Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/239/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213913
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208213913.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: FINIMO a.s., IČO: 31 384 277, Bratislava, Mlynské
Nivy 54, zastúpený JUDr. Zuzanou Majcherovou, Bratislava, Mlynské Nivy č. 54, proti odporcovi:
Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, Bratislava, Pažítkova 4, o zaplatenie úrokov z
omeškania, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18C/59/2010-76
zo dňa 30.08.2010 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa z r u š u j e a vec sa v r a - c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania
vo výške 14.25 % ročne zo sumy 16.596,96 Eur od 31.08.2007 do 28.05.2008 zo sumy 75.184,23
Eur 31.08.2007 do 25.09.2008 a zo sumy 7.735,34 Eur od 31.08.2007 do 22.10.2008 a trovy konania

1.875,99 Eur do rúk právnej zástupkyne navrhovateľa, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa zastavil. Súčasne navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za návrh v sume
879,70 Eur po právoplatnosti rozsudku.

Návrhom vo veci samej, doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.07.2008 sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia sumy vo výške 2.498.035,- Sk (82.919,57 Eur) s úrokom z omeškania vo výške 14.25 % od
31.08.2007 do zaplatenia. Podaný návrh odôvodnil tým, že odporcovi na základe objednávky dodal lieky

a zdravotnícke pomôcky, na základe čoho navrhovateľ vystavil T. Č.. XXXXXXX vo výške 2.998.035,-
Sk, splatnú dňa 30.08.2007, z ktorej odporca uhradil iba časť vo výške 500.000,- Sk.

Návrhom zo dňa 03.03.2009, doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.03.2009, navrhovateľ vzhľadom
na úhradu pohľadávky odporcom vzal návrh v časti uplatňovanej istiny späť a žiadal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť 14.662,92 Eur titulom úrokov z omeškania. Podaním, doručeným súdu
prvého stupňa dňa 07.06.2010, vzal návrh

v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 167,68 Eur a žiadal, aby súd uložil navrhovateľovi

zaplatiť úroky z omeškania vo výške 14.495,24 Eur.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že právna úprava relatívnych obchodných
záväzkových vzťahov podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa vzťahuje aj na vzťahy, kedy
štát vstupuje do záväzkových vzťahov pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky s
podnikateľmi, v rámci ich podnikateľskej činnosti. Štát pritom predstavujú aj štátne organizácie, najmä
rozpočtové, príspevkové, ktoré sa riadia Obchodným zákonníkom len v rámci zmluvných vzťahov,

ktorými uspokojujú verejné potreby.Súd mal za preukázané a nesporné, že pohľadávka navrhovateľa a dlh odporcu vznikli z ich
záväzkového vzťahu, do ktorého predávajúci vstúpil ako podnikateľský subjekt pri výkone podnikateľskej
činnosti a odporca ako kupujúci, a to štátna príspevková organizácia, ktorá v rámci zmluvných

vzťahov s predávajúcim uspokojovala verejné potreby poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ
sa teda odporca dostal do omeškania so splnením záväzku, na tento sa obligatórne uplatnila úprava
Obchodného zákonníka s následkami podľa § 365 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko výška
úrokov nebola upravená dohodou, výška úroku z omeškania sa spravovala § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého úroková sadzba bola vo výške o 10 % vyššej než je základná úroková sadzba

NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu,
pričom mal za to, že výška úrokov z omeškania je po celú dobu omeškania rovnaká.

V dôsledku späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa súd vo zvyšnej časti návrh podľa § 96 O. s. p.
zastavil.

