu osobne nasledujúci deň, označeným ako žiadosť

o prehodnotenie zamietnutia predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby bolo vydané predbežné
opatrenie,ktorýmsúdzverímaloletúdojehoopateryamatkezakážestyksdieťaťom,ktoréprvostupňový
súd správne posúdil ako ďalší nový návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia na základe
ktorého potom preskúmavaným uznesením rozhodol. Návrh otec odôvodnil tým, že dieťa je fyzicky i
psychicky týrané, verbálne napádané, ponižované a jeho starostlivosť zo strany matky je zanedbaná. Na

preukázanie týchto jeho tvrdení navrhol vymenovaných svedkov, ktorých súd bez odôvodnenia odmietol
vypočuťrovnakoakonevypočulanisúdompredvolanúsvedkyňupaniK..Poukázaltiežnato,žesudkyňa
zapísala do zápisnice časti jeho výpovede skreslene alebo vôbec a odmietla založiť do spisu fotky.

Zpôvodnepodanéhonávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniavyplýva,žeotecpovažovalsprávanie
sa matky k dieťaťu za neprimerané, hoci v jeho prítomnosti sa k dcérke správala dobre. Potajomky ale

on a jeho rodičia spozorovali, že dieťa bez príčiny trestá, bije, šklbe za vlasy, vulgárne jej nadáva. Keď
sa dcérka vrátila od starej matky (zo strany matky) mala na sebe modriny, bola doštípaná od ploštíc,
vystresovaná, vychudnutá, so zapareným zadočkom, špinavá, s kŕčmi v brušku, so zápchou a bolo z nej
cítiť psí zápach. Preto ju požiadal, aby dieťa k svojej matke nebrávala. V byte, kde matka s dieťaťom žije,
videl na stenách plesne, dopichali ich ploštice, žijú tam dvaja psy, ktorí občas kálajú v byte. Manželkina

matka býva často opitá, oplzlo a hlučne a vykrikuje, liečila sa rôzne infekcie, pravdepodobne sa lieči
u psychiatra. Z uvedených skutočností podľa navrhovateľa vyplývajú dôvodné obavy, že dochádza k
fyzickému napádaniu, ohrozovaniu morálnej výchovy, zdravia a k narušovaniu psychickej rovnováhy
maloletej M.. Navrhol preto, aby dieťa bolo zverené do jeho opatery.Z obsahu spisu bolo tiež zistené, že matka vo svojom návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k
maloletej sa zároveň domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by dieťa bolo zverené do jej
osobnej starostlivosti s tým, že otec bude zaviazaný prispievať na dieťa výživným sumou 100,- Eur s

účinnosťouod1.6.2012.Argumentovalapredovšetkýmtým,žekeďotehotnela,rodičiamanželajejzačali
vytýkať, že jej ide len o majetok, hoci manželovi, ktorý je podľa nej alkoholik, navrhovala, aby išli bývať
do podnájmu, ale nesúhlasil s tým. Ona musela byť stále len doma, zakazoval jej chodiť mimo obce,
nemohla chodiť s dieťaťom ani k svojej matke, musela sa vždy pýtať, manžel jej s ničím nepomáhal,
dieťaťu sa nevenoval, na dieťa jej peniaze nedáva.

Z výpovede matky pred prvostupňovým súdom bolo zistené, že podľa nej otec sa nevie o dieťa postarať,
odmalička sa o ňu stará iba ona, pričom sa o dieťa stará riadne a dokáže sa o ňu postarať i v budúcnosti.
Nemá pritom námietky, aby sa otec s dieťaťom stretával. S dieťaťom chce žiť u jej matky, kde má
vytvorené vhodné podmienky, avšak dočasne odišla na súčasné miesto pobytu, ktoré nechce oznámiť z
obavy, že otec jej dieťa vezme. V súčasnosti poberá len prídavky na dieťa vo výške 22,54 Eur a finančne
jej vypomáha jej rodina. V čase, keď žili spolu, poberala len rodičovský príspevok a prídavky za čo

nakupovalavšetkopotrebnépredieťaipreňu,otecjejpeniazenedával,rovnakoakojejnedávaaniteraz.
Dieťa malo atopický ekzém. Používala telové mlieko, doplácala mesačne 0,50 Eur. Matka maloletej
poprela tvrdenie otca o nadmernom požívaní alkoholu, alkohol požíva iba príležitostne, maximálne 1 dl
vína. Nie je ani pravdou, že by jej matka mala problémy s alkoholom. Je pravdou, že jej matka, ktorá je
riadne zamestnaná, má dvoch psov, avšak v byte nie sú výkaly, ani plesne. Poprela tiež tvrdenie otca,

že by maloletú bila alebo oplzlo jej nadávala.

