Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/154/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209210134
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2209210134.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov:

JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v spore žalobkyne: D. T., rod. F., nar. XX.X.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX, bytom A. N. XX, A. N., zastúpená advokátkou: JUDr. Jolana Černá, so sídlom Bazová
337/28, Jahodná, proti žalovanému: G. T., rod. T., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. N.
XXX, W. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3,
Dunajská Streda, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 4. januára 2019, č.k. 9C/123/2009-785, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. až VI. a výroku IX. m e n í

nasledovne:
I.
Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria tieto veci:

1) Nehnuteľnosť v kat. území A. N., byt č. X na 2. podlaží v obytnom dome so súpisným číslom XXX
stojaci na parc. č. 370/12 vedená na LV č. XXX, do bezpodielového spoluvlastníctva patrí podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 1/4 taktiež vedený na LV č. XXX, avšak

parc.č. 370/12 - zastavané plochy a nádvorie, vo výmere 148 m2, je vo výlučnom vlastníctve Obce
ČiližskáRadvaňnaLVč.XXXvkat.územíA.N.vedenánaOkresnomúrade,odborkatastrálnyDunajská
Streda
v hodnote 16.000,00 eur

2) Mikrovlnná rúra značky Chap, typ. R-210A 5,10 eur

3) Počítač značky DELUX monitor značky Samsung 140,10 eur

4) Vysávač značky Eta Praktik 0405 3,40 eur

Hodnota vecí spolu: 16.148,60 eur

II.
Súd určuje, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán zaťažuje dlh voči GE Money, a.s. Bottová 7,

Bratislava na základe zmluvy o úvere číslo 10309717396 zo dňa 28.08.2007 so zostatkom ku dňu
právoplatnosti rozvodu 4.149,27 eur

III.
Súd vyporiadava BSM strán tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje vec pod položkou č.
1) v hodnote 16.000 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje veci pod položkami č. 2) až
4) v čiastke 148,60 eur.

IV.Súd prikazuje žalovanému splácanie úveru spoločnosti GE Money, a.s. Bratislava so zostatkom ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 4.149,27 eur.

V.
Žalobkyňa je povinná na finančnom vyrovnaní zaplatiť žalovanému sumu 9.342,44 eur do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

VI.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria nasledovné veci:
1.Nehnuteľnosťvkat.územíA.N.,bytč.Xna2.podlažívobytnomdomesosúpisnýmčíslomXXXstojaci

na parc. č. 370/12 vedená na LV č. XXX, do bezpodielového spoluvlastníctva patrí podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 1/4 taktiež vedený na LV č. XXX a parc.č. 370/12
- zastavané plochy a nádvorie, vo výmere 148 m2, vo výlučnom vlastníctve Obce Čiližská Radvaň na
LV č. XXX v kat. území A. N. vedená u Okresného úradu, odbor katastrálny Dunajská Streda v hodnote
16.000,00 eur,

2. Vešiaková stena značky Zuzka zakúpená v roku 1997, farba stredne hnedá, z DTD so zrkadlom a
nadstavcom 10,00 eur
3) Rohová sedačka, názov Golf, poťah hnedej farby zakúpená v roku 2002 30,00 eur
4) Obývacia stena značky Zoja, konferenčný stolík, svetlohnedej farby z DTD, dĺžka 3,5 - 4 m, časť s
poličkami, so zasklenými dverami 70,00 eur

5) Šatník značky Romers, svetlohnedej farby z DTD 10,00 eur
6) Konferenčný stolík so sklom, svetlohnedá farba, prostriedok presklený, pod stolom s poličkou 10,00
eur
7) Koberec červený s hnedým vzorom Kovral, rozmery cirka 2x3 m, plyšový 5,00 eur
8) Garniža, svetlej farby po celej dĺžke steny obývačky pred oknom 5,00 eur

9) Záclona v obývačke 4,00 eur
10) Zariadenie spálne značky Mimóza, svetlej farby z DTD- manželská dvoj posteľ (posteľ- vyhodená,
skrine znehodnotené), nočné stolíky 10,00 eur
11) toaletný stolík 8,00 eur
12) Záclona 4,00 eur

13) Garniža v spálni 2,00 eur
14) Detská izba ( 2x rozťahovacie váľandy) 20,00 eur
15) Písací stôl a stolička obyčajná 7,00 eur
16) Vstavaná skriňa jednodielna 7,00 eur
17) Stojan pod televízor 7,00 eur

18) Mikrovlnná rúra značky Chap, typ. R-210A 5,10 eur
19) Farebný televízor značky OVP 68,00 eur
20) DVD prehrávač značky SANATYP DP-3813 28,50 eur
21) Videorekordér značky Thomson typ VTH 6220 22,20 eur
22) Televízor značky OVP 114,60 eur

