Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. august 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/113/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5304899912
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5304899912.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne W. T., bytom U.,
Ľ. M. č. XX, zastúpenej JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
v A., A. X. č. XXXX, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky, Bratislava, Chlumeckého č.2, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom a o priznanie nemajetkovej ujmy o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súduČadcač.k.5C/9/2004-254zodňa30.9.2009,vspojenísopravnýmuznesenímč.k.5C/9/2004-265,
zo dňa 14.12.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu spolu s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 5C/9/2004-254 zo dňa 30.9.2009 spolu s opravným uznesením
č.k. 5C/9/2004-265 zo dňa 14.12.2009 zamietol návrh žalobkyne a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa podaným návrhom sa domáhala majetkovej ako aj
nemajetkovej ujmy na tom skutkovom základe, že Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor
svojim postupom - nezapísaním údajov do katastra nehnuteľnosti v súlade s dedičským osvedčením D
836/94, Dnot 167/94, porušil svoje povinnosti dané mu katastrálnym zákonom. Preto žiadal, aby súd

žalovaného titulom nesprávneho úradného postupu zaviazal zaplatiť žalobkyni majetkovú ujmu vo výške
63.467,55 Sk a nemajetkovú ujmu vo výške 80.000 Sk a zároveň, aby bol žalovaný zaviazaný uhradiť
jej vzniknuté trovy konania a všetky sumy zaplatiť spolu s 13% úrokom z omeškania odo dňa podania
návrhu až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa poukázala na to, že osvedčením o dedičstve D 836/94, Dnot 167/94 po otcovi zdedila aj
parcelu č. 4645 TTP s výmerou 5607 m2 zapísanú na LV č. XXXX kat. územie X. Q. J.. Na poručiteľa
bola zapísaná v 1-ici a podľa uvedeného uznesenia ona z tejto parcely zdedila polovicu, teda 1-inu.
Katastrálny odbor OÚ v Kysuckom Novom Meste v rozpore s uvedeným uznesením o dedičstve jej

zapísal ako vlastníctvo iba 1/8-inu a keďže vedela, že na otca ostala ešte časť parcely stále zapísaná,
informovala sa u príslušných orgánov, čo sa stalo zo zvyškom parcely, no list vlastníctva jej nechceli
vydať. Dva roky ju zavádzali, ignorovali jej žiadosti a vysvetlenie. Ako známej vlastníčke jej nemali
vyvlastniťčasťparcely.Vyvlastňovacierozhodnutiejejdoručili.Ažpodlhšomčasejejbolovyvlastňovacierozhodnutie zaslané a zistila, že peniaze má uložené na SPF Žilina. Na ich vydanie musela doložiť
overené dedičské rozhodnutie. Bolo jej zámerne znemožňované dostať sa k jej peniazom a nakladať
s jej vlastníctvom. Materiálnu ujmu vypočítala ako rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti, na základe

verejného prísľubu vo výške 150 Sk za 1 m2 a sumou, ktorá jej bola vyplatená na základe vyvlastnenia,
t.j. 42.052,50 Sk. Žiadala zaplatiť sumu 63.078,75 Sk ako rozdiel súm 105.131,25 Sk (700,875 m2 x
150 Sk) - 42.052,50 Sk + administratívne náklady vo výške 388,80 Sk a trovy konania. Nemateriálnu
ujmu vo výške 80.000 Sk žiadala za poškodenie dobrého mena, zvýšenie psychickej záťaže, prežívania
stresov a celkovej morálnej ujmy.

Žalovanýpoukazovalnanedôvodnosťnávrhu.Uviedol,žeZákonč.58/1969Zb.nedefinujepojemškody,
ani neupravuje rozsah jej náhrady, preto je potrebné podľa § 20 aplikovať všeobecnú úpravu, teda
úpravu podľa Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V časti,
v ktorej sa žalobkyňa domáhala práva na náhrady nemajetkovej ujmy, navrhoval žalobu zamietnuť.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu skutočnej škody vo výške 63.078,75 Sk, žalobkyňa poukazovala na
rozsudky Najvyššieho súdu SR, v ktorých je obsiahnutý výklad, kedy existuje vzťah príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a škodou. Podľa týchto rozhodnutí musí ísť o
vzťah priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je sprostredkovaný. Príčinná súvislosť musí
byť s istotou preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Žalovaný ďalej poukázal
na kúpnu zmluvu zo dňa 29.6.1999, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako predávajúcou a
Kysuckým Novým Mestom ako kupujúcim, na základe ktorej predala žalobkyňa svoj spoluvlastnícky

