Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112200970
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1112200970.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.D. Q.. Č.. X,
I., zastúpený: Škubla & Partneri s.r.o., IČO: 36 861 154, Digital Park II, Einsteinova ul. č. 25, Bratislava,
proti odporcovi: 1/ J. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Č.. XXX/XX, S. O., 2/ Z. Z., W..S.., IČO: XX
XXX XXX, P. Q.. Č.. XX, I., obaja zastúpení: DEDÁK & Partners, s.r.o., IČO: 35 906 464, Mlynské
Nivy č. 45, Bratislava a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., IČO: 36 855 995, Špitálska ul.

č. 43, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. januára 2012, č. k. 11C 6/2012-546, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
a zabezpečenie dôkazu z a m i e t a .

Zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia n e p r i p ú š ť a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi 1/
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania voči akejkoľvek tretej osobe, okrem právneho zástupcu
poskytujúceho odporcovi právne služby v tejto veci alebo v súvislosti s ňou, ktorým by priamo alebo
nepriamo sprístupňoval informácie o obsahu, ktorý je uvedený v prílohe tohto uznesenia a akéhokoľvek
iného materiálu, ktorého obsah by bol úplne alebo čiastočne totožný s obsahom uvedeným v prílohe
tohto uznesenia, ak sa takéto informácie týkajú priamo alebo nepriamo navrhovateľa, a to až do

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Výrokom pod bodom II. uložil súd prvého
stupňa napadnutým uznesením odporcovi 1/ povinnosť zdržať sa vydania, iného zverejnenia alebo
akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo inej publikácie na základe obsahu, ktorý je uvedený v prílohe
tohto uznesenia, alebo ktorá obsahuje alebo bude obsahovať takéto informácie v písomnej, zvukovej
alebo zvukovoobrazovej forme, či už prostredníctvom vydavateľa, inej osoby, vlastným nákladom alebo
zverejnením akýmkoľvek iným spôsobom, prekladu takejto knihy do iného jazyka, zverejňovania úryvkov

z nej, akéhokoľvek konania smerujúceho k jej vydaniu, zverejneniu alebo inému šíreniu, a to až do
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením
výrokom III. uložil odporcovi 2/ povinnosť, zdržať sa akéhokoľvek konania voči akejkoľvek tretej osobe,
okrem právneho zástupcu poskytujúceho odporcovi 2/ právne služby v tejto veci alebo v súvislosti s ňou,
ktorým by priamo alebo nepriamo sprístupňoval informácie, ktoré by boli úplne alebo čiastočne totožné
s obsahom uvedeným v prílohe tohto uznesenia, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. Výrokom pod bodom IV. uložil súd prvého stupňa svojim rozhodnutím odporcovi 2/
povinnosť zdržať sa vydania, iného zverejnenia alebo akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo inej
publikácie na základe obsahu, ktorý je uvedený v prílohe tohto uznesenia, alebo ktorá obsahuje alebo
bude obsahovať takéto informácie v písomnej, zvukovej alebo zvukovoobrazovej forme, či už sám ako
vydavateľ, alebo prostredníctvom iného vydavateľa, inej osoby, vlastným nákladom alebo zverejnením
akýmkoľvek iným spôsobom, zverejňovania úryvkov z tejto knihy, akéhokoľvek konania smerujúceho k

jej vydaniu, zverejneniu alebo inému šíreniu, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Odporcovi 1/ uložil súd prvého stupňa výrokom pod bodom V. povinnosť predložiť súdu listinu,zvukový alebo zvukovo-obrazový záznam, na ktorom je zachytený obsah knihy alebo inej publikácie,
alebo ich rozpracovaných častí, ktoré odporca pripravuje alebo už pripravil na základe informácií o
obsahu materiálu, ktorého obsah je uvedený v prílohe tohto uznesenia, a akéhokoľvek iného materiálu,

ktorého obsah je úplne alebo čiastočne totožný s obsahom materiálu, ktorého obsah je uvedený v
prílohe tohto uznesenia, ak sa takéto informácie týkajú priamo alebo nepriamo navrhovateľa, alebo ktorý
obsahuje alebo bude obsahovať takéto informácie v písomnej, zvukovej alebo zvukovoobrazovej forme,
vo všetkých jazykových verziách, a to do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Výrokom pod
bodom VI. uložil prvostupňový súd odporcovi 2/ povinnosť predložiť súdu listinu, zvukový alebo zvukovo-

