Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418010263
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1418010263.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich

Ing. Ladislava Bartoša a Márie Čiernej v trestnej veci proti obžal. K. L. na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 14. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd obžalovaného

K. L., nar. XX.XX.XXXX v A. E., trvale bytom L. XXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 60/16, zo dňa 28.06.2018 pre pokračovací
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
ž e
v období od dňa 04.02.2009 do marca roku 2015 vylákal od poškodenej Q. L., nar. XX.XX.XXXX v
Bratislave, trv. bytom ul. Na I. XXXX/XXA, Bratislava, finančnú hotovosť v celkovej výške 70.060,-€,
pričom poškodenej tvrdil, že tieto finančné prostriedky použije na zakúpenie ich spoločného bytu, na
zakúpenie osobných automobilov zn. BMW kabriolet a Audi Q7 v prospech a na meno poškodenej Q.

L., že si nakúpi oblečenie a počítač z dôvodu nájdenia nového zamestnania, že poskytnuté finančné
prostriedky potrebuje na rozbehnutie podnikaniu spoločne s G.. K. K. v oblasti slnečných kolektorov, že
začína podnikať na burze cenných papierov a tieto finanční prostriedky investuje na burze, pričom jej
tvrdil, že ju zabezpečí do konca života a za uvedeným účelom zorganizoval obhliadky rôznych bytov, na
ktorých bola poškodená Q. L. prítomná, zároveň s poškodenou Q. L. bol na skúšobnej jazde v predajni
Citroen v Petržalke, chodil s poškodenou do predajní automobilov v Maďarsku, predstieral telefonáty
s obchodnými partnermi, predstieral kontakty v Národnej banke SR, na základe čoho mu poškodená
odovzdala na adrese Na I. XXXX/XXA v Bratislave, príp. na ulici G. G. v Bratislave finančnú hotovosť a to

tak, že v presne nezistenom čase roku 2009 mu odovzdala sumu 20.000,-€, v období od 04.02.2009 do
23.09.2009 mu odovzdala finančné prostriedky v sume 9.700,-€, období od 01.05.2010 do 10.12.2010
mu odovzdala finančné prostriedky v sume 6.650,-€,

v období od 19.01.2011 do 02.12.2011 mu odovzdala finančné prostriedky v sume 8.830,-€, v období
od 06.03.2012 do 05.12.2012 mu odovzdala finančné prostriedky 5.100,-€, v období od 03.01.2013 do
28.12.2013 mu odovzdala finančné prostriedky v sume 8.950,-€, v období od 05.01.2014 do 27.12.2014

mu odovzdala finančné prostriedky v sume 7.580,-€ a v období od 02.01.2015 do 20.03.2015 mu
odovzdala finančné prostriedky v sume 3.250,-€, pričom obžalovaný nemal v úmysle kúpiť žiadny
s prehliadnutých bytov a automobilov, nenašiel si žiadne zamestnanie, nezačínal podnikať v oblasti
energetikyaneboloprávnenýinvestovaťdocennýchpapierovnaburzecennýchpapierovatýmtosvojim
konanímspôsobilpoškodenejQ.L.,nar.XX.XX.XXXXvBratislave,bytomul.NaI.XXXX/XXA,Bratislava
škodu v celkovej výške 70.060,-€,

nakoľko skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Bratislava, Na I. XXXX/XXA s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. K. L. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom poškodenej Q. L.A., výsluchom svedka F. L., prečítaním výpovedí
neprítomných svedkov, listinnými dôkazmi.

Poškodená Q. L. sa v predsúdnom konaní pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody
vo výške 73.560,-€.

Obžalovaný K. L. po zákonnom poučení uviedol, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného
skutku.
Uviedol, že s poškodenou sa zoznámil v roku 2005. V roku 2006 dal poškodenej 300.000,-Sk, z ktorých
po odrátaní jeho dlhu 60.000,-Sk si poškodená tieto peniaze uložila na svoj účet. S poškodenou žil

a býval 9 rokov, počas ktorých on pracoval, zarábal mesačne cca 20.000,-Sk a poberal výsluhový
dôchodok 3.000,-Sk, ktorý chodil tiež na účet poškodenej. Poškodená mu z týchto peňazí dávala 2.000,-
Sk. Okrem toho dal poškodenej celkom sumu 22.800,-€, jej synovi požičal 1.200,-€, dal jej 6.800,-€ z
ktorých boli na spoločnej dovolenke na Kréte. Niekedy v roku 2010 zamenil za cca 460.000,-Sk v banke
eurá. V žalovanom období mal peniaze, lebo 15 rokov pracoval ako colník.

