Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2011

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/25/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607208385
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2607208385.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Olejkárska 1, Bratislava, IČO 00 492 736, zast. advokátom: JUDr. Marián Chovanec, so sídlom P.O.BOX
259, Bratislava, proti povinnému: L. M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. rad X, vykonávanej súdnym
exekútorom: JUDr. Pavel Halás, so sídlom Štefanovičova 20, 817 77 Bratislava, pod č.k. Ex XXXX/
XXXX, o vymoženie pôvodne 700 Sk s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Okresného súdu Senica, č.k. 7 Er/458/2007-11 zo dňa 15. marca 2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie sa v časti zastavenia exekúcie o d m i e t a .

V časti náhrady trov exekúcie sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd exekúciu zastavil a zároveň oprávnenú zaviazal zaplatiť

súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 140,59 eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. Rozhodnutie v zastavujúcej časti s použitím ust. § 31 ods. 1, § 197 ods. 2, § 57 ods. 2
Exekučného poriadku súd odôvodnil tým, že oprávnená napriek výzve exekútora nezložila preddavok na
odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov, pričom o následkoch bola poučená. O trovách
exekúcie súd rozhodol s použitím ust. § 203 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 ako i §
22 ods. 1 a § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. a exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie

v celkovej výške 140,59 eur a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť ju súdnemu exekútorovi, pričom v
odôvodnení podrobne špecifikoval rozsah priznaných trov a zdôvodnil i prečo niektoré uplatnené trovy
exekútorovi nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podala oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v
ktorom poukázal na to, že z ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie exekútora

podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku, súd ale nemusí podľa okolností
prípadu exekúciu zastaviť. Vyslovil názor, že zastavenie exekučného konania v danom prípade nie je
opodstatnené, že oprávnenej by tým nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana a došlo by tým k
upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže
uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, avšak oprávnená sa výkonu svojho
práva môže domáhať len exekúciou. Vzhľadom na to navrhol, aby súd v exekučnom konaní pokračoval

a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. Pokiaľ ide o trovy konania, argumentoval výlučne
poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a výslovne navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo a náhradu
trov exekučného konania primerane znížil.

Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali.

Posudzujúc odvolanie oprávneného v súlade s ust. § 41 ods. 2 O.s.p. odvolací súd mal za to, že
oprávnená odvolaním napadla uznesenie prvostupňového súdu jednak v časti zastavenia exekúcie,ako aj v časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie,
a to čo do výšky priznaných trov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 O.s.p.), v časti, ktorou bolo
rozhodnuté o zastavení exekúcie a aj v časti o náhrade trov exekúcie, proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné len v časti (§ 58 ods. 5 v spoj. s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s použitím §
202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205

ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že v časti, ktorou odvolanie oprávnenej smeruje proti zastaveniu exekučného konania je
nevyhnutné odvolanie odmietnuť a v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, je potrebné
napadnuté uznesenie potvrdiť.

V zmysle ust. § 202 ods. 2 O.s.p., použitého s odkazom na ust. § 251 ods. 4 O.s.p., odvolanie nie je
prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak
tento osobitný zákon neustanovuje inak.

V zmysle ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora

a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora
exekúciu zastaviť.

V zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f), h)
je prípustné odvolanie.

Z citovaného ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že toto ustanovenie výslovne odvolanie proti

uzneseniu, ktorým bolo konanie pre nezloženie preddavku zastavené, nepripúšťa. Rovnako odvolanie
proti takémuto uzneseniu, ktoré je tiež uznesením vydaným v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku,
niejeprípustnéanivzmysle§58ods.4Exekučnéhoporiadku,spoukazomnaznenie§202ods.2O.s.p.

Za danej situácie odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, iba odvolanie oprávnenej voči časti

preskúmavaného uznesenia, ktorou súd exekučné konanie zastavil, ako odvolanie, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, s použitím ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.
odmietnuť.

Keďže preskúmavané uznesenie, ktorým súd exekučné konanie pre nezloženie preddavku zastavil, je

uznesením vydaným v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p., potom v zmysle § 58 ods. 5 O.s.p. je odvolanie proti
jeho výroku o náhrade trov konania prípustné. Odvolací súd preto pristúpil k preskúmaniu napadnutého
uznesenia v časti týkajúcej sa náhrady trov konania v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania.

Ako odvolací dôvod, ktorým je v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd viazaný, proti tejto časti
rozhodnutia splnomocnený zástupca oprávnenej uviedol výlučne potrebu aplikácie ust. § 150 ods. 2
O.s.p., s poukazom na okolnosti prípadu, avšak nenamietal žiadnu z priznaných položiek trov exekúcie,
a to ani čo do dôvodnosti, ani čo do výšky.

V zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného
poriadku sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku iba vtedy, ak osobitný predpis, teda

Exekučný poriadok, neustanovuje inak.

Exekučnýporiadokpritomtrovyexekúciekomplexneupravujevsiedmejčasti,v §200anasledujúcich.
Vzhľadom na to je vylúčená aplikácia ust. § 142 a nasl. O.s.p. o náhrade trov konania pri rozhodovaní otrovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu potom nie je možné na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať
ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ktorého aplikácie sa odvolateľ domáhal, a to ani vtedy, ak by podmienky pre
jeho aplikáciu boli splnené, čo je však v danom prípade pochybné.

Spoukazomnavyššieuvedenézdôvodnenie,povyčerpaníodvolacíchdôvodov,odvolacísúduznesenie
súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, ako vecne správne s
použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0.
3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.