Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/168/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118319722
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6118319722.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX,
D., zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému:
K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, D., zastúpený splnomocnencom: TIMAR & partners, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 42, Šaľa, IČO: 36 866 296, o zaplatenie 2.000,- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11. marca 2019,
č.k. 10C/43/2018-62, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) m e n í tak,

že žalobu v tejto časti zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 2.000,-
Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000,- Eur od 9.6.2018 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a konanie v ostatnej časti zastavil (výrok II.). O nároku na náhradu
trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 34, § 35 ods. 2, § 37 ods. 1, § 51, §
451 ods. 1 a 2, § 457 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď dospel k
záveru, že rezervačná zmluva predstavuje právny úkon, ktorý robí kupujúci v prípade záujmu a úmyslu
kúpiť konkrétnu nehnuteľnosť a chce zaistiť, aby nehnuteľnosť nebola ponúkaná iným záujemcom.
Rezervačnú zmluvu súd považoval za uzavretú v súlade s § 51 OZ, ktoré ustanovenie umožňuje
uzavierať zmluvy atypické, nepomenované, zákonom osobitne neupravené. Predpokladom ich platnosti,
popri všeobecných náležitostiach vyžadovaných pre platnosť zmlúv, je, aby neodporovali obsahu a

účelu zákona. Pri týchto zmluvách sa postupuje analogicky podľa zákonných ustanovení, ktoré upravujú
občianskoprávne vzťahy, obsahom aj účelom im najbližšie. Je dôležité, aby tieto nepomenované
zmluvy sami obsahovali podrobné modality zmluvných podmienok. Z tohto dôvodu bolo potrebné
jasne a určite vymedziť predmet dohody. Strany sa dohodli, že predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov na zabezpečenie predaja nehnuteľnosti a ďalej strany vymedzili predmet dohody na
rezerváciu prednostnej kúpy do 18.7.2018. Podľa názoru súdu z vymedzenia predmetu dohody nie je
zrejmý predmet dohody, teda či strany si vymedzili predmet dohody za účelom poskytnutia peňažných

prostriedkov na zabezpečenie budúceho predaja, alebo ide o plnenie na rezerváciu prednostnej kúpy.
Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla podľa § 35 OZ. Súd z dôvodu neurčitosti predmetu dohody vyhodnotil tútoako neplatný právny úkon. Uviedol, že v dohode musí byť presne vymedzený predmet kúpy, teda
musí byť uvedený list vlastníctva, parcela registra „C“ alebo „E“, výmera pozemku, druh pozemku,
katastrálne územie, okres, obvod, kúpna cena nehnuteľnosti, termíny, a to termín trvania rezervačnej

zmluvy a termín uvoľnenia nehnuteľnosti. Súd považoval dohodu o rezervácii za neplatný právny úkon
pre neurčitosť predmetu dohody, z ktorého dôvodu sú strany povinné vydať si všetky nároky vyplývajúce
z dohody. V danom prípade na základe uzavretej dohody žalobca žalovanému zaplatil 2.000,- Eur,
pričom žalovaný neposkytol z dohody žiadne plnenie, z ktorého dôvodu je žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi 2.000,- Eur. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ a § 3

nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5% z dlžnej sumy od 9.6.2019, teda od doby, kedy sa žalovaný
dostal do omeškania s platením dlhu, pretože žalovaný na základe výzvy mal žalobcovi dlh zaplatiť do
8.6.2018. Vzhľadom na to, že súd považoval hlavný záväzok za neplatný, nebolo možné považovať
dojednanie ani za zmluvnú pokutu, ktorá má akcesorickú povahu a môže existovať len popri hlavnom
záväzku.Slovnéspojenie„zrôznychdôvodov“niejepodľanázorusúduurčenýmvymedzením,zktorého
dôvodu sa kúpa nehnuteľností neuskutočnila. V ostatnej časti súd z dôvodu späťvzatia žaloby konanie

podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech v spore, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vyhovenia žalobe a v závislom výroku o nároku na náhradu
trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti

zrušiťavecmuvrátiťnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Odvolanieodôvodnilnajmätým,žesúdprvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, čím znemožnil žalovanému uplatnenie jeho procesných práv v
konaní, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Ďalej považoval
napadnutý rozsudok za arbitrárny a nespĺňajúci zákonné požiadavky podľa § 220 ods. 2 CSP. Uviedol,
že základným zákonným predpokladom pri určovaní obsahu právneho úkonu je v zmysle § 35 ods. 1, 2 a