23) Počítač značky DELUX monitor značky Samsung 140,10 eur
24) Pračka značky Whirpool 48,80 eur
25) Mraznička 56,80 eur
26) Vysávač značky Eta Praktik 0405 3,40 eur
27) Prenosný DVD prehrávač 13,00 eur

28) Navigačný prístroj do motorového vozidla 28,90 eur
29) Osobné motorové vozidlo Fiat TIPO ŠPZ: DS483BR 726,00 eur
Spolu to činí: 17.464,40 eur
II. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán zaťažujú dlhy voči:
1)GEMoney,a.s.Bottová7,Bratislavanazákladezmluvyoúverečíslo10309717396zodňa28.08.2007

so zostatkom ku dňu právoplatnosti rozvodu 4.149,27 eur,2) Voči W. U., a.s. F. Q. X, U. X so zostatkom ku dňu právoplatnosti rozvodu 641,71 eur,
3) Voči Home Credit Slovakia, a.s. Teplická 7434/147, Piešťany na základe úverovej zmluvy č.
5409052618 so zostatkom ku dňu právoplatnosti rozvodu 661,25 eur,

Spolu dlhy činia: 5.452,23 eur
III. Súd vyporiadava BSM strán tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje vec pod položkou
č. 1 v hodnote 16.000 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje veci pod položkami č. 2.až
28 v čiastke 1464,40 eur .
IV. Súd splácanie úveru voči GE Money, a.s. Bratislava so zostatkom ku dňu zániku bezpodielového

spoluvlastníctva vo výške 4.149,27 eur a voči W. U. a.s. v U. so zostatkom ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva 641,71 eur prikazuje splácať žalovanému.
V. Súd splácanie úveru voči spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. , Piešťany so zostatkom ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov 661,25 eur prikazuje splácať žalobkyne.
VI. Žalobkyňa je povinná na finančnom vyrovnaní zaplatiť žalovanému sumu 9332.66. eur do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Strany sporu sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda
na trovách konania na súdnom poplatku 523,90 eur a na doplatku na znalečnej odmene 810,21 eur
a 31,61 eur z titulu poplatku za bankovú informáciu pre W. U., a.s. U., do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
VIII. Súd vo zvyšku , čo do sumy 7.800 eur z titulu ekonomického ekvivalentu za užívanie spoločných

nehnuteľností s odporcom za obdobie od 03/2009 do 08/2012 a čo do sumy 2.157,64 eur z titulu
zaplatenej hodnoty za opravu na kombajne zamieta.
IX. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 143, § 148 ods. 1, §

150 Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vecne rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil tým, že v danom prípade mal jednoznačne preukázané, že manželstvo účastníkov
bolo právoplatne rozvedené rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 6P/162/2008-20 zo dňa 11.12.2008,
právoplatným ku dňu 29.12.2008. Strany sporu urobili predmetom vyporiadania určitý okruh hnuteľných
a nehnuteľných vecí, ktorý sa v priebehu dokazovania ustaľoval. Súd prvej inštancie postupne v

konaní ustálil masu BSM a túto rozsudkom vyporiadal tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Žalobkyňa ďalej žiadala započítať do bezpodielového spoluvlastníctva manželov kombajn, ktorý bližšie
nevedela vyšpecifikovať a nevedela ani aká cena a kedy komu bola vyplatená. Za tým účelom súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie, nakoľko odporca tvrdil, že výlučným vlastníkom kombajnu je jeho
otec A. T.. Ohľadne zaradenia kombajnu do masy BSM prípadne jeho nezaradenia do masy BSM,

prípadne zohľadnenie hodnoty - peňazí vynaložených na jeho dve väčšie opravy, ako aj k ďalšej otázke
uplatneného ekonomickému ekvivalentu odvolací súd vo svojom uznesení sp zn. 11Co/210/2017-558
zaujal a vyslovil svoj právny názor a sporné otázky uzavrel. Vzhľadom na konštatovania o neunesení
dôkazného bremena žalobkyne, bolo možné preto v prejednávanej veci vychádzať len zo vznesených
zhodných skutkových tvrdení v zmysle ust. § 182 Civilného sporového poriadku. Ostala otvorená otázka,