Od poškodenej si v roku 2009 nepožičal žiadne peniaze, hoci jej podpísal potvrdenie o pôžičke, lebo
poškodená bola nervózna, že nemá peniaze.
Uviedol, že povedal poškodenej, že si spolu kúpia byt. Bola to poškodená, ktorá chcela byt a auto. Je
pravda, že bol aj v realitnej kancelárii aj s poškodenou a boli sa na byty pozrieť, ale tieto boli drahé.
Pravda je taká, že ešte keď mal peniaze, uvažoval že si za tie peniaze kúpi byt, ktorý bude písaný na

neho, potom neskôr, keď už peniaze neboli, chcela poškodená, aby on byt zaplatil a aby bol písaný na
ňu. S poškodenou sa rozprávali aj o možnostiach podnikania, ale o solárnej energii sa nerozprávali.
Bol s poškodenou raz v predajni KIA ohľadne kúpy auta, ale poškodená si tam žiadne auto nekúpila.
Na žiadnej skúšobnej jazde s poškodenou nebol. Vie, že poškodená sa zoznámila s nejakým pánom
s ktorým bola na skúšobnej jazde. Raz, keď boli na nákupoch v Maďarsku, zastavili sa aj v predajni

Citroen aby porovnali ceny. Od poškodenej nikdy nežiadal, aby mu dala na nejaké motorové vozidlo
zálohu. Poškodená vždy chcela, aby jej auto kúpil on.

Nie je pravdou, že by obchodoval na burze cenných papierov, ani o tom s poškodenou nehovoril, ani
mu na ten účel poškodená žiadne peniaze nedala. Poškodená mu nedala žiadne peniaze ani na iné

podnikateľské aktivity.
Pokiaľ mu poškodená nejaké peniaze dávala bolo to preto, lebo spolu žili v spoločnej domácnosti.
Spoškodenounemalinikdyspoločnýúčet,kjejúčtunemalzriadenédispozičnéprávonemalaniplatobnú
kartu k účtu poškodenej. Nežiadal ju, aby si brala pôžičky. Doklad na č.l. 9, 10 a 11 vypisoval on, ale
peniaze neodišli, robil to preto, aby mu poškodená uverila, že má peniaze, aby mu dala pokoj.

K výpisom z VÚB banky uviedol, že mohlo to byť tak, že peniaze vyberala poškodená a potom mu ich
dala, on určite žiadne peniaze nevyberal.

Svedkyňa Q. L. uviedla, že s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti od roku 2006 do októbra 2014.
Keď sa s obžalovaným zoznámila, tento bol zamestnaný, mal pravidelný príjem, pričom jeho výplata

chodila na jej účet. Ona potom keď obžalovaný peniaze potreboval, tak mu ich vyberala. V roku 2009
prestal obžalovaný pracovať a hovoril jej, že začne podnikať s cennými papiermi na burze a mal
rozbehnúť podnikanie so slnečnými kolektormi s G.. K.. Hovoril, že má kontakty v NBS, predstieral
telefonáty s rôznymi osobami. Ona to nevedela nijako preveriť, lebo tomu nerozumela. Nemala dôvod
mu neveriť.

Obžalovaný jej ponúkol kúpu bytu, kam by sa mohli odsťahovať. Pozerali si byty v Eurovei, v Troch
vežiach, v River Parku, v Pezinku. Za účelom zakúpenia bytu v River Parku od nej vylákal sumu 20.000,-
€, ktorú mal dať ako zálohu. Byt však obžalovaný nekúpil, peniaze jej nevrátil.
Obžalovaný jej sľúbil, že jej kúpi auto. Ukazoval jej fotografie áut AUDI Q7, BMW a iné. Boli aj spolu na
autosalóne. Zobral ju na skúšobnú jazdu vozidla Citroen C5 v Petržalke a aj v Maďarsku sa boli pozrieť

na ceny vozidiel. Na kúpu auta dala obžalovanému niekoľko záloh, ktoré nevie špecifikovať. V roku 2013od nej chcel zálohu na kúpu vozidla BMW Cabrio bielej farby a ukazoval jaj aj kúpnopredajnú zmluvu.
Na toto mu dala zálohu 3.000,-€. Obžalovaný auto nekúpil a peniaze jej nevrátil.
Na tieto účely vyplatila obžalovanému v roku 2009 sumu 9.700,-€, v roku 2010 sumu 6.650,-€, v roku

2011 sumu 8.830,-€, v roku 2012 sumu 5.100,-€, v roku 2013 sumu 8.950,-€, v roku 2014 sumu 7.580,-
€, v roku 2015 sumu 1.350,-€.
Keď chcela aby jej obžalovaný peniaze vrátil, začal jej nosiť potvrdenia o vklade na jej účet, ale peniaze
jej žiadne neprišli. V uvedenom období mal obžalovaný príjem 160,-€ ako výsluhový dôchodok, ktorý
chodil jej na účet a ktorý mu aj ona vyplácala. Na stávkach obžalovaný vyhral asi 10.000,-€. Boli za to

na dovolenke a na nákupoch.
Keď obžalovaný potreboval peniaze na autobus, na zaplatenie účtu za telefón, na večeru, na oblečenie,
tak mu ona na to peniaze dávala zo svojho účtu ako o ne požiadal bez toho, aby si preverovala na čo
ich obžalovaný použil. Ona obžalovanému verila, ľúbila ho.
Uviedla, že sumu 20.000,-€ dala obžalovanému v mesiaci december 2009 a obžalovaný jej na to
podpísal papier. Na ostatné odovzdané peniaze si od obžalovaného potvrdenie nepýtala, vyberala pre

neho peniaze z bankomatu.
Byty, ktoré mali kúpiť podľa obžalovaného boli v hodnotách od 160.000,-€ do 580.000,-€.
Na výpisoch, ktoré sú v spise dopisovala ona poznámku „Š.“ vtedy, keď na obžalovaného bola podávať
trestné oznámenie (27.11.2015).
Svedkyňa nevedela špecifikovať ani jednu jedinú konkrétnu finančnú transakciu z výpisov z jej účtu, na

čo mali byť peniaze obžalovanému poskytnuté a nevedela povedať, či ich na uvádzaný účel tento použil.
Svedkyňa sa nevedela vyjadriť ani k finančným transakciám 2x po 100.000,-Sk z 22.12.2008 a
08.12.2008. K sumám uvedeným dňa 11.04.2012 uviedla, že sa jedná o vklad obžalovaného na jej účet.

K výberu sumy 3.000,-€ uviedla, že sa k nej nevie vyjadriť, ale že ona zo svojho účtu tiež vyberala

peniaze, lebo prerábala byt.
Potvrdila, že sumy podčiarknuté červeným boli vklady od obžalovaného na jej účet, k zeleným sumám
sa nevie vyjadriť.

Svedok F. L. uviedol, že obžalovaný bol vo zväzku s jeho mamou. Obžalovaný rozprával rôzne legendy

o svojich podnikateľských aktivitách, o svojich prísľuboch, ktoré neboli ničím podložené. Od matky vie,
že mu poskytla pôžičku, ktorú jej obžalovaný nevrátil. Od obžalovaného vie, že chcel kúpiť nejaké auto,
že už je zaplatené, že je na ceste. Od matky vie, že na byt v Eurovei mu mala dať peniaze. Obžalovaný
hovoril, že pracuje ako investičný bankár, rieši burzové aktivity.
Na účet jeho matky chodila výplata obžalovaného aj jeho dôchodok, ktoré potom mama vyberala a

dávala ich obžalovanému.
On obžalovaného prekukol a upozorňoval na neho aj svoju mamu.
Svedok uviedol, že okrem sumy 20.000,-€ na kúpu nehnuteľnosti nemá vedomosť o vyplatení inej vyššej
jednorazovej čiastke ako zálohy na byt, alebo auto, alebo na podnikanie, vyplatenej obžalovanému. Oni
s mamou spočítali všetky sumy a tak to vychádzalo na sumu cez 70.000,-€.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď neprítomného svedka
G.. K. K., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného pozná, nikdy však s ním nepodnikal, nemá
žiadne vedomosti o jeho podnikateľských aktivitách.

Z listinných dôkazov súd na hlavnom pojednávaní oboznámil doklady ku škode, podľa ktorých mal
obžalovaný poškodenej spôsobiť škodu 73.758,87€, jedná sa len o ručne spísané čísla bez reálnych
potvrdení.
Z listinných dôkazov predložených poškodenou pri podávaní trestného oznámenia vyplýva, že
obžalovaný podpísal vyhlásenie, že poškodená mu požičala hotovosť 20.000,-€, ktorú mal vrátiť do

31.12.2009. Dňa 14.01.2011 mal obžalovaný prostredníctvo ČSOB vložiť na účet s nečitateľným číslom
nečitateľnú sumu. Dňa 9.6.2010 (razítko banky), alebo 10.06.2010 (ručne písaný dátum) mala byť
zaslaná z účtu XXXXXXXXXX/XXXX na účet XXXXXXXXXX/XXXX suma 5.000,-€ s doplňujúcimi údajmi
K. K.. Dňa 7.6.2010 mala byť zaslaná z účtu XXXXXXXXXX/XXXX na účet XXXXXXXXXX/XXXX suma
5.200,-€ s doplňujúcimi údajmi K. K.. Dňa 15.04.2010 mal byť zadaný osobou s číslom občianskeho

preukazu E. XXXXXX nečitateľným podpisom v OTP banke trvalý príkaz na úhradu 10.000,-€ z účtu
XXXXXXXX/XXXX na účet XXXXXXXXXX/XXXX.
Z dokladov o pôžičkách vyplýva, že poškodená Q. L. dňa 10.04.2012 uzavrela so spoločnosťou
Consumer Finance Holding zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 1600,-€. Poškodená Q. L. malauzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere aj so spoločnosťou Provident od 06.03.2015 do 17.03.2015
na sumu 1.900,-€, mimo žalované obdobie.
Z dokladov o dôchodku obžalovaného vyplýva, že tento poberal výsluhový dôchodok vo výške 3.514,-

Sk. V roku 2011 mu bola na tomto dôchodku vyplatená suma 1980,96€. Zo správy z 28.10.2016 vyplýva,
že obžalovaný poberá výsluhový dôchodok vo výške 167,73€.
Zo správy Burzy cenných papierov v Bratislave vyplýva, že obžalovaný nevykonával funkciu burzového
makléra.
Z výpisu živnostenského a obchodného registra vyplýva, obžalovaný nie je vedený v obchodnom registri.

Mal živnostenské oprávnenie na maliarske a natieračské práce od 08.02.1991 do 20.10.2000.
Z výpisov katastra nehnuteľností vyplýva, že obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, rodinný dom
so záhradou, pozemkami na LV XXXX, LV XXXX, LV XXX je vo vlastníctve poškodenej.

Z výpisu evidencie motorových vozidiel že poškodená je vlastníčkou motorového vozidla Toyota Yaris.
Obžalovaný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla.

Z uznesenia o stíhaní vyplýva, že obžalovaný bol uznesením vyšetrovateľa OKP OR PZ Bratislava II,
sp.zn. ORP-1463/2 zo dňa 24.11.2015 stíhaný pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona.
Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento do dátumu spáchania žalovaného
skutku bol jeden krát súdne trestaný, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, po spáchaní žalovaného

skutku bol jeden krát súdne trestaný. Štyri krát bol postihnutý za spáchanie priestupku.
Z potvrdenia Národnej banky Slovenska, zo dňa 07.02.2019 vyplýva, že obžalovaný dňa 17.09.2010
vykonal dve operácie výmeny slovenských korún na eurá a to operáciu č. XXXXX, kedy vymenil
330.000,-Sk na 10.953,99€ a operáciu XXXXX, kedy vymenil 110.000,-Sk na 3.651,33€.
Z bankových výpisov predložených poškodenou a založených v spise v predsúdnom konaní vyplýva, že

poškodenápredložilaakodôkazbankovévýpisyzaroky2009,2010,2011,2013,2014,2015,kdesvojím
rukopisom napísala k sumám poznámku „Š.“ a tieto sumy mali byť vybraté a odovzdané obžalovanému.
V roku 2009 to mala byť suma 10.000,-€, v roku 2010 to mala byť suma 6.650,-€, v roku 2011 to mala
byť suma 3.170,-€, v roku 2013 to mala byť suma 8.718,-€, v roku 2014 to mala byť suma 7.050,-€, v
roku 2015 nie je uvedená žiadna suma. Spolu teda podľa bankových výpisov sa malo jednať o škodu

vo výške 35.588,-€.
Súd z vlastnej iniciatívy zabezpečil ďalšie listinné dôkazy. Z potvrdenia VÚB banky vyplýva, že majiteľom
účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola výhradne poškodená Q. L., ktorá aj disponovala s
platobnou kartou k tomuto účtu. Obžalovaný nemal žiadne dispozičné právo k tomuto účtu, ani mu
nebola vystavená platobná karta k tomuto účtu.

Zvýpisovpohybovnaúčetpoškodenejzaroky2008,2010,2011,2012,ktorésivyžiadalsúdjezrejmé,že
v roku 2008 poškodená vkladala na svoj účet dňa 1.12.2008 sumu 82.634,93Sk a sumu 49.821,43Sk, a
vybrala dňa 08.12.2008 sumu 100.000,-Sk a dňa 22.12.2008 vybrala sumu 100.000,-Sk. K týmto sumám
sa poškodená nevedela vyjadriť.
V roku 2010 dňa 11.05.2010 vyberala poškodená sumu 3.000,-€, poškodená sa k nej nevedela vyjadriť,

ale uviedla, že z účtu vyberala peniaze, lebo prerábala byt. V roku 2010 vložil obžalovaný na účet
poškodenej sumu celkom vo výške 2.560,-€, čo potvrdila poškodená.
V roku 2011 dňa 07.01.2011 vložil obžalovaný na účet poškodenej sumu 10,-€.
V roku 2012 vložil obžalovaný na účet poškodenej sumu 540,-€, čo aj poškodená potvrdila.

V predmetnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými
dôkazmi.

Obžalovaný uviedol, že s poškodenou žil v spoločnej domácnosti. Jeho dôchodok chodil na účet
poškodenej, rovnako aj jeho výplata, pokiaľ pracoval. Okrem toho dal poškodenej aj ďalšie peniaze.

Peniaze mal, lebo menil slovenské koruny na eurá. Poprel, že by si od poškodenej požičal nejaké
peniaze, hoci jej podpísal potvrdenie o pôžičke.
Potvrdil, že s poškodenou uvažovali o kúpe bytu, potvrdil aj to, že sa boli na nejaké byty pozrieť, ale
tieto boli veľmi drahé.
Potvrdil, že sa s poškodenou rozprával o možnostiach podnikania, ale o solárnej energii sa nerozprávali.

Pokiaľ ide o morové vozidlá, uviedol, že bol s ňou v predajni KIA, ale poškodená si vozidlo nevybrala.
Poprel, že by od nej dostal na kúpu motorového vozidla nejakú finančnú zálohu.Poprel, že by obchodoval na burze cenných papierov, ani o tom s poškodenou nehovoril, ani mu na ten
účel poškodená žiadne peniaze nedala. Poškodená mu nedala žiadne peniaze ani na iné podnikateľské
aktivity. Nežiadal ju, aby si brala pôžičky.

Uviedol, že ak mu poškodená nejaké peniaze dávala, bolo to preto, lebo spolu žili v spoločnej
domácnosti.
Tvrdenie obžalovaného že mal určitý finančný príjem je potvrdené listinnými dôkazmi a sama poškodená
potvrdila, že obžalovaný jej vkladal na jej účet ďaleko väčšie čiastky, ako boli sumy z jeho výsluhového
dôchodku.

Jediným priamym usvedčujúcim dôkazom voči obžalovanému má byť podľa obžaloby výpoveď
poškodenej Q. L..
Táto potvrdila, že s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti od roku 2006 do októbra 2014. Potvrdila,
že výplata obžalovaného chodila na jej účet. Ona potom keď obžalovaný peniaze potreboval, tak mu
ich vyberala.