3 Občianskeho zákonníka vôľa zmluvných strán, za tým účelom žalovaný navrhol vykonať dokazovanie
výsluchom strán sporu, nakoľko len ich výsluchom súd môže dospieť k záveru, čo zmluvné strany
právneho úkonu konkrétnym právnym úkonom zamýšľali, a ako rozumeli, prečo sa rozhodli právny
úkon urobiť a s akými dôsledkami. Podľa jeho názoru uplatnil prostriedky procesnej obrany - návrh
na vykonanie dokazovania včas, nakoľko nebolo jeho povinnosťou tak urobiť už v rámci podaného

odporu v upomínacom konaní, nakoľko ide o konanie písomné, v ktorom sa dokazovanie nevykonáva,
a teda aj samotné podanie odporu nepodlieha ustanoveniam Civilného sporového poriadku. Podľa
jeho názoru dôkazné bremeno v konaní má žalobca, pričom tento okrem svojich tvrdení nepredložil
súdu žiadny návrh na vykonanie dôkazu, ani nevysvetlil, že ak považoval právny úkon za neplatný a
neurčitý, prečo ho podpísal, prečo sa ním spravoval, vyžiadal si vykonanie obhliadky nehnuteľností,

cítil sa ním byť viazaný, uhradil sumu 2.000,- Eur ako rezervačný poplatok, vyžadoval od žalovaného
rezerváciu nehnuteľností po dohodnutú dobu, a prečo sa platnosť právneho úkonu začal sporovať až
28.5.2018, teda viac ako mesiac po uzavretí dohody o rezervácii. Neobstojí ani argument súdu, že
dohoda o rezervácii je neurčitá z dôvodu, že v nej nie je uvedený predmet kúpy podľa zákona o katastri
nehnuteľností.Uviedol,žedefinícianehnuteľnostípodľakatastrálnehozákonasavzťahujeibanazmluvy

o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a nie na iné zmluvy, najmä ak sám žalobca uviedol,
že vykonal fyzicky obhliadku nehnuteľností, teda je zrejmé, že vedel, o ktorú nehnuteľnosť má záujem,
a ktorej sa rezervácia týka, a súčasne uvedené nenamietal ani pri podpisovaní rezervačnej zmluvy. Z
obsahu dohody o rezervácii vyplýva, čo je predmetom rezervácie, doba rezervácie, poplatok (odmena)
za rezerváciu, teda podľa žalovaného má dohoda o rezervácii podstatné znaky právneho úkonu a je

vyjadrená určitým spôsobom. Pokiaľ ide o inominátne zmluvy založené dohodou zmluvných strán, je
nevyhnutné, aby súd zmluvnú autonómiu strán akceptoval a zasahovať do nej môže iba vo výnimočných
prípadoch, inak je narušená základná zásada zmluvnej voľnosti v oblasti občianskoprávnej úpravy
záväzkových vzťahov.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil nesprávnosť neplatnosť uzatvoreného právneho úkonu medzi stranami, keď z predmetnej
zmluvy nebolo možné určiť, čo je predmetom zmluvy, z akého dôvodu mal uhradiť žalobca žalovanému
sumu 2.000,- Eur, nakoľko nebolo zrejmé, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov na zabezpečenie

budúceho predaja, alebo ide o peňažné prostriedky na rezerváciu prednostnej kúpy, alebo ide o časť
kúpnej ceny, alebo ide o zmluvnú pokutu, alebo dokonca odplatu za obmedzenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam počas troch mesiacov. Poukázal na to, že i po prípadnom vypočutí žalovaným
navrhnutých svedkov a strán, by ostal právny úkon neplatným, nakoľko použitie výkladových pravidielpodľa § 35 ods. 2 OZ, teda prostredníctvom skúmania vôle, prichádza do úvahy až po tom, čo je jazykový
výklad nedostačujúci. Súd správne uviedol, aké sú ďalšie náležitosti rezervačnej zmluvy a aké definičné
pojmy sa vyžadujú pri právnych úkonoch v súvislosti s nehnuteľnosťami. Žalovaný dôkazy - výsluch

strán a svedkov nenavrhol ani v podanom odpore a na pojednávaní dôkazy navrhol len preto, aby umelo
vytvoril prípadný odvolací dôvod.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval
dokazovanie oboznámením sa s obsahom uzatvorenej rezervačnej zmluvy, ako aj výzvy na zaplatenie,
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie nie je v napadnutej časti vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/43/2018 je zaplatenie sumy
2.000,- Eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil
zaplatiť žalobcovi 2.000,- Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000,- Eur od 9.6.2018 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a konanie v ostatnej časti zastavil (výrok
II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu

100% (výrok III.).

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti vyhovenia žalobe a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú,
nesprávne vyložil, prípadne ju daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, vec však nesprávne právne posúdil.

10. Medzi stranami prebiehali rokovania ohľadne kúpy nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, a
to rodinného domu súp. č. XXX, v U. T. D., okres Šaľa, garáže s letnou kuchynkou, pozemku s
parc. č. 406/18 zastavaná plocha o výmere 651 m2 a pozemku parc. č. 406/29 záhrada o výmere

1.507 m2. Žalobca prejavil záujem predmetné nehnuteľnosti kúpiť, došlo k rokovaniu strán, žalobca
opakovane vykonal obhliadku predmetných nehnuteľností a strany sa dohodli i na kúpnej cene. Na
základe uvedeného strany uzatvorili dohodu o rezervácii zo dňa 18.4.2018, z ktorej vyplýva, že
predmetom dohody o rezervácii je poskytnutie peňažných prostriedkov na zabezpečenie budúceho
predaja rodinného domu súp. č. XXX, v U. T. D., okres Šaľa, v celosti spolu s garážou a letnou

kuchynkou, pozemkom parc. č. 406/18 zastavaná plocha o výmere 651 m2 a pozemkom parc. č.
406/29 záhrada o výmere 1.507 m2, pričom peňažné prostriedky poskytuje budúci kupujúci budúcemu
predávajúcemu na rezerváciu prednostnej kúpy uvedených nehnuteľností do 18.7.2018 a výška
poskytnutej čiastky je 2.000,- Eur. Ďalej v predmetnej dohode uviedli, že táto suma bude odčítaná
od dohodnutej kúpnopredajnej ceny, ktorá predstavuje 80.000,- Eur, pričom zvyšná suma vo výške

78.000,-Eurbudevyplatenáprostredníctvomhypotekárnehoúveru.Preprípad,aksakúpapredmetných
nehnuteľností z rôznych dôvodov zo strany budúceho kupujúceho (žalobcu) do 18.7.2018 neuskutoční,
prepadajú poskytnuté peňažné prostriedky v prospech budúceho predávajúceho (žalovaného). Ak sa
kúpa predmetných nehnuteľností z rôznych dôvodov zo strany budúceho predávajúceho do 18.7.2018
neuskutoční, vráti budúci predávajúci poskytnuté peňažné prostriedky budúcemu kupujúcemu bez

zbytočného odkladu. Ďalej strany v dohode vyhlásili, že sa na uvedenom právnom úkone dohodli
dobrovoľne, prejav ich vôle bol slobodný a vážny, a keďže znenie dohody je v súlade s prejavom ich
vôle, túto na znak súhlasu vlastnoručne podpísali.

11. Následne žalobca cestou svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa 28.5.2018

na vrátenie sumy 2.000,- Eur, čo odôvodnil tým, že v uvedenej dohode neboli nehnuteľnosti riadne
špecifikované, nakoľko nebola označená riadne obec, katastrálne územie, či vymedzenie pozemkov,
predmet dohody je neurčitý, čo spôsobuje neplatnosť písomnej dohody. Ďalej žalobca uviedol, že priosobnej prehliadke nehnuteľností (predovšetkým rodinného domu) za prítomnosti znalca zistil, že stav
daných nehnuteľností nezodpovedá kúpnej cene 80.000,- Eur.

12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom, alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí

prejavu vôle.

14. V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami je potrebné vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie
je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom.

15. Citované ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z
hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré
ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového
vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne, podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb.
Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť najprv vykladané prostriedkami

gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska
nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov štruktúre celého
právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa
strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli strán, je, aby nebola
v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah

právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom
podľa § 35 ods. 2 OZ nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov
vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu
vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý
existoval v čase ich zmluvného dojednania (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 81/2011).

16. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri
určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, a či skutočne chcel to, čo prejavil, že
chce (t.j. že navonok prejavené zodpovedá jeho vôli), treba poznamenať, že na existenciu vôle sa pri jej
prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda predovšetkým z okolností, za ktorých

bolprejavvôleurobený.Neprihliadasanavnútornúpohnútku(motív)prejavenejvôle.Takátopohnútkaje
irelevantná, iba že by bola právnym úkonom prejavená, tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený
podľatýchtozásadnevzbudípochybnostiotom,žejeprimeranýmprejavomskutočnejvôle,predpokladá
sa, že ním je.

17. Súkromnoprávne vzťahy sú založené na autonómii a zmluvnej slobode subjektov týchto vzťahov.
Pre konanie súkromnoprávnych subjektov je charakteristická nielen samoregulácia ich záujmov
prostredníctvom právnych úkonov, ale aj potencionálne dôsledky ich právnych úkonov pre tretie
osoby. Pri uzatváraní zmlúv a realizácii práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu
založeného zmluvou, platí síce zásada zmluvnej slobody, na druhej strane sa ale uplatňuje tiež zásada

zodpovednostisamotnéhoúčastníkazaochranusvojichpráv„vigilantibusiurascriptasunt“(t.j.1.zákony
sú písané pre bdelých, 2. každý nech si chráni svoje práva, 3. práva patria len bdelým, pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí o svoje práva dbajú s dostatočnou opatrnosťou, starostlivosťou a predvídateľnosťou). Treba
tiež poukázať na ďalšiu zásadu uplatňovanú v súkromnoprávnych vzťahoch „pacta sunt servanda“ (t.j.

zmluvy sa majú dodržiavať), ktorá je úzko naviazaná na už spomenuté zásady súkromného práva -
zásadu autonómie vôle a zásadu zmluvnej slobody). Tieto zásady vo vzájomnom kontexte vyjadrujú, že
zmluvné strany sú, pri splnení zákonných požiadaviek, oprávnené zaviazať sa k čomukoľvek, čo nie je
zakázané, avšak keď už raz zmluvu uzatvoria, sú povinné dohodnuté práva a povinnosti rešpektovať
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 179/2011).

18. K námietke nedostatočného označenia nehnuteľností v dohode o rezervácii odvolací súd udáva, že
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by v dohode o rezervácii ako inominátnej zmluve bolo
potrebné špecifikovať predmet dohody a označiť nehnuteľnosti v súlade so zákonom č. 162/1995 Z.z.o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Je
potrebné, aby nehnuteľnosti boli dostatočným spôsobom individualizované a medzi stranami dohody
neboli pochybnosti, čo je predmetom ich právneho úkonu.

19. V prejednávanej veci prebiehali medzi stranami rokovania ohľadne kúpy konkrétnych nehnuteľností,
pričom žalobca sa opakovane zúčastnil osobnej obhliadky predmetných nehnuteľností, a teda i
označenie nehnuteľností spôsobom obsiahnutým v dohode možno považovať v tomto kontexte za
dostatočne určité.

20. Rovnako z obsahu dohody celkom nepochybne vyplýva, že jej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov na rezerváciu prednostnej kúpy označených nehnuteľností do konkrétneho dátumu, pričom
je potrebné uviesť, že dohody o rezervácii a platenie rezervačných poplatkov nie sú výnimočným
inštitútom a využívajú sa pomerne často.

21. Rovnako i ustanovenie dohody „ak sa kúpa predmetných nehnuteľností z rôznych dôvodov zo strany
budúceho kupujúceho do 18.7.2018 neuskutoční, prepadajú poskytnuté peňažné prostriedky v prospech
budúceho predávajúceho“ odvolací súd považuje za dostatočne určité a zrozumiteľne vyjadrené.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že dôkazné bremeno v spore niesol žalobca, ktorý

bol povinný predložiť prípadne navrhnúť dôkazy, ktorými by vysvetlil, prečo podpísal predmetnú dohodu,
ak ju považoval za právny úkon neplatný a neurčitý, prečo sa ňou spravoval, vyžiadal si vykonanie
obhliadky nehnuteľností, cítil sa ňou byť viazaný a uhradil sumu 2.000,- Eur ako rezervačný poplatok,
prečovyžadovalodžalovanéhorezerváciunehnuteľnostípodohodnutúdobu,aprečoplatnosťprávneho
úkonu začal sporovať až mesiac po uzavretí dohody o rezervácii. Žalobca však uvedené dôkazné

bremeno neuniesol a dokonca uvedené neozrejmil ani svojimi tvrdeniami.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval uzatvorenú dohodu o rezervácii za perfektný právny
úkon, ktorý urobili strany slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s prihliadnutím na čo žalobca nemá
právny dôvod domáhať sa zaplatenia sumy 2.000,- Eur, a preto odvolací súd v zmysle § 388 CSP

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

24.Onárokunanáhradutrovtohtokonania(prvoinštančnéhoiodvolacieho)odvolacísúdrozhodolpodľa
§ 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, a v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému
(vzhľadom na zamietnutie žaloby, ako aj zavinenie zastavenia konania v časti) proti žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výška náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 1 CSP).

25. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).