Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/425/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915202643
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6915202643.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a

členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: Q. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom U. XXX, R. C., zastúpeného JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom, so sídlom 9. mája
20, Vidiná, proti žalovaným: 1/ R. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, S. J., zastúpenému AK
Bitalová & Demeterová, s. r. o., Žánovská 5183/1A, Rimavská Sobota, 2/ I. R., rod. M. nar. XX. XX.
XXXX, t. č. S. J. 412 a 3/ I. J., nar. XX. XX. XXXX, S. XXXX/X, S. J., o určenie neplatnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/81/2015-108 zo
dňa 15. 03. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol
podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
tak, že žalovaným 1/ až 3/ priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení
predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

podal na okresný súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy R zo dňa
02. 07. 2012, na základe ktorej bol prevedený spoluvlastnícky podiel žalovanej 2/ a žalovanej 3/ k
pozemkom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Husiná na žalovaného 1/. Žalobu odôvodnil tým,
že je spoluvlastníkom nehnuteľností a to pozemku parc. E-KN č. XXXX/X o výmere XXXXXXX m2,
lesné pozemky zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie Husiná v spoluvlastníckom podiele 1/18-
ina k celku. Žalobca, ako aj jeho predchodcovia sa po dlhé roky starali a hospodárili v lese a na
lesných pozemkoch, avšak v dôsledku vyvlastňovania a združstevňovania a následných reštitúcií sa

lesné pozemky žalobcu a jeho predkov stali súčasťou urbariátu - spoločnej nehnuteľnosti. Na základe
kúpnejzmluvy/zmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielu,uzatvorenejmedzipredávajúcimižalovanou
2/ a žalovanou 3/ a kupujúcim žalovaným 1/, rozhodnutím Správy katastra Rimavská Sobota R z
02. 07. 2012 kupujúci nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v podiele 16/144 k celku.
Žalobca bol v čase prevodu spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spoluvlastníkom nehnuteľností
v spoluvlastníckom pomere 1/18 k celku. V súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho podielu zo strany
predávajúcich, t.j. žalovanej 2/ a 3/ nebola splnená zákonná povinnosť v zmysle § 140 Občianskeho

zákonníka. Žalobcovi nebola poskytnutá možnosť prednostne odkúpiť spoluvlastnícky podiel k týmto
nehnuteľnostiam.Žalovaný1/akonadobúdateľvyššieuvedenýchspoluvlastníckychpodielovnadobudol
svoje spoluvlastnícke podiely k uvedenej nehnuteľnosti tým, že nebol rešpektovaný inštitút predkupného
práva spoluvlastníkov a získal tak práva, ktoré postačujú na rozhodovanie o hospodárení so spoločnouvecou. Žalobca v žalobe uviedol, že vzhľadom na neúnosnosť situácie v súvislosti s hospodárením so
spoločnou vecou ako menšinový spoluvlastník je nútený domáhať sa súdnej ochrany určenia neplatnosti
prevodov spoluvlastníckych podielov, nakoľko reálne stratil dosah na hospodárenie v lesoch, ktoré po

dlhé roky obhospodarovali jeho predkovia. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26. 10. 2016 uviedol,
že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti vyššie uvedenej zmluvy práve z dôvodov, ktoré
uviedol v písomnej žalobe a to, že ako menšinový spoluvlastník reálne stratil dosah na hospodárenie v
lesoch, ktoré po dlhé roky obhospodarovali jeho predchodcovia, pričom pred znárodnením tieto netvorili
spoločnú nehnuteľnosť.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaný 1/
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 19. 08.
2016 mu bola doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia relatívnej neplatnosti predmetnej
kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva žalobcu ako spoluvlastníka s
poukazom na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že žalovaný 1/ od spoluvlastníkov

žalobcu kúpil predmet zmluvy, avšak žalobca sa relatívnej neplatnosti nedovolal žiadnym písomným
oznámením adresovaným žalovanému 1/, ale priamo podaním žaloby na súd, táto však bola doručená
žalovanému 1/ až dňa 19. 08. 2016, čiže po uplynutí trojročnej premlčacej doby. V zmysle § 40a
Občianskeho zákonníka sa jedná o relatívne neplatný právny úkon, ktorý je platným dovtedy, kým sa
ho oprávnený nedovolá a právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčacej

dobe v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. Z vyššie uvedených dôvodov
žalovaný 1/ vzniesol voči žalobou uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania. Poukázal na
judikatúru „Z IV strana 425, ods. 4, R 50/1985, strana 234 ods.3, ods. 4“, v zmysle ktorej dovolanie
sa relatívnej neplatnosti ako jednostranný právny úkon musí byť adresované všetkým účastníkom
relatívne neplatného právneho úkonu v lehote 3 rokov odo dňa uzavretia zmluvy. Uviedol, že doručenie

