Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810208933
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8810208933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne: Z. P., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom R. XX, zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o.
so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034 proti žalovanému: A. P.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9C/232/2010 zo dňa 25.03.2019
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou dňa 13.10.2010 domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a to prikázaním rozostavaného rodinného domu do výlučného vlastníctva
žalobkyne s vyplatením podielu žalovanému podľa splátkového kalendára.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým

rozsudkom rozhodol, cit.:

„Súd v y p o r i a d a v a zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Z. P. a A. P. tak, že z vecí,
ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva
žalobkyne:

Rozostavaný rodinný dom súpisného čísla XX postavený na parcele č. XX k.ú. R., zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 485 m2, zapísaná na LV č. XXX, kat. územie R. spolu s jeho súčasťami v hodnote
28.444,87 eur.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému na vyrovnanie hodnoty jeho podielu sumu 13.929,83
eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 148, § 149 ods. 1 až 3, § 150 a § 143 Občianskeho
zákonníka.4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.
9C/146/2010 súd zistil, že súd rozsudkom sp.zn. 9C/146/2010 zo dňa 9.9.2010 rozviedol manželstvo
strán sporu uzavreté dňa X.X.XXXX a na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti

matky a žalovaného zaviazal platením výživného na každé maloleté dieťa. Zároveň upravil styk otca
s maloletými deťmi. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť 21.10.2010. Na základe vyššie
uvedeného je zrejmé, že ku vzniku bezpodielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu došlo dňa
6.8.2002 a k zániku dňa 21.10.2010. Zo spisu sp.zn. 5C/171/2011 je zrejmé, súd rozsudkom sp.zn.
5C/171/2011 zo dňa 7.2.2011 uložil žalovanému povinnosť vydať rodičom žalobkyne parcelu KN č.

XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 485 m2 a parcelu KN č. XX - záhrada o výmere 526
m2, obe zapísané na LV č. XXXk.ú. R., vedené na mene žalovaného pod B7 v podiele 1/2. Zároveň
bol žalovaný povinný nahradiť žalobkyni trovy konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť 20.11.2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.
1Co/52/2012 zo dňa 7.11.2012. Zo záverov znaleckého posudku č. 16/2011 znalkyne z odboru
stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností P.. G. E. je zrejmé, že cena stavby rozostavaného

rodinného domu s.č. XX na parcele č. XX k.ú. R. je 26.858,14 eur, cena hospodárskej budovy je 393,04
eur, oplotenia predzáhradky je 36,25 eur, domovej studne je 555,99 eur, vodovodnej prípojky je 467,12
eur, kanalizačnej prípojky je 437,81 eur, kanalizácie dažďovej je 266,55 eur, elektrickej prípojky je 236,77
eur a domácej vodárne je 178,48 eur. Cena parcely č. XX k.ú. R. je 1983,65 eur a cena parcely č. XX
k.ú. R. je 2151,34 eur. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená ku dňu 27.4.2011, teda ku

dňu vyhotovenia znaleckého posudku. Z potvrdenia splácania úveru z 3.5.2011 spoločnosti Y.. vyplýva,
že dňa 30.11.2004 bol poskytnutý medziúver žalobkyni a žalovanému v sume 2.323,57 eur, pričom
výška mesačnej splátky je 23,23 eur. Dlžná suma ku dňu 1.10.2010 bola vo výške 585,22 eur. Podľa
predloženého potvrdenia S. C.. zo dňa X.XX.XXXX, žalobkyňa disponuje bežným účtom s účtovným
zostatkom vo výške 14148,- eur ku dňu 6.12.2018. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu

uviedla, že hnuteľné veci už nepovažuje za predmet vyporiadania. Ostatné stavby na pozemku, ako je
hospodárska budova, oplotenie predzáhradky, domová studňa, tieto boli predmetom darovacej zmluvy
zo dňa 03.10.2002, kde bolo rozhodnuté v konaní o neplatnosti darovacej zmluvy, aj ohľadne týchto
stavieb. Žalovaný súhlasil so stanoviskom žalobkyne, že hnuteľné veci nebudú predmetom vyporiadania
a takisto súhlasil s tým, aby zaplatenie dlhu žalobkyňou bolo zohľadnené do celkového vyporiadania

tak, že polovicu dlhu mal uhradiť aj žalovaný. Namietal cenu nehnuteľnosti podľa vyjadrenia žalobkyne
a navrhol zohľadniť cenu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku. Podľa názoru žalovaného, tento
sa väčšou mierou zaslúžil o nadobudnutie rodinného domu a pokiaľ by súd neakceptoval návrh na
prikázanie rodinného domu do podielového spoluvlastníctva, požaduje na vyrovnanie sumu 20.000,-
eur, ako 2/3 z hodnoty celej nehnuteľnosti, pričom hodnota stavby je 29.430,15 eura tak, ako to bolo

vyčíslené v znaleckom posudku. Prioritne však žiada žalovaný nehnuteľnosť rozdeliť do podielového
spoluvlastníctva.