čo do ustálenia masy BSM, čo záviselo od upresnenia hodnoty hnuteľných vecí, za týmto účelom súd
prvej inštancie nariadil na návrh žalobkyne kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil znalca Ing.
M. R. Šefčíka, z odboru ohodnotenia bytového zariadenia. Z obsahu znaleckého posudku č. 3/2018
zo dňa 26.3.2018 (po odpočítaní kuchynského zariadenia, ktoré bolo vypustené zo súpisu v hodnote
70 eur), takto do masy BSM bola započítaná suma 209 eur ( pol. č. 2-16). Z obsahu vyhotoveného

znaleckého posudku znalca Doc. Ing. Miroslava Mokrého, CSc č. 42/2013 zo dňa 08.09.2011 súd
prvej inštancie zistil, že znalec ohodnotil elektrotechnické zariadenia, ktoré sa nachádzajú vo výrokovej
časti pod položkou č. 18 a nasl., v celkovej sume 538,40 eur. Z obsahu vyhotoveného znaleckého
posudku znalca Ing. Ondreja Tótha č. 10/2014 zo dňa 23.06.2014 zistil všeobecnú hodnotu osobného
motorového vozidla Fiat Typo ŠPZ: DS 483BF ku dňa zániku BSM, vo výške 726,00 eur, (na pojednávaní

dňa 4.12.2018 žalovaný preukázal, že motorové vozidlo bolo zošrotované.) Z obsahu vyhotoveného
znaleckého posudku č. 34/2015 zo dňa 04.05.2015 znalkyňou Ing. Izabelou Tokovicsovou z odboru
stavebníctvo súd prvej inštancie zistil všeobecnú hodnotu bytu č. X, druhé poschodie v bytovom dome
so súpisným číslom XXX na parc. č. 37012 v kat. území A. N. v sume 16.000 eur. Súd prvej inštancie
vychádzal zo základných ustanovení Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní BSM strán, pri ktorom

vychádzal z toho, že podiely oboch strán sú rovnaké podľa § 150 OZ. Strany v spore ani vzhľadom
na časový odstup od vyhotovených znaleckých posudkov nežiadali a nenamietli ich výsledky čo do
výšky ohodnotenia vecí, teda odmietli aktualizáciu stavu. Na základe vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie vyporiadal BSM strán tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkynispolu s úverom vo výške 661,25 eur, ktorý úver ona od začiatku splácala a hnuteľné veci (ktoré sú
v nízkej hodnote 1.464,40 eur), prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného spolu s dvomi úvermi
celkovo v sume 4.790,98 eur. Pri dodržaní zásady účelného využitia vecí súd vychádzal z toho, že

žalobkyňa žiadala nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva z dôvodu, že má vážny záujem aj
úmysel sa vrátiť naspäť na územie Slovenska, na území SR nemá zabezpečené bývanie a potrebuje
byt pre seba. Preukázala, že žalovaný má bytovú situáciu vyriešenú, v byte nebýva od 2012, toho času
od septembra 2017 predmetný byt užíva ich spoločný plnoletý syn s rodinou. Žalovaný byt nepotrebuje
pre vyriešenie svojho bývania, je spoluvlastník nehnuteľnosti (rodinný dom) vedenej na LV č. XXX v kat.

území W., ide o obec mimo okresu Dunajská Streda, ktorý obýva už vyše 6 rokov so svojou družkou a
jej plnoletým synom. Žalobkyňa predložila nájomnú zmluvu o dočasnom ubytovaní v Maďarsku spolu s
pracovnou zmluvou uzavretou na dobu neurčitú, preukázala, že iný majetok nemá, ani nie je vlastníčkou
inej nehnuteľnosti na území, a ani mimo územia SR. Na pojednávaní vyhlásila, že nemá výhrady, aby jej
syn spolu s rodinou do jej návratu užívali nehnuteľnosť. Syn bol vypočutý na pojednávaní, kedy ponuku
žalobkyne odmietol, lebo má nepriateľský vzťah k matke, odmietol sa s ňou o nájme bytu dohodnúť,

vyhlásil, že v prípade, ak bude musieť byt opustiť, vie ho vypratať do jedného mesiaca. Žalobkyňa
sa v súčasnosti zdržuje na území Maďarska z dôvodu lepšieho pracovného uplatnenia, ale pravidelne
navštevuje svoju matku v D. Y., u ktorej aj prespáva. Spornú nehnuteľnosť navštívila v roku 2015,
odôvodňujúc, že nemá kľúče od bytu a zo strany žalovaného jej to nebolo umožnené. Preukázala svoju
solventnosť potvrdením o vložení sumy 2.580.000 Ft v K. U. s.r.o. za účelom zaplatenia finančného

vyrovnania. Súd prvej inštancie žalobkyňu zaviazal na zaplatenie úveru vo výške 661,25 eur, zároveň
ju zaviazal na zaplatenie finančného vyrovnania v sume 9.332,66 eur. Celková hodnota vecí tvoriacich
masu BSM je 17.464,40 eur, majetok účastníkov konania zaťažujú úvery vo výške 5.452,23 eur, čistá
hodnota BSM je 12.012,17 eur ( celková masa BSM mínus pasíva: 17.464,40 eur - 5.452,23 eur).
Podľa tohto výpočtu každý z účastníkov pri rovnakých podieloch má dostať 6.006,08 eur (12.012,17 : 2).

