Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Karol Krochta
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710210501
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8710210501.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobkyne: W.. H. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I.. K. XX, XXX XX Z., práv. zast.: Mgr. Štefan Šalkovský, advokát, Štúrova 101, 059 21 Svit, proti
žalovaným: 1/ G. - G., M.., J. IV/XX, XXX XX O. G. - G. Y., R.: XX XXX XXX, práv. zast.: Beňo & partners,
s.r.o., advokátska kancelária, Nám. Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, 2/ L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
Y. XXX, XXX XX O. G. - G. Y., práv. zast.: Mgr. Marcel Kandrik, advokát, Grešova 7, 080 01 Prešov, v
konaní o náhradu škody vo výške 163.885,15Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Poprad, č.k. 11C/181/2010-227 z 12.04.2018 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie ušlého zisku vo výške 115.249,95Eur.
II. Vo zvyšnej zamietavej časti a v súvisiacich výrokoch o trovách konania rozsudok zrušuje a vec v
rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
výrokom I. žalobu zamietol a výrokmi II. a III. priznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania voči
žalobkyni v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie v podstate postavil na závere, že predmetom žaloby je nárok žalobkyne voči
žalovanému 1/ na zaplatenie sumy 145.170,24Eur, pozostávajúcej zo sumy 29.920,29Eur, ktorá
predstavuje škodu žalobkyne v súvislosti so stratou vlastníctva k bytu, ďalej zo sumy 115.249,95Eur,
ktorá predstavuje ušlý zisk žalobkyne z očakávaného príjmu z dlhodobé nájmu bytu a nárok
žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 18.714,91Eur, ktorá predstavuje hodnotu
zašantročených hnuteľných veci žalobkyne. Uvedená škoda mala vzniknúť v dôsledku súdmi určenej
neplatnej dobrovoľnej dražby bytu žalobkyne, kde žalovaný 1/ bol navrhovateľom dražby a žalovaný
2/ vydražiteľom bytu, ktorý ho následne predal tretiemu subjektu. Nedôvodnosť žaloby v časti náhrady
škody za zašantročené veci a v časti náhrady škody v súvislosti so stratou vlastníctva k bytu súd prvej
inštancie oprel o názor, že žalobkyňa si nesplnila prevenčnú povinnosť, keď si hnuteľné veci, aj napriek
výzve od žalovaného 1/ neprevzala, resp., že nepodala žalobu o určenie vlastníckeho práva k bytu.
V časti náhrady škody za zašantročené veci, prihliadol súd prvej inštancie aj na vznesenú námietku
premlčania, ak veci boli vypratané dňa 01.10.2007 a žaloba na súde podaná dňa 04.10.2010. Pokiaľ išlo
o ušlý zisk, žalobkyňou predloženú zmluvu o nájme bytu, ktorá ho mala preukazovať, súd prvej inštancie
vyhodnotil ako zmluvu o ubytovaní, označil ju za fiktívnu, pričom mal za to, že žalobkyňa nepreukázala,
že by v prípade neuskutočnenia dražby reálne došlo k získaniu prospechu z nájmu bytu. Pri rozhodovaní
o trovách konania vychádzal zo zásady úspechu žalovaných. Takto ustálený skutkový stav veci posúdilpo právnej stránke podľa § 415, § 420 Občianskeho zákonníka, trovy konania podľa § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, ods. 2 CSP.
3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla v celosti žalobkyňa, poukazujúc na odvolacie
dôvody uvedené v ust. 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Súdu prvej inštancie vytýka, že jeho záver
o tom, že si nesplnila prevenčnú povinnosť, je hrubým ignorovaním výlučnej príčiny, bez ktorej by
ku škodlivému následku nedošlo. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku podľa odvolateľky potvrdzuje
aj to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že nepreukázala vznik škody a jej rozsah, bez toho,
aby bol vykonal ňou navrhnuté dôkazy, konkrétne list I. z 31.07.2014 o cene bytu, nájomnú zmluvu z
19.02.2007, určenie výšky škody na odcudzených veciach z bytu znaleckým dokazovaním. Rozhodnutie
súdu v časti straty vlastníckeho práva vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej
časti oporu vo vykonanom dokazovaní, ide tu o nesprávne hodnotenie dôkazov, lebo z pripojeného
spisu vyplynulo, že nezákonným prechodom vlastníckeho práva bola odvolateľke spôsobená škoda
najmenej vo výške podania vykonaného vydražiteľom v dobrovoľnej dražbe vo výške 57.757,42Eur až
vo výške tržnej hodnoty bytu v čase dobrovoľnej dražby vo výške 73.737,91Eur, pričom podaním zo
dňa upresnila výšku tejto škody sumou 53.111,04Eur, teda nižšiu ako bolo samotné podanie vydražiteľa.