5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil tak, že nie je viazaný návrhmi účastníkov pokiaľ sa týka
hodnoty (ceny) vyporiadavaných vecí, ako aj toho ako má vyporiadať spoluvlastníctvo manželov, teda

ktorémuzmanželovkonkrétneveciprikáže.Vprejednávanomprípadesúdprvejinštancieustálilpredmet
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi stranami sporu na základe vyjadrení
ich právnych zástupcov na ostatnom pojednávaní. V konaní bolo medzi stranami sporu ustálené, že je
potrebné vyporiadať iba rodinný dom súpisného čísla XX postavený na parcele č. XX k.ú. R. zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 485 m2, zapísaná na LV č. XXX, kat. územie R. a zároveň do celkového

vyporiadania zohľadniť žalobkyňou uskutočnené splatenie spoločného dlhu v spoločnosti Y. K.. na
základe zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo
výške 585,22 eur, a to sumou 292,61 eur. V praxi sa uplatňuje aj zásada, aby pokiaľ možno boli
veci prikázané tomu účastníkovi, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k ich amortizácii.
Určujúcim by malo byť účelné využitie vecí tak, aby nebolo potrebné vyrovnanie podielov finančnou

sumou. Nemožno však vylúčiť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom by
boli všetky veci prikázané do vlastníctva jedného z manželov, ktorému by bolo uložené vyrovnať celý
podiel druhého manžela v peniazoch. Ďalej je dôležité, ktorý z manželov sa pričinil o nadobudnutie
veci, ktorý je na vec väčšmi odkázaný a napokon je dôležitá aj solventnosť účastníka v súvislosti
s povinnosťou vyplatenia podielu druhému účastníkovi. Čo sa týka hnuteľných vecí, strany sporu

v ostatných vyjadreniach uviedli, že tieto nežiadajú vyporiadavať v predmetnom konaní, súd prvej
inštancie sa preto ďalej ani predchádzajúcimi návrhmi na vyporiadanie hnuteľných vecí nezaoberal.
Pokiaľideonávrhnaprikázaniespoločnéhorodinnéhodomu dopodielovéhospoluvlastníctva,poukázal
súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ako aj rozhodnutie Krajskéhosúdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 4Co/313/69, ktoré hovorí o prikázaní veci do podielového
spoluvlastníctva manželov iba za podmienok bezproblémového spolunažívania bývalých manželov,
čo v danom prípade neplatí, pretože bolo preukázané agresívne správanie žalovaného a sklony k

alkoholizmu, a to z rozvodového spisu sp. zn. 9C/146/2010. Na predmetné vyššie citované rozhodnutie
nadväzovali aj ďalšie rozhodnutia, a to rozsudok najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2597/2006 zo
dňa 14.4.2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 17/2013 zo dňa 14.8.2014, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2846/2012 zo dňa 17.12.2013, na ktorý nadviazal Najvyšší súd
ČR uznesením sp. zn. 22 Cdo 1256/2013 zo dňa 5.5.2014. Vo vyššie citovaných rozhodnutiach bolo

dôvodom na prikázanie spoločnej nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva to, že žiadna zo strán
sporu nemala prostriedky na vyrovnanie vyporiadacieho podielu. Judikatúra sa teda prikláňa podľa
názoru súdu prvej inštancie výlučne k prikázaniu veci do výlučného vlastníctva jedného z manželov.
Na základe judikatúry tak je možné uzavrieť, že dôvodmi pre prikázanie nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov do ich podielového spoluvlastníctva môže byť to, že k nehnuteľnosti majú
obaja účastníci určitý vzťah pre ktorý obaja nehnuteľnosť žiadajú pre seba, alebo naopak ani jeden

z účastníkov o nehnuteľnosť záujem nemá, účastníci navzájom si nevedia poskytnúť výplatu podielu
pretože nie sú solventní, nehnuteľnosť je nepredajná resp. ťažko predajná, účastníci nedisponujú
inou nehnuteľnosťou, ktorou by sa riešila ich bytová otázka a prípadná výplata druhým účastníkom
na kúpu inej nehnuteľnosti nepostačuje. V danom prípade však súd prvej inštancie takéto okolnosti
nezistil. Žalobkyňa preukázala, že má dostatok finančných prostriedkov na výplatu vyrovnacieho podielu