Žalobkyňa dostala v skutočnosti hodnotu 16.000 eur, mala dostať 6.006,08 eur, dostala viac o 9993,92
eur. Vzhľadom na to, že bola zaviazaná na splatenie úveru 661,25 eur po odpočítaní tejto sumy v
skutočnosti dostala viac o 9.332,67 eur. Žalovaný mal dostať 6.006,08 eur v skutočnosti dostal sumu
1.464,40 eur. Teda menej o 4.541,68 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný bol zaviazaný na splatenie
úverov spolu vo výške 4.790,98 eur, teda dostal v skutočnosti menej o 9.332,66 eur. Preto žalobkyňa

bola zaviazaná vyplatiť žalovanému čiastku 9.332,66 eur, o ktorú čiastku presahuje skutočná hodnota
prikázaných vecí žalobkyni. Súd prvej inštancie vzhľadom na charakter sporu a pretože sa strany
nevedeli mimosúdne dohodnúť o vyporiadaní BSM bol toho názoru, že v zmysle ust. § 255 ods. 2
Civilného sporového poriadku nemajú na náhradu trov konania právo. Zároveň súd rozhodol v zmysle
zákona č. 71/1992 Zb. o povinnosti strán spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok a to 3% z

celkovej hodnoty BSM, t.j. sumu 523,90 eur a tiež odmeny pre znalcov spolu 810,21 eur za vyhotovené
znalecké posudky, po zohľadnení stranami zložených preddavkov na znalečné dokazovanie.

3. Proti tomuto rozsudku v časti určenia hodnoty majetku v BSM a v časti prikázania majetku, dlhov a
finančného vyrovnania podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že prikázanie bytu v obytnom dome s.č.

XXX, vedený na LV č. XXX v k.ú. A. N. nezodpovedá účelnému využitiu veci. So súhlasom žalovaného v
nehnuteľnosti býva ich syn s rodinou. Tiež žalovaný preukázal svoju solventnosť. Žalobkyňa neprejavila
10 rokov vážne mienený úmysel byt užívať, o udržiavanie spoločného bytu od rozvodu sa staral
žalovaný a odkedy tam syn býva, udržuje ho a stará sa o neho ich syn, pričom tvrdenia žalovaného boli
osvedčené svedkom G. T.. Hnuteľné veci v čase rozhodovania súdu, vzhľadom na ich vek, životnosť,

už neexistovali alebo nemali hodnotu, a ich opotrebovanie nemôže ísť na vrub žalovaného. Rovnako
spoločné dlhy v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už neexistovali, čo zhodne so žalobkyňou na
ostatnom pojednávaní súdu uviedli. Treba vychádzať z cien platných v dobe, kedy sa vyporiadanie
vykonáva. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/78/2017-629 zo dňa 6.3.2018.
V predmetnom spore nejde o zrušenie BSM, ako to súd v napadnutom rozsudku ako predmet sporu

definuje. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala napadnuté rozhodnutie za
správne. Uviedla, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie okrem vypočutia strán aj početnými

listinnými dôkazmi ( listom vlastníctva o tom, že žalovaný má v spoluvlastníctve nehnuteľnosť,
potvrdenímzMaďarska,žežalobkyňanaúzemíMaďarskanemávovlastníctvenehnuteľnosť,lustráciou,
že okrem spoločnej nehnuteľnosti tvoriacej masu BSM ani na území SR nemá inú nehnuteľnosť,
zadováženímnájomnejzmluvy,nazákladektorejžalobkyňaužívabyt,vktoromterazbýva,zadováženímpracovnej zmluvy žalobkyne ako aj potvrdenia od K. U., že na účte má prostriedky, z ktorých by mohla
žalovaného vyplatiť), poukázala na to, že žalovaný sa zo spoločného bytu ešte v r. 2012 vysťahoval a
syna tam nasťahoval v auguste 2017. Žalobkyňa preukázala, že prejavila záujem o byt listom z 4.6.2013,

listomz10.9.2013, listomz10.9.2013atiežlistomz24.8.2017,akoajnávrhomnavydaniepredbežného
opatrenia podaným dňa 13.5.2013. Žalobkyňa má zamestnávateľa, ktorý má oblastných zástupcov aj
na území SR, čo by v prípade získania spoločného bytu mohla robiť aj žalobkyňa zo svojho bydliska
na Slovensku bez zmeny zamestnávateľa. Žalobkyňa vysvetlila incident so synom tým, že v roku 2015
pri návšteve svadby svojej netere musela bývať v hoteli, nakoľko spoločný byt bývalých manželov bol