Z výpovede otca pred prvostupňovým súdom bolo zistené, že nesúhlasil, aby bolo dieťa zverené
do starostlivosti matky a žiadal dieťa zveriť do svojej starostlivosti s tým, že matka dieťa dovtedy
zanedbávala. Oblečenie pre dieťa zabezpečovali rodičia otca a matka všetky peniaze i zo svadby míňala
so svojou matkou, ktorá je alkoholička. Podľa jeho výpovede matka ani nevarila, on niekoľkokrát navaril

polievku, dieťa mávalo drobné poranenia, matka na ňu kričala, niekoľkokrát videl, ako ju bila. Keď dieťa
neokúpala, nedala jej jesť, musel to urobiť on. Otec uviedol, že matka maloletej požívala alkoholické
nápoje, chodila do baru, odkiaľ sa vracala podgurážená. Otec vypovedal, že ešte nikdy nepracoval,
nezamestnaný je 6 rokov, nepoberá žiadne dávky, rodičia mu ale šetrili odmalička, takže má našetrené
peniaze.

Prvostupňový súd tiež vo veci vypočul svedkyňu L. K., ktorá je susedou matky maloletej, s ktorou nemá
dobré vzťahy. Uviedla, že párkrát videla, ako matka na maloletú kričala, keď plakala, napríklad: „Zavri si
hubu, ty hnusoba krpatá“, alebo „Čo sa mi tlačíš do prdele, ťahaj“. Počula tiež buchot v práčovni, ktorý
si vysvetlila tak, že maloletá zrejme spadla a potom plakala.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že vykonala šetrenie tak v domácnosti starej matky maloletej

v Trnave, kde bolo zistené, že obýva dvojizbový byt v osobnom vlastníctve, v ktorom bol uložený materiál
na jeho rekonštrukciu. Kolízny opatrovník vykonal tiež šetrenie jednak dopytom na Mesto Trnava,
Obecný úrad X., OO PZ v N. a v Z., všetky správy boli negatívne. Rovnako z vyžiadanej správy od
ošetrujúcej lekárky MUDr. P. vyplýva, že dieťa veľmi dobre prospieva po motorickej a psychickej stránke,
matka navštevuje s dieťaťom ambulanciu, dodržiava pokyny pri ochorení, dieťa je riadne očkované a

spolupráca s matkou je dobrá. Nikdy nepozorovali známky po požití alkoholu.

Na ďalšom pojednávaní prvostupňového súdu kolízna opatrovníčka vypovedala zhodne s podanou
správou zo dňa 9.7.2012, že vykonali šetrenie v domácnosti otca, kde zistili vhodné podmienky pre
zabezpečovanie starostlivosti o dieťa, otec žije v štvorizbovom rodinnom dome vo vlastníctve starých
rodičov, pričom v dome žijú i obaja starí rodičia a ich ďalší syn P. Kolízny opatrovník vykonal tiež šetrenie

v mieste, kde sa matka s maloletou v súčasnosti na utajenom mieste zdržiava, pričom nezistil žiadne
nedostatky v starostlivosti o dieťa s tým, že matka sa o dieťa príkladne stará. Kolízny opatrovník nezistil
ani žiadne známky týrania a preto uviedol, že podľa ich názoru nie je dôvod na vyhovenie návrhu otca
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý žiadali zamietnuť.Obsahom spisu sú tiež opakovane otcom maloletej pripojené čestné vyhlásenia svedkov.