žaloby na súd hoci v trojročnej premlčacej dobe nenahrádza povinnosť osoby oprávnenej dovolať
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu doručiť svoj prejav v trojročnej premlčacej dobe účastníkom
zmluvy. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalovaný 1/ ju ako aj všetkých ostatných
spoluvlastníkovoslovilzaúčelomodkúpenianehnuteľnostía keďžejuniktozospoluvlastníkovneoslovil,
že by chcel prednostne odkúpiť jej spoluvlastnícky podiel, tak žalovanému 1/ svoj spoluvlastnícky podiel

predala. Nie si je vedomá toho, že by konala protizákonne, alebo že by sa jej konanie priečilo dobrým
mravom a z tohto dôvodu so žalobou žalobcu nesúhlasila. Žalovaná 3/ vo svojom písomnom vyjadrení
k žalobe žiadala žalobu zamietnuť v plnom rozsahu, pričom uviedla, že popiera tvrdenie žalobcu, podľa
ktorého mu nebola poskytnutá možnosť odkúpiť jej spoluvlastnícky podiel v roku 2012. V čase, keď mala
záujem odpredať svoje poľnohospodárske pozemky v Husinej, bolo to známe v obci a záujemcovi o

kúpu žalovanému 1/ odpredala všetok svoj poľnohospodársky majetok, ako aj lesný pozemok. Žalobca
o kúpu jej podielu neprejavil žiadny záujem. Žalobca priamo neobhospodaruje lesnú nehnuteľnosť, túto
obhospodarujú členovia lesnej spoločnosti založenej spoluvlastníkmi v Husinej v roku 2014. Na čele
spoločenstva je volený predseda a zo strany členov spoločenstva volené predstavenstvo. Členom lesnej
spoločnosti je aj žalobca, ktorý v súlade s veľkosťou svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý zdedil po

svojich predkoch, môže vplývať na činnosť spoločenstva, alebo sa podieľať na jeho ziskoch, a to v
takom rozsahu v akom v minulosti predkovia žalobcu obhospodarovali predmetnú lesnú nehnuteľnosť.
Žalobca jej na dotaz ohľadne získania práva na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu odpredaného
žalovanému 1/ dal zápornú odpoveď, že o kúpu záujem nemá. Podľa jej názoru kúpna zmluva bola
spísaná odborníkom, katastrálnym úradom bol jej vklad povolený do katastra nehnuteľností, žalobca v

čase odpredaja jej spoluvlastníckeho podielu vedel o možnosti jeho odkúpenia, preto nevidí dôvod na
vyslovenie relatívnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy.

1.3 Po doručení vyjadrení žalovaných 1/ až 3/ právnemu zástupcovi žalobcu právny zástupca žalobcu
zaslal súdu stanovisko k vyjadreniam, v ktorom uviedol, že čo sa týka námietky premlčania zákon

nešpecifikuje formálne náležitosti dovolania sa relatívnej neplatnosti, v zmysle ustálenej súdnej praxe
dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné mimosúdne alebo žalobou, dokonca aj v
rámci uplatneného práva. Ďalej uviedol, že námietka premlčania vznesená žalovaným 1/ neobstojí s
poukazom na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu prostredníctvom podanej žaloby na
súd v rámci trojročnej premlčacej doby, ktoré má za následok prerušenie plynutia premlčacej doby.

Poukázal pritom na ustanovenie § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo sa
premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej a na ustanovenie § 112 Občianskeho
zákonníka, kde sa uvádza, že ak si veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobukonania neplynie. Ďalej uviedol, že žalovaná 2/ vo svojom písomnom vyjadrení priznala, že pozemky
predala žalovanému 1/ bez toho, aby ich najskôr ponúkla na predaj ostatným spoluvlastníkom a čo
sa týka písomného vyjadrenia žalovanej 3/, táto v ňom neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré

by popierali skutkové tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na nesplnenie si záväzku zo strany spoluvlastníkov
vyplývajúceho z predkupného práva, žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým
boli prevedené spoluvlastnícke podiely žalovaných 2/,3/ na žalovaného 1/.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie

výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právnej zástupkyne žalovaného 1/, ako i oboznámením sa so
žalobou, s celým obsahom spisu sp. zn. 8C/81/2015, s vyjadreniami strán sporu, s kúpnou zmluvou o
prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovanou na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny
odbor pod č. V XXXX/XXXX, s LV č. XXX, kat. úz. Husiná a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil, že dňa 21.05.2012 bola uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcim sa v katastrálnom území Mojín, Husiná a Ožďany. V predmetnej kúpnej zmluve na strane

predávajúcich ako predávajúce 5/ a 11/ vystupovali žalovaná 2/ a žalovaná 3/ a ako kupujúci žalovaný
1/. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia relatívnej neplatnosti časti tejto zmluvy, ktorá sa týkala
vyššie uvedených účastníkov zmluvy a predmetu kúpnej zmluvy označeného v bode I.2.KÚ:Husiná na
LV č. XXX v časti A : Majetková podstata: parcely registra E evidované na mape určeného operátu parc.
č. XXXX/X lesné pozemky o výmere XXXXXXX m2; celková výmera nehnuteľností, ktoré sú predmetom

kúpy a predaja a sú vedené na LV č. XXX predstavuje XXXXXX,XX m2. Predmetná kúpna zmluva
bola zapísaná do katastra nehnuteľností dňa 02.07.2012. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia
relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu nerešpektovania inštitútu predkupného práva.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie § 40 ods.

1, § 40a, § 140, § 100, § 101 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c/ CSP a a uviedol, že základným
predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti zmluvy je preukázanie naliehavého právneho
záujmu na takomto určení. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez požadovaného
určeniaboloprávožalobcuohrozenéalebobysajehopostaveniestaloneistým.Realizáciapredkupného
práva je majetkové právo, oprávnený spoluvlastník sa musí porušenia svojho predkupného práva

dovolať včas, ak chce zabrániť jeho premlčaniu. Pri prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnej
veci evidovanej katastrom nehnuteľností dochádza k prevodu vlastníctva až vkladom do katastra
nehnuteľností, čiže až od vkladu začína plynúť trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej
neplatnosti porušenia predkupného práva. Z dôvodu, že žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania súd
prednostne riešil otázku, kedy došlo k uplatneniu právnych účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti

predmetnej zmluvy. Relatívna neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu uvedeného v §
140 OZ je uplatnená tým, že sa dotknutý spoluvlastník tohto dôvodu dovolá u predávajúceho ako i u
kupujúceho. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento prejav
vôle dôjde všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu. Predmetná kúpna zmluva bola
zapísaná do katastra nehnuteľností Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor, dňa 02.

07. 2012. Od 03. 07. 2012 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 03. 07. 2015.
Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že žalobca sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v
období pred podaním žaloby na súd u účastníkov zmluvy nedovolával. Žaloba bola doručená súdu dňa
13. 03. 2015 a doručená žalovanému 1/ dňa 19. 08. 2016, žalovanej 2/ dňa 19. 08. 2016 a žalovanej 3/
dňa 18. 08. 2016, čiže až po márnom uplynutí premlčacej doby. Ďalšími tvrdeniami strán sporu sa súd

prvej inštancie vzhľadom k tomu, že žalobu zamietol z vyššie uvedených dôvodov nezaoberal.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že
odvolaniepodávaspoukazomnaustanovenie§365ods.1písm.b),d),e)ah)CSP.Súduprvejinštancie
v odvolaní vytkol, že z odôvodnenia jeho rozsudku vyplýva, že žalobu zamietol z dôvodu vznesenej

námietky premlčania, pričom sa s ďalšími tvrdeniami strán sporu ďalej nezaoberal. Konštatoval, že
účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom, kedy prejav vôle dôjde
všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu. Predmetná kúpna zmluva bola zapísaná
do katastra nehnuteľností 02.07.2012, teda od 03.07.2012 začala plynúť trojročná premlčacia doba,
ktorá uplynula 03.07.2015. Žaloba bola doručená súdu 13.03.2015, žalovanému 1/ bola doručená

19.08.2016, žalovanej 2/ 19.08.2016 a žalovanej 3/ 18.08.2016, teda po márnom uplynutí premlčacej
doby. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že predmetná kúpna zmluva V
1337/2012boladokatastranehnuteľnostízavkladovaná02.07.2012,správnetiežvosvojomrozhodnutí
uviedol, že žaloba bola na okresný súd doručená 13. 03. 2015. Rovnako správne uviedol, že žalobabola žalovanému 1/ doručená 19. 08. 2016, žalovanej 2/ 19. 08. 2016 a žalovanej 3/ 18. 08. 2016,
teda viac ako jeden a pol roka po ich doručení na súd. Skutočnosť, ktorá podľa žalobcu sama o
sebe nasvedčuje tomu, že konaním a postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo žalobcu na

spravodlivý proces. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní zdôraznil, že má za to, že pre správne
posúdenie začatia a plynutia premlčacej doby je podstatná subjektívna skutočnosť, keby mohlo byť
právo prvý krát vykonané, teda rozhodujúca je skutočnosť, kedy zmluva nadobudla platnosť a účinnosť.
Podľa ustálenej súdnej praxe právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť
nasledujúci deň po podpise zmluvy a nie nasledujúci deň po jej zavkladovaní. Z kúpnej zmluvy, ktorá

tvorí prílohu súdneho spisu a ktorá bola zabezpečená dožiadaním z katastra nehnuteľností je síce
zrejmé, že predmetná kúpna zmluva bola žalovanou 2/ podpísaná 25. 05. 2012 a žalovanou 3/ 22. 05.
2012, nie je však zrejmé, kedy bola zmluva podpísaná žalovaným 1/. Súd prvej inštancie sa rovnako tak
nevysporiadal so skutočnosťou, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je žiadnym
právnym predpisom bližšie upravené. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 136/2009,
dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa relatívnej

neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti žalobou
uplatnenému právu pred súdom. S poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky dovolanie sa relatívnej neplatnosti je možné uskutočniť tak súdne ako i mimosúdne. Žaloba
o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je teda iba realizáciou subjektívneho práva, sama
o sebe je aj dovolaním sa relatívnej neplatnosti, s ktorou právny poriadok spája právne následky.

Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu, dovolanie sa relatívnej neplatnosti vykladá jediným ústavne
konformným výkladom v súlade s čl. 43 Ústavy Slovenskej republiky. Prvoinštančný súd síce vo
svojom rozhodnutí uvádza, že právna zástupkyňa žalovanej nenamietala skutočnosť, že došlo k
porušeniu predkupného práva, avšak v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu sa táto skutočnosť
v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie pri podpise zisteného skutkového stavu opomína, aj

napriek skutočnosti, že sa jedná o skutočnosť rozhodujúcu pre poskytnutie právnej ochrany, ako aj
pre rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie namiesto poskytnutia ochrany a spravodlivosti v
konaní pred súdom uprednostnil hmotno-právne, resp. procesno-právne prekážky, ktoré odôvodňovali
zamietnutie žalobného návrhu bez potreby zaoberať sa skutkovým stavom. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je arbitrárne a nepreskúmateľné, súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení vecne

nevysporiadal s tvrdeniami, ako ani s argumentáciou žalobcu. Len „sucho konštatoval“, že vzhľadom na
uplatnenú námietku premlčania a s poukazom na doručenie žalobného návrhu žalovaným po uplynutí
premlčacej doby žalobný návrh zamietol odvolávajúc sa na účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti
bez odkazu na konkrétnu platnú a účinnú právnu úpravu. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol je nezákonné, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, pričom
sa zákonne nevysporiadal s tvrdeniami a námietkami žalobcu.

3. Žalovaná 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd
odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Ďalej uviedla,

že popiera tvrdenie žalobcu uvedené v jeho odvolaní, podľa ktorého mu nebola poskytnutá možnosť
na dostatočné obhájenie svojich práv. Súd prvej inštancie v priebehu prejednania veci sústredil
svoju pozornosť na skúmanie a na posúdenie námietky premlčania uplatneného nároku žalobcu,
prednesenej zo strany právnej zástupkyne žalovaného 1/. Skúmanie opodstatnenosti vznesenej
námietky premlčanie bolo prvoradou povinnosťou súdu, pretože od existencie, prípadne neexistencie