žalovanému, pričom vzhľadom na vážne narušené vzťahy medzi stranami sporu, prebiehajúce trestné
konanie, ktorého účastníkmi sú strany sporu, ako aj skutočnosť, že žalovaný býva u svojej matky, súd
prvej inštancie rozhodol o prikázaní spoločného rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Pri určení ceny predmetnej nehnuteľnosti, ako aj samotného rozsahu stavieb, ktoré je potrebné do
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva poňať, súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku

č.. znalkyne P.. G. E. ako aj stavebného povolenia, ktoré je súčasťou príloh predmetného posudku.
Pozemky, a to parcely č. XX a XX k.ú. R. nikdy netvorili bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu.
Darované boli rodičmi žalobkyne obom stranám sporu do ich podielového spoluvlastníctva, pričom ku
dňu rozhodnutia o vyporiadaní už žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom predmetných parciel
(rozsudok sp.zn. 5C/171/2011 zo dňa 7.2.2011). Pokiaľ ide o stavby, predmetom vyporiadania sú

okrem rozostavaného rodinného domu s.č. XX na parcele č. XX k.ú. R. v hodnote 26.858.14 eur aj
stavby, ktoré tvoria súčasť hlavnej veci, a to vodovodná prípojka v hodnote 467,12 eur, kanalizačná
prípojka v hodnote 437,81 eur, kanalizácia dažďová v hodnote 266,55 eur, elektrická prípojka v hodnote
236,77 eur a domáca vodáreň v hodnote 178,48 eur. Tieto stavby tvoria súčasť veci - rodinného
domu s.č. XX, nie sú teda samostatným predmetom vyporiadania. Tieto stavby boli podľa záverov

znaleckého posudku vybudované a užívané od roku 2006, teda za trvania manželstva strán sporu, preto
patria do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov. Aj v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 9Co/453/2014 zo dňa 30.09.2014 vyplýva, že drobné stavby je potrebné pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať ako súčasť hlavnej veci, a to rodinného domu.
Čo sa týka hospodárskej budovy, tá sa užíva od roku 1960, oplotenie záhradky od roku 1954 a

domová studňa od roku 1981. Keďže bezpodielové spoluvlastníctva manželov trvalo od 06.08.2008 do
21.10.2010, predmetné stavby nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na
uvedené súd prvej inštancie rodinný dom súpisné číslo XX na parcele č. XX k.ú. R. v hodnote 26.858.14
eur, spolu s jeho súčasťami, a to vodovodnou prípojkou v hodnote 467,12 eur, kanalizačnou prípojkou v
hodnote 437,81 eur, kanalizáciou dažďovou v hodnote 266,55 eur, elektrickou prípojku v hodnote 236,77

euradomácouvodárňouvhodnote178,48eurprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobkyne.Tuzobralna
zreteľ tiež skutočnosť, že žalobkyňa zabezpečuje osobnú starostlivosť k dvom deťom pochádzajúcim z
manželstvastránsporu.Súdprvejinštancievzalzreteľajnavyššieuvedenédôvody,prektoréneprikázal
vec do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prikázal rodinný dom
patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyni, zaviazal súčasne žalobkyňu vyplatenie

vyrovnacieho podielu žalovanému. Žalobkyňa nadobudla z bezpodielového spoluvlastníctva manželov
stavbu s jej súčasťami v hodnote 28.444,87 eur. V tejto časti sú podiely oboch strán sporu rovnaké,
pri rovnosti podielov by na každú zo strán pripadla suma 14.222,44 eur. Po zániku BSM žalobkyňa
ešte vykonávala úhrady z spoločného záväzku voči spoločnosti Y. K. na základe zmluvy č. XXXXXXXX/
XXXX, kde odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov uhradila zvyšok dlhu vo výške

585,22 eur. Polovica dlhu pripadajúca na žalovaného tak predstavuje 292,61 eur. Žalovaný uvedenú
skutočnosť potvrdil a súhlasil s týmto započítaním (pojednávanie zo dňa 29.11.2018). Pokiaľ ide o
námietku žalovaného ohľadne úhrad spoločného dlhu z jeho príjmu, príjmy zo zamestnania patria do
BSM a v prípade, že z týchto príjmov došlo k úhradám spoločného dlhu počas trvania manželstva, tietoúhrady boli spotrebované za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vynaložené spoločné
prostriedky na získanie spoločnej veci nemôžu byť predmetom vyporiadania, predmetom je iba vec
sama, aj keď ide o stavbu (porovnaj Z IV, s. 496). Súd preto od sumy pripadajúcej na podiel žalobkyne

z titulu vyrovnania odpočítal zaplatenú polovicu spoločného dlhu a zaviazal žalobkyňu zaplatiť na
vyrovnanie žalovanému sumu 13.929,83 eur ( 14.222,44 - 292,61).

6. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal investíciami do rodinného domu tvrdenými sporovými
stranami. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na započítanie investícií do spoločného rodinného domu zo

stranymatkyžalovanéhoakoajjehobratov,súduvedenýnávrhnemoholprivyporiadaníbezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu zohľadniť. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaný po vykonanom
dokazovaní, nenavrhol jednoznačne v číselnom vyjadrení, zohľadnenia akej sumy na základe darov
od matky a bratov sa domáha. Z výpovede svedkyne D. P. vyplynulo, že 25.000 Sk uhradila za
projektovú dokumentáciu P.. L. vo K., sumu 7000,- Sk zaplatila majstrovi, ktorý robil strechu pánovi U.
a celkovo na stravu a dopravu a nákup pohonných hmôt uhradila sumu 20.000 Sk, ktorú suma má súd

považovať za vyplatenie podielu žalovaného na rodinnom dome, pričom sa jedná o sumu približnú.
Ďalej je potrebné uviesť, že výška týchto darov nebola jednoznačne preukázaná, pričom aj svedkovia
pripúšťajú, že sa jedná o sumy približné (matka žalovaného, brat S. P.). Poskytnutie predmetných súm
nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom. Naviac aj v prípade, že by uvedené sumy boli zo
strany svedkov darované, žalovanému sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že úmysel darcov bol

obdarovať výlučne žalovaného. V prípade darov iných osôb manželom musia byť splnené náležitosti
darovacejzmluvy.Preposúdenieotázky,ktojeobdarovaný,buderozhodujúciúmyseldarcu,čitotižchcel
darovať vec len jednému z manželov alebo obom. Na tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov
usudzovaťlenzokolností,zaktorýchdošlokdarovaniu.Nevystačísapritomlensposudzovanímpovahy
predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného z manželov, ale treba vždy vychádzať z

úmyslu darcu. Ako vyplýva z judikatúry, ak napríklad jeden z manželov použil peňažné prostriedky, ktoré
nadobudol darom od rodičov, prípadne súrodencov, na stavbu spoločného rodinného domu, vo výške
tejto investície vznikne tomuto manželovi v prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva pohľadávka
voči spoločnému majetku. Výšku tejto investície však musí preukázať napríklad výpisom z účtu v banke,
faktúrami na nákup materiálu a podobne. Inak mu súd takúto pohľadávku nemôže priznať. Uvedené zo

strany žalovaného splnené nebolo, žiadna z investícií nie je podložená listinným dôkazom. Pokiaľ ide
o samotný úmysel darcov (matky a bratov žalovaného), napriek tomu, že vo výpovediach tvrdili, že sa
jedná o dar žalovanému, ktorým mal byť vyplatený z rodičovského domu, mal súd o týchto tvrdeniach
pochybnosti a súd ich vzhľadom k okolnostiam prípadu vyhodnotil ako účelové. Žalovaný by musel
preukázať tento úmysel darcov v čase poskytnutia peňažných prostriedkov (v čase vykonania právneho

úkonu). Neskoršie deklarovanie tohto úmyslu zo strany svedkov, teda počas prebiehajúceho konania
o vyporiadanie BSM, vzhľadom k tomu, že sa jedná o najbližších príbuzných žalovaného, nemožno
akceptovať. Iba uvedenými svedeckými výpoveďami tak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
tvrdenia, že úmysel darcov smeroval počas trvania manželstva k obdarovaniu výlučne žalovaného.
Súd musel brať zreteľ aj na ďalšie okolnosti prípadu, najmä na skutočnosť, že dary mali spočívať v

investíciách do spoločnej nehnuteľnosti žalobkyne ako aj žalovaného počas trvania ich manželstva.
Ak dary svedkov spočívali v investícii do spoločnej nehnuteľnosti manželov v priebehu jej stavby, len
ťažko možno úmysel darcov vyhodnotiť bez ďalších dôkazov tak, že obdarovaným má byť iba jeden z
manželov. Ak takýto úmysel darcovia mali, naviac s tým, aby boli tieto dary považované za vyplatenie
žalovaného z podielu na rodičovskom dome, bolo o to viac v záujme svedkov, aby takéto úkony

