Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Nagypálová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/268/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212200228
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212200228.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi V. T., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom O.
N., Ľ. O. XX, zastúpený opatrovníčkou Evou Pivarčovou, tajomníčkou informačného centra Okresného
súdu Zvolen, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu 1/ OZ právna pomoc spotrebiteľom,
Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42247268, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so
sídlom Advokátskej kancelárie Stará Baštová 2, 040 01 Košice, adresa na doručovanie Budapeštianska
8, 040 13 Košice, 2/ Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO:
42260086, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HKP Legal, s. r. o., so sídlom Sasinkova 6, 811
08 Bratislava, IČO: 36727334, v konaní o zaplatenie 539,08 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní
vedľajších účastníkov v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/54/2012-93
z 09. 07. 2012, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vedľajším účastníkom konania náhradu trov konania
nepriznal, zrušuje a v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Konanie o zaplatenie 539,08 Eur s príslušenstvom prvostupňový súd podľa § 96 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) pre späťvzatie návrhu navrhovateľom zastavil. Navrhovateľovi
vrátilčasťzaplatenéhosúdnehopoplatku.Otrováchkonaniarozhodoljednýmvýrokomtak,žeodporcovi
a vedľajším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi trovy konania nepriznal,
pretože mu nevznikli. Navrhovateľovi neuložil, aby vedľajším účastníkom na strane odporcu nahradil
trovy konania, ktoré im vznikli tým, že využili služby advokáta, resp. advokátskej kancelárie. Za dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania obom vedľajším účastníkom považoval,
že odporca nepožiadal Združenie na ochranu spotrebiteľa o pomoc pri riešení svojho problému, dokonca
ani nemal vedomosť o vstupe vedľajších účastníkov do konania. Súd sa musel vysporiadať s tým, či
združenienaochranuspotrebiteľa,ktoréhocieľomjepresadzovaťoprávnenézáujmyspotrebiteľaúčelne
vynaložilotrovynaochranu záujmovspotrebiteľa,pretožepaušálny vstupdokonaní,vktorýchprevstup
nebolžiadnydôvod,zbytočnenavyšujetrovykonania,keďsazdruženiedalozastúpiťadvokátom,zčoho
vzniká dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov
v podobe náhrady trov konania.
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vedľajším účastníkom náhradu trov konania nepriznal,
napadli odvolaním obaja vedľajší účastníci na strane odporcu.
Prvý vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom namietal, že okresný súd vec nesprávne
právne posúdil, keď na rozhodnutie o trovách konania namiesto § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.
aplikoval ustanovenie § 150 O. s. p.. Argument súdu, že spotrebiteľ nemal vedomosť o vstupevedľajšieho účastníka do konania, je bezvýznamný. Vedľajší účastník je oprávnený vstúpiť do konania
bez osobitného súhlasu spotrebiteľa a bez preukazovania právneho záujmu na výsledku konania.
Súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s otázkou, či vyjadrenie vedľajšieho účastníka k
návrhuobsahujúcenámietkupremlčaniabolospôsobiléovplyvniťpozitívnerozhodnutiesúduvprospech
spotrebiteľa. Súd bezdôvodne zmiernil dôsledky konania navrhovateľa, ktorý sám v nedobrej viere a
vedome sa rozhodol vziať na seba riziko prípadného neúspechu v konaní podaním návrhu na priznanie
premlčaného nároku zneužívajúc stav nízkeho právneho vedomia priemerného spotrebiteľa. Situáciu
navrhovateľa nebolo potrebné zmierňovať použitím ustanovenia § 150 O. s. p., pretože sa oproti
vedľajšiemu účastníkovi nachádza v nepomerne výhodnejšom postavení. Navrhovateľ je súčasťou
nadnárodnej spoločnosti pôsobiacej v 21 krajinách s vysoko kladným hospodárskym výsledkom, ktorý
disponuje príslušným aparátom, finančnými prostriedkami, majetkom a jeho hlavnou náplňou činnosti
je vymáhanie pohľadávok oproti občianskemu združeniu, ktoré má troch členov, z ktorých ani jeden
nemá právnické vzdelanie ani odborné znalosti s vedením sporu takéhoto charakteru. Priznanie náhrady
trov konania navrhovateľovi v prípade jeho úspechu platobným rozkazom resp. rozsudkom, ktoré mu
vzniknú ako trovy právneho zastúpenia a na druhej strane tým istým súdom v tej istej alebo obdobnej
veci nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi v prípade jeho úspechu znamenajú ľubovôľu súdu
v rozhodovaní. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie nepodložil presvedčivými argumentmi. Vedľajší
účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane
ktorého stojí. Zákonodarca v § 93 ods. 4 O. s. p. implementoval v smernici č. 93/13/EHS o ochrane
spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách stanovenú povinnosť členských
štátov umožniť, aby organizácie na ochranu spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na
ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným prostriedkom je vstup občianskeho združenia do konania
na strane spotrebiteľa a jeho postavenie vedľajšieho účastníka s plnými procesnými právami. Umožniť
na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešné
apriori právo na náhradu nákladov, ktoré s konaním vynaložil (vrátane trov právneho zastúpenia), je
aj nesprávnym výkladom článku 7 smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Zastavenie konania zavinil z procesného hľadiska navrhovateľ, preto má proti nemu vedľajší
účastník, ktorý v konaní podporoval odporcu, nárok na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zmenil a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša náhradu trov prvostupňového konania vo výške
118,16 Eur a uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť aj trovy odvolacieho konania vo výške 33,35
Eur. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka pre priznanie
náhrady trov konania navrhol, aby súd podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. prerušil konanie a obrátil sa
na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami formulovanými v odvolaní.