Pri hnuteľných veciach súd nesprávne vychádzal iba zo záznamu o vyprataní z 03.10.2007 a tvrdenia,
že sa veci nachádzajú na mieste, ktoré odvolateľke oznámil žalovaný 1/ listom zo dňa 15.10.2007. Z
toho nevyplýva, či veci v čase rozhodovania súdu žalovaný 1/ aj skutočne drží, a či existujú, preto jej
neostáva ako vlastníkovi vecí nič iné, iba sa domáhať náhrady škody od toho, kto ju o tieto veci ich
stratou pripravil. Súd opomenul taktiež jej prevenčnú starostlivosť o majetok tým, že žiadala nariadenie
predbežného opatrenia a ťaživú finančnú situáciu, ktorá jej bránila vykonať nevyhnutné úkony nie len k
prevzatiuvecí,aleajichskladovaniu.Pokiaľideoušlýzisk,zozmluvyonájmevyplýva,ževpredmetnom
období odvolateľka mala reálnu možnosť byt na základe tejto zmluvy za určitú čiastku prenajať a pri
normálnom behu udalostí by sa tak stalo, pokiaľ by tomu nezabránilo protiprávne konanie žalovaných.
Škoda vo výške 92.059,-Eur sa odvíja od sumy, ktorú by odvolateľka v predmetnom období za obvyklých
okolností v danom mieste získala za nájom podľa bežných pomerov. K otázke nepodania určovacej
žaloby z jej strany voči tretiemu nadobúdateľovi odvolateľka poukázala na ochranu vlastníctva ďalšieho
dobromyseľného nadobúdateľa, preto tu podľa nej absentuje naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe. K vznesenej námietke premlčania žalovaným 1/ poukázala na to, že záznam o vyprataní je z
03.10.2007, pričom podľa jej názoru objektívna lehota začala plynúť 04.10.2007, a má za to, že hrubú
nedbanlivosť žalovaného 1/ možno považovať za úmyselné konanie, a v tomto prípade na náhradu
škody sa vzťahuje 10 - ročná premlčacia doba. Navyše mala za to, že vzhľadom na okolnosti výnimočnej
intenzity, na túto námietku nemôže súd prihliadať. Navrhla teda odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý
rozsudok a uplatnila trovy odvolacieho konania.
4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobkyne ňou označené odvolacie dôvody považoval
za nedôvodné. Mal za to, že ním vznesená námietka premlčania je dôvodná, lebo žaloba bola podaná na
súde dňa 04.10.2010 a k vyprataniu hnuteľných vecí došlo dňa 01.10.2007. On preukázal, že hnuteľné
veci existujú, žalobkyňa bola ohľadom ich prevzatia pasívna, a tak niet dôvodu aby sa domáhala náhrady
škody za nich. Upletený nárok na ušlý zisk považuje žalovaný 1/ za vykonštruovaný, lebo vychádza z
nereálnych cien za prenájom bytov v danom čase a danej lokalite. Navrhol teda rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania.
5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobkyne, to považoval vo vzťahu ku nemu za
nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. K náhrade škody za hnuteľné veci
podotkol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa žiadnym fyzickým úkonom na ich „strate či
zašantročení nepodieľal“.
6. Žalobkyňa následne vo svojom vyjadrení namietala, že by o nelegálnom vyprataní bytu mala
informáciu od žalovaného 1/ z jeho prípisu z 15.10.2007, z ktorého vyplynulo, že vypratanie bytu vykonal
žalovaný 1/ za účasti konateľa spoločnosti G. -G., s.r.o., W. B. O. G. a svedkyne p. E. M.. Záznam
o vyprataní bol spísaný dňa 03.10.2007 a všetky veci z bytu boli prevezené na neznáme miesto.
Ďalej uviedla, že o tom, kto byt vypratal sa dozvedela 22.10.2007 po doručení prípisu a o tom, kto
objednal vypratanie bytu sa dozvedela z uznesenia OR PZ PP z 20.08.2008. Námietka premlčania je
tak nedôvodná. Žalovaný 1/ ako nevlastník bytu s ním nemohol nakladať a jeho výzvy na prevzatie
hnuteľných vecí nespôsobujú právne účinky. Hnuteľné veci sa mali do rozhodnutia o neplatnosti dražby
nachádzať v byte. Odvolateľka listinnými dôkazmi preukázala nezákonný prechod vlastníckeho právak bytu ako aj nezákonné zmocnenie sa hnuteľných vecí a preto nemôže byť jej upreté právo na ich
náhradu, a to ani v prípade uplynutia premlčacej doby, ktorú ona nezavinila, ale zavinil to žalovaný 1/,
ktorý konal v rozpore s dobrými mravmi. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa mala v rozhodnej dobe
konkrétneho záujemcu o prenájom bytu za dohodnuté nájomné a k preukázaniu tohto tvrdenia predložila
súdu listinný dôkaz.
7. Ďalšie relevantné podania strán dané neboli.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobkyne možno priznať iba čiastočný úspech, čím boli potom splnené podmienky pre
čiastočné potvrdenie rozsudku (§ 387 ods. 1 CSP) a jeho čiastočné zrušenie ( § 389 CSP).
9. Pokiaľ ide o ušlý zisk z nájomnej zmluvy, ku tomu odvolací súd uvádza nasledovné. Je ustálené
rozhodovacou praxou, že strata zmluvnej odmeny z nájomnej zmluvy, v dôsledku nemožnosti splniť
svoje zmluvné záväzky predstavuje ušlý zisk (§ 442 ods. 1 Obč. zák.), ktorý v rozsahu, v akom je v
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, zakladá zodpovednosť za škodu. Za ušli zisk však nemožno
považovať iba samotné zmarenie zamýšľaného zámeru, ak nie je takýto majetkový prínos podložený už
existujúcimi alebo reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodovej
udalosti, zamýšľanému zisku by skutočne došlo. Žalobkyňou v spore predloženú nájomnú zmluvu,
vzhľadom na dátum jej uzatvorenia (19.02.2007), dátum jej účinnosti (01.01.2008) a v neposlednom
rade výšku dohodnutého nájomného 1.700,-Sk/deň, nemožno považovať za reálne existujúci doklad na
dosiahnutie zisku odvolateľkou, ale naopak iba za obyčajnú špekuláciu z jej strany.
10. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do zamietnutia žaloby
v časti žalobkyňou od žalovaného 1/ požadovaného ušlého zisku vo výške 115.249,95Eur, postupom
vyplývajúcim mu z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. Súdy nemajú všeobecnú povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré strany navrhli, no z hľadiska
ústavnoprávnych garancií spravodlivého procesu však vyplývajú v prvom rade požiadavky na
odôvodnenie, ktoré viedlo súd ku nevykonaniu navrhnutého dôkazu. Nie je tu rozhodujúce to, či
navrhnutý dôkaz mal, resp. nemal súvis s prejdnávaným sporom, rozhodujúce v tomto smere je to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemôže absentovať zmienka o dôvodoch, ktoré súd prvej inštancie viedli k
nevykonaniu dôkazu. Súd prvej inštancie v súdenej veci svoje rozhodnutie o nevykonaní žalobkyňou
navrhnutýchdôkazov(znaleckédokazovanievovzťahukuhnuteľnýmveciam,listI.ocenenehnuteľností
v roku 2007 a lokalite M. M. ku otázke škody za stratu vlastníctva), nie že neoprel o racionálnu úvahu
vychádzajúcuzpriebehukonaniaastavudokazovania,aleanihovôbecnezdôvodnil.Jetaktiežpotrebné
zdôrazniť, že odmietnutie navrhnutého dôkazu je porušením práva na spravodlivý proces, ak takýto
dôkaz mohol mať podstatný význam pre posúdenie skutkového stavu.
12. Uvedené potom postačuje pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie čo do zamietnutia žaloby v
časti žalobkyňou od žalovaného 1/ požadovanej škody vo výške 29.920,29Eur titulom straty vlastníctva
ako i v časti žalobkyňou od žalovaných 1/ a 2/ požadovanej škody za hnuteľné veci vo výške
18.714,91Eur, vrátané závislých výrokov II. a III. o trovách konania, postupom podľa § 389 ods. 1 písm.
b/, c/ CSP, za súčasného vrátenia veci v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, postupom podľa § 391 CSP.
13. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom, dôsledne sa vyporiadať so všetkou argumentáciou strán sporu, a následne vo veci znovarozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite
odôvodniť.
14. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.