O náhrade trov súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 a 2 veta druhá O.
s. p.. Pre správanie odporcu, ktorý zaplatil navrhovateľovi žalovanú pohľadávku v časti istiny po podaní

návrhu na súd, navrhovateľ vzal návrh späť v časti, ktorý bol podaný dôvodne. Vo zvyšku návrhu, v časti
príslušenstva pohľadávky, mal navrhovateľ neúspech iba v pomerne nepatrnej časti, kedy vzal návrh v
časti príslušenstva späť, nie však pre správanie odporcu.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol dňa 02.11.2010 odvolaním odporca, a to v časti, v ktorej
súd prvého stupňa odporcu zaviazal na úhradu úroku z omeškania. Odporca v podanom odvolaní

žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V podanom odvolaní uviedol, že vo vzťahu, akým je právny vzťah účastníkov, nie
je výška úroku z omeškania primeraná. Nesúhlasil s kvalifikáciou vzťahu s navrhovateľom súdom
prvého stupňa ako obchodnoprávneho vzťahu podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, čím mal súd
pripustiť nerovnocennosť postavenia účastníkov. Dodávaný tovar neslúžil odporcovi na podnikateľskú

činnosť, ale odoberal ho ako konečný spotrebiteľ a tento slúžil na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
pacientom. Poukázal na svoju závislosť od služieb navrhovateľa. Sankcionovanie omeškaných úhrad
podľa civilnej úpravy odporca považoval za spravodlivejšie vzhľadom na rozdielnosť záujmov účastníkov
a charakter postavenia vo vzájomnom vzťahu, kedy odporca poskytuje služby verejnosti s poukazom
na všeobecne negatívny stav zdravotníctva a podnikateľské ambície a obrat navrhovateľa, zaručený

odberateľom poskytujúcim verejné služby. Odporca ďalej poukázal na zodpovedajúcu českú právnu
úpravu, podľa ktorej sa pri výpočte úrokov z omeškania postupuje podľa noriem občianskeho
práva. Záverom odvolania uviedol, že vzťah účastníkov konania vznikol a existuje výlučne v oblasti
poskytovania zdravotnej starostlivosti, nie v oblasti obchodu a konkurenčnej konfrontácie.

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu odporcu v podaní, doručenom

súdu prvého stupňa dňa 02.12.2010. V podanom vyjadrení žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.

Navrhovateľ v podanom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nezvýhodňuje
navrhovateľa či odporcu. Tvrdenie odporcu, že tovar od navrhovateľa odberal ako konečný spotrebiteľ
nie je v súlade s tvrdením, že tovar používal na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nakoľko odporca

kupoval tovar pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti a tento sám nespotreboval. Odporca si s
navrhovateľom sám dohodol zmluvné podmienky, vrátane splatnosti kúpnej ceny. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že na právny vzťah s odporcom nie je možné aplikovať českú právnu úpravu. Poukázal na to,
že nemožno prenášať zodpovednosť odporcu za riadnu a včasnú úhradu faktúr na navrhovateľa.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnutý

rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné.

Podľa § 79 ods. 1 O. s. p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musíbyť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je
účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a

označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 80 O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 153 ods. 2 O. s. p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Navrhovateľ vo svojom návrhu, ale aj v ostatnom podaní zo dňa doručenom súdu prvého stupňa dňa

07.06.2010 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu sumy vo výške 14.495,24 Eur a trov konania
spolu so súdnym poplatkom.

Súd prvého stupňa vo výroku rozsudku rozhodol tak, že zaviazal odporcu na úhradu úroku z omeškania
vo výške 14,25% ročne zo sumy 16.596,96 Eur od 31.08.2007 do 28.05.2008, zo sumy 75.184.23 Eur
od 31.08.2007 do 25.09.2008 a zo sumy 7.735.34 Eur od 31.08.2007 do 22.10.2008 a trov konania.

Z uvedeného vyššie je nesporné, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil zákonnými ustanoveniami.
Vo veci rozhodol v rozpore s navrhovaným petitom navrhovateľa. Z obsahu spisu, ale ani z vykonaného
dokazovania nevystali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prekročiť návrh navrhovateľa z dôvodu,
že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Zo samotného
odôvodnenia rozhodnutia súdom prvého stupňa tiež nevyplýva, prečo súd rozhodol v rozpore s

navrhovaným petitom.