(darovacie zmluvy) vyhotovili v písomnej forme, pre prípad neskoršej potreby odstránenia rozporov. Aj z
uvedeného dôvodu je možné považovať výpovede svedkov za účelové, keďže takýmto tvrdením sledujú
svoje vlastné ciele a majú sami záujem na tom, aby ich dary za súčasného stavu boli považované za
výlučne dary žalovanému, nakoľko by sa vo väčšej miere zbavili svojej povinnosti vyplatiť žalovanému
jeho podiel na rodičovskom majetku. V širších súvislostiach z kontextu situácie vyplýva, že sú tu

pochybnosti o tom, či svedkovia darovali finančné prostriedky obom manželom, alebo iba jednému.
Dôkazné bremeno o tom, že išlo o dar iba žalovanému, ktorý je potrebné zohľadniť pri vyporiadaní, leží v
danom prípade na žalovanom. Pokiaľ ide o matku žalovaného, táto na niektorých miestach vo výpovedi
naznačuje, že poskytovala „pomoc“ obom manželom. Napríklad, keď hovorí o tom, ako pripravovala
stravu na stavbe domu, uvádza „ Peniaze som od svojho syna a nevesty na stravu nebrala“. Takisto

z kontextu situácie je zrejmé, že kým rodičia žalobkyne darovali pozemok na výstavbu spoločného
rodinného domu obom manželom, mohla aj vôľa matky žalovaného smerovať k finančnej výpomoci
obom manželom. V kontexte ďalších skutočností tak úmysel darcov nemožno jednoznačne preukázať.
Brat žalovaného A. P. uviedol, že žalovanému vypomáhal jednak prácou na rodinnom dome ako jafinančne.Žalovanémuodovzdalsumu50.000,-Sk.Zasadrokartóndorodinnéhodomumanželovzaplatil
12.000 Sk (398,32 eur), za hrubé omietky zaplatil sumu 4500Sk. Sám vo výpovedi uvádza, že najskôr
považoval predmetné čiastky za pôžičku zo strany žalovaného, neskôr však tieto finančné prostriedky

považoval za dar s ohľadom na to, že žalovaný „si vyženil tri deti“, pričom zabezpečoval starostlivosť
o dve maloleté deti so žalobkyňou, nakoľko samotná táto skutočnosť ho mala ovplyvniť v tom smere,
že pôvodne pôžičku považoval neskôr za dar. Sám teda pripustil, že tieto prostriedky považoval za
dar nie len žalovanému, ale celej rodine, teda aj žalobkyni s deťmi. To, že odovzdal sumu 50.000,- Sk
žalovanému sa nezhoduje ani s výpoveďou žalovaného na pojednávaní dňa 22.6.2011, ktorý uviedol,

že brat A. mu poskytol sumu 12.000,- SK na kúpu sadrokartónu a ďalších 4500,- Sk na zaplatenie
remeselníkov na stavbe. Brat S. P. vo svojej výpovedi potvrdil, že vykonával svojpomocné práce na
spoločnomdomestránsporuapotvrdil,ženatútostavbuvyplatilzakubíkdosáksumu4.000,-Sk,zakúpil
drobnévecivhodnotesi2.000,-Sk,inakvhotovostižiadnepeniazenedával.Uvedenésumyjepotrebné
považovať za dar žalovanému. Výpoveď S. P. sa nezhoduje s tým, čo uviedol žalovaný na pojednávaní
dňa 22.6.2011, kedy tvrdil, že brat S. P. mu daroval sumu 15.000,- Sk na betonáž základov, sumu 12.000

Sk na bednenie základov, sumu 45.000Sk na murovanie domu (1493,73 eur), sumu 45.000Sk na montáž
schodiska, sumu 17.000 Sk na montáž a bednenie armatúry, sumu 12.000Sk na montáž armatúry,
sumu 8000 Sk na betónovanie stropu, sumu 55.000Sk na montáž strechy, sumu 25.000 Sk na montáž
vodovodu a odpadu, sumu 17.000Sk na osadenie okien a dvier, sumu 35.000Sk na montáž ústredného
kúrenia, sumu 32.000Sk na montáž kúpeľne, sumu 21.000Sk na montáž poterov, sumu 7000,- Sk

na montáž kuchyne a sumu 6800,- Sk na dokúpenie dreva na krov. Podľa tvrdenia žalovaného tieto
peniaze mal mať brat S. doma, pretože súkromne podniká. Uvedené tvrdenia žalovaného však svedok
S. P. vo svoje výpovedi nepotvrdil, pričom v kontexte so skutočnosťami uvedenými vyššie, súd tieto
tvrdenia žalovaného vyhodnotil ako účelové, s cieľom zvýšiť vyrovnací podiel, ktorý mu má byť vyplatený
žalobkyňou. Pokiaľ ide o investície zo strany matky žalobkyne M. U. do spoločnej nehnuteľnosti, týmito