podielkpozemkuoveľkosti1/8-ina,pričomdohodnutákúpnacenabolavovýške60Skzam2.Pokiaľbol
vlastnícky podiel žalobkyne k pozemku o veľkosti 1/8-iny vyvlastnený rozhodnutím Okresného úradu v
Kysuckom Novom Meste č. ŽP 99/07290/FZI zo dňa 5.11.1999 za rovnakú cenu, za akú kúpnou zmluvou
žalobkyňa previedla svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku, nie je potom zrejmé, v čom má spočívať
škoda. Kysucké Nové Mesto uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 25.6.1999 schválilo výkup

pozemkovzacenu60Skzam2podvýstavbuložiskovéhozávoduINA.Nazákladekúpnejzmluvyzodňa
29.6.1999 žalobkyňa vedela, že predáva svoj spoluvlastnícky podiel, ktorý nekorešponduje s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu k pozemku, podľa osvedčenia o dedičstve D 836/94, Dnot 167/94, preto už
pri podpise kúpnej zmluvy mohla žalobkyňa vedieť o nesprávnosti zápisu na príslušnom LV, keďže sa v
ňom uvádza, že nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX pod B 5 v podiele 1/8-iny na navrhovateľku.

Túto nehnuteľnosť nadobudla žalobkyňa dedičským rozhodnutím D 836/94, D not 167/94. Žalovaný
zároveň vzniesol námietku premlčania. Poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 29.6.1999. Z tejto zmluvy bolo
zrejmé, že žalobkyňa predávala spoluvlastnícky podiel, o ktorom vedela, že nekorešponduje s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu k pozemku, ktorý získala podľa osvedčenia o dedičstve.

Súd prvého stupňa námietku premlčania posudzoval podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Zákona č. 58/1969,

v zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky od dňa, kedy sa poškodený dozvedel
o škode. Prvostupňový súd konštatoval, že nárok žalobkyne je premlčaný, nakoľko premlčacia doba 3
roky začala plynúť odo dňa, kedy sa poškodená, teda žalobkyňa dozvedela o škode. Pri podpise kúpnej
zmluvy dňa 29.6.1999 žalobkyňa vedela aká je výška jej spoluvlastníckeho podielu podľa dedičského
rozhodnutia D 836/94, Dnot 167/94. Z uvedenej kúpnej zmluvy vyplynulo, že predáva 1/8-inu E 4645

TTP o výmere 5607 m2, pričom podľa dedičských rozhodnutí zdedila 1-inu uvedenej parcely. Keďže
žalobu podala až 26.6.2003, podala po uplynutí premlčacej 3-ročnej lehoty, preto súd považoval jej nárok
za premlčaný, preto žalobu zamietol.

Prvostupňový súd napriek tomu, že konštatoval, že nárok je premlčaný, ďalej uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa nepreukázala ani vznik škody, ani príčinnú

súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. Základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktoré musia byť súčasne splnené sú protiprávne konania,
teda nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Zodpovednosť podľa Zákona č. 58/1969 Zb. je zodpovednosťou objektívnou bez ohľadu
na zavinenie, ktorých sa nemožno zbaviť. V danom prípade prvostupňový súd mal za to, že išlo o

nesprávny úradný postup správy katastra, keď žalobkyni nesprávne zapísala podiel podľa dedičského
rozhodnutia a v tomto smere nevykonala nápravu. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem škoda, ktorá
sa ma uhradiť, preto bolo potrebné aplikovať všeobecnú právnu úpravu Občianskeho zákonníka, keď
podľa ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti možno chápať škodu ako ujmu,ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Materiálnu ujmu si žalobkyňa vyčíslila ako
rozdiel medzi verejným prísľubom 150 Sk a sumou, ktorá jej bola vyplatená na základe vyvlastnenia -

uznesenia miestneho zastupiteľstva v Kysuckom Novom Meste č. 8/99 zo dňa 24.6.1999 vo výške 60 Sk
+ administratívne náklady. Žalobkyňa použila pojem verejný prísľub, aj keď Občiansky zákonník tento
pojem pozná, nejde o verejný prísľub ako jednostranný právny úkon podľa § 850 O.z., nakoľko týmto
úkonom niekto verejne vyhlási, že poskytne plnenie inému, ak splní podmienky určené vo verejnom
prísľube. V danej veci bola suma iba navrhovaná, hovorilo sa o nej, písalo sa o nej v tlači. Ako žalobkyňa