Svedkovia P. a R. X. (starí rodičia maloletej zo strany otca) vo svojom čestnom prehlásení uviedli, že
peniaze, čo dostali mladomanželia do vienka asi 120.000,- Sk pomíňala nevesta so svojou matkou. Z

izby, v ktorej bývali a z motorového vozidla, ktoré mladým požičali, urobila smetisko. Nevesta podľa
nich nevie a ani nechce variť, potravu im zabezpečovali otec a starí rodičia, finančné prostriedky, ktoré
získavala matka dieťaťa v podobe rodičovského príspevku ako i jednorazového príspevku po narodení
dieťaťa pravdepodobne pomíňala a prepila so svojou matkou, nikdy nič maloletej nekúpila, maloletú
často bila, ponižovala, verbálne napádala, mravne ohrozovala. Poukázali na to, že nespotrebované

masti a lieky matka na dieťa nepoužila. Podľa starých rodičov matka matky k nim často chodievala
na samozvané návštevy pod vplyvom alkoholu. V ďalšom pripojenom čestnom prehlásení starí rodičia
maloletej detailne poukazujú na podľa nich nevhodné správanie sa starej matky pani F. a matky k
dieťaťu napríklad o tom, že pred zaspaním dieťa plašila plyšovou veveričkou, že pri česaní ju šticovala,
často bíjavala, nechala kľačať na kolenách v kúte, nedala jej najesť a napiť, keď si nechcela upratať
hračky, keď sa pocikala, nechala ju dlhšie neprezlečenú, pozerávala s ňou porno, ukazovala jej papier s

menštruačnou krvou s tým, že ak nebude poslúchať, matka jej zomrie, privrela je prsty do dverí, nikdy ju
nepoľutovala, chovala sa k nej chladno a bezcitne. Často bývala podnapitá, švagra chytala za pohlavný
úd, čo dieťa neskôr opakovalo. Keď dieťa dlho plakalo, vyhrážala sa jej, že jej páskou zalepí ústa.

V čestnom prehlásení L. P. je uvedené, že matka maloletej aj so svojou matku ju párkrát navštívili,
väčšinou boli pod vplyvom alkoholu a vulgárne. Spozoroval, že matka maloletej nadávala do štencov

sopľavých, fackala a šklbala ju za vlasy za to, že nechcela zdvihnúť spadnutú potravu. Keď sa pocikala,
vyhrážala sa jej, že ju dá cigáňom. Bol svedkom tiež toho, že dieťa malo zaparený zadoček, nechávala
dieťa hrať sa so psom.

V čestnom prehlásení U. U. (tety otca maloletej) sa popisuje situácia, keď matka maloletej pri
novoročnom vinši chcela nechať upiť maloletú z alkoholu. Keď sa dieťa odmietalo obliecť, začala ju

fackať po hlavičke a nadávať ju do štencov rozmazlených. Častokrát videla matku dieťaťa vysedávať
pri počítači, pričom dieťa nechávala bez dozoru a dieťa párkrát spadlo zo schodov, matka ju nikdy
nepoľutovala, nepohladila, ale naopak jej vynadala a vyfackala ju. Bola svedkom toho, že dieťa malo
zaparený zadoček.

P. P. vo svojom čestnom prehlásení uviedol, že v čase, keď asi rok býval v spoločnej domácnosti rodiny

X., stávalo sa, že prišla k nemu matka maloletej i s dieťaťom, pričom nosila aj alkohol a priniesla porno
DVD. Dieťa pritom sedelo od nich chrbtom. Stalo sa, že matka dieťaťa pritom vyžadovala od neho orálny
sex, čo odmietol. Raz bol svedkom toho, ako matka zväzovala dieťaťu ruky papierovou páskou, keď si
nechcelo upratať hračky.

V čestnom prehlásení svedka X. P. sa uvádza, že párkrát pri návšteve matka matky maloletej bola

podnapitá, oplzlo navzájom komunikovali, väčšinou o sexe a hrešili. Matka maloletej viackrát javila
známky po požití alkoholu. Často telefonovala, esemeskovala, vysedávala pri internete, na malú
nedávala pozor, bola k nej odmeraná a chladná. Dieťaťu sa vyhrážala i tak, že keď neprestane plakať
hodí ju do bazéna alebo ju dá smetiarom a cigáňom. Podľa čestného prehlásenia

U. U. bol svedkom toho, že matka matky maloletej pri návšteve bola i s matkou dieťaťa väčšinou pod

vplyvom alkoholu, oplzlo a nemravne pred dieťaťom komunikovali, matka dieťaťa často vysedávala na
internete, telefonovala, esemeskovala, nedávala pozor na M.. Dieťa sa chodilo k nim hrať so psíkom, za
každú maličkosť ju bila, nič jej nevedela vysvetliť. Bol svedkom ako dieťa fackala po hlavička a haluzou
ju bila po zadočku a nadávala jej do štencov a rozmaznaných. Raz bol svedkom toho, ako dieťa vybehlo
z hostinca, v ktorom sedela a popíjala matka dieťaťa, na cestu, takmer pod automobil.