Súd prvého stupňa teda rozhodol v rozpore s návrhom navrhovateľa (ultra petitum).

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. i) O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie rozhodnutie.

Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil.

Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 513/19921 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007
touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou
jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú
zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní

zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Podľa § 365 cit. zákona dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 cit. zákona ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho

časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie,
než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 369 ods. 2 veta prvá cit. zákona úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo

lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách spojených s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré
vykonávajúzdravotníckipracovníci,vrátaneposkytovanialiekov,zdravotníckychpomôcokadietetických

potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich
generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky
výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Predmetom konanie je rozhodovanie o výške uplatneného príslušenstva spočívajúceho z úroku z
omeškania. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť.

Odvolací súd mal za preukázané že navrhovateľ dodal odporcovi lieky a zdravotnícke pomôcky. Nakoľko
odporca neuhradil riadne a včas kúpnu cenu za dodaný tovar, dostal sa do omeškania a vznikla mu
tak ex lege povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spolu s pohľadávkou príslušenstvo spočívajúce z úroku z
omeškania. Ďalej mal odvolací súd za preukázané, že odporca je štátnou príspevkovou organizáciou
zriadenouMinisterstvomzdravotníctvaSlovenskejrepubliky(ďalejlen„MZSR“)avzmyslepovoleniaMZ

SR, reg. č. NL-17/2007 je oprávnený poskytovať lekárenskú starostlivosť v nemocničnej lekárni. Podľa
odporcu boli dodané lieky a zdravotnícke pomôcky použité na zabezpečenie poskytovania verejných
potrieb, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa príslušných ustanovení zákona o zdravotnej
starostlivosti, zahŕňajúcej tiež poskytovanie liekov a zdravotníckych pomôcok. Pôvodný navrhovateľ,
ktorý odporcovi tovar dodal, bol obchodnou spoločnosťou, a teda podnikateľom podľa § 2 ods. 2

Obchodného zákonníka, oprávneným na vykonávanie veľkoobchodu, pričom tento vykonával v oblasti
distribúcie farmaceutických výrobkov a zdravotníckeho materiálu.

Súd prvého stupňa súd vyhodnotil záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podľa § 261 ods.
2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa treťou časťou Obchodného zákonníka spravujú záväzkové
vzťahy medzi štátom, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a

podnikateľmi pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných
potrieb. Odvolací súd poukazuje na to, že odporcu ako príspevkovú organizáciu zriadenú Ministerstvom
zdravotníctva SR je síce potrebné považovať za štát, na druhej strane však poukazuje na to, že
predmetné ustanovenie obchodného zákonníka sa vzťahuje na záväzkové vzťahy, v ktorých vystupujú
štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi. Odvolací súd však má za preukázané, že odporca bol v

čase uzatvorenia ústnej kúpnej zmluvy s pôvodným navrhovateľom, na základe ktorej došlo k dodaniu
objednaných liekov a zdravotníckych pomôcok podnikateľom, zapísaným v živnostenskom registri
Slovenskej republiky, a to od 27.02.2001. Súd prvého stupňa teda pri svojom rozhodnutí nezohľadnil
skutočnosť, že odporca síce je štátnou organizáciou a dodaný tovar slúžil na uspokojovanie verejných
potrieb, nespĺňal však podmienku, podľa ktorej sa ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka

vzťahujú na záväzkové vzťahy organizácii štátu, ktoré nie sú podnikateľmi. Súd prvého stupňa bude
musieť v ďalšom konaní uvedenú skutočnosť zohľadniť a následne posúdiť, či nárok navrhovateľa na
úhradu úroku z omeškania je potrebné posudzovať podľa príslušných predpisov občianskeho alebo
obchodného práva. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozsiahlu judikatúru, ktorá rieši vyššie
uvedené vzťahy.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.