uviedla, boli rôzne šumy o jej výške, ale nikdy nebola verejne prisľúbená, keď schválená bola vo výške
60 Sk. Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobkyňa dňa 29.6.1999 odpredala Mestu Kysucké Nové
Mesto svoj podiel po 60 Sk za 1 m2 a za takú istú sumu jej bola aj parcela vyvlastnená. Súd má za
to, že žalobkyni škoda nevznikla a túto si nemôže uplatňovať ako rozdiel medzi sumou, ktorá bola
navrhovaná, teda 150 Sk a prezentovaná v tlači a sumou, ktorá bola na základe uznesenia mestského
zastupiteľstva schválená uznesením č. 8/99 zo dňa 24.6.1999. Mesto Kysucké Nové Mesto vo svojom

vyjadrení jednoznačne uviedlo, že nemá vedomosť ani doklady o tom, že by sa citované pozemky
vykupovali, resp. vyvlastňovali pred alebo po vydaní uznesenia mestského zastupiteľstva Kysucké Nové
Mesto č. 8/99 zo dňa 24.6.1999 za inú cenu. Cena týchto pozemkov podľa Vyhlášky č. 465/1991 Zb.
v znení Vyhlášky č. 608/1992 Zb. a Vyhlášky č. 265/1993 Z.z. je 2 Sk za m2 podľa BPEJ. Žalobkyňa
v konaní výšku škody nepreukázala. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z
nich nie je daná táto zodpovednosť, preto súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., keď prihliadol na majetkové pomery žalobkyne, ktorá je invalidnou
dôchodkyňou a iný príjem nemá a tiež na okolnosti prejednávanej veci, teda skutočnosť, že Správa
katastra v Kysuckom Novom Meste nesprávne úradne postupovala, keď žalobkyni nesprávne zapísala

podiel podľa dedičského rozhodnutia a nevykonala v tomto smere opravu, čím sa stala jedným z článkov
reťazca príčin a následkov. Preto aj keď žalovaný bol v konaní úspešný, s poukazom na ustanovenie §
150 O.s.p. mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Navrhla rozsudok
súduprvéhostupňazrušiť,vecmuvrátiťnaďalšiekonaniealebozmeniťažalobevyhovieť.Poukázalana

to, že podstatou jej žaloby bola tá skutočnosť, že si Správa katastra v Kysuckom Novom Meste nesplnila
povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zákona a nepodávala jej informácie, ktoré žiadala a mala na ne nárok.
Roky ignorovala vykonať opravu, ktorú jej umožňoval zákon vo vlastnej kompetencii, keďže podklady -
právoplatné uznesené o dedičstve mala k dispozícii. Takýmto spôsobom ako občan nebola informovaná
žiadnymspôsobomčosadejesjejvlastníctvom,ajkeďjevlastníkomznámym,nemohlasavčasaúčinne

brániť proti takým zásahom ako bolo vyvlastňovanie, či scudzenie - prepis na iné osoby. Informácie v
prípade výkupu pre INA Kysuce boli len dostupné len tým, ktorí sa zdržiavajú v Kysuckom Novom Meste,
chodia na schôdze, či na úrady, kde si môžu prečítať vyhlášky. Pretože od orgánu katastra nemohla
získať informácie, ani nemohla tušiť, čo sa deje s jej vlastníctvom. Všetky jej postupy a písomnosti, ktoré
musela adresovať kvôli tejto nezákonnosti katastrálneho orgánu, prokuratúre, orgánov OÚ v Kysuckom

Novom Meste, úradu geodézie atď. ju stáli nemálo energie, času a finančných prostriedkov na papier,
poštovné, telefonáty, získavanie informácii, fotokópii a iné s tým súvisiace potreby. Suma za pozemok
za 1 m2 bola pôvodne deklarovaná Kysuckým Novým Mestom, že bude 150 Sk. Takto je to uvedené aj v
zápisnicizozasadnutiaposlancovMestoKysuckéNovéMesto,ktorúosobnevidela.Podobnúinformáciu
jej poskytli neskôr iné osoby, že sa ide vykupovať po 150 Sk za m2. Prekvapená bola neskôr cenou v

kúpnej zmluve, ale núdza ju prinútila, že aj za túto cenu podiel predala. Žalovaný účelovo poukazuje
a zdôrazňuje skutočnosť, že dobrovoľne predala svoj podiel za 60 Sk za m2. Žiaľ, za dohodnutú
kúpnu cenu Slovenskej republike označujú a akceptujú orgány ceny, ktorú nanúti subjekt, ktorý chce
pôdu získať. Nejde o žiadnu dohodu, len o nútený súhlas s predloženou kúpnou cenou, zmluvou a jej
obsahom. Podstatou veci v tomto prípade nie je to, že jej vyvlastnený podiel bol vyvlastnený za rovnakú

