Rozsudok – Príslušnost ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2012

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207725
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8812207725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Z. E., H.. XX.X.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX
M. E., o zaplatenie sumy 1 327,64 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.7.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1 327,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 663,26 eur od 15.2.2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej dňa 14.2.2011 medzi postupcom N. Ú. C., B..K.., Z. H. X, C., P.: XX XXX XXX ( ďalej
len „postupca“ ) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ďalej
uviedol, že postupca a žalovaný uzatvorili dňa 19.3.2005 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu
zákazníka 1870122718 ( ďalej len „zmluva“ ), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky
a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom v znení ich dodatkov (ďalej
len „Všeobecné obchodné podmienky“ ). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému kreditnú
platobnú kartu, prostredníctvom ktorej žalovaný vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné
operácie na ťarchu kartového účtu. Na vyššie uvedený účel postupca poskytol žalovanému úver, ktorý

bolo možné čerpať kreditnou platobnou kartou a to do výšky poskytnutého úverového limitu. Podmienky
čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenia úveru, podmienky
pri neplnení a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Zmluva
obsahovala všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507
Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil splátky úveru riadne a včas, žalobca
ho vyzval na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1 327,64
eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 663,23 eur, riadneho úroku vo výške 389,83 eur, úroku z

omeškania vo výške 241,85 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 32,70 eur v súlade s
výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým postupca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia
jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho
ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok. Žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Žalobca tiež uviedol,
že si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 15.2.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni
účinnosti postúpenia pohľadávky. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby NBS
Slovenska, resp. ECB považuje deň 15.2.2011, t.j. deň nasledujúci po dni ,, dátum výpovede“, ako je

to uvedené vo výpise z účtovných kníh.Žalovaný so žalobou nesúhlasil a vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Žiadosťou
o vydanie kreditnej platobnej karty N., B..K.., Obchodnými podmienkami N. Ú. C., B..K.. pre vydanie

a používanie kreditných platobných kariet, Zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou, Dohodou
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pokusom o zmier zo dňa 4.7.2012, výsluchom
žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaný žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty N., B..K.. požiadal pôvodného veriteľa o vydanie
flexikarty - pôžičková karta s najnižšom pevnou mesačnou splátkou vo výške 1 000,- Sk. Výška
úverového limitu bola 20-násobok zvolenej pevnej mesačnej splátky. Podpisom žalovaný potvrdil, že bol

oboznámený s Obchodnými podmienkami N., B..K.. pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet a Cenníkom N.,B. .K.. a že s nimi súhlasí.

Podľa Článku II., body 15. a 16. Obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet ( ďalej len ,,Obchodné podmienky“), predpokladom na vydanie
hlavnej karty a neprislúchajúce jednej dodatkovej karty neschválenie žiadosti o vydanie kreditnej

platobnej karty a poskytnutie úverového limitu bankou.

Podľa Článku III., bod 1. Obchodných podmienok, spolu s vydaním hlavnej karty banka automaticky
otvára kartový účet. Platnosť karty končí posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného na karte
alebo jej zrušením. Banka si vyhradzuje právo viazať začiatok platnosti karty na bankou vopred určený
spôsob jej aktivácie.

Podľa Článku V., bod 24. Obchodných podmienok, všetky transakcie hlavnou a dodatkov kartou sú
zaúčtované bankou materskú kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku. Suma transakcie môže
byť navŕšená o poplatky tejto spoločnosti.

Podľa Článku V., body 25. a 26. Obchodných podmienok, poplatky súvisiace so správou a používaním
karty sú uvedené v cenníku, ktorý je banka oprávnená jednostranne meniť a ktorý je zverejnený v

obchodných priestoroch banky. Úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou v zmysle zásad
úrokovej politiky a je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky.

Podľa Článku V., bod 28. Obchodných podmienok, držiteľ hlavnej, resp. dodatkovej karty je oprávnený
čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky úverového limitu. V prípade prečerpania
úverového limitu má banka právo kartu zablokovať.

