Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219620
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117219620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobkyne Q. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXX/XX, XXX XX K., W. A. M., H. T., právne zastúpenej Q.. A. A., advokátom, so sídlom M.
8, XXX XX C., proti žalovanému T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, právne zastúpenému
V.. Q. X., advokátom, so sídlom E. II XX, XXX XX F. nad M., v spore
o zaplatenie 8.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č. k. 18C/55/2017-90 zo dňa 13. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III.

p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu8.000,-Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy8.000,-Eurod11.05.2017
do zaplatenia, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobkyni voči žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s poukazom na § 488, § 588, § 563, § 517

ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obč. zák.,
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 255 ods. 1, § 262 ods. 2, § 232 ods. 3 CSP. V odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol že, žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 8.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.000,- Eur
od 24.10.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 23.10.2015 so žalovaným uzavrela kúpnu
zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. B. R. zapísaných na LV č. XXX, č. XXX,

č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXXX, v k. ú. R. zapísaných na LV č. XXX
a v k. ú. N. R. zapísaných na LV č. XXXX a č. XXXX. Vklad vlastníckeho práva
k prevádzaným nehnuteľnostiam bol povolený príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom a
žalovaný je v súčasnosti evidovaný ako vlastník týchto nehnuteľností. Nehnuteľnosti evidované na LV
č. XXXX a č. XXXX v k. ú. B. R. žalovaný už previedol na inú osobu. Na základe čl. IV predmetnej
kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť kúpnu cenu vo výške 8.000,- Eur pri podpise zmluvy.
Napriektomužiadnučiastkuneuhradil.Žalovanýžiadalžalobuzamietnuť.Dôvodil,žežalovanejnedlhuje

a kúpnu cenu za uvedené nehnuteľnosti jej zaplatil. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej
inštancie za preukázané, že žaloba podaná žalobkyňou je dôvodná. Strany medzi sebou uzavreli
kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa ako predávajúca predala žalovanému ako kupujúcemu tam
uvedené nehnuteľnosti, za ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu vo výške 8.000,-Eur. Žalobkyňa si ako predávajúca svoju povinnosť vyplývajúcu jej z uzatvorenej kúpnej zmluvy splnila,
keď previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť
kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti nesplnil a túto žalobkyni nezaplatil. Súd prvej inštancie dospel

k tomuto záveru vychádzajúc z tvrdení žalobkyne a zo svedeckých výpovedí svedkov R. A. a N. N., ktorí
obaja potvrdili, že žalovaný žalobkyni po uzatvorení kúpnej zmluvy prisľúbil poslať kúpnu cenu na účet
sodôvodnením,žemajúeštepredseboudlhúcestuazatýmúčelommužalobkyňanapísalačíslosvojho
účtu. Súd prvej inštancie nemal dôvod neuveriť výpovedi týchto svedkov, nakoľko v ich výpovediach sa
nevyskytli žiadne rozporné tvrdenia, ktoré by svedčili o ich nedôveryhodnosti. Žalovaný v rámci svojej

obrany dôvodil, že žalobkyňa priamo v zmluve svojim podpisom potvrdila prevzatie kúpnej ceny, čo
považoval za dostatočný dôkaz
o splnení jeho povinnosti. Žalobkyňa takéto vyhlásenie v zmluve podpísala, avšak napriek tomu v konaní
dostatočne preukázala nepravdivosť tohto vyhlásenia. Žalovaný tiež tvrdil, že na vyplatenie tejto kúpnej
ceny si peňažné prostriedky požičal od svojho kamaráta W. D.. Skutočnosť, že žalovanému na kúpu
pozemkov peňažné prostriedky v sume 5.000 Eur požičal, W. D. potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi.