cenu, za akú predala. Podstatou žaloby je nesprávny, či nezákonný postup katastrálneho orgánu, ktorý v
rozpore s právnou listinou skreslil jej obsah a poškodil ju na vlastníctve a tým aj na právach, nesúhlasí s
odpredajom ďalšej časti vlastníctva za nadiktovanú cenu, možnosť napadnúť účelový znalecký posudok,
resp. rozhodnutie o výške ceny za m2. Nesúhlasí s tým, že ide o premlčanie nároku - o veci sa
mohla dozvedieť až z úradnej listiny, keďže jej kataster nevydával LV, nemohla zistiť, že pôda ...Súd si

nesprávne osvojil, že premlčacia lehota začala plynúť od momentu podpisu kúpnej zmluvy na jej podiel.Vtedy netušila, že časť zapísanú na otca, vyvlastnia. Odvolateľka považuje námietku premlčania za
účelovú. Preto s poukazom na uvedené, navrhla, aby odvolací súd jej odvolaciemu návrhu vyhovel.

K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že namietaným pochybením Okresného

úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru právo žalobkyne, vyplývajúce z jej spoluvlastníckeho
podielu k predmetnej nehnuteľnosti nezaniklo - zápis do katastra nehnuteľnosti na základe osvedčenia
o dedičstve sa vykonáva záznamom, ktorý podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona nemá vplyv na
vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Možnosť navrhovateľky disponovať príslušným
spoluvlastníckym podielom, t.j. možnosť tento spoluvlastnícky podiel speňažiť za výhodnejších

podmienok, ako tomu bolo na základe rozhodnutia o vyvlastnení zanikla až právoplatnosťou rozhodnutia
o vyvlastnení. Namietané pochybenie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru
teda nebolo priamou príčinou škody. Aj pokiaľ by bola existencia škody a príčinná súvislosti medzi
namietaným nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a škodou preukázané, právo na náhradu
škody by bolo premlčané, keďže žaloba bola podaná až po uplynutí objektívnej aj subjektívnej
premlčacej lehoty. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania práva na náhradu škody by

bolo potrebné žalobu zamietnuť, aj keby boli preukázané podmienky zodpovednosti žalovanej škody,
ktorej náhrady sa navrhovateľka domáha. Podľa žalovanej neboli tieto podmienky zodpovednosti za
škodu preukázané. Navrhol preto rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať žalovanému právo na
náhradu trov odvolacieho konania.

V preskúmavanej veci bolo odvolacím súdom rozhodnuté rozsudkom č.k. 5C/62/2010-290 zo dňa

30.3.2010, v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/62/2010-296 zo dňa 30.3.2010, ktorým krajský súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s opravným uznesením potvrdil. Odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Na základe dovolania žalobkyne Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4Cdo/226/2011-363 zo dňa
20.decembra 2011 rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30.marca 2010 sp. zn. 5Co/62/2010 zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR sa uvádza, že podľa § 237 písm.
f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi
konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo
konanie pred odvolacím súdom postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 Občianskeho

súdneho poriadku. Ďalej Najvyšší súd SR uviedol, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní síce nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
musí odpovedať na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné,
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v
odvolacom konaní. Zdôraznil, že Zákonom č. 384/2008, ktorý nadobudol účinnosť 15.októbra 2008,

bol doterajší text § 219 O.s.p. doplnený okrem iného odsekom 2, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré však môže na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť o ďalšie dôvody, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia. K takejto situácii však môže dôjsť len za
predpokladu úplného a presvedčivého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala priznania majetkovej ujmy (náhrady škody) spôsobenej
nesprávnym úradným postupom podľa Zákona č. 58/1969 Zb. vo výške 63.467,55 Sk (2.106,73 eur)
a nemajetkovej ujmy 80.000 Sk (2.655,51 eur), čo súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia
aj uvádza. Podľa označenia predmetu konania v záhlaví rozsudku súdu prvého stupňa, tento konal
len o nároku žalobkyne vyplatenie (priznanie) nemajetkovej ujmy. Tomuto však nekorešpondujú dôvody

samotného rozhodnutia, nakoľko súd vec samú právne posudzoval podľa Zákona č. 58/1969 Zb., nielen
pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania (§ 22 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb.),
ale aj pokiaľ ide o posúdenie splnenia základných predpokladov zodpovednosti za škodu, spôsobenú
nesprávnym právnym postupom. Odvolací súd aj napriek týmto nezrovnalostiam a tiež bez toho, aby
sa vyporiadal s námietkami žalobkyne, uvedenými v jej odvolaní, a tiež jej odvolacím petitom, rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil, pričom z dôvodov jeho rozsudku nie je zrejmé, v čom videl správnosťrozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa totiž v obave, že otázku premlčania nároku
neposúdil správne, sa ďalej zaoberal vecou samou. Z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu (pre ich
nedostatok) nie je možné zistiť, či odvolací súd považoval vyriešenie otázky o premlčaní nároku a na