Podľa Článku V., body 33. a 34. Obchodných podmienok, držiteľ hlavnej karty je povinný uhradiť dlžnú
sumu najneskôr v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške minimálnej splátky
stanovenej bankou. Výška minimálnej splátky je uvedená vo výpise. Ak deň splatnosti pripadne na deň
pracovného pokoja, je držiteľ hlavnej karty povinný dlžnú sumu uhradiť v posledný pracovný deň pred
dňom splatnosti. V prípade, že držiteľ hlavnej karty do dátumu splatnosti neuhradí minimálnu splátku,

banka má právo za každý deň omeškania splátky účtovať úroky z omeškania a poplatky podľa platného
cenníka.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 spol. Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca
postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

Podľa Prílohy Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku v celkovej

výške 1 327,64 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 663,26 eur, riadneho úroku vo výške 389,83 eur,úroku z omeškania vo výške 241,85 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 32,70 eur. Kartový
účet bol žalovanému otvorený dňa 19.3.2005 splatnosť celej pohľadávky nastala dňa 31.1.2008.

Dňa 27.7.2011 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej

len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný ako
osoba uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol
na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume
663,26 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume 150,- eur. V Článku 3. Dohody -
Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2 vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní

dlhu a jeho následkoch.

Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 4.7.2012 uviedol, že ku dňu 31.1.2008 bola
pôvodným veriteľom vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru a ako jeho právny nástupca
vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky spolu v sume 1 560,39 eur pozostávajúcej z neuhradeného
úveru vo výške 663,26 eur, zmluvných úrokov vo výške 82,75 eur, riadnych úrokov vo výške 389,83
eur, úrokov z omeškania vo výške 241,85 eur, nákladov klienta vo výške 32,70 eur a dlžníkom uznaných

nákladov inkasného konania vo výške 150,- eur .

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s pôvodný veriteľom N., B..K.. uzavrel dohodu o vydaní kreditnej
karty. Túto zmluvu podpísal. Požičanú sumu neuhradil vzhľadom na iný pobyt. Pokiaľ sa jedná o
predloženú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedol, že ju podpísal. Pred
jej podpisom však nebol oboznámený s jej textom. Dohodu mu nebolo umožnené prečítať, nevedel o

tom, že pohľadávka je premlčaná a preto zároveň vznáša námietku premlčania. Poukázal ešte na to, že
žiadosť o vydanie kreditnej karty, ktorá sa nachádza v spise nepodpisoval. Nie je na nej jeho podpis.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z

pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

bola uzavretá zmluva o poskytnutí kreditnej karty, prostredníctvom ktorej bol žalovaný oprávnený
čerpať finančné prostriedky až do výšky úverového rámca, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou
o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Nauvedenomničnemeníanitvrdeniežalovanéhootom,žežiadosťovydaniekreditnejkartynepodpísal.
Súd mal v tom smere za preukázané a to aj vzhľadom na výpoveď žalovaného, že s pôvodným veriteľom
zmluvu o vydaní kreditnej karty uzatvoril, úverová karta mu bola vydaná a prostredníctvom nej čerpal
finančné prostriedky, ktoré pôvodnému veriteľovi neuhradil.

Ďalej mal súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá

zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné
aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a
vychádzaťpritomzustanovenia§23aods.1,ods.2,podľaktoréhospotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.Žalovanývpriebehusúdnehokonaniavzniesolnámietkupremlčaniavočiuplatnenejpohľadávke,úlohou
súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje z titulu toho, že so žalovaným uzatvoril dohodu o splátkovom

kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaný v tomto dokumente prehlásil, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a o jeho následkoch.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu

došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na

subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré

bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,

nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaný uznal dňa 27.7.2011. Zo strany pôvodného veriteľa došlo k
zosplatneniu úveru ku dňu 31.1.2008. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne

úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské
vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanými došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný, keď premlčacia
doba začala plynúť dňa 1.2.2008, t. j dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia celého úveru, a pri
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, táto doba uplynula
dňa 1.2.2011 a dohoda o uznaní dlhu bola zo strany žalovaného podpísaná až dňa 27.7.2011.

V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené
vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu
a vznik právnych následkov uznania.

Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutie uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhejstrane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode
2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom
ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní
vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre

právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté
právne následky.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovaného o tom, že predmetnú dohodu iba podpísal,
bez umožnenia si prečítať jej celý text a nemal vedomosť o tom, že uznáva premlčanú pohľadávku a
neboli mu známe ani následky takéhoto jeho kroku, súd dospel k záveru, že prehlásenie žalovaného o

vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.7.2011 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu
tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 1.2.2008, ktorá uplynula dňa 1.2.2011, no žalobca
podal žalobu na tunajšom súde až dňa 30.7.2012, teda až po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej

doby v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania a
súd tento jeho úkon, tak ako je uvedené vyššie, považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na
základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu žalobu v
celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení
mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanému žiadna náhrada
trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a trovy konania nevyčíslil, súd
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.