Pokiaľ poškodená uvádzala, že obžalovaný jej hovoril, že začne podnikať s cennými papiermi na
burze a mal rozbehnúť podnikanie so slnečnými kolektormi s G.. K., toto nie je verifikované žiadnym
iným objektívnym dôkazom. Jedná sa o tvrdenie proti tvrdeniu. Napokon aj keby bolo takéto tvrdenie
obžalovaného pravdivé, pokiaľ takým tvrdením nespôsobí inému škodu, nemôže sa jednať o trestný čin.
Ku kúpe auta svedkyňa uviedla, že jej obžalovaný sľúbil, že jej kúpi auto. Uviedla, že na kúpu auta dala

obžalovanému niekoľko záloh, ktoré nevie špecifikovať. Na auto BMW Cabrio bielej farby mu mala dať
zálohu 3.000,-€. Poškodená k uvedenej sume 3.000,-€ však následne uviedla, že peniaze vyberala nie
ako zálohu na kúpu auta, ale na prerábku bytu. Je nelogické, aby poškodená dávala obžalovanému
zálohu na kúpu auta, keď to mal byť sám obžalovaný, ktorý podľa nej jej mal auto kúpiť. Je nelogické,
aby ho kupoval za peniaze samotnej poškodenej. Tvrdenie poškodenej, že dávala obžalovanému na

kúpu auta viacero záloh, ktoré nevie špecifikovať je opäť nelogické. Ak po jednej zálohe by obžalovaný
vozidlo nekúpil, tak nebol dôvod mu poskytovať ďalšie zálohy. Poškodená nemá o takýchto zálohách
žiadne potvrdenie, ktoré by preukazovalo jej tvrdenie.
K uvádzaným bytom svedkyňa len uviedla, že si boli byty prezerať a uviedla, že na kúpu bytu dala
obžalovanémuvdecembri2009sumu20.000,-€akozálohu.Takétojejtvrdenienemávšakžiadnulogiku,

lebo podľa potvrdenia o pôžičke tejto sumy sa malo jednať o pôžičku a nie o zálohu na kúpu bytu. Ak
by to mala byť záloha za byt je nelogické, aby mala byť táto záloha vrátená v ten istý mesiac ako bola
poskytnutá. Takéto tvrdenie poškodenej postráda akékoľvek rácio. Okrem toho, každý súdny človek,
ktorý disponuje len s minimom finančnej gramotnosti musí vedieť že byty, ktoré si prezerali a ktoré stáli
rádovo cez 500.000,-€ si nemôžu s ich príjmami dovoliť. V tomto smere môže súd uznať len to, že

poškodená požičala na bližšie nešpecifikovaný účel obžalovanému 20.000,-€, ktoré jej v stanovenej a
dohodnutej lehote nevrátil. Takéto konanie však nie je trestným činom.
Poškodená k spôsobenej škode uviedla, že okrem sumy 20.000,-€ poskytnutej obžalovanému ako
pôžičku mu mala vyplatiť v roku 2009 sumu 9.700,-€, v roku 2010 sumu 6.650,-€, v roku 2011 sumu
8.830,-€, v roku 2012 sumu 5.100,-€, v roku 2013 sumu 8.950,-€, v roku 2014 sumu 7.580,-€, v roku

2015 sumu 1.350,-€. Celkom by to teda mala byť suma 68.160,-€. Podľa bankových výpisov (tam, kde
je poznámka „Š.“), sa malo jednať o škodu vo výške 35.588,-€ + pôžička 20.000,-€. Súdu teda nie je
zrejmé, ako poškodená prišla k sume 73.560,-€ a prokurátor v obžalobe k sume 70.060,-€.
Súd poukazuje na to, že takáto suma je vymyslená, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ako vyplýva
z výpovede poškodenej a jej syna, výšku škody určili tak, že po podaní trestného oznámenia, teda

v mesiaci november 2015 si zobrali jednotlivé výpisy z účtu a kde sa domnievali, že peniaze dala
poškodená obžalovanému napísali poznámku „Š.“. Takéto určenie výšky spôsobenej škody je absurdné
a odporuje vykonanému dokazovaniu. Sama poškodená vo svojej výpovedi nevedela špecifikovať na
čo boli použité uvedené čiastky s poznámkou „Š.“ a na čo bolo ich použitie viazané. Ak boli dané pre

obžalovaného je nelogické, aby platby od sumy 7,-€ mohli byť považované za akúsi zálohu na kúpu bytu,
kúpu auta, na podnikanie. Je zrejmé, že sa jedná o peniaze ktoré dávala poškodená obžalovanému
na krytie jeho osobných potrieb. Dávala mu ich dobrovoľne bez nútenia, bez uvádzania do omylu.
Poškodená uviedla, že keď obžalovaný potreboval peniaze na autobus, na zaplatenie účtu za telefón,
na večeru, na oblečenie, tak mu ona na to peniaze dávala zo svojho účtu ak o ne požiadal bez toho, aby

si preverovala na čo ich obžalovaný použil. Ona obžalovanému verila, ľúbila ho.
Okrem toho časť týchto peňazí bola obžalovaného, lebo nesporne mimo akúkoľvek pochybnosť je
listinnými dôkazmi preukázané, že obžalovaný poškodenej okrem výsluhového dôchodku a platu pokiaľpracoval vložil na účet sumu minimálne 3.110,-€, zaplatil jej dovolenku v zahraničí, robil nákupy. Sama
poškodená potvrdila, že obžalovaný vyhral 10.000,-€, ktoré použili spoločne.

Svedok F. L. uvádzal okolnosti skutku len veľmi všeobecne a o konkrétnostiach vie len z druhej ruky,
od svojej matky. Svedok potvrdil, že okrem sumy 20.000,-€ na kúpu nehnuteľnosti nemá vedomosť o
vyplatení inej vyššej jednorazovej čiastke ako zálohy na byt, alebo auto, alebo na podnikanie, vyplatenej
obžalovanému.
Svedok G.. K. K., nepotvrdil, že by mal s obžalovaným podnikať a toto ani obžalovaný netvrdil.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v žalovanom období žil obžalovaný s poškodenou v spoločnej
domácnosti, spoločne viedli domácnosť a aj spoločné financie. Disponovali len jedným účtom, bol to účet
poškodenej, ku ktorému obžalovaný nemal žiadne dispozičné právo. Je teda zrejmé, že z účtu vyberala
peniaze len poškodená. Táto nevedela špecifikovať aké platby boli za uvedené obdobie z účtu vybraté
a odovzdané obžalovanému, na aký účel mu boli tieto odovzdané, na aký účel boli použité.

Bolo preukázané, že aj obžalovaný v nemalej miere dotoval účet poškodenej svojimi financiami a svojou
mierou prispieval na chod domácnosti a uspokojovanie potrieb ako svojich, tak aj poškodenej.
Neexistuje žiadny objektívny dôkaz, okrem nevierohodnej a zmätočnej výpovede poškodenej, že
vyššie uvedené financie mali byť podvodne obžalovaným vylákané na kúpu bytu, auta, podnikanie. Je
nelogické, ak poškodenou uvádzané sumy rádovo od 7,-€ do 2.000,-€ by mali slúžiť ako záloha na auto,

byt, alebo podnikanie. To musí pripustiť každý triezvo uvažujúci človek, že za takéto sumy sa auto, ani
byt kúpiť nedá a rozbehnúť podnikanie asi tiež nie.

Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu
cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl

a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca 266 eur, značnou
škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.

Žalovanýzločinpodvodujeúmyselnýmtrestnýmčinom.Nanaplneniezákonnýchznakovtohtotrestného