Napriek tomu žalovaný dostatočne nepreukázal, že išlo o peňažné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny
žalobkyne. Svedok W. D. vo svojej výpovedi síce tvrdil, že videl, ako žalovaný odovzdáva
v klientskom centre žalobkyni peniaze, ktoré mu on sám požičal, ale v konečnom dôsledku svojimi
vyjadreniami sám spochybnil, že to bola práve žalobkyňa, ktorej boli peniaze odovzdané, keď uviedol,
že žalovaný sa s dotyčnou pani bavil dôverne, a preto odstúpil

a situácii sa nevenoval a nevenoval pozornosť ani osobe, ktorá peniaze preberala. Svedok si nebol
dostatočne istý, že sa jednalo práve o žalobkyňu a pripustil, že mohlo ísť aj o inú osobu. Prvoinštančný
súd uzavrel, že svedok nevedel s určitosťou uviesť, či peniaze boli odovzdané práve žalobkyni.
Nespochybnil, že svedok mohol odovzdávať žalovanému peniaze a ten ich následne odovzdal nejakej
pani,alenemuselosajednaťpráveožalobkyňu,nakoľkoakouviedolsámžalovaný,takétokúpnezmluvy

uzatváral s viacerými osobami. Za stavu, keď žalovaný nepreukázal, že uvedenou pôžičkou poskytnutou
W. D. mal práve pre žalobkyňu zabezpečené peňažné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny tak, ako
tvrdil, možno mať dôvodne za to, že tieto pre žalobkyňu v deň podpisu zmluvy pripravené nemal, a teda
ich žalobkyni ani neodovzdal tak, ako je to uvedené v kúpnej zmluve. S poukazom na uvedené súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.000,- Eur titulom nevyplatenej

kúpnej ceny. Žalobkyňa si v konaní uplatnila i nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnila vo výške 5,05
% ročne zo sumy 8.000,- Eur od 24.10.2015. Žalovaný svoj dlh voči žalobkyni riadne a včas nesplnil,
preto sa dostal do omeškania. Do omeškania sa nedostal dňom 24.10.2015, t. j. dňom nasledujúcim po
podpisekúpnejzmluvy,aleaždňomnasledujúcimpodni,vktoromuplynulalehotanaplnenie.Žalobkyňa
zaslala žalovanému výzvu na zaplatenie kúpnej ceny dňa 24.04.2017, pričom v tejto výzve stanovila

lehotu na splnenie povinnosti do 10.05.2017. Keďže čas plnenia nebol medzi stranami dohodnutý, čas
plnenia žalobkyňa určila v zmysle § 563 Obč. zák. v predmetnej výzve. Žalovaný bol preto povinný svoju
povinnosť splniť najneskôr do 10.05.2017. Vzhľadom k tomu, že túto si nesplnil dostal sa nasledujúcim
dňom do omeškania, a preto žalobkyni priznal nárok na úrok
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.000,- Eur od 11.05.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej časti

úrokov z omeškania žalobu zamietol. V predmetnej veci mala plný úspech žalobkyňa (neúspešná bola
len v nepatrnej časti príslušenstva), preto jej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd
prvej inštancie s tým, že takto stanovenú lehotu považoval za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolaciemu súdu navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobkyne zamietnuť v celom rozsahu
a súčasne žalobkyňu zaviazať k povinnosti náhrady trov konania v rozsahu 100 % vrátane trov
odvolacích. Dôvodil, že súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, jeho
skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a právne závery vychádzajú z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Poukázal na § 46, § 40 ods. 2,
§ 49a Obč. zák. Tvrdenia žalobkyne, na základe ktorých odôvodnila svoju žalobu, nie sú pravdivé.
Žalovaný si svoju základnú povinnosť podľa kúpnej zmluvy z 23.10.2015 voči žalobkyni riadne splnil,
teda jej uhradil dohodnutú kúpnu cenu tak, ako bolo medzi nami dojednané. Podmienky uzavretia
kúpnejzmluvyboliriadnedohodnuté,pričomokreminéhobolodohodnuté,žežalobkyňazmluvupodpíše

až potom, ako jej bude uhradená dohodnutá kúpna cena vo výške 8.000,- Eur. Takto prebehlo aj
uzavretie zmluvy, keď bola žalobkyni vyplatená celá kúpna cena a žalobkyňa následne overenú zmluvu
podpísala. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie zohľadnil bez opory vo vykonanom dokazovaní
spôsob vystupovania žalobkyne, ktorá tvrdila svoju ukrivdenosť, pričom žalovaný mal byť podľa nejpodvodník, čo nie je pravdou. Poukázal na to, že jeho rodina so žalobkyňou uzatvorila postupne v
priebehu niekoľkých rokov štyri kúpne zmluvy, a to dňa 19.04.2012, 17.08.2012, 29.04.2015 a napokon
poslednú zmluvu dňa 23.10.2015, z ktorého dôvodu žalobkyňa poznala presne postup ich dojednávania