Z čestného prehlásenia svedka U. U. vyplýva, že pri návštevách boli väčšinou matka dieťaťa i jej
matka pod vplyvom alkoholu, oplzlo a nemravne pred dieťaťom komunikovali. Matka dieťaťa sústavnevysedávala pri internete, telefonovala a esemeskovala, dieťa sa k nim chodilo hrať so psom. Na dieťa
pritom nedávala pozor, dieťa nepoľutovala, nepohladila, naopak ju vyfackala, vyťahala za vlasy a
vynadaladoštencovnepozorných.RazpodnapitástarámatkasavyhrážalaM.,žejudázožraťveveričke

a keď jej na to dieťa odpovedalo „baba škaredá“, dala jej takú silnú facku, že spadlo. Na to ho matka
dieťa postavila a prefackala i ona so slovami, že takto sa k babke chovať nebude.

Svedkyňa L. K. vo svojom čestnom prehlásení popísala situáciu, keď ju na ulici napadla pani F. za to, že
má ísť svedčiť na súd. Uviedla, že z jej bytu je počuť len samé vulgárne reči, keďže býva podnapitá, bolo
počuť tiež plač dieťaťa, ktoré hrubo okrikovali. Matka dieťaťa jej tiež pred maloletou vulgárne vynadala,

keď od nej žiadala, aby umyli výťah, kde sa vymočili ich psy.

Otec maloletej doložil tiež do spisu kópie fotografií, z ktorých je zrejmé, že dieťa sa na viacerých z nich
nachádza v blízkosti zvierat a na fotkách z útleho detstva je vidno začervenaný rozkrok.

Zo správy detskej lekárky U.. U. P. zo dňa 13.6.2012 bolo zistené, že maloletá veľmi dobre prospieva
po motorickej i psychickej stránke, od marca 2012 je sledovaná v alergologickej i kožnej ambulancii
pre ekzém, matka navštevuje ambulanciu s dieťaťom, dodržiava pokyny pri ochorení, dieťa je riadne

očkované, spolupráca s matkou je dobrá, nikdy nepozorovali žiadne známky po požití alkoholu.

Z lekárskeho nálezu vystaveného lekárkou U.. R. M. dňa 3.6.2012 vyplýva, že matka navštívila s
dieťaťom LSPP, nakoľko po nezhodne s manželom bola volaná polícia, dieťa bolo vyšetrené, neboli na
ňom nájdené žiadne známky násilia, ani poranenia, objektívne pediatrický nález negatívny, dieťa zdravé.

V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo

zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ods.
2 tohto ustanovenia v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa ods. 1 vykoná aj bez
návrhu.

V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu

účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného
opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd
môže nariadiť. Podľa písm. a), aby platil výživné v nevyhnutnej miere, písm. b) aby odovzdal dieťa do
starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej

starostlivosti.

Zákonodarca v cit. § 76 ods. 1 uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení.
Preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne dieťa dočasne zveriť do
starostlivosti rodiča a upraviť styk rodiča s dieťaťom.

V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote

návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo
a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičom,alebohozakáže.Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa

aj s blízkymi osobami.

V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu
majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje
svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných
ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia

nedohodnú, upraví styk súd.

Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho
vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku,
denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti,
rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho
účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo

veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd
nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je

nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené osvedčené relevantné skutočnosti a okolnosti daného prípadu i
odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
M.. Bolo nesporné, že od 1.6.2012 rodičia maloletej spolu nežijú, pričom matka po odsťahovaní sa zo

spoločnej domácnosti zobrala dieťa so sebou a v súčasnosti sa zdržuje na neznámom mieste. V. tiež
nesporné, že každý z rodičov sa domáha, aby bolo dieťa predbežným opatrením zverené jemu, takžena úprave rodičovských práv sa nevedia dohodnúť, pričom tento ich rozpor si vyžaduje autoritatívne
rozhodnutie súdu. Matka maloletej chcela, aby dieťa bolo ponechané v jej osobnej starostlivosti, otec sa
domáhal, aby dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matke bude naviac zakázaný