činu sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa, ktorým uvádza niekoho do omylu, alebo využíva niečí
omyl a takéto konanie musí byť spojené s tým, že páchateľ v dôsledku tohto omylu poškodeného seba,
lebo iného obohatí.
V tomto prípade prokurátor kriminalizuje akékoľvek nepravdivé tvrdenie partnerov vo zväzku, ktoré
však nesmerovalo k obohateniu druhého partnera, alebo inej osoby. Skutočnosť, že obžalovaný tvrdil

poškodenej, že sa snaží podnikať, že chce rozbehnúť podnikateľské aktivity, že by jej chcel kúpiť byt,
alebo auto, hoci by to bola lož, alebo nie úplná pravda nemôže byť samo o sebe trestným činom.
Absentuje v takom konaní spôsobenie škody a úmysel páchateľa takouto lžou získať finančný prospech
či už pre seba, alebo pre iného.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nebolo objektívne preukázané, že sumy, ktoré poškodená
vyberalazosvojhoúčtuvyberalazaúčelomodovzdaniaichobžalovanémuprenímuvádzanénepravdivé
skutočnosti, čo by inak neurobila. Teda že mu dávala peniaze na kúpu auta, na kúpu bytu, na
podnikanie. Ak sama poškodená uvádzala, že mu dávala peniaze obžalovanému, keď obžalovaný
peniaze potreboval na autobus, na zaplatenie účtu za telefón, na večeru, na oblečenie vždy keď

o ne požiadal bez toho, aby si preverovala na čo ich obžalovaný použil, alebo podmieňovala ich
požitie na konkrétny účel, nemôže byť takéto poskytovanie finančných prostriedkov osobe s ktorou žije
poškodená v spoločnej domácnosti v druhovskom vzťahu považované za trestný čin obžalovaného. Aj
sama poškodená musí pri svojom konaní s finančnými prostriedkami postupovať s potrebnou mierou
opatrnosti. Aj pri minimálnej finančnej gramotnosti musí poškodená vedieť, že poskytované sumy od

7,- do 2.000,-eur nemôžu slúžiť ako zálohy na kúpu niekoľkých motorových vozidiel, bytov, alebo na
podnikanie.
Jediným objektívnym dôkazom, ktorý preukazuje poskytnutie finančných prostriedkov poškodenou
obžalovanému na iný ako bežný účel, je potvrdenie o poskytnutí finančnej pôžičky bez udania účelu
na sumu 20.000,-€, ktoré aj obžalovaný verifikoval svojim podpisom. To, že obžalovaný v stanovenej

lehote uvedenú pôžičku poškodenej nevrátil, samo o osebe nemôže byť trestným činom. Od decembra
2009, kedy malo dôjsť k vráteniu tejto pôžičky obžalovaný spolu s poškodenou dlhé roky žili v spoločnej
domácnosti v druhovskom zväzku bez toho, že by zo strany poškodenej došlo k vymáhaniu uvedenejpôžičky od obžalovaného. Aj v prípade preukázania tejto pôžičky a v prípade preukázania jej nevrátenia,
sa jedná o občianskoprávny vzťah, ktorý nemôžu riešiť súdy v trestnom konaní.

Č. 53/1992 Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 6 Tr.por.,
t.zn., že ich hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a vykonal logicky odôvodnené úplné
skutkové zistenia, nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž

nemožno napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu.
Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal
skutok, ktorý je predmetom trestného konania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho
svedka je pochybná (č. 14/1964).
Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr.por. musí súd vykonať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu
jednotlivo aj v ich súhrne, teda skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok prípadne aj v

okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade
odchýliek musí súd zisťovať prečo k tomu dochádza( č. 30/1966-I).
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené
a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý z
variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných

dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší ( č.46/1963, č. I/1966).
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých
pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného /in dubio pro reo/ č. 22/1968-II).
Súd v predmetnej veci konštatuje, že prokurátor neuniesol v konaní pred súdom dôkazné bremeno a
nepreukázal, že žalovaný skutok je trestným činom. Po vykonaní

dokazovania na hlavnom pojednávaní neboli zo strany obžaloby produkované žiadne relevantné,
uveriteľné a nespochybniteľné priame dôkazy, ktoré by preukazovali to, že konanie obžalovaného
možno podriadiť pod niektorú zo skutkových podstát trestných činov uvedených v Trestnom zákone.
Neboli produkované ani žiadne nepriame dôkazy, ktoré by tvorili ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov

preukazujúcich to, že žalované konanie obžalovaného je trestným činom. Nakoľko nebolo dokázané,
že žalovaný skutok je trestným činom, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Nakoľko bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, súd odkázal poškodenú s uplatneným nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.