Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420010108
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4420010108.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovaného G. K., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2 Pv 300/19/4404
z 14.02.2020, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 10.06.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. K., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G.,
prechodne bytom X., M. č. XX,

je v i n n ý , ž e

dňa 13.04.2019 v čase okolo 00.15 h, po tom, ako preliezol riadne uzamknuté oplotenie neobývaného
rodinného domu, situovaného na H. P. T. č. X v X. - M. F., prešiel do zadnej časti pozemku k
uvedenej nehnuteľnosti prislúchajúceho, kde na tu umiestnenej prístavbe rodinného domu, poškodeným
využívanej ako sklad a dielňa, presne nezisteným predmetom a spôsobom vypáčil dvere a rozbil okno
a takto do nej neoprávnene vnikol a následne z predmetnej prístavby odcudzil 1 ks veľkej stojanovej

vŕtačky zn. Narex, 1 ks malej ručnej vŕtačky zn. Narex, 2 sady kľúčov neznámej značky, 30 ks rezných
kotúčov neznámej značky, 1 sadu náradia na opracovanie dreva a kovov neznámej značky, 3 sady
vrtákov na kov neznámej značky, pričom zároveň poškodil 10 ks diamantových kotúčov o veľkosti 200
mm neznámej značky, čím pre poškodeného U. K., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XXXX/
XX, X. - M. F., spôsobil odcudzením vecí škodu vo výške XXX,XX W. a poškodením vecí vo výške 80,00
EUR,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona v znení zákona č.
214/2019 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“)

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (za
nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 1 (jeden) rok.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 14.02.2020 pod sp.zn. 2Pv/300/19/4404
obžalobunaobvinenéhoG.K.preprečinkrádežepodľa§212odsek1písmenoa),písmenob)Trestného
zákona na hore uvedenom skutkovom základe.

Súd dňa 17.02.2020 vydaným trestným rozkazom uznal obvineného vinným v zmysle obžaloby a uložil
mu trest odňatia slobody 10 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia a rozhodol o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody.
Proti trestnému rozkazu podal obvinený včas odpor s odôvodnením, že žalovaný skutok nespáchal.

Na hlavnom pojednávaní (ktoré súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok
podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku) súd prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného

konania, výsluchom poškodeného U. K., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne L. K., oboznámením
obrazových záznamov z kamerového systému na mieste činu, odborným vyjadrením a ďalšími listinami.

Obžalovaný spáchanie skutku, kladeného mu za vinu v prejednávanej veci, v prípravnom konaní v plnom
rozsahu priznal a podrobne opísal pôsob, akým vnikol na pozemok rodinného domu, následne aj do

prístavby s tým, že na tejto robil okno, uviedol aj opis vecí, ktoré z uvedenej prístavby odcudzil a postup,
akýmvecipostupnezmiestačinuodniesolpreč.Ztejtovýpovedeobžalovanéhotiežvyplynulo,žemiesto
činu si vybral vzhľadom na jeho znalosť z dôvodu, že v minulosti sa už v tomto trestnej činnosti dopustil.

Poškodený U. K. na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka vypovedal, že predmetný

rodinný dom aj s pozemkom a prístavbou vlastní spoločne s manželkou, tento však aktuálne nevyužívajú
na bývanie, ale používa ho ako skladové priestory a dielňu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto
frekvencia, s akou do to týchto nehnuteľností chodí, závisí od potrieb jeho podnikania. Poškodený
vypovedal, že z tohto dôvodu vlámanie do uvedenej nehnuteľnosti zistil až s dlhším časovým odstupom,
pričom mu boli odcudzené veci, uvádzané v obžalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že v minulosti bol už

tento objekt vykradnutý, mal v ňom nainštalovaný kamerový systém, pozrel si preto zábery z z týchto
kamier, kde je vlámanie zaznamenané a tieto následne poskytol polícii aj s indíciou, že páchateľom,
zachyteným na kamerových záznamoch, by mohol byť práve obžalovaný, ktorého pozná z videnia a
ktorý sa už v minulosti krádeže v tomto jeho objekte dopustil.

Obžalovaným v jeho výpovedi v prípravnom konaní opísaný spôsob spáchania predmetného skutku
korešponduje v plnom rozsahu s obrazovými záznamami z kamerového systému zo dňa 13.04.2019,
nainštalovaného v predmetnom objekte a poskytnutých poškodeným v prípravnom konaní a z ktorého
vyplýva aj čas spáchania tohto skutku.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na list vlastníctva, dokladujúci vlastníctvo predmetných
nehnuteľností a odborné vyjadrenie, ktorým bola hodnota poškodenému odcudzených vecí ku dňu ich
odcudzenia vyčíslená na celkovú sumu 745,- Eur.

Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v

ich vzájomných súvislostiach, mal súd bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané spáchanie
žalovaného skutku obžalovaným tak, ako mu kládla za vinu obžaloba. Napriek tomu, že obžalovaný v
podanom odpore proti trestnému rozkazu popieral jeho spáchanie, jeho vina bola pozitívne preukázaná,
a to nielen jeho priznaním z prípravného konania, ale aj výpoveďou poškodeného a v kontexte aj s
obrazovými záznamami z kamerového systému, na ktorom je zaznamenaný zhodný spôsob spáchania

skutku na ňom zachyteným páchateľom, aký vo svojej výpovedi podrobne opisoval aj obžalovaný.
Pozornosti súdu súčasne neunikol fakt, že spôsob spáchania skutku obžalovaným v prejednávanej veci
vykazuje podobné, ak nie zhodné modus operandi ako v prípade obžalovaným v minulosti spáchaného
trestného činu krádeže na škodu tohto istého poškodeného a na zhodnom mieste činu.Súd preto uznal obžalovaného vinným na skutkovom základe obžaloby s tým, že obžalovaný týmto
protiprávnym konaním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212
odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona tak z hľadiska subjektu, subjektívnej stránky, objektu

i objektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu,
chráneného Trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane majetku fyzických a právnických osôb
tým, že si prisvojil cudziu vec jej zmocnením sa a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním. Súd
nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym
konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane

druhej. Zákonné znaky predmetného prečinu naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, pretože
jeho závažnosť rozhodne nie je nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je
určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkom (v majetkovej sfére poškodeného),
okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia obžalovaného a jeho zištnou pohnútkou.
Súd skutok nekvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko tento by
v takom prípade bolo na mieste kvalifikovať ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno

b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno e) Trestného zákona zo základnou sadzbou
trestu odňatia slobody 3 až 10 rokov, ale zhodne ako prokurátor v podanej obžalobe tento právne posúdil
podľa neskoršieho Trestného zákona, a to v znení jeho úpravy Zákonom č. 214/2019 Z.z., kedy žalovaný
skutok vykazuje znaky prečinu krádeže tak, ako je vyššie uvedené a ktorá právna kvalifikácia je pre
obžalovaného priaznivejšia (§ 2 odsek 1 Trestného zákona).

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento sa v mieste trvalého bydliska aktuálne
nezdržiava, z tohto, ako ani z miesta jeho súčasného faktického bydliska nie sú o ňom uvádzané
bližšie poznatky k jeho osobe a správaniu. Z evidencie priestupkov vyplývajú mnohopočetné postihnutia
obžalovaného za spáchanie priestupkov rôznorodého charakteru, a to predovšetkým priestupkov proti

verejnému poriadku, ale aj za priestupok proti majetku. Podľa odpisu z registra trestov sa obžalovaný v
minulosti opakovane dopustil trestnej činnosti rôzneho druhu s prevahou trestnej činnosti majetkového
charakteru, a to aj trestných činov krádeže, pričom mu boli opakovane ukladané nepodmienečné
tresty odňatia slobody. Zhodné modus operendi spáchania trestnej činnosti ako v prejednávanej veci
vyplýva aj z odsudzujúcich ho rozhodnutí vo veciach Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/201/2009,

3T/199/2011 a aj vo veci 2T/151/2015 (kedy sa obžalovaný dopustil prečinu krádeže podľa § 212 odsek
1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a iné aj na škodu v tejto veci poškodeného U. K. a na zhodnom
mieste činu, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody 9 mesiacov so zaradením na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 23.02.2017). Trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Zámky sp.zn. 2T/96/2016 právoplatným dňa 03.09.2016, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pričom
bolo u neho upustené od uloženia ďalšieho trestu. Obžalovaný bol naposledy uznaný vinným trestným
rozkazom Okresného súdu Hodonín sp.zn. 15T/171/2018 z 23.11.2018, právoplatným dňa 14.02.2019,
zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 358 odsek 1 Trestného zákonníka ČR, prečinu násilia proti
úradnej osobe podľa § 325 odsek 1 písmeno a) Trestného zákonníka ČR a prečinu vyhrážania s cieľom

pôsobiť na úradnú osobu podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákonníka ČR, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky
a trest vyhostenia na dobu 3 roky. Keďže súd mal k dispozícii citovaný trestný rozkaz iného členského
štátu Európskej únie, jeho posúdením podľa § 7b odsek 2 Trestného zákona dospel k záveru, že na toto
odsúdenie obžalovaného sa prihliada rovnako, akoby bolo vydané súdom Slovenskej republiky a teda

obžalovaný skutok v prejednávanej veci spáchal v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia pre
úmyselné trestné činy.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a

poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona (keďže
vzhľadom na jeho zmenený postoj k žalovanému skutku, ktorý prezentoval v podanom odpore proti
trestnému rozkazu nebolo možné uvažovať o priznaní mu poľahčujúcej okolnosti, spočívajúcej v priznaní

sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimnom oľutovaní), ale zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písmeno m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Súd obžalovanému ukladal trest
podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 0 až 2 roky,
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenejpriťažujúcej okolnosti a pri absencii okolností poľahčujúcich zvýšil podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona
a postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j.
na 8 mesiacov. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, a to ako trest odňatia

slobody nepodmienečný s poukazom na spáchanie žalovaného prečinu obžalovaným v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia za predchádzajúci ním spáchaný úmyselný trestný čin (§ 49 odsek
2 Trestného zákona). Súd je toho názoru, že trest uvedenej výmery dostatočne reflektuje závažnosť
obžalovaným spáchaného prečinu a fakt, že obžalovaný je nielen špeciálnym recidivistom, opakovane
sa dopúšťajúcim trestných činov krádeže a u ktorého ani dosiaľ vykonané nepodmienečné tresty odňatia

slobody neviedli k náprave, ale tiež aj fakt, že aj krádeže v predmetnej nehnuteľnosti sa v prejednávanej
veci dopustil už druhý krát, pričom bol motivovaný znalosťou tohto miesta z dôvodu predchádzajúcej
ním spáchanej trestnej činnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním prečinu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Keďže poškodený na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že si už nárok na náhradu škody v trestnom konaní
neuplatňuje, súd o náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).