Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/162/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512209966

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1512209966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa:
F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V., proti odporkyni: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX,
V., v konaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.05.2012 domáhal, aby súd

odporkyňu zaviazal prispievať mu na výživu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že s odporcom nikdy nežila
v spoločnej domácnosti a hneď po svadbe sa rozišli. Žije u rodičov, ktorí ju aj živia, pomáha jej priateľ,
keďže je od februára nezamestnaná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, potvrdením o evidencií na úrade
práce v prípade odporkyne, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 40C/185/2008,
ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 40C/185/2008 zo
dňa 15.01.2009, právoplatným dňa 11.02.2009. Za príčiny vedúce rozvratu manželstva súd v citovanom
rozhodnutí ustálil neuvážený vstup do manželstva iba po 4 mesačnej známosti. Nikdy spolu nežili a ich
manželstvo neplnilo svoje funkcie.

Navrhovateľ žije potulným spôsobom života, nikde nepracuje a poberá dávky, kvôli čomu sa domáha

príspevku na výživu od odporkyne. Pomáha svojmu otcovi na dome a pracuje, kde príde k životu mu
stačí, aby mal čo jesť, piť a mohol žiť.

Odporkyňa vo svojej výpovedi poukázala na obsah svojho vyjadrenia k návrhu, pričom opätovne
zdôraznila, že návrh na určenie príspevku na výživu voči nej je nedôvodný, keďže spolu ako manželia
nikdy nežili. V decembri očakáva narodenia dieťaťa a už teraz je nezamestnaná.Podľa § 72 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine - (1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný
sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. (2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah

príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu
vzťahov medzi manželmi. (3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na
dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod

manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne vzťahy medzi manželmi. V materiálnej oblasti
to má za následok, že každý z manželov je povinný postarať sa sám o seba. V záujme zmiernenia
niektorých majetkových dopadov však zákon z uvedeného upravuje výnimku a v prípade, ak rozvedený
manžel, ktorý vyžaduje výživné, nie je schopný živiť sa vlastnou prácou má právo proti bývalému

manželovi domáhať sa príspevku na primeranú výživu. V danom prípade sú rozhodujúce schopnosti
oprávneného zaistiť si prostriedky k vlastnej obžive, t.j. jeho zárobkové schopnosti a možnosti ako aj
majetkové pomery.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Pojmom dobré mravy
možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť
povahu právnej normy. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných zásadách morálky, u ktorých je daný
všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov
občianskehopráva,ideoelementárnuslušnosť,vzájomnérešpektovaniesaapotrebnúmierutolerancie,

a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.

V danej veci bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať jednak pravdivosť svojich tvrdení uvedených
v návrhu a predovšetkým skutočnosti, že nie je schopný sám sa živiť.

Z ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, súd sa v konaní musí spravovať prejednacou zásadou, čo znamená, že

dôkazné bremeno s ohľadom na svoje tvrdenia majú účastníci konania, a súd je povinný vykonať iba
navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Nesplnenie dôkaznej povinnosti týkajúcej sa
vlastných tvrdení má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa v prípade žalobcu môže prejaviť
zamietnutím žaloby. Splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník mohol
uvažovať o unesení dôkazného bremena.

Navrhovateľ v predmetnom konaní neuniesol dôkaznú povinnosť na preukázanie skutočnosti, že
nie je schopný sám sa živiť, ktorá by bola základným predpokladom jeho možného úspechu v
predmetnom konaní. Súdu totiž v tejto súvislosti nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Napriek výzve
súdu nepreukázal jeho tvrdenie, že je bez príjmu, resp. vedený na úrade práce. Navyše ani v samotnom
návrhu neuviedol žiadny relevantný objektívny dôvod, pre ktorý si nie je schopný zabezpečovať

prostriedky na svoju obživu. Preto nebolo možné jeho návrhu vyhovieť.

Na základe ďalšieho vykonaného dokazovania však súd dospel súčasne k záveru, že aj v prípade
preukázania výpadku príjmu navrhovateľa z objektívnych dôvodov by nebolo možné tento jednoznačne
hodnotiť ako jeho neschopnosť samostatne sa živiť, zakladajúcu povinnosť odporkyne ako rozvedenej
manželky prispievať mu primerane na jeho výživu. Pri úvahe o tom, či je navrhovateľ ako rozvedený

manželschopnýsámsaživiťsúdtotižnemôževychádzaťibazoskutočnosti,žerozvedenémumanželovi
uplatňujúcemu si nárok na príspevok je eventuálne poskytovaná podpora v nezamestnanosti, resp.preddavkovo dávky v hmotnej núdzi, ale musí prihliadať aj na jeho subjektívne vlastnosti (fyzickú
zdatnosť, pracovné skúsenosti, vzdelanie a pod.) a tiež na okolnosťami objektívneho charakteru
(existenciu pracovných príležitostí v regióne, v ktorom žije).

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a návrh bol v celom rozsahu zamietnutý.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.1 OSP. V konaní mala plný úspech odporkyňa,
avšak keďže si náhradu trov neuplatnila, súd jej ich nepriznal. V zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch bol navrhovateľ oslobodený od platenia súdneho poplatku vo veci
o určenie výživného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.