sa súd bližšie nezaoberal, nakoľko žalobkyňa netrvala na svojom pôvodnom návrhu na zohľadnení
týchto investícií do spoločného rodinného domu.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 251, § 255 ods. 1 a ods. 2
Civilného sporového poriadku a § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku. O nároku na

náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s prihliadnutím na ust. § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko každá
zo strán bola v tomto spore úspešná len čiastočne. V predmetnej veci boli strany spory čiastočne
úspešné, vzhľadom k ich meniacim sa návrhom ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ako aj vzhľadom k tomu, že došlo k pomernému rozdeleniu veci patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Teda vzhľadom na meniaci sa postoj strán sporu v priebehu konania o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a vzhľadom k tomu, že súd vychádzal pri vyporiadaní z
rovnosti podielov medzi stranami sporu, súd aj o trovách konania rozhodol tak, že úspech oboch strán
je čiastočný a približne rovnaký a nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s tým, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že rozostavaný rodinný dom prikázal do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, a to každému z nich v podiele 1-ice, prípadne, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia, čím sú dané odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g), h)
Civilného sporového poriadku. Odôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadne prikázania rodinného domu
do výlučného vlastníctva žalobkyne je nepresvedčivé a nevychádza zo zisteného skutkového stavu.
Súd poukázal na výnimočnosť rozhodnutia o vyporiadaní veci BSM do podielového spoluvlastníctva

bývalých manželov, avšak nezistil dôležité dôvody, pre ktoré by mal takýmto spôsobom výnimočne
rozhodnúť. Dôvodom je tá skutočnosť, že žalovaný sa značnou mierou pričinil o výstavbu domu, výrazná
je aj finančná a osobná pomoc jeho rodiny a sám odvolateľ sa svojou fyzickou prácou vo veľkej
miere pričinil o existenciu domu. Aj v zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní BSM
sa má prihliadnuť na to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných

vecí. Zároveň odvolateľ poukázal na skutočnosť, že nemá kde bývať, v súčasnosti prespáva u svojej
matky v rodinnom dome vo N., ktorá je jeho vlastníčkou v podiele 1-ice. Odporca nemá inú možnosť
bývania a chce bývať v predmetnom rodinnom dome, ktorý postavil a má k nemu osobný vzťah. Naviac
suma, ktorú určil súd prvej inštancie na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 13.929,83 eura,nepostačuje na zabezpečenie bývania žalovaného. Z uvedených dôvodov je žalobca presvedčený,
že jediným reálnym a spravodlivým riešením vyporiadania je prikázanie nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva účastníkov konania v podiele 1-ice. Výška investícií, či už vo finančnej forme alebo

materiálnej pomoci zo strany matky a bratov žalovaného, bola náležitým spôsobom prezentovaná v
písomných podaniach odvolateľa zo dňa 07.05.2014 a výsluchom svedkov na pojednávaní konanom
dňa 17.10.2013 a 07.04.2014, ako aj samotným výsluchom žalovaného na pojednávaní konanom dňa
22.06.2011.Ztýchtoskutočnostímábyťzrejméanepochybné,žežalovanývkonaníriadnymprocesným
spôsobom preukázal výšku investícií, pričom z obsahu svedeckých tvrdení je nepochybné, že finančná a

materiálna pomoc bola určená výslovne len pre žalovaného, ktorý sa vzdal svojho dedičského podielu v
rodičovskom dome, práve v prospech svojich bratov a matky. Ak by malo dôjsť k finančnému vyrovnaniu,
výšku investícií do domu si žalovaný uplatňoval, a to konkrétne v záverečnom prednese svojho právneho
zástupcu, ktorý špecifikoval a požadoval eventuálne plnenie vo výške 20.000.- eur. Súd prvej inštancie
sa podrobnejším spôsobom s výškou investícií zo strany žalovaného a žalobkyne nezaoberal, hoci
boli náležitým spôsobom stranami sporu prezentované. V tomto smere žalovaný uviedol, že čo sa

týka investícií do domu, súd prvej inštancie sa náležitým a zákonným spôsobom nevysporiadal s
predloženými dôkazmi a z tohto dôvodu žalovaný považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
za nepreskúmateľný.