neobývaný a byt jej matky bol obsadený. Syn je dospelý človek, má vlastné príjmy, teda je schopný
si zaobstarať vlastné bývanie, ako to urobil aj starší syn, zároveň tento aj na poslednom pojednávaní
vyhlásil, že ak byt dostane jeho matka, je schopný uvoľniť ho do jedného mesiaca. Poukázala na
rozsudok NS ČR sp.zn. 22 Cdo 4640/2009, podľa ktorého „zásada, že pri oceňovaní vecí, ktoré
patria do bezpodielového spoluvlastníctva, sa nevychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva, ale z jej ceny v čase, keď sa vykonáva vyporiadanie, platí v prípade, že nejde o vec,

ktorúužívalnazákladedohodytenúčastník,ktorémujeprikazovaná,...“.Žalovanýopotrebovalspoločné
hnuteľné veci počas 10-ročného obdobia trvania sporu, ich opotrebovanie tak môže ísť na jeho vrub.

5.Žalovanývodvolacejreplikezopakoval,žežalobkyňavskutočnostinemalazáujemvbytetrvalebývať,
pretože ho na riadne užívanie ani nepotrebovala, resp. ho užívať nemohla z dôvodov, že pracovala a

bývalavzahraničí(toajdoposiaľ)sosvojimpriateľom.Žalobkyňaničímneosvedčilasvojskutočnýzámer
vrátiť sa na Slovensko. Pre určenie, ktoré konkrétne veci majú byť každému z manželov pridelené, zákon
výslovne neustanovuje žiadne hľadiská, určujúcim je zásadne účelné využitie veci.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, pretože rozsudok

vykazuje nesprávnosti.

7. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.
Vyporiadanie BSM podľa tohto ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania
vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka

hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena
jednotlivýchvecípatriacichdoBSM.PodvyporiadanímBSMsarozumienielenrozdelenievecítvoriacich
predmet BSM, ale kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane
pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkého
majetku, ktorý v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka do BSM účastníkov patril a ktorý existoval

v čase zániku tohto spoluvlastníctva.

8. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhmi strán a to ani
pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva ani pri posúdení právnej otázky, či určitý majetok patrí do
nevyporiadaného BSM. Rovnako súd nie je viazaný návrhmi strán pokiaľ ide o spôsob vyporiadania

BSM, pretože spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi vyplýva zo zákona.

9. Z povahy rozhodnutia o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zmene odvolaním
napadnutého rozhodnutia vec preskúmať v celom rozsahu a v celom rozsahu o nej aj znova rozhodnúť.
Odvolacísúdjeviazanývodvolaníuvedenýmiodvolacímidôvodmivrátaneichobsahovéhovymedzenia,

avšak vzhľadom na predmet sporu nie je viazaný rozsahom odvolacích návrhov, keďže ide o prípad
podľa§379písm.c)CSP,kedyzosobitnéhopredpisuvyplývaurčitýspôsobusporiadaniavzťahovmedzi
stranami sporu. V zmysle vyššie uvedeného, predmetom odvolacieho konania bolo v tomto prípade
preskúmanie správnosti postupu a celého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyporiadal BSM
žalobkyne a žalovaného vrátane závislého výroku o trovách konania. Rozhodnutie v časti týkajúcej sa

povinnosti platiť súdne poplatky ( výrok VII) a rozhodnutie v časti týkajúcej sa zvyškového zastavenia
konania(výrokVIII)podanýmodvolanímdotknuténebolo,keďodvolanievočinimniktonepodal(ostatne
voči výroku VII ani nebolo odvolanie prípustné v zmysle § 355 v spojení s § 357 CSP) a tieto výroky
preto nadobudli právoplatnosť.10.PredmetomprieskumuodvolaciehosúdutakbolinapadnutévýrokyI.ažVI.avýrokIX.rozsudkusúdu
prvej inštancie s tým, že odvolací súd bol pri preskúmavaní viazaný obsahovým vymedzením odvolacích

dôvodov uvádzaných žalovaným.

11. Úvodom odvolací súd uvádza, že preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, výsledky vykonaného
dokazovania aj správne vyhodnotil, dospel však k čiastočne nesprávnym záverom ohľadom spôsobu

vyporiadania bývalých manželov, čo muselo viesť k zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd sa v zásade stotožnil s názorom prvoinštančného súdu pokiaľ ide o ustálenie masy
BSM, keď z dokazovania vyplynulo, že za trvania manželstva nadobudli manželia nehnuteľnosť,
osobné motorové vozidlo a iné hnuteľné veci, ktoré správne prvoinštančný súd zistil a vychádzajúc
zo znaleckých posudkov aj správne určil ich hodnotu. Dôvodné tiež bolo vykonať v tomto prípade tzv.
širšie vyporiadanie, keď do úvahy bolo treba zobrať aj dlhy bývalých manželov vzniknuté za trvania

manželstva, na ktoré pri uvažovaní o celkovej hodnote majetku a spôsobe vyporiadania musí byť
prihliadnuté. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom prvoinštančného súdu, že v danom prípade neboli
zistené žiadne dôvody, pre ktoré by sa súd mal pri vyporiadaní odchýliť od princípu parity, teda rovnosti
podielov oboch rozvedených manželov.