i styk s dieťaťom, s odôvodnením, že dieťa týra. V doterajšom konaní ale tvrdenia otca o zanedbávaní
dieťaťa matkou, o jej nedostatočnej starostlivosti o dieťa, o výrazne nevhodnej výchove dieťaťa, ani o
týraní osvedčené neboli. Jednotlivé čestné prehlásenia, ktoré je potrebné hodnotiť ako listinné dôkazy,
i keď v tomto štádiu konania jednoznačne nepreukazujú, nasvedčujú tomu, že matka sa v niektorých
prípadoch chovala voči maloletej nevhodne, najmä ak ohrozovala jej mravnú výchovu. V konaní ale

nebolo preukázané, že by matka dieťa zanedbávala, že by mu neposkytovala dostatočnú starostlivosť,
alebo dokonca, že by ho týrala. Nemožno obísť bez povšimnutia, že autori čestných prehlásení sú
s výnimkou pani K., ktorá je suseda matky matky maloletej s negatívnym vzťahom k jej rodine, sú
všetko príbuzní a blízki otca maloletej, ani to, že niektoré čestné prehlásenia majú rovnakú formu a
čiastočne i obsah, čím je ich vierohodnosť naštrbená. Naopak oficiálne vyjadrenia lekárov i kolízneho
opatrovníka ako nezainteresovaných osôb, jednoznačne svedčia o opaku, o tom, že matka dieťaťu

venuje riadnu až príkladnú starostlivosť a dieťa po všetkých stránkach prospieva, pričom na ňom nie
sú známky zanedbávania či dokonca týrania. Nemožno tiež prehliadnuť nezvratný fakt, že žiadne dieťa
nemá ideálneho rodiča a žiaden rodič sa nemôže vždy a za každých okolností správať optimálne,
pričom je nesporné, že na jeho správaní sa a na uplatňovaných výchovných metódach sa podpíšu
socioekonomické pomery z akých pochádza.

Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani
nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a
preto prvostupňový súd, najmä pri existencii nepopierateľných pokladov od kolízneho opatrovníka a
lekárov, nepovažoval za potrebné vo veci týchto svedkov ešte naviac osobitne vypočúvať, pričom
akceptovateľné dôvody nevykonania týchto dôkazov riadne v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP v

odôvodnení preskúmavaného uznesenia i uviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom
prípade neboli osvedčené podmienky pre zákaz styku matky s maloletou a ani podmienky pre zmenu
predbežným opatrením jestvujúceho status quo tým, že by dieťa bolo odňaté matke a zverené do
starostlivosti otca. V časti zamietnutia návrhu otca o zákaze styku matky s maloletou bolo potrebným

uznesenie ako vecne správne potvrdiť. V tejto súvislosti bolo tiež potrebné prihliadnuť na to, že jedná
sa o dieťa útleho veku ženského pohlavia, ktoré je dlhodobo fixované na matku a za tejto situácie náhla
zmena výchovného prostredia by mu mohla byť na ujmu. Keďže teda nebolo ani len osvedčené, že by
matka dieťa týrala, zanedbávala a riadne sa o oň nestarala, odvolací súd sa zhodol s prvostupňovým
súdom, že v danom prípade je dôvodné, aby predbežným opatrením bolo dieťa zverené do osobnej

starostlivosti matky tak, ako je tomu fakticky i doteraz.

Vzhľadom na to, že dané konanie bolo možné začať i bez návrhu (§ 102 ods. 2 v spojení s § 81 ods. 1
O.s.p.), súd nebol návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podaným otcom, v zmysle § 153 ods.
2 O.s.p. viazaný a preto bolo nadbytočným, aby súd jeho návrh o úpravu rodičovských práv osobitným
výrokom zamietol. O to skôr, ak následne nariadil predbežné opatrenie, fakticky bez návrhu, pričom si

uznesením v zmysle § 81 ods. 3 O.s.p. sám nezačal konanie. Odvolací súd preto v tejto časti výroku I.
napadnuté uznesenie ako nadbytočný výrok zrušil.

Nadbytočným tiež bolo, ak prvostupňový súd maloletú zveril do starostlivosti matky „do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej“. Zánik predbežného opatrenia totiž výslovne upravuje zákon v § 77 ods. 1
O.s.p. a to odlišne od toho, ako jeho trvanie upravil prvostupňový súd. Preto i v tejto časti je rozhodnutie

prvostupňového súdu nadbytočné.