9. K žalovaným podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že rozsudok súdu

prvejinštanciepovažujezasprávny,podrobnýapresvedčivozdôvodnený.Žalobkyňanaďalejzotrvalana
svojom vyjadrení, že nemá záujem na zachovaní spoluvlastníctva so žalovaným. Na spolužitie bývalých
manželov má žalobkyňa práve opačný pohľad, kde v súčasnosti sú podľa jej názoru vzťahy medzi
sporovými stranami napäté vždy, keď sa stretnú, žalovaný vôbec nerešpektuje žalobkyňu a žalobkyňa
reálne pociťuje obavu z konfliktu so žalovaným. Síce žalovaný spomína v odvolaní, že v skoršom

priebehu konania žalobkyňa súhlasila s prikázaním nehnuteľnosti do podielového vlastníctva, lenže
toto riešenie ponúkala v čase, kedy žalobkyňa nemala dostatok peňazí na vyplatenie hodnoty podielu
žalovanému, teda pôvodne s podielovým spoluvlastníctvom súhlasila iba z dôvodov ekonomickej núdze.
Momentálne má žalobkyňa dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdom uloženej sumy. Čo
sa týka investícií do domu, žalovaný nikdy súdu nepreložil žiaden výpočet svojich finančných nárokov

od svojich príbuzných. Nikdy v konaní nevykonal matematické vyčíslenie toho, čo majú nároky od
jeho bratov znamenať pre finálne vyporiadanie zaniknutého BSM. Z týchto dôvodov navrhla žalobkyňa
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalovaného na náhradu trov
konania žalobkyni.

10. K žalobkyni podanému vyjadreniu k odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril a sporovými stranami
sporu už nebola podaná písomná odvolacia replika, ani duplika.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470

ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia
pojednávania ( § 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na

ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného,
odvolací súd uvádza nasledovné.

14. V zásade možno konštatovať, že v podanom odvolaní namietal žalovaný dve základné odvolacie
námietky. Prvá odvolacia námietka spočívala v skutočnosti, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov takým spôsobom, že jeho jediný predmet, a to
rozostavaný rodinný dom prikázal do výlučného vlastníctva iba jeho bývalej manželke, a to z dôvodu,že táto má peniaze na vyplatenie žalovaného. Táto námietka žalovaného spočívala v skutočnosti, že
žalovaný sa pričinil o stavbu domu, pričom pri výstavbe domu bola poskytnutá finančná a osobná pomoc
jeho rodiny, zároveň žalovaný nemá kde bývať a žije so svojom matkou a žalobkyňa v priebehu konania

menila svoje stanovisko, keď spočiatku chcela prikázať rodinný dom do podielového spoluvlastníctva
bývalých manželov v podiele 1-ice. Druhou podstatnou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že súd
nezohľadnil investície žalovaného do rodinného domu z finančných prostriedkov mimo bezpodielového
spoluvlastníctva manželov od jeho rodiny, ktorá mu darovala finančné prostriedky, a to aj napriek tomu,
že k tejto skutočnosti boli vypočutí svedkovia.

15. K prvej odvolacej námietke odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie ohľadne prikázania
rodinného domu do výlučného vlastníctva jedného z manželov a nevyhovenia návrhu žalovaného
na prikázanie tohto rozostavaného rodinného domu do podielového spoluvlastníctva 1 bývalých
manželov, správne poukázal na ustálenú judikatúru, ktorá iba výnimočne pripúšťa prikázanie takejto
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Súdom prvej inštancie citovaná

judikatúra sa jednoznačne prikláňa výlučne k prikázaniu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného
zbývalýchmanželov.Vkonanínebolipreukázanétakéskutočnosti,ktorébypotvrdzovalibezproblémové
spolunažívanie bývalých manželov a rovnako bola aj vyvrátená skutočnosť, že by ktorýkoľvek z
manželov nemal prostriedky na vyrovnanie vyporiadacieho podielu. V tomto prípade súd prvej inštancie
takéto okolnosti nezistil a práve naopak, žalobkyňa v konaní preukázala, že má dostatok finančných

prostriedkovnavyrovnanievyrovnaciehopodielužalovaného.Čosatýkazostávajúcehobezpodielového
spoluvlastníctva manželov, tu možno konštatovať, že obe sporové strany nežiadali vyporiadavať
hnuteľné veci a obe sporové strany sa zhodli na ocenení rozostaveného rodinného domu tak, ako bol
uvedený v znaleckom posudku nachádzajúcom sa v súdnom spise. Súd prvej inštancie teda správne
vychádzal z hodnoty rozostavaného rodinného domu tak, ako bola vyčíslená v predmetnom znaleckom