12. Súd prvej inštancie postupoval potom aj v zmysle ostatných zásad vyporiadania BSM, zakotvených
v 150 OZ. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Právna
úprava výslovne neustanovuje presné kritériá pre rozhodnutie o tom, ktoré časti majetku majú v
rámci vyporiadania pripadnúť tomu-ktorému manželovi. Ak v konaní vyjdú najavo rôzne skutočnosti
odôvodňujúce prikázanie veci každému z manželov, je vecou úvahy súdu, aké riešenie zvolí a ktorému
z nich konkrétnu vec prikáže. Táto úvaha súdu musí byť riadne odôvodnená a vychádzať z právne

významných skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. Určujúcim pre rozhodnutie súdu je zásadne
hľadisko účelného využitia veci, ďalšou je zásada rozdelenia jednotlivých častí majetku tak, aby suma,
ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov, bola pokiaľ možno najnižšia,
čiastočne sa dá prihliadnuť aj na to, ktorý z manželov vec po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
užíva a treba zohľadniť aj skutočnosť, aby sa neprikázal majetok väčšej hodnoty tomu z účastníkov,

ktorému jeho majetkové pomery objektívne neumožňujú vyplatiť z toho vyplývajúcu vyššiu čiastku na
vyrovnanie podielov.

13. Žalovaný v odvolaní namietal, že prikázanie bytu v k.ú. A. N. žalobkyni nezodpovedá účelnému
využitiu veci, odvolací súd však po preskúmaní obsahu spisového materiálu jeho názor nezdieľa.

Predovšetkým treba uviesť, že nie je pravdivé tvrdenie odvolateľa, že by žalobkyňa neprejavila desať
rokov vážne mienený úmysel byt užívať. Listinné dôkazy v súdnom spise toto tvrdenie žalovaného
jednoznačne vyvracajú. Žalobkyňa prejavila záujem užívať predmetnú nehnuteľnosť opakovane, od
roku 2010 po celý čas zotrvávala na požiadavke, aby byt bol prisúdený do jej vlastníctva. Takto napr.
listom adresovaným súdu dňa 03.02.2010 uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť obýva nová známosť

žalovaného, žalobkyňa nemá do svojho bytu prístup, pričom má záujem uvedenú nehnuteľnosť prevziať
do svojho vlastníctva, aby tam s deťmi mohla bývať. Listom zo dňa 24.06.2013 súdu opäť zdôraznila,
že má záujem o užívanie nehnuteľnosti, kedy uviedla, že žalovaný sa z bytu vysťahoval, toho času je
nehnuteľnosť neobývaná, žalobkyňa sa pokúsila dvakrát do bytu nasťahovať, ale neúspešne z dôvodu,
že žalovaný vymenil zámky a pri druhom pokuse jej fyzicky zabránil obsadiť nehnuteľnosť. Obdobne sa

vyjadrovala aj v liste zo dňa 10.09.2013, zo dňa 24.08.2017 a ďalších, a zotrvávala na presvedčení, že
žalovaný byt už nepotrebuje ( a ani nevyužíva). Eminentný záujem žalobkyne o užívanie predmetnej
nehnuteľnosti celkom nepochybne potvrdzuje aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý
podala na súd dňa 13.05.2010 a žiadala umožniť jej užívanie až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej, avšak aj uvedený pokus o získanie prístupu do bytu bol neúspešný.

14. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie potom vyplýva, že síce obaja bývalí manželia
prejavili záujem o prikázanie nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva, avšak účelnému využitiu tejto
veci viac zodpovedá prikázanie do vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že nevlastnínehnuteľnosť ani na Slovensku, ani inde v zahraničí, čo žalovaný nepoprel. Bolo preukázané, že
žalobkyňa pracuje a býva v Maďarsku v prenajatom byte, súdu však uviedla, že má úmysel vrátiť sa do
SR, nemá tu však zabezpečené bývanie. Preukázala aj svoju solventnosť, takže je schopná v prípade