tejto právnej skutočnosti závisí ďalší priebeh konania. Okresný súd tak pri vyhlásení odvolaním
napadnutého rozsudku, ako aj v písomnom rozsudku podrobne odôvodnil svoj právny názor, v čom
vidí premlčateľnosť nároku žalobcu a na tom právnom základe, že zistil, že nárok je premlčaný, mohol
žalobu len zamietnuť. Na takomto právnom základe nebol dôvod na vykonanie akéhokoľvek ďalšieho
dokazovania vo veci, čoho sa domáhal žalobca bez uvedenia konkrétneho dôkazného návrhu vo svojom

odvolaní. Právnemu zástupcovi žalobcu musí byť známa tá skutočnosť, že vo veci určenia relatívnej
neplatnosti právneho úkonu platí zásada, že pred podaním žaloby na súd, tzv. neplatným právnym
úkonom dotknutá osoba má vyzvať tých, ktorí sa dopustili porušenia práva na jej úkor a dosiahnuť
nápravu v mimosúdnom konaní; žaloba sa na súd podáva len v prípade pasivity vyzvaných. Zo strany
žalobcu však táto zásada nebola akceptovaná. Žalobca žalovanú 3/ osobne pozná, pochádzajú z

jednej obce. Už predtým, ako vo veci splnomocnil svojho právneho zástupcu mohol ju osloviť v záujme
dosiahnutia nápravy. Na základe uvedených skutočností žalovaná 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu
navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že pokiaľ žalobca namieta nesprávne právne
posúdenie plynutia premlčacej doby a nesúhlasí pritom s právnym názorom súdu prvej inštancie,
že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je nevyhnutné adresovať priamo všetkým jeho

účastníkom, tak žalovaný 1/ poukazuje na ustálenú judikatúru „Z IV. strana 425 ods. 4 na R 50/1985
strana 234 ods. 3 a ods. 4“. V uvedenej súvislosti žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol,
že žalobca na jednej strane poukazuje na judikatúru a odvoláva sa na ňu, avšak žalovanými uvedené
rozhodnutia súdov, podporujúce vydaný rozsudok odmieta rešpektovať. Podľa názoru žalovaného 1/
podanie žaloby na súd nenahrádza adresovanie právneho úkonu priamo zmluvnej strane, voči ktorej

sa žalobca podanou žalobou domáha určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a preto voči nej
nemôže podanie žaloby na súd mať tie isté právne účinky, ako keby bolo dovolanie sa relatívnej
neplatnosti adresované priamo tejto zmluvnej strane. Tento právny záver vyplýva aj z judikátu R 50/85.
To, že súd prvej inštancie doručil žalovaným žalobu po dlhšom čase od jej podania na súd, podľa názoru
žalovaných spôsobil sám žalobca. Po preštudovaní spisu zistili, že napriek podaniu žaloby na súd
dňa 13. 03. 2015 ešte v januári 2016 právny zástupca žalobu opätovne doplnil a vyjasňoval sa okruh

účastníkov konania, resp. ich označenie v dôsledku čoho bola žaloba žalovaným doručená neskôr. Ako
neopodstatnenú preto považujú námietku žalobcu proti prieťahom v konaní zo strany súdu. Žalobcovi
nič nebránilo v tom, aby kópiu žaloby v zákonnej trojročnej lehote odo dňa uskutočnenia právneho
úkonu zaslal na vedomie žalovaným. Tým by sa dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy riadne
a včas. Túto svoju povinnosť, resp. právo dovolať sa relatívnej neplatnosti nemôže žalobca prenášať

na súd. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu vychádzajúcej zo znenia ustanovenia § 112 Občianskeho
zákonníka, žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že uplatnením práva sa rozumie najmä
žaloba na plnenie, podanie určovacej žaloby nemá žiadny vplyv na začiatok a plynutie premlčacej
doby. V uvedenej súvislosti žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tento právny názor je výslovne
uvedený aj v judikáte R 26/1975, podľa ktorého podanie žaloby o určenie nemá žiadny vplyv na začiatok

a plynutie premlčacej doby. Zo zákonného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že sa jedná o právo
veriteľa voči dlžníkovi, musí teda ísť o synalagmatický právny vzťah, z ktorého vyplýva povinnosť jednej
strany voči druhej strane - veriteľovi. Po dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zákonom
stanovenej lehote by takéto právo vzniklo aj žalobcovi a to by si mohol uplatňovať na súde, pričom
počas súdneho konania by mu premlčacia doba prestala plynúť. Až po účinnom dovolaní sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu by mohli žalovaní uvažovať o vzniku vzájomného vzťahu medzi všetkými
účastníkmi dotknutého právneho úkonu a spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo opomenuté.
Dovtedy medzi kupujúcim a opomenutým spoluvlastníkom nie je žiadny právny vzťah. Nie je možné
ho definovať ako veriteľa a dlžníka a aj z toho dôvodu nie je možné na tento prípad aplikovať § 112
Občianskeho zákonníka o prerušení plynutia premlčacej doby. Na základe uvedeného žalovaný 1/ vo

vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní podľa ustanovenia § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrário) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalobcu, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní predovšetkým vytkol, že nesprávne

právne posúdil otázku vznesenej námietky premlčania dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu - časti kúpnej zmluvy č. V 1337/2012 a v nadväznosti na to potom nevykonal navrhnuté dôkazy,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec posúdil,
pričom sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu.

7. Podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

8. Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa
nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Aj je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným predpisom ocenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

9. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka zakladá právnu domnienku, že ak ide o niektorý
z dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktoré sú taxatívne uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia,

považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, nedovolá relatívnej
neplatnostiprávnehoúkonu.Právneúčinkydovolaniasarelatívnejprávnehoúkonunastávajúdoručením
prejavu vôle všetkým subjektom neplatného právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu podlieha premlčaniu, toto právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína
plynúť odo dňa keď právo mohlo byť vykonané po prvý raz.

11. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním správne ustálil, že premlčacia doba začala plynúť odo
dňa nasledujúceho po dni, kedy bola predmetná kúpna zmluva V XXXX/XXXX zavkladovaná v katastri
nehnuteľností, čo bolo dňa 02. 07. 2012, teda všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa
03. 07. 2012 a uplynula 03. 07. 2015. Z hľadiska posúdenia včasnosti dovolania sa relatívnej neplatnosti
je podstatné, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je hmotnoprávny úkon adresovaný

účastníkom relatívnou neplatnosťou dotknutého právneho úkonu, a nie voči súdu. Preto právne následky
dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nenastali doručením žaloby na súd, ale až jej
doručením žalovaným 1/ až 3/, čo bolo dňa 19. 08. 2016 (žalovaný 1/ a žalovaná 2/) a dňa 18. 08. 2016
(žalovaná 3/), t. j. po uplynutí premlčacej doby, ktorá ako je vyššie uvedené uplynula dňa 03. 07. 2015.
Okresný súd správne vychádzal z § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všeobecná premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa kedy mohlo byť právo vykonané po prvý raz. Márne uplynutie
premlčacej doby znamená, že sa nemožno s úspechom dovolať relatívnej neplatnosti (časti) kúpnej
zmluvy, ak bola vznesená námietka premlčania, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu
zamietol. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza,

že postup súdu prvej inštancie bol správny, pretože pokiaľ je vznesená námietka premlčania súd sa
vždy prioritne zaoberá tým, či je táto námietka premlčania vznesená dôvodne a až v prípade záporného
záveru, t. j. že námietka premlčania vznesená dôvodne nie je, pristúpi k dokazovaniu, ktorého výsledkom
je zistenie skutkového stavu v merite veci a následné právne posúdenie žalobou uplatneného nároku.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a presvedčivo vysvetlil, prečo považuje

dovolanie sa relatívnej neplatnosti časti predmetnej zmluvy V XXXX/XXXX žalobcom za premlčané, a
preto mu nemožno vytknúť arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ ide o
argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní ustanovenie § 112
Občianskeho zákonníka, v zmysle znenia ktorého, pokiaľ si žalobca uplatnil podaním žaloby na súd
právo v premlčacej dobe, tak premlčacia doba od tohto uplatnenia práva neplynie, že táto úvaha

žalobcu nie je správna, pretože rozhodujúce v tomto prípade je, kedy nadobúda účinky dovolanie sa
relatívnej neplatnosti - doručením hmotnoprávneho úkonu dovolania sa relatívnej neplatnosti všetkým
účastníkom tej časti zmluvy, ktorá je podľa žalobcu dotknutá relatívnou neplatnosťou, pričom samotné
doručeniežalobynasúdzuvedenéhohľadiskaniejepostačujúce,toznamená,žeargumentáciažalobcu
vychádzajúca z ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka nie je opodstatnená.

12.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením; žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi odvolací súd nepriznal, pretože im preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).