posudku, pričom správne sa taktiež vysporiadal so skutočnosťou, že vodovodná a elektrická prípojka nie
sú samostatnými vecami a sú súčasťou veci hlavnej, teda rozostavaného rodinného domu. Správne sa
vyporiadal aj so skutočnosťou, ktoré stavby na pozemku nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov z dôvodu, že tieto vznikli a boli užívané už pred samotným postavením domu, zohliadniac
skutočnosť, že pozemok pod rodinným domom nie je vo vlastníctve bývalých manželov, pričom sa

jednaloohospodárskubudovuzroku1960,oploteniepredzáhradkyzroku1954adomovejstudnezroku
1981. Z tohto dôvodu správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa nadobudne z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov stavbu s jej súčasťami v súhrnnej hodnote 28.444,87 eura. Správne určil,
že podiely oboch strán sú rovnaké (aj vzhľadom na nižšie uvedené k investíciám do rodinného domu)
a na každú pripadá suma 14.222,44 eura, pričom so súhlasom samotného žalovaného súd prvej

inštancie zohľadnil aj záväzok voči spoločnosti Y. K. kde žalobkyňa uhradila zvyšok dlhu vo výške
585,22 eura, pričom polovica dlhu pripadajúca na žalovaného prestavovala sumu 292,61 eura. Výslednú
sumu na vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva tak súd prvej inštancie správne stanovil na sumu
13.929,83 eura, ktorá vznikla odpočítaním sumy 14.222,44 eura od sumy 292,61 eura.

16. K investíciám žalovaného do rodinného domu v podobe finančných darov jeho matky, resp.
oboch jeho bratov, ako aj fyzickej výpomoci matky a bratov žalovaného, odvolací súd uvádza, že pri
fyzickej výpomoci na stavbe rodinného domu, hodnota jednotlivých vykonaných prác nebola nikdy zo
strany žalovaného súhrnne vyčíslená čo do jednotlivých položiek, ako aj ich hodnoty a počas celého
konania žalovaný žiadnu konkrétnu sumu potrebnú na započítanie ohľadne fyzickej výpomoci a jej

hodnoty v konaní neuviedol. Súd prvej inštancie teda k fyzickej výpomoci nemohol vykonávať ďalšie
(rozsiahlejšie) dokazovanie nakoľko chýbali zo strany žalovaného dostatočne substancované skutkové
tvrdenia. Pri finančných daroch zo strany matky a bratov žalovaného, správne súd prvej inštancie v
prvom rade konštatoval, že úmysel darcov, a to matky a bratov žalovaného, nebol v konaní jednoznačne
preukázaný, pričom z výpovedí samotných svedkov častokrát vyplynulo, že prvotne finančné prostriedky

považovali za pôžičku, neskôr však za dar pre rodinu žalobkyne a žalovaného. Zároveň je potrebné
upriamiť aj pozornosť na záver súdu prvej inštancie, ktorý správne konštatoval rozpornosť výpovedí
bratov žalovaného, a to A. P. a S. P., ktoré sa pri výpovediach týkajúcich sa zakúpených vecí, resp.
vykonaných prác, nezhodovali so samotnou výpoveďou žalovaného a z tohto dôvodu súd prvej inštancie
pri finančných daroch tvrdenia žalovaného vyhodnotil ako účelové s cieľom zvýšiť svoj vyrovnací podiel,

ktorý má byť vyplatený žalobkyňou a u svedkov ako účelové výpovede s cieľom sa vo väčšej miere
zbaviť svojej povinnosti vyplatiť žalovanému jeho podiel na rodičovskom majetku. Pri voľnom hodnotení
dôkazov spočívajúcom v porovnaní výpovede strany sporu a vypočutých svedkov možno konštatovať,
že výpovede svedkov, a to bratov žalovaného, boli diametrálne rozporné s výpoveďami samotnéhožalovaného. Na dôvažok je potrebné uviesť, že jednotlivé údajne darované sumy neboli súdom
preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi. Rovnako nebolo preukázané ani zakúpenie stavebného
materiálu svedkami, pričom jeho zakúpenie svedkovia identifikovali iba zbežne a ich výpovede neboli

dostatočne určité. Žiadne listinné dôkazy k tvrdeniam vo svojim výpovediach súdu nepredložili a rovnako
ich nepredložil ani samotný žalovaný. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie
správne nezohľadnil investície do rodinného domu, ktoré sa pokúšal v sporovom konaní žalovaný
preukázať. Čo sa týka investícií zo strany matky žalobkyne M. U. do spoločnej nehnuteľnosti, týmito sa
súd prvej inštancie správne nezaoberal, nakoľko žalobkyňa netrvala na svojom pôvodnom návrhu na

zohľadnení týchto investícií do spoločného rodinného domu.

17. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1 potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, pričom odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto
bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni proti neúspešnému žalovanému v
plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).