prikázania bytu do jej vlastníctva, žalovaného vyplatiť bez väčších problémov. Na rozdiel od žalobkyne
je žalovaný spoluvlastníkom domu na Slovensku, a nie je odkázaný na predmetný byt, v ktorom navyše
ani nebýva od roku 2012, má svoju bytovú situáciu vyriešenú iným spôsobom. Predmetný byt prenechal
na užívanie ich spoločnému synovi, z dokazovania však vyplynulo, že tento je plnoletý a rodičia už
nemajú voči nemu vyživovaciu povinnosť, nie sú ani povinní zabezpečovať mu bývanie, ostatne, sám

syn sa pre súdom vyjadril, že v prípade prikázania bytu žalobkyni je pripravený vysťahovať sa z bytu do
mesiaca. Hoci žalovaný tiež preukázal svoju solventnosť, tento je podielovým spoluvlastníkom domu s
pozemkom, ktoré sú zaťažené záložným právom v prospech I. U. Y. a.s..

15. Žalovaný tvrdí, že to bol on, kto sa o udržiavanie spoločného bytu od rozvodu staral, k tomuto
argumentu však odvolací súd uvádza, že žalobkyňa ( hoci sa o to počas trvania súdneho sporu

pokúšala), nemala do spoločného bytu z dôvodov na strane žalovaného prístup, a teda nemohla sa o byt
ani starať, čo odôvodňuje záver, že absenciu starostlivosti o byt nemožno žalobkyni započítať na vrub.

16. V ďalšom odvolateľ považoval rozhodnutie za nesprávne v časti prikázania niektorých hnuteľných
vecí, argumentujúc tým, že hnuteľné veci už v čase rozhodovania súdu, vzhľadom na ich vek, resp.

životnosť už neexistovali alebo nemali hodnotu. V tejto časti odvolací súd musel dať žalovanému
čiastočne za pravdu.

17. Hnuteľné veci tak, ako ich zahrnul do masy BSM prvoinštančný súd v čase právoplatnosti rozvodu
manželstva síce existovali, uplynutím času tieto veci zostarli a vychádzajúc z obsahu spisu treba

konštatovať, že niektoré veci medzičasom žalovaný zlikvidoval. Existenciu hnuteľných veci v čase
zániku BSM potvrdzujú listinné dôkazy, a to v súvislosti s bytovým zariadením znalecký posudok na č.l.
225-230, farebné fotografie na č.l. 626-628 a čiastočne znalecký posudok na č.l. 668-718, v súvislosti s
elektronikou znalecký posudok na č.l. 254-270, a v súvislosti s motorovým vozidlom znalecký posudok
na č.l. 311-323. K bytovému zariadeniu žalovaný nakoniec uviedol, že bytové zariadenie už vôbec

neexistuje ( por. č.l. 769), k elektronike žalovaný definitívne uviedol, že z nej zostali len mikrovlnka,
počítačavysávač(por.č.l.769)akmotorovémuvozidlusavyjadriltak,žeautobolozošrotované(por.č.l.
769), o čom ako dôkaz predložil technický preukaz. Odvolací súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán o
neexistencii hnuteľných vecí s výnimkou mikrovlnky, počítača a vysávača (ďalej len „zaniknuté hnuteľné
veci“), nakoľko neexistujú dôvodné pochybnosti o pravdivosti takýchto tvrdení v zmysle § 186 ods. 2

CSP. Tu treba dať za pravdu žalobkyni, že pokiaľ hnuteľné veci užívaním opotreboval žalovaný počas
10-ročného obdobia trvania sporu, táto skutočnosť je dôvodom na to, aby súd pripísal ich opotrebovanie
na vrub žalovaného. Bolo treba prihliadnuť na to, že žalobkyňa bola z účasti na užívaní týchto vecí
úplne vylúčená, zaniknuté hnuteľné veci sa nachádzali vo sfére vplyvu žalovaného, ktorý na rozdiel
od žalobkyne mal možnosť využívať hodnotu týchto vecí a tento hodnotu vecí vyčerpal až tak, že

zaniknuté hnuteľné veci v čase vyporiadania BSM už neexistujú, preto takáto strata hodnoty ide na vrub
žalovaného.

