Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611210230
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611210230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu

JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: L. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom L., K. XXX/XX, o zaplatenie 1.838,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02. 05. 2012 č. k. 5C/109/2012-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
855,27 eura s 8,76 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 855,27 eura od 12. 05. 2010 do zaplatenia a

náhradu trov konania v sume 51,31 eura, ktoré sumy povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach
po 20 eur, vždy do 25. dňa daného mesiaca počnúc mesiacom jún 2012 pod následkom straty výhody
splátok. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Konanie v časti o zaplatenie sankčného úroku 4,18
eura zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 28. 12. 2005 bola medzi účastníkmi konania
uzatvorená úverová zmluva, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi úver vo
výške 13.500,-Sk ( 448,12 eura ) na nákup tovaru a záväzok odporcu tento vrátiť, a to v 10-tich
mesačných splátkach po 1.499,-Sk ( 49,76 eura ), splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom

20. 01. 2006 pri ročnej percentuálnej miere nákladov 13,48 %. Poukázal na dolnú časť zmluvy,
písanú drobným písmom, podľa ktorej klient a oprávnený podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne
uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom 30.000,-Sk ( 995,82 eura )
a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 8-11 úverových podmienok
oprávneného. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou posúdil ako spotrebiteľský
úver podľa 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 31. 12. 2007 a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1- 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že navrhovateľ si voči odporcovi uplatňoval čo do istiny nároky vzniknuté mu z
uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom ( revolvingovom ) úvere, a to nárok na zaplatenie sumy 1.838,19
eura, pozostávajúcej zo sumy 855,27 eura, zmluvného úroku vo výške 888,88 eura, poplatku za výber z
bankomatuvovýške34,64eura,zmluvnejpokutyvovýške15,93euraamesačnéhopoplatkuzavedenie
účtu vo výške 34,29 eura. Účastníci konania dňa 28. 12. 2005 uzatvorili individuálne špecifikovanúzmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške
13.500,-Sk ( 448,12 eura ) za účelom kúpy tovaru ( pračka Indesit), pričom odporca sa súčasne jedným
a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka

absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Dospel k záveru, že podľa §
4 ods. 1- 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tak nie dodržaná písomná forma, čím je
zmluva o revolvingovom úvere neplatná podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
uviedol, že spotrebiteľ v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny konal
neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu. Zároveň

vyslovil pochybnosť o tom, či odporca mal vôbec reálnu možnosť oboznámiť sa so znením úverových
zmluvnýchpodmienokprikúpetovaruapochopiťichvýznam,nakoľkotietosúťažkočitateľnéaobsahujú
množstvo odbornej právnej terminológie. Postup navrhovateľa tiež označil za nekalú praktiku, ktorá je
v rozpore s ust. Smernice Rady č. 93/13/EhS z 05. 04. 1993, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za
to, že odporcovi tak bola nesporne na základe neplatného právneho úkonu poskytnutá suma 855,27

eura, pričom navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške poskytnutého plnenia, t. j. v sume 855,27 eura. Z vyššie uvedených dôvodov preto odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 855,27 eura, ktorú povolil vzhľadom na jeho príjmy splácať
v mesačných splátkach po 20 eur, vždy do 25. dňa daného mesiaca počnúc mesiacom jún 2012 pod
následkom straty výhody splátok. Navrhovateľovi priznal i úrok z omeškania, ktorého výšku určil v súlade

s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšku
návrh navrhovateľa z dôvodu absencie zákonom stanovených náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zamietol. Konanie v časti o zaplatenie sankčného úroku 4,18 eura podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil
pre späťvzatie návrhu navrhovateľa v tejto časti, učinené písomným podaním zo dňa 07. 02. 2012. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, keď vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v

konaní, navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 51,31 eura, pozostávajúcej zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh v časti, v ktorej bol úspešný ( 0,06 % x 855,27 eura ).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ len v zamietajúcej časti,
domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia jeho návrhu v celom rozsahu. Dôvodil, že súd prvého
stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď jeho návrh vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.

Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere,
nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch a ani ustanovenia Občianskeho zákonníka nezakazujú
možnosť, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov. Mal za
to, že predmetná zmluva spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spĺňa všetky zákonom stanovené
formálne a obsahové náležitosti. V tejto súvislosti uviedol, že odporcovi nevznikla žiadna povinnosť v

okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku
aktivovania karty, a preto nedochádza akcesorickým uzatvorením zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach medzi ním a odporcom. Odporca mal záujem
na tom, aby platná revolvingová zmluva sa stala aj účinnou, keďže vykonal prejav vôle smerujúci
k aktivovaniu karty a začal čerpať úver. Zdôraznil, že pri podpise zmluvy nebolo voči odporcovi

vyvíjané žiadne násilie, a preto požiadavka platnosti právneho úkonu ohľadne existencie vôle bola v
danom prípade splnená. Uzavrel, že právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne,
pričom rozsah a množstvo právnej terminológie nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako tak nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého
stupňa o nedodržaní predpísanej písomnej formy zmluvy podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch, keďže odporca si pri čítaní návrhu úverovej zmluvy musel byť vedomý,
že uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, pričom o dojednaní takéhoto druhu úveru
navrhovateľ informuje svojich klientov na líci zmluvy. Rovnako tak žiadny právny neustanovuje, kde má
byť na listine, zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený podpis. Záverom s poukazom na Hlavu 8,
9 a 13 úverových zmluvných podmienok konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere má písomnú