Druhý vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA tiež vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie
veci. Pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. sa musí jednať o celkom výnimočný prípad.
Rozhodnutie okresného súdu neobsahuje také dôvody, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Rozhodnutie súdu je svojvoľné a tendenčné. Prvostupňový
súd z dôvodu, že navrhovateľ vzal návrh späť, mal rozhodnúť o trovách konania podľa ustanovenia
§ 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.. Dôvodom späťvzatia návrhu bolo uplatnenie námietky premlčania
vedľajším účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh odporcu bol v čase podania návrhu premlčaný.
Navrhovateľ sa od počiatku konania spoliehal na právnu negramotnosť spotrebiteľa. Až po vstupe
vedľajšieho účastníka a vznesení námietky premlčania jeho právnym zástupcom vzal bez ďalšieho
svoj návrh späť. Odporca bol teda v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorých
vedľajšiemu účastníkovi nebola rozhodnutím súdu priznaná náhrada trov konania. Vedľajší účastník
na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA je združením založeným za účelom kolektívnej
ochrany práv spotrebiteľov. Ochrana spotrebiteľských práv sa realizuje prostredníctvom zastupovania
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní alebo vstupom do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p.. Prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským sporom.
Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívnym zásahom štátu prostredníctvom zákonodarnej
a súdnej moci dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu
dodávateľovi, ktorý má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu nad spotrebiteľom vyplývajúcu z
okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje
dodávateľ. Článkom 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa únii ukladá úloha zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie
združení na ochranu svojich záujmov. V tomto kontexte je stanovisko popierajúce význam právnehozastúpenia účelové a zjavne nesprávne. Ak sa „silný“ navrhovateľ môže dať zastúpiť advokátskou
kanceláriou, musí byť možné, aby rovnaké oprávnenie mal aj vedľajší účastník konania, ktorým je v
tomto prípade spotrebiteľské združenie. Súd prvého stupňa svojim postupom a nepriznaním náhrady
trov priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv
vedľajšieho účastníka garantovaných okrem iného v § 93 ods. 4 O. s. p. a znemožnil mu tak reálny
výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Súd fakticky odňal spotrebiteľovi právo
na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného
súdu vo výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi zmenil tak, že navrhovateľ je povinný
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania alebo aby uznesenie okresného súdu v napadnutom
výroku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s názorom
vedľajšieho účastníka, že právo spotrebiteľa na združovanie a kvalifikovanú ochranu v občianskom
súdnom procese sú základnými právami vyplývajúcimi z článku 169 Zmluvy o Európskej únii, z článku
38 Charty základných práv EÚ a ďalších európskych právnych noriem žiada vedľajší účastník, aby súd
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor
Európskej únie o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie
vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia sú v súdnom
procese na prospech spotrebiteľa a majú za následok úspech vo veci (konanie o predbežnej otázke).
Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
iba v rozsahu odvolania vedľajších účastníkov na strane odporcu (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie
okresného súdu v napadnutej časti v časti výroku, ktorým vedľajším účastníkom náhradu trov konania
nepriznal podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec okresnému súdu na
ďalšie konanie.