18. Súd prvej inštancie správne zohľadnil výšku hodnoty zaniknutých hnuteľných vecí, ktoré existovali
v čase zániku BSM (ale do vyporiadanie BSM pričinením žalovaného zanikli), takže tieto zaniknuté

hnuteľné veci potom súd nemal zahrnúť do masy BSM a prikázať ich žalovanému, nakoľko neexistujúce
veci nemožno už nikomu prikázať. Na uvedenú okolnosť ale bolo potrebné prihliadnuť v rámci
vyporiadania BSM v širšom zmysle. To znamená, že na hodnotu zaniknutých hnuteľných veci v dôsledku
správania žalovaného sa potom prihliadne až pri výpočte finančnej náhrady. Preto odvolací súd z
uvedeného dôvodu nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval v tejto časti za potrebné

zmeniť a žalovanému prikázal len veci existujúce ku dňu rozhodnutia súdu, a veci ktoré medzičasom
zaniklizohľadnilprivýškefinančnejnáhrady(porovnajuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp.zn. 6 Cdo 128/2012 zo dňa 30.1.2013, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/221/2015 zo
dňa 28.10.2016 ). Z hľadiska určenia hodnoty bytového zariadenia nemožno opomenúť, že žalobkyňa
prijala pri vyporiadaní BSM závery znaleckého posudku v časti hodnoty týchto vecí, a žalovaný, hoci do

istej miery namietajúci voči ohodnoteniu niektorých hnuteľností vzhľadom na časový odstup od rozvodu,
nemal návrhy na vykonanie ďalších relevantných dôkazov, ktorými by inú hodnotu preukázal. Odvolací
súd preto v tejto časti odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné a stotožnil sa so spôsobom
ustálenia hodnoty bytového zariadenia aj ostatných hnuteľných vecí tak ako to urobil súd prvej inštancie.19. V súvislosti s úvermi zaťažujúcimi rozvedených manželov, ktoré prvoinštančný súd prikázal na
splácanie každému z manželov, žalovaný v odvolaní namietal, že predsa spoločné dlhy v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie už neexistovali. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný v konaní
navrhoval zápočet už splatených úverov, pričom preukázané bolo len splatenie dvoch úverov, a to úver
od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s v zostatkovej výške 661,25 eur uhradený po rozvode zo
strany žalobkyne a úver od W. U., a. s. v zostatkovej výške 641,71 eur uhradený po rozvode zo strany
žalovaného ( tieto skutočnosti potvrdila aj žalobkyňa), strany preto navrhli, aby úvery, ktoré obaj uhradili

v tejto porovnateľnej hodnote, boli vypustené z vyporiadania. Žalobkyňa ale žiadala o vyporiadanie
úveru od GE Money, u ktorého úveru žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o jeho splatení a ani žalobkyňa
jeho splatenie zo strany žalovaného nepotvrdila. Keďže jeho splatenie dôkazmi preukázané nebolo, súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že do masy BSM zahrnul ako pasívum už len úver od GE Money v sume
4.149,27 eur a tento prikázal splatiť žalovanému.

20. Pri vyporiadavaní podielov rozvedených manželov bolo teda treba vychádzať z hodnoty všetkých
hnuteľných vecí (ktoré tu existovali v čase zániku manželstva), tak ako bola zistená súdom prvej
inštancie, a to aj tých, ktoré prvoinštančný súd nesprávne zahrnul do vecí prikázaných žalovanému
napriektomu,ževčasevyhláseniarozsudkuužneexistovaliabolozároveňtrebazobraťdoúvahyzávery
vykonanéhodokazovania,ktorépotvrdili,žetobolžalovaný,ktotietoveciporozvodeužívalaichhodnotu

vyčerpal až do úplného zničenia. Preto, hoci mu už niektoré z vecí nemôžu byť fakticky prikázané do
vlastníctva, treba vychádzať z toho, že žalovanému pri vyporiadaní pripadla „hodnota“ hnuteľných vecí
zo spoločného majetku celkovo vo výške 1.464,40 eur, žalobkyni pripadla hodnota majetku 16.000 eur
( nehnuteľnosť), takže pri zohľadnení pasív - zostatkovej sumy úveru 4.149,27 eur, ktoré boli prikázané
splácať žalovanému, súd pri výpočte vyrovnacieho podielu dospel k záveru, že každému z manželov

pri rovnosti podielov patrí polovica z hodnoty majetku v sume 6.657,56 eur ( 17.464,40 - 4.149,27 =
13.315,13 eur : 2 = 6.657,56 eur) a žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom vyrovnania sumu
9.342,44 eur.

21. Vedený týmito úvahami odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

22. Záverom súd poznamenáva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry, judikatúra však
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B,
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

23. Vzhľadom k zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia bolo zároveň potrebné rozhodnúť aj
o nároku na náhradu trov konania celého konania, teda prvoinštančného aj odvolacieho, o ktorých
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Vo
všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorú dopĺňa
zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bez ohľadu na meritórny výsledok sporu (§ 256 CSP).

Vychádzajúc z obsahu spisu bol odvolací súd toho názoru, že ani jedna zo strán nemala v konaní plný
úspech a hoci žalobkyňu možno považovať za úspešnejšiu, je iba ťažko vyčísliteľné, presne v akom
pomere bola úspešnejšou stranou sporu. Preto odvolací súd dospel k záveru, že je namieste rozhodnúť
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).