obrazový záznam, na ktorom je zachytený obsah knihy napísanej na základe obsahu, ktorý je uvedený
v prílohe tohto uznesenia, alebo ktorá obsahuje takéto informácie, vo všetkých jazykových verziách, a
to do troch dní odo dňa doručenia uznesenia. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil právne
ust. § 74 ods. 1, 6, 8, § 76 ods. 1 písm. e), f), § 76 ods. 4, § 77 ods. 2, § 78 ods. 1 a § 102 ods. 1 O.s.p.
a vecne osvedčením záveru o pravdepodobnosti nároku navrhovateľa na ochranu jeho osobnostných
práv ako i osvedčením, že navrhovateľovi v súčasnosti hrozí, resp. dokonca už bolo zasiahnuté do jeho

osobnostných práv a v súčasnej dobe nie je naplnený žiaden zákonný predpoklad, ktorý by potvrdzoval
oprávnenosť takéhoto zásahu (v tomto štádiu konania ním nie je ani výkon práva na slobodu prejavu,
nakoľko aj tento je limitovaný ochranou osobnostných práv navrhovateľa a to vzhľadom k doposiaľ
nedostatočne zistenému skutkovému stavu, z ktorého by mal autor čerpať pri písaní svojej knihy).
Súd prvého stupňa poukázal vo svojom rozhodnutí na stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky,

sp. zn. 21Cdo 1009/99-R 39/1999, v zmysle ktorého pripustením dôkazu, ktorý bol zadovážený alebo
účastníkom získaný v rozpore so všeobecne záväznými predpismi (tzv. nezákonný dôkaz), by došlo k
porušeniu práv fyzickej osoby či právnickej osoby, z dôvodu ktorého súd takýto dôkaz ako neprípustný
nemôže a nesmie vykonať (takýmto dôkazom je napr. konkrétne záznam telefonického rozhovoru s
treťou osobou, ktorý bol vykonaný bez vedomia jeho účastníka) a preto, aj keby sa autor knihy (odporca

1/) odvolával na materiál, ktorý pochádza z prostredia S., tak takýto materiál by nebolo možné použiť
ako dôkaz v civilnom konaní, nakoľko k takémuto materiálu nemôže mať novinár bežný prístup a je teda
zrejmé, že nebol získaný spôsobom upravujúcim príslušným zákonom.

Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že neboli naplnené ani podmienky
pre zákonné licencie podľa §12 Občianskeho zákonníka, keďže za prejav úradnej licencie nemožno

považovať každé konanie alebo pojednávanie pred súdom či iným orgánom štátu, ale len prípady,
ktoré výslovne upravuje zákon, v danom prípade je takýmto zákonom aj Trestný poriadok, ktorý v
tejto súvislosti upravuje odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v trestnom konaní, pričom
občianskoprávne predpisy nič podobné neupravujú a magnetofónový záznam telefonického rozhovoru
fyzických osôb je záznamom prejavov osobnej povahy hovoriacich osôb, a takýto záznam môže byť

preto použitý (i ako dôkaz v občianskoprávnom konaní) zásadne iba so súhlasom fyzickej osoby, ktorá
bola účastníkom tohto rozhovoru. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že ak by súdy pripustili vykonanie
dôkazu prečítaním záznamu telefonických rozhovorov proti výslovnému nesúhlasu jedného z účastníkov
rozhovoru, došlo by tým k zásahu do jeho základného práva na ochranu tajomstva správy podanej
telefónom podľa článku 13 Listiny práv a slobôd a dôsledne vzaté i do základného práva účastníka

na spravodlivý proces podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd - a dôkaz ako taký
je potrebné považovať za neprípustný. Z uvedených dôvodov, ak zdrojom skutkového základu pre
písanie knihy má byť materiál pochádzajúci a získaný z prostredia S. nezákonným spôsobom, a ak
sa autor knihy naň odvoláva (prípadne kniha obsahuje aj časti analytických prepisov) nemožno tu
hovoriť o tom, že ide o riadny podklad pre jeho skutkový základ tvrdení, pričom ani v občianskom

súdnom konaní takýto dôkaz nie je možné použiť, preto sa naň ako na zdroj skutkových tvrdení vo
svojej knihe nemôže odvolávať. Uviedol, že bolo úlohou novinára (ak sa mu do rúk dostal materiál
obsahujúci informácie o možnom korupčnom správaní sa subjektov verejného záujmu a nie je schopný
zákonnou cestou overiť si ich pravdivosť), v tomto štádiu veci poukázať verejnosti na existenciu
týchto skutočností, ako aj bolo povinnosťou odovzdať takéto materiály príslušným štátnym orgánom