Obdobne nadbytočným bolo, aby prvostupňový súd v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bez
toho, aby sa ktorýkoľvek z rodičov prípadne kolízny opatrovník toho domáhal a bez toho, aby bola
osvedčená potreba takejto úpravy, zároveň obom rodičom v predbežnom opatrení zakotvil oprávnenie
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.Keďže predbežné opatrenie sa vydáva vo forme uznesenia, ktoré je v zmysle § 171 ods. 2 O.s.p.
vykonateľné v danom prípade doručením, bez ohľadu na to, že nenadobudlo právoplatnosť, bolo
nadbytočným a v rozpore so zákonom uvádzať, že predbežné opatrenie nadobúda účinnosť odo

dňa jeho právoplatnosti. Ak by súd bol zamýšľal osobitne určiť vykonateľnosť rozhodnutia až od
právoplatnosti (§ 171 ods. 3 O.s.p.), bolo potom jeho povinnosťou riadne tento svoj záver v zmysle §
169 ods. 1 veta druhá O.s.p. odôvodniť, čo ale prvostupňový súd neurobil. Odvolací súd pritom v danom
prípade nevidel žiadne dôvody, pre ktoré by nariadené predbežné opatrenie malo byť účinné až od jeho
právoplatnosti. Túto časť uznesenia súdu prvého stupňa bolo preto nevyhnutné z výroku vypustiť.

Pokiaľ ide o výšku výživného, odvolací súd sa plne stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že hoci
otec maloletej je dlhodobo nezamestnaný, z jeho dosiaľ osvedčeného životného štandardu i z jeho
výpovede vyplýva, že má k dispozícii finančné prostriedky našetrené mu rodičmi, s prihliadnutím na
druhej strane na to, že matka maloletej je nezamestnaná bez príjmu a poberá iba prídavky na dieťa, za
výživné v nevyhnutnej miere v zmysle cit. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. je potrebné považovať výživné v
sume 50,- Eur mesačne. Toto výživné spolu s prídavkami na dieťa umožní uspokojiť jeho nevyhnutné

základné životné potreby.

Pokiaľ ide o úpravu styku odvolací súd sa i tu zhodol so závermi prvostupňového súdu, že vzhľadom
na súčasnú situáciu, keď matka s maloletou sa pred otcom skrýva a otec nemá možnosť sa s dieťaťom
kontaktovať a stýkať, čo neprospieva zdravému vývoju dieťaťa, keďže vzťahy medzi otcom a dieťaťom
boli doteraz bezproblémové a veľmi dobré, je v záujme dieťaťa, aby súd zároveň predbežným opatrením

upravil styk otca s dieťaťom. Hoci predbežné opatrenie je rozhodnutím iba dočasným, dokiaľ nebude
rozhodnuté na základe dôkladne vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom vo veci samej,
odvolací súd bol ale toho názoru, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu je vhodné, aby bol styk
otca s dieťaťom umožnený v širšom rozsahu ako jedenkrát týždenne. V tejto súvislosti odvolací súd
prihliadol na to, že otec maloletej je bez stabilného zamestnania, čiže má k dispozícii voľný čas nielen

cez víkend, ale i v priebehu týždňa, dieťa zatiaľ nenavštevuje školu, ani predškolské zariadenie, tiež na
to, že dieťa od narodenia dlhodobo žilo v domácnosti otca, ktorú dobre pozná, má vybudované dobré
vzťahy i s ďalšími príbuznými zo strany otca a otec i podľa šetrení kolízneho opatrovníka má vytvorené
vhodné podmienky pre dieťa a považoval za žiaduce, aby mal otec možnosť s dieťaťom sa stýkať i ďalší
deň v priebehu pracovnej časti týždňa a to v stredu rovnako v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. Bolo

preto dôvodným, aby i v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené a styk rozšírený. I
odvolací súd akceptoval žiadnym z rodičov nenamietané miesto preberania a odovzdávania maloletej
v bydlisku starej matky zo strany matky dieťaťa.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v časti, ktorou bol zamietnutý návrh otca na zákaz styku matky s dieťaťom v zmysle § 219 ods. 1

O.s.p. ako vecne správny potvrdil, v časti o zamietnutí návrhu otca o zverení dieťaťa do jeho starostlivosti
ako nadbytočný v zmysle § 221 O.s.p. zrušil, v časti o dočasnej úprave rodičovských práv a povinností k
maloletej M. odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu
zmenil v znení ako je uvedená vo výroku III. tohto rozhodnutia.

O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.,

rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.