Do súdneho konania vedeného proti odporcovi na neznámom mieste zastúpeným súdom ustanovenou
opatrovníčkou vstúpili dve združenia na ochranu spotrebiteľov. Obe združenia si prisvojujú zásluhy na
skončení konania späťvzatím návrhu navrhovateľom po vznesenej námietke premlčania. Žiaden z nich
sa v priebehu konania ani v odvolaní proti rozhodnutiu súdu nevyjadruje konkrétne, prečo práve jeho
úkony (a nie úkon druhého združenia) privodili priaznivé rozhodnutie pre odporcu spotrebiteľa a otázkou
z akého dôvodu vzal navrhovateľ späť návrh na začatie konania a či svojim dispozitívnym úkonom
zavinil zastavenie konania s dôsledkom vzniku povinnosti nahradiť ostatným účastníkom trovy konania
sa nezaoberal ani súd prvého stupňa. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajších účastníkov
poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých súd nepovažoval trovy konania
vzniknuté združeniam na ochranu spotrebiteľa, ktoré si zvolili v konaní vedenom proti spotrebiteľovi
právneho zástupcu za účelne vynaložené trovy konania, konkrétne aj na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012, z ktorého pri odôvodnení svojho rozhodnutia zrejme čerpal aj
prvostupňový súd, keď napísal: „paušálny vstup do konaní (na základe údajov o prebiehajúcich súdnych
konaniach získaných podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám), v ktorých pre vstup nebol
žiadny dôvod, zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom,
z čoho vzniká dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov konania“.
Odvolací súd zotrváva na názore vyslovenom v uznesení č. k. 17Co/91/2012-74 z 25. 04. 2012, ktorý
názoraleniejeaplikovateľnývsúdenejveci.RozdielvovecivedenejnaOkresnomsúdeBanskáBystrica
pod sp. zn. 13C/8/2012, v ktorej konal odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/91/2012
a touto vecou vedenou na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3C/54/2012 je podstatný, spočívajúci
v tom, že v konaní u Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/8/2012 odporkyňa uhradila istinu,
úroky aj trovy konania a tieto skutočnosti boli dôvodom späťvzatia návrhu navrhovateľom, kým v konaní
3C/59/2012 sa odporca nachádza na neznámom mieste, sám si svoje práva nechránil, ani sa nevyjadril,
že by pohľadávku navrhovateľa uznával, nekonal tak, že by súhlasil so žalobou (tým, že by pohľadávku
navrhovateľa uhradil), preto nie je možné konštatovať, že v súdenej veci nebol dôvod na vstup združenia
na ochranu spotrebiteľa do konania vedeného proti spotrebiteľovi. Obaja vedľajší účastní dôvodne
vytýkajú prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie veci.Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej
právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (za ktorý sa
podľa poznámka 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) je účinné od 15. 10. 2008 a bolo
zavedené do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Cieľom novej právnej úpravy podľa Dôvodovej správy
k zákonu č. 384/2008 Z. z. bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované
rôzne právnické osoby a združenia.
Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.
4zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSNRč.372/1990Zb.opriestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie sa
môže na súde podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ.
Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi
práva, môže podľa § 26 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku zastupovať účastníka na základe
plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p..
Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Z tejto vety je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže
byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania
vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.
Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi. Pod pojem „každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby,
akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať
s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod
na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.
Zo spisu je zistiteľné:
1. Dňa 07. 05. 2012 doručil právny zástupca prvého vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc
spotrebiteľom so sídlom Košice Okresnému súdu Veľký Krtíš oznámenie o vstupe do konania na strane
odporcu so žiadosťou o doručenie žalobného návrhu spolu s prílohami (č. l. 44 spisu).
2. Podateľňa prvostupňového súdu prijala 17. 05. 2012 oznámenie o vstupe ďalšieho vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Spotrebiteľského združenia OSA, ktoré spolu s oznámením o vstupe
žiadalo aj zaslanie návrhu na začatie konania, ale súčasne vznieslo aj námietku premlčania (č. l. 50
až 57 spisu).
3. Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/54/2012-50 z 28. 05. 2012 ustanovil súd odporcovi
opatrovníka v osobe tajomníčky Okresného súdu Zvolen.
4. Výzvu na vyjadrenie sa k návrhu prevzala opatrovníčka odporcu 06. 06. 2012, ale zostala nečinná.
5. Vyjadrenie k návrhu s námietkou premlčania doručil prvý vedľajší účastník OZ právna pomoc
spotrebiteľom, Košice okresnému súdu 06. 06. 2012 (č. l. 86 až 88 spisu).