formu, v ktorej je individualizovaný záväzkový vzťah. Svoj záver argumentačne podporil i rozhodnutím
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-453/10 P. a P. proti S.O.S. financ, spol. s.r.o. a rozhodnutím
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. 23 Cdo 1201/2009.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k

záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 09. 12. 2011, ktorým
sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.838,19 eura s 8,76 % úrokom z omeškania ročne od
12. 05. 2010 do zaplatenia z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru,ktorúúčastníciuzatvorilidňa28.12.2005.Preskúmavanýmrozsudkomsúdprvéhostupňanávrhu

navrhovateľa vyhovel v časti istiny 855,27 eura s 8,76 % úrokom z omeškania od 12. 05. 2010 do
zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Konanie v časti o zaplatenie sankčného
úroku 4,18 eura zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľa v tejto časti, učinené písomným podaním
zo dňa 07. 02. 2012. Pre absenciu odvolania účastníkov konania v prisudzujúcej a zastavujúcej časti
rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala
len navrhovateľom odvolaním napadnutá zamietajúca časť týkajúca sa zaplatenia sumy 982,92 eura s

8,76 % úrokom z omeškania od 12. 05. 2010 do zaplatenia a na ňu nadväzujúci výrok o náhrade trov
konania.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú účastníci konania uzatvorili
dňa 28. 12. 2005 a z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok. Bolo preto dôvodné naň aplikovať

právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, t.j. do 30. 06. 2006 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských
úveroch) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu
vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne

posúdil. Keďže odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia v odvolaním napadnutej
časti, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
rozsudku súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne podčiarkuje, že
podľa § 4 ods. 1-3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníctva, adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru
nákladov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov, výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov a taktiež oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho
splatení pred lehotou splatnosti, sankcie za porušenie zmluvy, podmienky, za ktorých možno použiť
zmenku alebo šek a spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere pre
svoju platnosť musí spĺňať i základné náležitosti právneho úkonu ustanovené v § 37 ods. 1 OZ, týkajúce

sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak
je absolútne neplatná. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne
oboznámenýsozmluvnýmipodmienkamipodľa§4anapožiadaniemusíveriteľposkytnúťspotrebiteľovi
ďalšie doplňujúce informácie (§ 3 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch).Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 28.
12. 2005 uzatvorili úverovú zmluvu č. 3512305821, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi
finančný úver vo výške 13.500,-Sk pri RPMN 13,48 % a konečnej výške úveru 14.990,-Sk, ktorý sa

zaviazal odporca zaplatiť navrhovateľovi v 10-tich mesačných splátkach po 1.499,-Sk pri nulovom
poplatku za spracovanie úverovej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli i úverové
zmluvné podmienky navrhovateľa a odporca svojím podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že
sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Rovnako
tak vychádzajúc z obsahu predmetnej úverovej zmluvy odporca podľa predtlače nachádzajúcej sa v

poslednom odseku zmluvy „súčasne s navrhovateľom uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového
úveru, čiže zmluvu o RÚ, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
dohodnutej v Hlave 8 a 9 Úverových podmienok, inak s úverovým rámcom vo výške 30.000,-Sk a
s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.200,-Sk a na základe tejto zmluvy vzniká odporcovi
právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených
v Hlave 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok“. Navrhovateľ v tomto konaní uplatnený nárok nevyvodzuje

zo samotnej úverovej zmluvy, ale práve zo zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej vydal
odporcovi úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 1.659,70 eura. Súd prvého stupňa preto
správne vo veci postupoval, pokiaľ posudzoval, či medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu platnej
zmluvy o revolvingovom úvere, z titulu ktorej sa domáha plnenia od odporcu v tomto konaní. I podľa
názoruodvolaciehosúdupreabsenciuindividualizáciezmluvyorevolvingovomúverevsmerenáležitostí

požadovaných ust. § 4 ods. 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch a s tým súvisiacim nedostatkom
jej písomnej formy predpísanej zákonom k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere účastníkmi konania nedošlo. Jej neplatnosť vyplýva i z ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný. Tento záver nie je spôsobilý spochybniť skutočnosť, že podpisom úverovej zmluvy, ktorou

navrhovateľ poskytol odporcovi 13.500,-Sk z titulu spotrebiteľského úveru, odporca zároveň podpisoval,
že s navrhovateľom uzatvára i zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru tak, ako to bolo uvedené
v poslednom odseku tejto zmluvy. Bez pochyby totiž ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je
charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený
navrhovateľom v postavení dodávateľa bez toho, aby odporca v postavení objednávateľa mal možnosť

ju ovplyvniť. Posudzovaná zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou
adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným
písmom s odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu 3
strán, obdobne napísané nečitateľným písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane
zmluvných podmienok týkajúcich sa revolvingových úverov. S ohľadom k predostrenému spôsobu

vyhotovenia zmluvy a jej štylizáciu je preto dôvodný záver, že odporca v postavení priemerného
spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s
navrhovateľom a to zmluvu o revolvingovom úvere. V tomto smere navrhovateľom predkladané úvahy
preto považoval za nenáležité, keď naopak je potrebné vychádzať z toho, že určitosť písomného prejavu
je objektívna kategória a prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani medzi účastníkmi

právneho vzťahu, ani u osôb nezúčastnených na ich zmluvnom vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.