to nadväzujúce zamietnutie žaloby za správne, resp. či riešenie uvedenej otázky nebolo správne a
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu nedôvodnosti uplatneného nároku podľa Zákona č.
58/1969 Zb. Preto s poukazom na uvedené, považoval dovolací súd za závažné procesné pochybenie
odvolacieho súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a preto
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po zrušujúcom uznesení dovolacím súdom sa vec dostala opäť do štádia preskúmavania rozsudku súdu
prvého stupňa odvolacím súdom.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2, 4
O.s.p. a v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla odvolateľka vo svojom odvolaní, konštatuje, že súd
prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie vecí, ba prekročil
svoje dokazovanie po tom, keď žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku, na ktorú
prvostupňový súd musel prihliadnuť a správne konštatoval, že uplynula zákonnom stanovená 3-ročná

lehota, počas ktorej si žalobkyňa mohla podanou žalobou uplatniť svoje právo, no toto neuplatnila. Aj
podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne postupoval v súlade s ustanovením § 22 ods. 1
Zákona č. 58/69 Zb., podľa ktorého právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za 3 roky
odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa
podala žalobu na súde dňa 26.6.2003. Žalobkyňa pri podpise kúpnej zmluvy dňa 29.6.1999 vedela, aká

je výška jej spoluvlastníckeho podielu podľa dedičského rozhodnutia D 836/94 a Dnot 167/94. Z tejto
kúpnej zmluvy totiž vyplynulo, že predáva 1/8-inu parcely E 4645 TTP o výmere 5607 m2, pričom podľa
dedičských rozhodnutí zdedila 1-inu uvedenej parcely. I odvolací súd neuveril tvrdeniam žalobkyne,
ktoré uvádzala, že ona o škode nevedela ani netušila, pretože tak, ako uvádza prvostupňový súd vo
svojom rozhodnutí, zo zoznamu žiadosti návrhov a sťažností, ktoré sa nachádzajú v preskúmavanom

spise, ktoré žalobkyňa súdu predložila, pod č. 3 až 21 vyplýva, že žalobkyňa už dňa 8.7.1999 podala
žiadosť na Mestský úrad odbor výstavby Kysucké Nové Mesto o informácii k výkupu parcely 4645 pre
stavbu INA. Pod bodom 20 sa nachádza odpoveď Katastrálneho úradu Žilina z 31.5.2000 na sťažnosť
žalobkyne, kde je zavádzajúce tvrdenie, že kataster nemôže rozhodnúť o oprave, lebo mu chýbajú
dedičské rozhodnutie. Pod bodom 21 je ďalej sťažnosť žalobkyne na katastrálny úrad - odbor kontroly

v jeho písomnosti zo dňa 31.5.2000. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobkyňa vedela, že jej
škoda vznikla a preto možno nepochybne konštatovať, že žalobkyňa si v zákonom stanovenej 3-ročnej
lehote žalobu na súde neuplatnila, keď ju uplatnila až po jej uplynutí, ako je vyššie uvedené dňa
26.6.2003. Prvostupňový súd napriek uvedenému pre prípad, žeby sa odvolací súd nestotožnil s týmto
záverom, zaoberal sa aj ďalšími zákonnými predpokladmi pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s
právnym záverom súdu prvého stupňa o premlčaní nároku žalobkyne, konštatuje, že prvostupňový súd
len pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s týmto jeho záverom, uskutočnil aj vecné prejednanie
žalovaného nároku. Keďže odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že nárok
žalobkyne je premlčaný, už nebolo dôvodné preskúmavať vecnú správnosť ďalších dôvodov zamietnutia

žaloby. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudokokresného súdu potvrdil, keďže sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa,
že nárok žalobkyne nie je dôvodný, pretože tento zanikol, keďže si ho neuplatnila v zákonom stanovenej
3-ročnej lehote. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia nepovažoval za

dôvodné uvádzať ďalšie odôvodnenie, pretože sa, ako je už vyššie uvedené, v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tej časti, kde súd právne posudzoval premlčaciu lehotu.

V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Preto by mu postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. patrilo právo na náhradu odvolacieho konania, no keďže si ich v
odvolacom konaní neuplatnil, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho

konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .