Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108230339
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:5108230339.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovaným: 1/
ZIPP Brno, s.r.o., so sídlom Kaštanová 34, Brno, Česká republika, IČO: 49 975 561, zastúpený: JUDr.
Jana Brišková Dominová, advokátka, so sídlom Štefánikova 6453/2C, Piešťany, 2/ Ing. F. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, N., 3/ Ing. Ivan Kollár, nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, N.,
IČO: 10 950 290, o zaplatenie 5.835,47 eur s prísl., o odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 12Cb/135/2009-738 zo dňa 19.10.2017 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu
vo výške 5.835,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 22.9.2008, keď žalobu voči
žalovanému 3/ a v časti úrokov z omeškania žiadaných žalujúcou stranou od 18.9.2008 do 21.9.2008
zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu, žalovanému 3) priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, s tým,
že o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku . Zároveň štátu súd priznal nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré uložil zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobkyňa pôvodne žiadala
uložiť žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne jej zaplatiť sumu 3.851,32 eur s prísl.,
ktorú po viacerých zmenách ustálila na výšku 5.835,47 eur. Nárok uplatnila titulom regresu na úhradu
nákladovzdravotnejstarostlivostivynaloženýchnazdravotnústarostlivosťjejpoistenca,ktorývdôsledku

zavineného protiprávneho konania žalovaných utrpel na stavbe, kde vykonával práce ako pomocný
stavebný robotník, na základe Dohody o vykonaní prác uzatvorenej so žalovaným 3/ ťažký pracovný
úraz, ktorý bol predmetom šetrenia Inšpektorátu práce (ďalej ako IP) Trnava. Podľa Protokolu o
vyšetrení príčin úrazu vyhotoveného IP Trnava žalovaní 1/ a 2/ porušili ust. § 9 ods. 1 zák. č.
330/1996 Z.z. v spojení s § 15 ods. 8 a § 45 ods. 1 vyhl. č. 374/1990 Zb., keď si nedohodli vzájomné
vzťahy pri bezpečnom skladovaní prvkov, pripustili neodborné zloženie železobetónového väzníka, ktorý

bol uložený na rozmoknutom teréne v mieste montáže a ktorý bol nedostatočne zabezpečený proti
preklopeniu, a ktorý preklopením sa spôsobil ťažký pracovný úraz. Žalujúca strana žiadala zaviazať
žalovaných k úhrade sumy vo výške 3.851,32 eur z dôvodu, že poškodený bol v čase úrazu pod vplyvom
alkoholu, neskôr ale túto skutočnosť spochybnila a žiadala uhradiť náklady zdravotnej starostlivosti od
žalovaných 1/ až 3/ v plnej výške.

3. Žalovaný 1/ žiadal návrh voči nemu zamietnuť, pretože pracovný úraz nebol spôsobený jeho
zamestnancovi, ale zamestnancovi žalovaného 3/, ktorý na stavbe vykonávala práce pre žalovaného 2/,žalovaní 2/ a 3/ boli subdodávateľmi a ktorých činnosť nemohol ovplyvniť. Zmluvu o dielo mal uzatvorenú
so žalovaným 3/, podľa ktorej za dodržiavanie predpisov BOZP zodpovedá žalovaný 3/. Žalovaný 1/ ale
svoje povinnosti neopomenul a zabezpečil a vykonal školenie zamestnancov žalovaného 3/ o BOZP

na stavenisku. Namietal i závery Protokolu IP Trnava, ktorý dospel k záveru o nedostatkoch na jeho
strane napriek tomu, že výpovede svedkov boli neurčité a rozporné, popis úrazu nekorešpondoval s
ich výpoveďami, IP tiež uviedol, že u zamestnávateľa poškodeného poistenca nezistil žiadne porušenie
právnych predpisov. Zdôraznil, že pre toto konanie nie je pasívne legitimovaný a namietol i žalobcom
žiadanú výšku regresného nároku, ku ktorej žalujúca strana nepredložila žiadne dôkazy , okrem výpisu

zo zdravotného účtu poškodeného, čo nepovažoval žalovaný 1/ za postačujúce.

4. Žalovaný 2/ tiež žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Uvádzal, že ku škode na zdraví poškodeného
došlo v príčinnej súvislosti s požitím alkoholických nápojov, keď bola u poškodeného zistená hladina
alkoholuvovýške1,14g/kg apríčinouúrazutakneboloprotiprávnekonaniežalovaného2/,aleporušenie
bezpečnostných predpisov priamo poškodeným.

5. Žalovaný 3/ na svoju obranu poukázal na výsledky a zistenia IP Trnava, keď z Protokolu žiadne
nedostatky na jeho strane, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s úrazom neboli zistené. Okrem toho
poukázal na stanovisko žalobkyne, podľa ktorého poškodený nebol pod vplyvom alkoholu, čo je ale
v rozpore so správou MUDr. O., podľa ktorej odobraté vzorky krvi poškodenému za účelom zistenia

alkoholu preukázali, že v čase vzniku pracovného úrazu bol poškodený pod vplyvom alkoholu.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, výpočul strany sporu, navrhnutých svedkov,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami, najmä správou Inšpektorátu práce Trnava
zo šetrenia ťažkého pracovného úrazu poškodeného zo dňa 16.1.2006, výzvou na úhradu náhrad za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 22.7.2008, Dohodou o vykonaní práce zo dňa 4.9.2005,
Zmluvou o dielo zo dňa 3.1.2005, výpisom z účtu poistenca za obdobie od 15.12.2007 do 26.10.2010,
Záznamom o oboznámení s predpismi BOZP a OPP zo dňa 30.8.2005, prezenčnou listinou zo
školenia predpisov BOZP zo dňa 30.8.2005, technologickým postupom montáže železobetónovej
konštrukcie stavby FM Logistic Sereď, zápisom o odovzdaní a prevzatí staveniska a Dohodou o určení

zodpovednosti za vyhotovenie podmienok BOZP v zmysle § 9 ods. 1 zák.č. 330/96 Z.z. v znení
neskorších predpisov a § 5 ods. 1 vyhl. č. 374/90 Zb. zo dňa 24.8.2005, záznamom o úraze zo dňa
21.9.2005, Zmluvou o dielo zo dňa 22.8.2005, lekárskou správou zo dňa 22.9.2005, oznámením o
výsledku vyšetrenia zo dňa 26.9.2005, chorobopisom poškodeného (č.l. 472), dokladmi o poskytnutí
zdravotnej starostlivosti v spojení s pracovným úrazom a dokladmi o úhrade zdravotnej starostlivosti

poskytovateľom, dokumentáciou Inšpektorátu práce Trnava k pracovnému úrazu F. F. a dospel k záveru,
že nárok je voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v celom rozsahu dôvodný, keď voči žalovanému 3/
nie je opodstatnený.

7. Prvoinštančný súd po skutkovom zistení skonštatoval, že príčinou úrazu bolo nesprávne a

neodborné skladovanie železobetónového skeletu na rozmoknutom teréne v mieste montáže, ktorý
nebol dostatočne zabezpečený proti preklopeniu, ako aj správanie sa poškodeného. Nakoľko ale
nebolo možné bez pochybností ustáliť presné okolnosti za ktorých došlo k úrazu, k čomu poukázal
prvoinštančný súd práve na zápisy a dokumentáciu IP Trnava, v ktorých je konštatované, že poškodený
poistenec žalujúcej strany keď vykonával pracovnú činnosť sa pohyboval okolo väzníka, ktorý sa

preklopil, oproti čomu ale v zázname o pracovnom úraze sa uvádza, že sa opieral zadnou časťou
tela o dočasne uložený prefabrikát, čím došlo k zatlačeniu drevenej podložky hranolu, na ktorom bol
prefabrikát uložený, do podlažia a následnému prevrhnutiu, čo potvrdili aj žalovaní a v konaní vypočutí
svedkovia. Z Nezrovnalosti v zápisoch a dokumentácii IP Trnava prvoinštančný súd vyhodnotil tak, že
za dôveryhodnejšie považoval zistenia IP Trnava, pretože žalovaní 1/ až 3/ neboli svedkami úrazu,

informácie o úrazovom deje mali len sprostredkovanie a svedkovia, ktorí boli v súdnom konaní vypočutí
vypovedali až po 7 rokoch od okamihu keď k úrazu došlo, preto boli ich výpovede odlišné. K uvedenému
tak súd porovnal výpovede svedkov F. P. a P. M. s ich výpoveďami pred IP Trnava, ktorí popisovali
okolnosti vzniku úrazu, keď pred IP Trnava tvrdili, že poškodený robil pre nich pomocné práce, ale
neuviedli, že by sa opieral o väzník, hoci pred súdom už tvrdili, že v čase úrazu sa mal v skutočnosti

zdržiavať v inej časti staveniska, kde mal vykonávať iný druh práce. K týmto rozporným výpovediam
prvoinštančný súd uviedol, že svedkovia si vzhľadom na uplynutú dobu už nemuseli pamätať presné
okolnosti úrazu. Podľa názoru prvoinštančného súdu sa ale betónový skelet nemal preklopiť, ak by bol
riadne proti preklopeniu zabezpečený a to i s prihliadnutím na momentálne poveternostné podmienkya rozmoknutý terén, na čom tak nič nemení skutočnosť, že sa prípadne nemal v okolí betónového
skeletu vzhľadom na predpisy BOZP vôbec pohybovať. Súd považoval za vhodné zdôrazniť, že ak by
poškodený bol i pod vplyvom alkoholu, ktorý dôkaz predložil žalovaný 3/, a ktorý súd nespochybnil,

ale nemožno vzhľadom na zistené promile alkoholu v krvi uvažovať o stave úplnej opitosti, kedy by
si za úraz mohol sám. Súd tak uviedol, že betónový skelet nebol dostatočne zabezpečený, ako
skonštatoval IP Trnava, a nakoľko žalovaní v konaní nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by závery IP
Trnava spochybnil, súd vychádzal z jeho zistení, z ktorých mal ustálenú príčinu úrazu a zaoberal sa
preto už iba zodpovednosťou žalovaných za tento úraz, k čomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.

2Cdo/343/2009, podľa ktorého regresný nárok nie je právom na náhradu škody podľa § 420 Obč. zák.,
ale osobitným nárokom, na ktorý sa ustanovenia Občianského zákonníka nevzťahujú. Nárok žalujúcej
poisťovne vyplýva z ust. § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z., preto nie je dôvod zaoberať
sa ani mierou spoluzavinenia poškodeného na poškodení jeho zdravia ako žiadali žalovaní, a otázka
posudzovania miery zavinenia poškodeného podľa § 441 Obč. zák. je vylúčená. Ak sa žalobkyňa
rozhodla žalovať iba stanovený okruh žalovaných bez poškodeného, je jej právom ustálenie okruhu

žalovaných strán, a ani z príslušného právneho predpisu nevyplýva povinnosť, že by mala primárne
žalovať aj svojho poistenca. Je teda právom žalobkyne žiadať od žalovaných s prihliadnutím na mieru
zavinenia poškodeného úhradu celých nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť a súdu tak
neprislúcha skúmať spoluzavinenie poškodeného, ale má posudzovať, či k úrazu poistenca žalobkyne
došlo zavinením protiprávnym konaním žalovaných 1/ - 3/.

8. K samotnej povinnosti uloženej žalovaným 1/ a 2/ uhradiť žalujúcej strane náklady vynaložené
na zdravotnú starostlivosť poistenca prvoinštančný súd poukázal na zistenie, že Q. T., ktorý bol
stavbyvedúcimžalovaného1/zodpovedalzamontážželezobetónovéhoskeletu,atedaizadodržiavanie
predpisov BOZP, riadil práce a v čase jeho neprítomnosti za neho konal žalovaný 2/, ktorý dával

pokyny. Protiprávne konanie stavbyvedúceho žalovaného 1/ bolo potvrdené a konštatované i IP Trnava,
vpríčinnej súvislosti s ktorým došlo k úrazu, a tým ku vzniku nároku na úhradu žalujúcou stranou
vynaložených nákladov. Žalovaný 1/ síce zabezpečil školenie zamestnancov a subdodávateľov, na
ktorom sa zúčastnil i poškodený, čo ale neznamená, že by už nezodpovedal ďalej za dodržiavanie
BOZP a technologického postupu pri uložení betónových väzníkov. K samotnému právnemu posúdeniu

veci prvoinštančný súd uviedol, že zavinenie je stav vedomia a vôle, ktorý môže mať len konkrétna
fyzická osoba a nie je možné zavinenie skúmať u žalovaného 1/ ako právnickej osoby, za ktorú konajú
vždy osoby fyzické. V mene žalovanej 1/ konala ňou poverená osoba, čím potom došlo i k zavinenému
protiprávnemu konaniu na strane žalovanej 1/ konaním stavbyvedúceho, ktorý ale nie je subjektom,
ktorý by mal byť povinný platiť regresnú náhradu za vynaloženú zdravotnú starostlivosť poškodeného. I

keď nie je možné skúmať otázku zavinenia u právnických osôb neznamená to, že by mali byť vylúčené
z povinnosti náhrady nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, preto bez ohľadu na zavinenie
žalovaného 1/ vzniká mu ako právnickej osobe povinnosť nahradiť náklady zdravotnej poisťovni. V
súvislosti s povinnosťou žalovaného 2/ prvoinštančný súd uviedol, že i keď s ním nebol poškodený v
žiadnom pracovnoprávnom ani inom vzťahu, vykonával funkciu vedúceho pracovnej čaty pri montáži

skeletu, riadil poškodeného, dával mu pokyny, preto ak nebol zabezpečený správny postup pri ukladaní
železobetónovej konštrukcie a došlo k neodbornému skladovaniu železobetónového väzníka, dopustil
sa i žalovaný 2/ zavineného protiprávneho konania, ktoré v príčinnej súvislosti s úrazom, keď nebolo
možné ustáliť, či v deň úrazu poškodený nerešpektujúc pokyny žalovaného 2/ opustil pracovisko, keď
iní svedkovia uviedli, že vykonával pre nich pomocné práce, a žalovaný 2/ žiadne porušenie pracovnej

disciplíny zamestnávateľovi poškodeného nesignalizoval, zaviazal i žalovaného 2/ k povinnosti uhradiť
spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ žalovanú istinu ako regresný nárok zdravotnej poisťovne.

9. Vo vzťahu k žalovanému 3/ prvoinštančný súd skonštatoval, že hoci bol poškodený jeho
zamestnancom, bol vyslaný na výkon práce pre žalovaného 1/. Žalovaný 3/ ako zamestnávateľ

poškodeného neporušil žiadne svoje povinnosti, ako konštatoval i IP Trnava. Žalovaný 3/ svojich
zamestnancov a teda i poškodeného priebežne na stavbe kontroloval, a tak žalobkyňa v súvislosti s
nárokom uplatneným voči žalovanému 3/ dôkazné bremeno neuniesla.

10. K nároku, ktorý žalujúca strana v priebehu konania z pôvodne žalovanej istiny vo výške 3.851,32 eur

upravila na 5.835,47 eur prvoinštančný súd poukázal na doklady o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
a zoznam výkonov zdravotnej starostlivosti, z ktorých dospel k záveru, že tieto sú v žalovanej výške
preukázané, boli uhradené, čo potvrdili i niektorí z poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Výškanákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť bola odsúhlasená i revíznym lekárom a vyplýva i z
Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

11. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni i nárok na úroky z omeškania odo dňa podania žaloby, hoci
žalujúca strana ho žiadala priznať odo dňa 18.09.2008, kedy mala byť doručená žalovaným výzva na
plnenie, čo ale nebolo v konaní preukázané.

12. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd odkázal na právnu úpravu uvedenú v § 517 ods.

1,2 Obč. zák., § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z., z ktorých pri rozhodovaní o veci vychádzal, a
ktoré aplikoval. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, (č.l.779) a žiadal,
aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu voči nemu zamietol, prípadne aby ju zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie založil na existencii dôvodov,

ktoré odvodil od ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. a ku ktorým uviedol, že prvoinštančný súd pri
posudzovaní skutkového stavu vychádzal predovšetkým zo zistení IP Trnava, zároveň ale konštatoval,
že presné okolnosti za akých došlo k úrazu nemožno ustáliť, pretože spisová dokumentácia IP Trnava
sa pri popise deja odlišuje, a tak má odvolávajúci sa žalovaný 1/ za to, že súd nemohol bez pochybností
príčiny vzniku úrazu ustáliť, preto ani nemohol výrokom uložiť povinnosť žalovanému 1/ spoločne so

žalovaným 2/ zaplatiť žalovanú istinu a označiť ich tak za zodpovedných z nároku žalujúcej strany.
V konaní bolo preukázané a vyplýva to i zo záverov IP Trnava, že poškodený bol v čase úrazu pod
vplyvom alkoholu, teda jeho správanie nebolo obvyklé, vôbec nebolo preukázané, že mal pomáhať
pri uložení prefabrikátu, táto skutočnosť bola spochybnená, ako i samotné správanie sa poškodeného
v čase úrazu, čo bolo preukázané nielen záznamom o úraze, ale aj svedeckými výpoveďami. Jediný

žalovaný 2/ bol prítomný pri pracovnom úraze a on uviedol, že poškodený sa vôbec nemal v okolí
prefabrikátunachádzať,kčomualeprvoinštančnýsúdskonštatovalopak,hociuvedenéinformácie,ktoré
poskytol žalovaný 2/ nemal sprostredkované, pretože bol priamym účastníkom udalosti. Žiaden právny
predpis vzhľadom na koncentráciu alkoholu v krvi poškodeného neuvádza, že zodpovednosť vznikne
až potom, ak bol u neho zistený stav úplnej opitosti. Poškodený bol pod vplyvom alkoholu a žalovaný

1/ má za to, že ku vzniku zodpovednosti za pracovný úraz poškodeného nie je potrebný stav úplnej
opitosti, k porušeniu ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 330/1996 Z.z. postačuje, že nedodržal predpisy
súvisiace so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce a bezpečného
správania sa na pracovisku, ako i postupy, keď počas pobytu na pracovisku bol preukázateľne
pod vplyvom alkoholu a tým porušil i ustanovenia Zákonníka práce, na čo mal súd predovšetkým

prihliadnuť, a tak sa zaoberať i mierou spoluúčasti. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia
poukázal na to, že zo strany žalovaných neboli predložené žiadne odborné vyjadrenia súvisiace s
možnosťou preklopenia prefabrikátu, ak nebol riadne zabezpečený. Žalovaný 1/ ale preukázal, že
osoby, ktoré na pracovisku pracovali boli o technologickom postupe ukladania prefabrikátov poučené,
žaloba ale bola podaná až 3 roky po úraze, preto i skutkové okolnosti miesta úrazu sa zmenili, a tak

akékoľvek odborné posúdenie k otázke spôsobu uloženia prefabrikátu v konkrétnom teréne by nebolo
reálne možné. Žalovaní 1/ a 2/ preto nemohli takýto dôkaz ani zaobstarať príp. požadovať. Napriek
tomu, že prvoinštančný súd skonštatoval, že nebolo možné bez pochybnosti ustáliť okolnosti úrazu,
pristúpil k vyvodeniu zodpovednosti voči žalovanému 1/ a 2/, čo označil odvolávajúci sa žalovaný 1/
za neprípustné, poukázal i na nesprávny názor prvoinštančného súdu súvisiaci s mierou zisťovania

zavinenia poškodeného, keď súd na jednej strane uvádza, že je právom žalobkyne prihliadnuť na
mieru spoluzavinenia poškodeného na poškodení jeho zdravia a žalovať tak tretie osoby na úhradu
celkových nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť alebo len na časť týchto nákladov, čo
je v priamom vzájomnom rozpore, pretože súd na jednej strane vylúčil spoluzavinenie a na druhej
strane ponechal žalobkyňu, aby svojvoľne rozsah spoluzavinenia určovala a vymáhala si náhradu v

plnej výške od žalovaných. Žalobkyňa opakovane menila žalobný petit v súvislosti s domnienkami o
percente zavinenia žalovaných, ktoré žiadnym spôsobom nezdôvodnila. Odvolávajúci sa žalovaný 1/ dal
do pozornosti i analógiu so zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konkrétne ust. § 238 ods. 1 ako
i § 31 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z., ktoré právne predpisy možno považovať za obdobnú úpravu ako pri
nárokoch zdravotnej poisťovne, kedy súdy napriek tomu posudzujú nároky na náhradu škody uplatnené

sociálnou poisťovňou podľa ust. § 420 a nasl. Obč. zák., k čomu poukázal na uznesenie NS SR sp.zn.
3Mcdo/19/2008 zo dňa 21.01.2009. Odvolávajúci má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala zavinené protiprávne konanie žalovaného 1/, ani príčinnú súvislosť medzi jeho konaní
a vzniknutou ujmou a teda neuniesla dôkazné bremeno k samotnému nároku a tiež ani k výške, keďženepreukázala opodstatnenosť žalovanej sumy vo vzťahu k vynaloženým nákladom, k čomu poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/70/2009. Žalujúca strana nepreukázala, že skutočne vynaložila
náklady na zdravotnú starostlivosť poškodeného, kedy ich uhradila, a kedy jej tak jednotlivé nároky

vznikli, čo je už samo o sebe dôvodom pre zamietnutie návrhu a k čomu sa súd prvej inštancie vyjadril
iba všeobecne a neurčito, k čomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/51/2010. Konajúci
prvoinštančnýsúdsavôbecnezaoberalpodstatnýmiskutočnosťami, žalobkyňoupredloženédokumenty
sú neúplné, nejasné a iba výpis zo zdravotného účtu poškodeného nie je postačujúci k tomu, aby
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o výške týchto nákladov. Prvoinštančný súd tiež výlúčil

zodpovednosť a spoluzavinenie poškodeného, ale nemožno ponechať výlučne na žalobkyni, aby určila a
žiadala náhradu vo výške iba podľa vlastného posúdenia miery spoluzavinenia poistenca,. V tejto časti je
odôvodnenie rozhodnutia zmätočné, prioritne majú byť vymáhané náklady a uplatnený regresný nárok,
ak došlo k požitiu alkoholu na strane poistenca, od neho. Nie je právne udržateľné, aby súd priznal plný
nárok žalobkyni hoci má preukázané, že pracovný úraz spôsobil aj poškodený. Žalovaný 1/ povinnosť,
ktorá mu vyplývala z § 9 ods. 1 zák. č. 330/1996 Z.z. splnil, stavenisko riadne protokolárne odovzdal,

vykonal všetky poučenia zamestnancov žalovaného 3/, oboznámil ich s technologickými predpismi, mal
riadne uzatvorené Zmluvy o dielo, obsahom ktorých bolo i dodržiavanie predpisov BOZP. Dohoda o
dodržiavaní predpisov bola obsiahnutá práve v uzatvorených zmluvách o dielo, čo prvoinštančný súd
žiadnym spôsobom nevyhodnotil, ale ani jej absencia by nemohla byť príčinou pracovného úrazu. Na
jednejstranesúdnedávažiadnumožnosťžalovanému1/zbaviťsazodpovednosti,nadruhejstranevšak

vylučuje možnosť skúmať zavinenie u fyzickej osoby, hoci zodpovednosť odvodzuje práve od konania
stavbyvedúceho. Práve z tohto dôvodu je podľa názoru odvolávajúceho sa žalovaného 1/ potrebné
subsidiárne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka pri posudzovaní zavinenia a príčinnej súvislosti,
pretože úmyslom zákonodarcu nebolo, aby si zdravotná poisťovňa svojvoľne vyberala subjekty, ktoré
bude žalovať, napriek tomu, že má preukázanú spoluúčasť poškodeného na vzniku úrazu a argument,

že žalovaný 1/ bol postihnutý IP Trnava, a tak bez ohľadu na zavinenie mu vzniká povinnosť náhrady
nákladov je nesprávny. Ako vyplýva zo záverov IP Trnava i poškodený bol uvedený ako vinník úrazu,
preto nemôže byť žalovaný 1/ spoločne so žalovaným 2/ zaviazaní k náhrade nákladov v celom rozsahu.
K zamietnutiu žaloby voči žalovanému 3/ odvolávajúci sa žalovaný 1/ poukázal tiež na rozpor v záveroch
prvoinštančného súdu, ktorý na jednej strane uviedol, že žalovaný 3/ porušil niektoré svoje povinnosti,

ale tieto neboli v priamej príčinnej súvislosti s úrazom, na druhej strane uvádza, že žalovaný 1/ a
2/ nemali Dohodu o zabezpečení ochrany práce uzatvorenú, čím došlo z ich strany k zavinenému
protiprávnemu konaniu podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z. Z uvedeného ale nie je zrejmé,
ako mohlo súd vyvodiť zodpovednosť žalovaného 1/, keď dospel k záveru, že by k úrazu zrejme došlo
i vtedy, ak by bola uzatvorená Dohoda o zabezpečení ochrany zdravia pri práci, pričom stále nemal

dostatočne ustálenú príčinu úrazu. V závere odvolávajúci sa namietol i priznané úroky z omeškania
od podania žaloby, pretože sa žalovaní nemohli dostať do omeškania už od roku 2008, keď v čase
podania žaloby uplatňovala žalobkyňa inú žalovanú sumu, ktorú až neskôr zvýšila, napriek tomu
prvoinštančný súd jej priznal nárok na úroky z omeškania zo sumy, ako by ju žalovala od počiatku. Súd
sa odvoláva i na rozhodnutie Ruiz Torija c. Španielsko, ale v odôvodnení neuviedol, ktoré argumenty a

odpovede nepovažoval za rozhodujúce. Takýmto postupom prvoinštančného súdu došlo v tomto konaní
k porušenie procesných práv odvolaávajúceho sa žalovaného 1/ v takej miere, že bolo porušené jeho
právo na spravodlivý proces, čím je daný odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.

14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolania i žalovaný 2/ (č.l. 771)

ktoré odôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. a žiadal žalobu voči nemu
zamietnuť. V odvolacích dôvodoch zdôraznil, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil práva a
povinnostižalovaného2/,pretožepodľaZmluvyodielouzatvorenejmedzinímažalovaným1/mužiadne
povinnosti súvisiace s BOZP, či technologickými postupmi voči tretím osobám nevyplývali, nebol s nimi
v žiadnom vzťahu, nebol oprávnený ani dávať iným osobám pokyny alebo príkazy, v čase vzniku úrazu

ani nebol prítomný na mieste, kde k úrazu došlo, poškodený nebol jeho zamestnancom, a ani mu nikdy
nebol pridelený na realizáciu montážnych alebo iných prác, nepodliehal jeho príkazom, preto nebol ani
zodpovedný a povinný dohliadať na dodržiavaním predpisov vo vzťahu k poškodenému. Rovnako ani
tvrdenie IP Trnava o tom, že v deň úrazu bol poškodený pridelený žalovanému 2/ sa nezakladá na
pravde, nemá oporu v uzatvorenej Zmluve o dielo, čo žalovaný 2/ aj rozporoval voči IP Trnava ústne, ale

na základe presvedčenia zástupcom žalovaného 1/ zápis pre IP Trnava podpísal. Neskôr sa ale ukázali
uvedené tvrdenie v zápise IP Trnava ako nepravdivé. Medzi vznikom škody a konaním žalovaného
2/ v súvislosti so vznikom úrazu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť a žalovaný 2/ namieta i
výšku škody, ktorá nebola takisto preukázaná , nebolo predložené, kedy a ktoré sumy žalujúca stranapreplatila, k čomu vzniesol i námietku premlčania, pretože nebolo preukázané, kedy jednotlivé náklady
žalujúcej stane vznikli.

15. K odvolaniu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ sa vyjadrila žalujúca strana v podaní zo dňa 27.12.2017
(č.l. 804 a tiež 814 a 818) a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, v celom
rozsahu sa stotožnila s rozhodnutím prvoinštančného súdu, ktoré bolo vydané na základe objektívne
a dostatočne zisteného skutkového stavu. Za správne považovala skutočnosť, že si prvoinštančný
súd osvojil zistenia IP Trnava uvedené v Protokole, podľa ktorého nebol väzník dostatočne proti

prevráteniu zabezpečený a obaja žalovaní tak pripustili neodborné skladovanie tohto väzníka. Podľa
záverov IP Trnava došlo k porušeniu § 9 ods. 1 zák. č. 330/1996, ktoré okolnosti sú bezprostrednou
príčinou úrazu, čo potvrdili i svedkovia vo svojich výpovediach pred IP Trnava, bezprostredne po
úraze, preto považuje žalujúca za správne, že prvoinštančný súd vychádzal len z týchto skutočností
a výpovedí. Odvolacie argumenty považuje za účelové, pretože ak sa zamestnanci nemali pohybovať
v okolí väzníka, tak bolo potrebné toto miesto označiť výstrahou, že ide o nebezpečné miesto, čo

urobené nebolo. Žalovaní 1/ a 2/ porušili i ďalšie ustanovenia zák. č. 330/1996 Z.z., keď nezohľadnili
skutočné a predvídateľné okolnosti, nevyhodnotili riziká, nepredložili dokument, ktorý by podrobne
upravoval manipuláciu s väzníkom, prípadne nepristúpili k prerušeniu prác pre nepriaznivé počasie
a zanedbali i kontrolu dodržiavať predpisov a zásad bezpečnosti práce, pripustili, aby sa poškodený
pohyboval svojvoľne po stavenisku napriek zákazu. Žalujúca strana namieta, že by príčinou úrazu

bolo požitie alkoholu poškodeným, pretože táto skutočnosť nebola preukázaná, keďže skúška krvi
na prítomnosť alkoholu podľa potvrdenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonaná nebola, túto
zabezpečil sám žalovaný 3/ , k čomu nie je zrejmé, či so vzorkou krvi pre skúšku na alkohol správne
manipuloval. Žalovaní teda mali mať vypracovaný i dokument, ktorý by stanovoval podmienky odberu
krvi a manipuláciu s odobratou vzorkou. Pretože požitie alkoholu poškodeným nebolo jednoznačne

preukázané, nemožno ustáliť, že poškodený alkohol použil, a ak by táto skutočnosť bola i pripustená,
zodpovedajú žalovaní za to, že nekontrolovali, či poškodený nepožíva na pracovisku alkohol, alebo sa
nepohybuje po stavenisku pod vplyvom alkoholu. Ak by to mali preukázané, tak mali zabezpečiť , aby
pracovisko opustil. Je zrejmé, že poškodený sa pohyboval po stavenisku s vedomím žalovaného 1/ a 2/,
plnil ich pokyny. K výške priznaných nákladov zdravotnej starostlivosti žalobca uviedol, že je jeho právom

rozhodnúť sa voči komu, a v akej výške si regresné plnenie uplatní. K výške poukázal na doklad Prípad
náhrady vynaložených nákladov č. 08330388, ktorý obsahuje jednotlivé typy poskytnutej zdravotnej
starostlivosti, diagnózu podľa kvalifikácie chorôb, dátum výkonu, jeho cenu, z čoho vyplýva, že ide o
výkony, ktoré boli za obdobie od dátumu poškodenia zdravia do 31.12.2007 vykonané a vynaložené.
Žalovaný 1/ v odvolaní namieta, že neboli predložené vierohodné doklady o poskytnutí zdravotnej

starostlivosti, ale ide o spôsob vyúčtovania a uhrádzania zdravotnej starostlivosť, ktorým mohol a mal pri
prejavenej vôle porozumieť, pretože takýto spôsob účtovania a vykazovania zdravotnej starostlivosti je
uplatňovaný vo všetkých zdravotných poisťovniach a ak ide o otázku odbornú, mohol požiadať rovnako
ako i žalovaný 2/ o odborné stanovisko, či ustanovenie znalca, čo nevykonali. K námietke premlčania,
ktorábolavznesenázostranyžalovaného2/uviedol,žetátojeirelevantná,právonazaplatenienákladov

zdravotnej starostlivosti je špeciálnym nárokom, na ktorý sa aplikuje ustanovenie o trojročnej všeobecnej
premlčacej dobe, teda nárok si uplatnil včas.

16. Odvolanie žalovaného 2/ bolo doručené na vyjadrenie i žalovanému 1/, ktorý v podaní zo dňa
10.01.2018 (č.l. 823) sa s ním stotožnil a z dôvodu opatrnosti tiež vzniesol námietku premlčania.

17. K vyjadreniu žalujúcej strany podal žalovaný 1/ odvolaciu repliku zo dňa 31.01.2018 (č.l. 834 a
tiež 853) v ktorej zdôraznil, že s poškodeným nebol v žiadnom pracovnoprávnom ani v obdobnom
vzťahu, zotrval na záveroch, ktoré uviedol v odvolaní. Tvrdenia žalujúcej strany o tom, že miesto
montáže malo byť označené páskou, či inou výstrahou, ak sa jedná o nebezpečné miesto, označil za

vykonštruované riešenie, ktoré neobstojí. Žalovaný 1/ preukázal, že mal vypracovaný technologický
predpis rizikových prác i technologických postup montáže železobetónovej konštrukcie, s ktorými
bol poškodený preukázateľne oboznámený, teda žalovaný 1/ nezanedbal svoje povinnosti, ako sa
žalujúca strana snaží preukázať a prvoinštančný súd v konaní uznal, že poškodený bol pod vplyvom
alkoholu, z čoho pôvodne vychádzala aj žalujúca, keď vzala pôvodne do úvahy i spoluzavinenie

poškodeného. Tvrdenie, že nebol vypracovaný dokument, ktorý by stanovoval podmienky odberu krvi a
manipuláciu so vzorkou je povinnosť, ktorú ale žalovanému 1/ neukladajú žiadne predpisy, nevyplýva
zo žiadnych zákonných ustanovení a rovnako ani povinnosť zamestnávateľa zisťovať alkohol u svojich
zamestnancov v priebehu dňa, čo je v rozpore i so skutkovou logikou.18. Žalovaný 2/, ktorému bolo vyjadrenie žalujúcej strany doručované na podanie odvolacej repliky
zásielku súdu v odbernej lehote neprevzal, táto sa dňa 31.10.2017 (č.l.847) vrátila súdu, odvolaciu

repliku nepodal.

19. Odvolacia replika žalovaného 1/ bola doručená žalujúcej strane s výzvou na podanie odvolacej
dupliky, ktorú dňa 09.11.2018 žalujúca strana prevzala (č.l. 864), odvolaciu dupliku nepodala.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolania proti rozhodnutiu boli
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§
356 C.s.p.), po skonštatovaní, že obe odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.),
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutých častiach výroku, okrem výroku označeného ako II. a IV., ktoré neboli
napadnuté odvolaním a tak nie je dôvod , aby boli odvolacím súdom preskúmané, nie je možné potvrdiť
ani zmeniť a odvolania žalovaných 1/ a 2/ sú dôvodné.
21. Podľa § 389 C.s.p.

1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.

22. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého

rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a
interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení
procesného predpisu.

23. Základom nesúhlasu odvolávajúcich sa žalovaných 1/ a 2/ s rozhodnutím súdu prvej inštancie sú

závery, ku ktorým prvoinštančný súd dospel a na základe ktorých žalobe vyhovel, pretože sú v rozpore
so skutkovými zisteniami, právnym posúdením a samotné rozhodnutie je založené na skutočnostiach,
ktoré neboli jednoznačne v konaní preukázané. Odvolací súd vzhľadom na súdom prvej inštancie
v odôvodnení uvádzaný skutkový stav a právne závery ktoré z neho vyvodil a na ktorých založil
svoje rozhodnutie musí konštatovať, že vykonané dokazovanie, z neho ustálený skutkový stav a

právne posúdenie veci tak, ako je uvedené prvoinštančným súdom v písomne vyhotovenom rozhodnutí
nezakladajú dôvod k tomu, aby mohol odvolací súd predmetné rozhodnutie potvrdiť resp. zmeniť.

24. Odvolacie dôvody označil odvolávajúci sa žalovaný 1/ s poukazom na ust. 365 ods.1 písm. b/,d/,f/
a h/ C.s.p. , odvolávajúci sa žalovaný 2/ s poukazom na ust. §365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p.

25. Existencia odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zakladá také pochybenie súdu, ktoré je
dané v prípade, ak strane sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, že

založí záver o tom, že celé konanie je nespravodlivé a zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému
zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu. Tento dôvod ale nie je bezbrehý a musí byť stranou,
ktorá sa ho domáha aj preukázaný.26. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu poukazuje na obsah spisu a z neho vyplývajúci postup
konajúceho súdu prvej inštancie, ktorý v odseku 56. odôvodenia rozsudku síce odkázal na viaceré
rozhodnutia ESĽP , ale neuviedol, ktoré argumenty a odpovede nepovažoval za rozhodujúce. Odvolací

súdkuvedenémuuvádza,žejudikatúrasúdunevyžaduje,abynakaždýargumentstrany,ajnataký,ktorý
jeprerozhodnutiebezvýznamný,boladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia.Akvšakideoargument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (NS SR
sp. zn. 5 Cdo 106/10 z 15.07.2010). Odvolací súd v tejto súvislosti má za to, že iba nedostatok uvedenia,
ktoré argumenty súd nepovažoval za rozhodujúce by v prípade, ak by bolo rozhodnutie správne,

vychádzalo by zo správne vytvoreného skutkového základu a jeho správneho právneho posúdenia
neobstál, avšak pri komplexnom posúdení preskúmavaného rozhodnutia a zohľadnení nedostatkov,
ktorýmitrpírozhodnutieprvoinštančnéhosúdujetentoodvolacídôvodopodstatnený.Súdprvejinštancie
sa totiž v odôvodnení nevysporiadal zo všetkými relevantnými skutočnosťami, na ktoré poukáže
odvolací súd nižšie, a tým založil existenciu tohto odvolacieho dôvodu (§365 ods.1 písm.b/ C.s.p. )

27. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa vzťahuje na tie odvolacie dôvody, ktoré
nemožno podradiť pod ostatné uvedené v ust. § 365 C.s.p., ale ktoré majú za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na skutočnosti a nedostatky rozhodnutia prvoinštančného súdu je daný
i tento odvolací dôvod.

28. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v
zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nedostatočné a následne nesprávne. V súdenom prípade musí ísť o také skutkové

zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor, skutkové zistenie
tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek
tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení

dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i
dôležitosti.

29. Právna vada rozhodnutia, ktorá je obsiahnutá v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. znamená, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového
zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak aj použil správny právny
predpis, nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

30. Vyhodnotením odvolacích argumentov tak uvedených odvolávajúcim sa žalovaný 1/ ako i žalovaným
2/ pri preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s postupom prvoinštančného súdu, s rozsahom
vykonaného dokazovania a právnym posúdením veci odvolací súd musí prisvedčiť odvolateľom a

skonštatovať, že prvoinštančné konanie, výsledkom ktorého je odvolaním napadnutá časť rozhodnutia
trpí vadami, ktoré založili dôvod pre jeho zrušenie a vrátenie prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie s poukazom na ust. § 389 ods.1 písm.b/ a c/ C.s.p.

31. Z ust. § 391 ods.3 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie

a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj
to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, vyplýva pre odvolací súd povinnosť usmerniť
prvoinštančný súd v tom, ako má ďalej postupovať, aby boli odstránené nedostatky konania, ktoré
založili dôvody pre zrušenie prvoinštančného rozodnutia v odvolaniami napadnutej časti.

32. Odvolací súd vytýka prvoinštančnému súdu nedostatky pri zistení skutkového stavu, ktorý pri
vyhodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti nezohľadnil rozpory a tieto neodstránil,
hoci v odseku 49. Skonštatoval, že presné okolnosti, za ktorých došlo k úrazu nebolo možné bez
pochybností ustáliť. Rozpory vznikli z inak v Protokole IP Trnava uvádzaného skutkového deja, z inakzaznamenaných výpovedí svedkov pred inšpektorom práce a ich výpoveďami pred súdom, čo síce
prvoinštančný súd vzal do úvahy, ale uviedol, že zistenia IP Trnava sa mu javia dôveryhodnejšie, k
čomu vzal do úvahy časovú úsek, ktorý od pracovného úrazu uplynul, čo mohlo mať vplyv na výpovede

svedkov pred súdom. Prvoinštančný súd vyhodnotil i skutočnosť, že poškodený bol pod vplyvom
alkoholu, ale uviedol, že sa nejednalo u neho o stav úplnej opilosti, preto za úraz nezodpovedá.

33. Odvolací súd akceptuje námietky odvolateľov, podľa ktorých prvoinštančný súd vychádzal zo zistení
IP Trnava, k čomu odkázal na dokumentáciu IP Trnava (č.l. 324), súčasťou ktorej je Protokol zo dňa

25.10.2005, zápisnice o výpovedí svedkov pred inšpektorom práce, na záznam o úraze (č.l. 119 ), ku
ktorým súd vypočul aj tých svedkov, ktorí vypovedali pred inšpektorom práce a z ktorých dospel k
záveru, že žalovaným 1/ a 2/ vzniká povinnosť k náhrade nákladov, ktoré vynaložila žalobkyňa na
zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencovi ako poškodenému v dôsledku protiprávneho konania
žalovaných, keď žalovaný 1/ bol postihnutý aj IP Trnava a žalovaný 2/ tým, že pripustil neodborné
skladovanie betónového väzníka na rozmoknutom teréne a nedohliadol na jeho zabezpečenie sa

dopustil protiprávneho konania. Dôkazy, z ktorých prvoinštančný súd vychádzal sú skutočne vo
vzájomnom rozpore, ktorý nemôže byť odstránený len konštatovaním, súdu o dôveryhodnejšom dôkaze,
naviac, ak aj žalobkyňa tieto rozpory pred súdom skonštatovala, ale ich označila len za snahu privodiť
pre žalovaných priaznivejší stav (ods.34). Takéto vysporiadanie sa s nesúladom v dôkazoch nemôže
obstáť, k čomu poukazuje odvolací súd na procesnú zodpovednosť žalujúcej strany, ktorá má povinnosť

predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a založiť ich na faktoch, ktoré preukáže.

34. K samotným zisteniam IP Trnava žalovaní vzniesli námietky, ale prvoinštančný súd k nim uviedol,
že žiaden dôkaz o ich nepravdivosti nepredložili, za ktorý príkladmo uviedol „odborné vyjadrenie“.
Ani odvolaciemu súdu nie je jasné, o akom odbornom vyjadrení prvoinštančný súd uvažoval, pretože

situáciu, a to preukázať skutočné uloženie prefabrikátu nebolo už reálne možné zabezpečiť a
technologické postupy o jeho uložení mal súd k dispozícii (č.l. 110) Nie je sporné, že poistenec žalobkyne
utrpel úraz tým, že sa mu na dolnú končatinu preklopil betónový väzník, v dôsledku čoho boli na
jeho zdravotnú starostlivosť súvisiacu s úrazom vynaložené náklady, ktorých úhradu si žalobkyňa žiada
priznať v celom rozsahu s poukazom na ust. § 42 ods.4 písm.a/ zák.č. 577/2004 Z.z. Príčina úrazu

bola ustálená, ale za nesprávny záver, ktorý vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho
právneho posúdenia označuje odvolací súd prvoinštančným súdom vyslovený názor, podľa ktorého nie
je „priestor zisťovať mieru spoluzavinenia poškodeného na poškodení jeho zdravia...“ (ods.50). Súd
prvej inštancie síce správne uviedol, že ide o regresný nárok zdravotnej poisťovne vyplývajúci zo zák.č.
577/2004 Z.z., ktorý nie je nárokom na náhradu škody v zmysle § 420 Obč. zák., k čomu poukázal na

rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo/343/2009. K uvedenému ale odvolací súd uvádza, že predmetným
rozhodnutím Najvyšší súd uviedol, že „právo postihu (tzv.regresné právo), ktorým je v danom prípade
právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdr.
starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu,
pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť

spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420
Obč. zák. Z uvedeného ale nevyplýva, že by súd nemal skúmať zavinené protiprávne konanie tretej
osoby, ak k úrazu došlo v jeho dôsledku. Právo označiť žalovaných má nesporne žalobca. V tomto
konaní bolo na žalobkyni, ako ustáli okruh žalovaných, čo ale neznamená, že pri určení žalovaných
musí prvoinštančný súd nárok bez ďalšieho prisúdiť a rozdeliť v celom uplatnenom rozsahu medzi

tých, ktorých žalujúca strana žaluje. Súd tiež uviedol, že mu neprislúcha posudzovať spoluzavinenie
poškodeného, čo ale nevylučuje, aby posudzoval mieru a rozsah zavinenia žalovaných tretích osôb, ak
naviac zistí a akceptuje, že na strane poistenca, ktorý utrpel pracovný úraz došlo k porušeniu predpisov
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci použitím alkoholu. K tomuto odvolací súd tiež nepovažuje za
akceptovateľný názor vyslovený prvoinštančným súdom, podľa ktorého nebol poškodený v stave úplnej

opitosti. Súd ale zrejme nemal na mysli situáciu, že by sa okrem stavu úplnej opitosti, mohol poškodený
pohybovať po pracovisku a za prípadné poškodenie svojho zdravia by vôbec nezodpovedal, naviac,
ak by bol so zákazom používania alkoholu na pracovisku oboznámený (viď Dokumentácia IP Trnava
- č.l. 324, dôkaz č.9) . Z odôvodnenia rozhodnutia tiež nevyplýva, ako sa súd vyporiadal z ust. § 9
ods.1 zák.č. 330/1996 Z.z. , podľa ktorého, ak na jednom pracovisku plnia úlohy zamestnanci viacerých

zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie, je spolupráca zamestnávateľov a týchto
osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť súčasťou uzavretých zmlúv. Medzi nimi musí
byť uzavretá písomná dohoda, ktorá určí, kto z nich zodpovedá za vytvorenie podmienok bezpečnostia ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. Ak sa nedohodnú,
zodpovedá každý z nich v plnom rozsahu. Na stavbe pracovali zamestnanci viacerých zamestnávateľov,
ktorých aj žalujúca žalovala. Prvoinštančný súd žalobu voči žalovanému 3/ zamietol, rozhodnutie sa v

tejto časti stalo právoplatným, napriek tomu nie je zrejmé, z akého dôvodu, ak súd nezistil uzatvorenie
písomnej dohody o zodpovednosti za vytvorenie podmienok BOZP zamestnancov, žalovaného 3/ zo
zodpovednosti napriek jasnej úprave uvedenej v cit. ustanovení vylúčil. Nakoľko ale v tejto časti nebolo
rozhodnutie napadnuté odvolaním, odvolací súd ho nemôže preskúmavať.

35. Odvolací súd akceptuje odvolací argument žalovaného 1/, v ktorom poukazuje na analógiu so zák.č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zák.č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, ktorá je i v tomto
konaní prípustná . I keď nárok zdravotnej poisťovne je upravený v osobitnom právnom predpise, miera
zavinenia tretej osoby nemôže byť opomenutá iba z dôvodu, že je právnickou osobou. Zavinenie nie
je pojmovým znakom, ktorý možno skúmať priamo u právnickej osoby, ako uviedol i prvoinštančný
súd, ale právnická osoba koná prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb. Ak nie je u nej priamo

možné skúmať zavinenie neznamená to, že by si zdravotná poisťovňa mohla uplatniť voči nej nárok
bez obmedzenia a posúdenia miery zavinenia protiprávneho konania. Prvoinštančný súd do svojho
odôvodnenia prevzal v značnej miere odôvodnenie, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí sp. zn. 13
Cob/389/2014 Krajský súd Žilina, ktorým je ale najmä riešená otázka spoluzavinenia poškodeného.
Odvolací súd dáva však do pozornosti prvoinštančného súdu rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo

19/2008, ktorým je otázka zavinenia, teda nie nároku na náhradu nákladov, riešená podľa všeobecnej
úpravy uvedenej v § 420 Obč. zák. a nasl.

36. Okrem toho považuje odvolací súd za potrebné dať do pozornosti žalujúcej strany, že problematikou
vzniku nároku na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť sa zaoberal Najvyšší súd SR už

vo viacerých rozhodnutia (napr. 2Cdo 343/2009, 1Cdo 70/2009), v ktorých vyslovil, že právnou
skutočnosťou, s ktorou je spojený vznik poisťovne domáhať sa vynaložených nákladov je deň zaplatenia
úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, t.j. okamih zaplatenia príslušnej úhrady zdravotnou
poisťovňou zdravotníckym zariadeniam, ktorá musí byť riadne preukázaná, a nepostačuje iba vyjadrenie
od niektorých poskytovateľov, ako tomu je v tomto konaní.

37. V závere dáva odvolací súd do pozornosti prvoinštančného súdu i úrok z omeškania, ktorý priznal
ododňapodaniažalobyzistinyvovýške5835,47eur,alesanevysporiadalstým,žežalobabolapodaná
o zaplatenie 3 851,32 eur a až jej postupným rozširovaním v priebehu súdneho konania sa dostala na
konečnú čiastku, čo znamená, že nárok nebol uplatnený v priznanej výške už podanou žalobou.

38. S poukazom na uvedené prvoinštančný súd bude postupovať vo vyššie naznačenom smere, vykoná
dokazovanie v smere názoru vysloveného odvolacím súdom na podstatné skutkové a právne otázky
a opäť o veci rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods.3 C.s.p.)

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).