a vzájomných práv a povinností, nakoľko s výnimkou rozdielneho predmetu týchto zmlúv boli v podstate
totožné. Pri uzatváraní týchto kúpnych zmlúv nebol žiaden problém. Samotný vklad kúpnej zmluvy z
23.10.2015 bol príslušným katastrálnym úradom povolený až dňa 15.12.2015, teda takmer po dvoch
mesiacoch, no žalobkyňa sa ohlásila s údajným nezaplatením kúpnej ceny až v roku 2016. Žalovaný
spolu so žalobkyňou podal kúpnu zmluvu na katastrálnom úrade dňa 23.10.2015 až o 13.40 hodine,

čo je zrejmé z prezenčnej pečiatky katastrálneho úradu na príslušnom návrhu na vklad. Teda nie je
pravdou tvrdenie žalobkyne, že bol na ňu vyvíjaný nátlak a celú vec žalovaný súril. Po podaní návrhu sa
rozišli, a žalovaný sa v uvedený deň so svedkami A. a N. nestretol. Svedka A. síce z minulosti poznal,
no podľa žalovaného nejde o vieryhodného svedka, nakoľko žije so žalobkyňou v jednej domácnosti. So
svedkyňou N. sa žalovaný nikdy nestretol, a preto ani nemohla byť táto svedkyňa prítomná pri stretnutí
so žalobkyňou. Žalobkyňa pritom vo svojej písomnej výzve z 17.03.2016 uviedla len jedného údajného

svedka a to svedka A., pričom v žalobe z 03.11.2017 už žalobkyňa uviedla svedkov dvoch. Tvrdenia
žalobkyne považoval žalovaný za účelové a v rozpore so skutočnosťou, pričom svedkovia A. a N. pre
svoj blízky vzťah k žalobkyni nevypovedali pravdu v snahe pomôcť žalobkyni.

3. Kodvolaniužalovanéhopodalavyjadreniežalobkyňapodanímzodňa24.04.2019.Odvolaciemusúdu

navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania. Podané
odvolanie považovala za neodôvodnené a účelovo podané, tvrdenia žalovaného za zavádzajúce a
doklady ktoré predložil žalovaný za právne irelevantné. Ani jedno z tvrdení žalovaného uvedených
v odvolaní nie je dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku. Rozsudok vo veci samej bol vydaný
na základe riadne a v dostatočnej miere vykonaného dokazovania a je v plnom rozsahu v súlade s

vykonanými dôkazmi. Námietka žalovaného, že prvoinštančný súd rozhodol na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu nemôže byť akceptovaná. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané
dôkazy a na ich základe vo veci rozhodol. Hodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom najmä
pri výpovediach svedkov vyhodnotil otázku ich presvedčivosti a rozpornosti s ďalšími vykonanými
dôkazmi. Výpoveď svedka D., navrhnutého žalovaným pôsobila nepresvedčivo a vyskytlo sa v nej

viacero podstatných vecných rozporov, ktoré v spojení
s ďalšími vykonanými dôkazmi svedčia o nedostatočnej dôveryhodnosti výpovede tohto svedka. Súd
prvej inštancie na základe takto vykonaných dôkazov správne ustálil, že medzi účastníkmi došlo k
platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu
vo výške 8.000 Eur. Napriek tomu, že žalobkyni ústne prisľúbil uhradiť kúpnu cenu na účet žalobkyne (čo

potvrdili aj vypočutí svedkovia), túto svoju povinnosť nesplnil a žalobkyni kúpnu cenu nezaplatil. Aj keď
sa žalovaný bránil tvrdením, že spôsob zaplatenia kúpnej ceny bol v zmluve dohodnutý uhradením ceny
v hotovosti pri podpísaní zmluvy, dokazovaním bola dostatočne preukázaná nepravdivosť tohto
vyhlásenia obsiahnutého v zmluve, resp. že žalobkyňa sa so žalovaným dodatočne dohodla na inom
spôsobe vyplatenia kúpnej ceny. Žalovaný dostatočne nepreukázal, že v čase uzatvárania predmetnej

kúpnej zmluvy mal v hotovosti dostatok finančných prostriedkov a že tieto aj skutočne vyplatil žalobkyni.
Žalovaný v odvolaní uvádzal skutočnosti, ktoré sú len jeho nepodloženými domnienkami, bezdôvodne
spochybňoval pravdivosť výpovedí svedkov navrhnutých žalobkyňou a uvádzal skutočnosti, ktoré s
predmetom sporu vôbec nesúviseli. Keďže žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré
by spochybnili závery dokazovania vykonaného súdom, je potrebné jeho námietku, že závery súdu

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní odmietnuť ako neodôvodnenú. Platnosť zmluvy žiadna zo
strán počas konania pred prvostupňovým súdom nenapadla. Súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil ako uplatnenie nároku z kúpnej zmluvy a ustálil, že kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam bola uzatvorená platne. Nezaplatenie kúpnej ceny bez ďalšieho nezakladá neplatnosť
kúpnej zmluvy. Právne posúdenie veci, tak ako vyplýva

z napadnutého rozsudku považovala žalobkyňa v celom rozsahu za správne a odôvodnené.

4. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia §

385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.5. Odvolací súd, preskúmajúc obsah odvolania žalovaného, uzavrel, že odvolanie voči výroku II., ktorým
bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, nebolo podané a preto v tejto časti nadobudol rozsudok súdu
prvej inštancie právoplatnosť uplynutím lehoty na odvolanie.

6. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe čiastočne vyhovel a žalobkyni priznal

nárok náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220
ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v napadnutej časti
a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387
ods. 2 CSP).

7. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta
CSP. V zmysle záverov uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní.

8. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred

súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v
konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a)
CSP. Súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom

poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach.

9. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého,
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,

III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je
zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku k Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle
ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací

súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

10. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základnú a podstatnú odvolaciu
námietku žalovaného, že kúpnu cenu žalobkyni uhradil pri uzatvorení kúpnej zmluvy tak, ako bolo v
tejto dohodnuté. Túto odvolaciu námietku odvolací súd považoval za nedôvodnú. V konaní bolo tak

výpoveďou žalobkyne ako aj oboch vypočutých svedkov (R. A. a N. N.) preukázané, že k zaplateniu
kúpnej ceny pri podpise zmluvy nedošlo, pretože žalovaný výslovne pred uvedenými osobami uviedol,
že kúpnu cenu zašle žalobkyni čo najskôr na účet. Žalobkyňa teda v konaní preukázala, že k zaplateniu
kúpnej ceny nedošlo pri podpise kúpnej zmluvy. Tvrdenia žalovaného v spore o zaplatení kúpnej ceny
žalobkyni boli rozporné. Jeho tvrdenie, že k zaplateniu kúpnej ceny došlo pri podpise zmluvy, boli v

spore vyvrátené tak svedeckými výpoveďami, ako aj výpoveďou žalobkyne. Jeho následné tvrdenie, že
k zaplateniu kúpnej ceny došlo po podpise kúpnej zmluvy v priestoroch katastra, nebolo preukázané. Z
výpovede svedka W. D. nebolo možné ustáliť, či osoba, ktorej finančné prostriedky žalovaný odovzdával,
bola práve žalobkyňa. Z vykonaného dokazovania preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, ženapriek tomu, že žalobkyňa podpísala v uzatvorenej kúpnej zmluve vyhlásenie, že k zaplateniu kúpnej
ceny došlo pri podpise kúpnej zmluvy, v konaní preukázala nepravdivosť tohto vyhlásenia. Údaj v kúpnej
zmluve o tom, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny, má charakter potvrdenia o prijatí plnenia (tzv. kvitancia

podľa § 596 Obč. zák.). Za situácie, že tento údaj v kúpnej zmluve nie je presný (cena v skutočnosti
nebola zaplatená) zakladá táto skutočnosť len právo na zaplatenie kúpnej ceny, nie neplatnosť celej
zmluvy. Úspešné popretie pravosti tejto kvitancie umožňuje vymáhať nárok z kúpnej zmluvy
(Ro NS ČR zo 04.11.2008 sp. zn. 22 Cdo 4172/2007).

11. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny a táto vecná správnosť
predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne
zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu

prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli
predmetom jeho posudzovania.

13. Žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v

právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s

§ 255 ods.1 CSP tak, že žalobkyni proti žalovanému, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2
CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania v plnej výške.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule

(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa
§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 CSP).