6. Ďalšie vyjadrenie k návrhu s opätovnou námietkou premlčania doručil Okresnému súdu Veľký Krtíš
06. 06. 2012 aj druhý vedľajší účastník na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA (č. l. 77 až
85 spisu).7. Oznámenie o vstupe druhého vedľajšieho účastníka Spotrebiteľské združenie OSA z č. l. 53
až 67 spolu s oznámením o vstupe prvého vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom z č.
l. 44 prevzal právny zástupca navrhovateľa 20. 06. 2012. Podľa úpravy na č. l. 89 sa malo zástupcovi
navrhovateľa doručiť aj podanie 1/ vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom z č. l. 86, ktoré
bolo prvostupňovému súdu podľa prezenčného razítka Okresného súdu Veľký Krtíš na č. l. 86 spisu
doručené v dvoch vyhotoveniach. Obe vyhotovenia vyjadrenia 1/ vedľajšieho účastníka sa nachádzajú
v spise napriek tomu, že na doručenke pre právneho zástupcu navrhovateľa pripojenej na č. l. 89 spisu
je vyznačené, že kópia podania z č. l. 86 bola právnemu zástupcovi navrhovateľa odosielaná. Druhé
vyjadrenie vedľajšieho účastníka Spotrebiteľské združenie OSA bolo okresnému súdu doručené ako
elektronické podanie. V spise nie je záznam o tom, že by sa v poradí druhé vyjadrenie Spotrebiteľského
združenia OSA z č. l. 82 spisu doručilo právnemu zástupcovi navrhovateľa.
8. Podaním z 25. 06. 2012, ktoré prevzal Okresný súd Veľký Krtíš 04. 07. 2012 vzal navrhovateľ
späť návrh na začatie konania bez udania dôvodu, v ktorom sa ale navrhovateľ vyjadruje k právu
vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, čím je preukázané, že o vstupe vedľajšieho účastníka
(bez označenia jeho konkrétneho názvu) do konania navrhovateľ vedomosť mal.
Všetky tieto rozhodujúce skutočnosti mal okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania zvážiť a pri
rozhodovaní i trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. uvažovať iba o tom, ktorému z
vedľajších účastníkov a v akom rozsahu vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu podania o
späťvzatí návrhu, i keď dôvod späťvzatia v ňom uvedený nie je, ale v ňom navrhovateľ namieta priznanie
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorým bolo združenie na ochranu
spotrebiteľa, je možné vyvodiť jednoznačný záver, že dôvodom späťvzatia návrhu bola vedomosť
navrhovateľa o vstupe združenia na ochranu spotrebiteľa do konania a vznesenie námietky premlčania.
Námietku premlčania nevzniesol ani odporca, ani opatrovníčka odporcu, ale obaja vedľajší účastníci,
len sa o jednej námietke premlčania vznesenej prvým vedľajším účastníkom navrhovateľ nedozvedel,
keďže toto vyjadrenie súd navrhovateľovi nedoručil. Navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania
tým, že vzal späť návrhu na začatie konania na základe vlastného rozhodnutia, nie pre správanie
sa odporcu a vznikla mu potom povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania. Odporca si náhradu
trov konania neuplatnil. Rovnaký nárok na náhradu trov konania ako odporcovi vzniká aj vedľajšiemu
účastníkovi, ktorý ho v spore podporoval. Pre posúdenie, ktorému z dvoch vedľajších účastníkov v tomto
konaní vznikol popri odporcovi nárok na náhradu trov konania a v akom rozsahu, sa musí okresný súd
vysporiadať s tým, či a kedy vedľajší účastníci získali vedomosť o tom, že už v konaní práva odporcu
ochraňuje jedno združenie na ochranu spotrebiteľa a či bol dôvod na to, aby obaja vedľajší účastníci
sa zúčastňovali konaní a či nimi vynaložené trovy možno hodnotiť ako účelné. Po zvážení, ktorému z
vedľajších účastníkov (či aj obom) vznikol nárok na náhradu trov konania, sa bude prvostupňový súd
zaoberať aj otázkou, čo tvorí základ pre výpočet tarifnej odmeny advokáta podľa vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, či len istina alebo aj
kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 496,02 Eur od 09. 12. 2006 ku dňu
začatia poskytovania právnych služieb ako si trovy uplatňujú vedľajší účastníci.
Dôvodom vrátenia veci prvostupňovému súdu po zrušení rozhodnutia v napadnutej časti bolo
zabezpečenie možnosti účastníkom preskúmať rozhodnutie o trovách konania po zvážení všetkých
rozhodujúcich skutočností vymedzených odvolacím súdom v riadnom inštančnom postupe.
O trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne súd prvého stupňa.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.