(tam sa úloha novinára končí), avšak jeho povinnosťou už nie je prípad vyšetrovať a poukázať na
vlastné závery svojho vyšetrovania (a to najmä pokiaľ ide o závažnú trestnú činnosť) a tieto formou
komentára alebo skutkových tvrdení prípadne úsudkov podávať verejnosti. Súd prvého stupňa poukázal
na oprávnenosť novinára naďalej následný priebeh (ak nastane) konania (napr. vyšetrovania alebo
trestného konania) podrobne sledovať (aj o ňom písať), a v prípade nečinnosti príslušných orgánov

na takéto nedostatky znova poukazovať a tak týmto spôsobom vykonávať funkciu "strážneho psa",
za neoprávnené však vyhodnotil vedenie vlastného vyšetrovania (ak tak nemôže urobiť zákonným
spôsobom) a z neho vyvodené závery predkladať verejnosti ako skutkové tvrdenia (inak povedanénovinár nemôže byť novinárom a zároveň policajtom, vyšetrovateľom, prokurátorom a aj sudcom),
nakoľko, ak novinár vedie vlastné zisťovanie a popri tom získa určité dôkazy potrebné pre vyšetrovanie,
rovnako je povinný tieto odovzdať na to príslušným orgánom, avšak nie s nimi nakladať ako vyšetrovateľ

a vlastné závery podsúvať verejnosti (okrem prípadov, že sa mu skutočne zákonným spôsobom a v
súladesnovinárskouetikoupodaríhodnovernepreukázaťpravdivosťnímtvrdenýchskutkovýchzáverov
a bude ochotný aj niesť prípadnú zodpovednosť v prípade preukázania opaku). Súd prvého stupňa
dospel ďalej k záveru, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na nariadení predbežného
opatrenia, keďže u osobnostných práv navrhovateľa hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy,čomalsúdzaosvedčenézlistínzaloženýchvsúdnomspise(najmänovinovýchčlánkochvktorých
sú vyjadrenia aj samotného autora knihy), z ktorých nepochybne vyplýva, že odporca 1/ ako autor knihy
je pripravený knihu vydať v najbližších dňoch (mesiacoch), pričom vydanie takejto knihy a jej rozšírenie
do verejnosti nepochybne spôsobí vznik ďalšej ujmy navrhovateľa v jeho osobnostných právach resp.
už vzniknutú ujmu mnohonásobne zväčší a stav vytvorený v osobnostnej sfére navrhovateľa, nebude
možné v budúcnosti odvrátiť žiadnou nápravou podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Súd prvého

stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v súčasnosti je verejnosť prostredníctvom
médií (či už rozhlasu, televízie alebo tlače) dostatočne informovaná o existencii predmetnej kauzy,
o podozreniach zo závažnej trestnej činnosti vysokopostavených politikov, ako aj podnikateľov, a to
v rozsahu v akom to zákon pripúšťa (pričom médiá každý deň sledujú vývoj tejto kauzy a prinášajú
verejnosti nové informácie), a je teda zrejmé, že médiám (novinárom) v súčasnosti nie je obmedzované

ich právo na poskytovanie informácii, v dôsledku čoho si môžu bez obmedzenia plniť nezastupiteľnú
úlohu tzv. "strážneho psa". Preto si treba položiť otázku, či v danom momente je skutočne potrebné a
nevyhnutné informovať verejnosť o obsahu spisu M. (ktorého autenticita a pravdivosť výrokov v ňom
uvedenýchneboladoposiaľpreukázaná)ajformouvydaniaknižnejpublikácie,vktorejnepochybnebudú
aj hodnotiace úsudky autora vychádzajúce z ním zisteného skutkového stavu, resp. z materiálu, ktorý

má k dispozícii? Nemôže sa týmto zhoršiť ešte viac právne postavenie navrhovateľa resp. môže sa
vydaním knižnej publikácie vytvoriť v postavení navrhovateľa nenávratný stav? Podľa súdu v danom
momente prevláda potreba (resp. je vyššia potreba) chrániť osobnostné práva navrhovateľa, ako je
potreba informovať verejnosť o jednotlivých pasážach spisu M. formou knižnej publikácie. Navrhovateľ
v tomto momente (ak tvrdí, že jeho práva boli porušené, že skutočnosti uvedené v spise sú nepravdivé

a pod.) nemá totiž inú možnosť ako sa brániť voči "verejne vzneseným obvineniam na jeho osobu"
inak ako podaním civilnoprávnej žaloby na ochranu osobnosti a to aj formou dožadovania sa vydania
predbežného opatrenia na dočasný zákaz šírenia informácii o jeho osobe vydaním publikácie, ktorá
jeho postavenie v spoločnosti nepochybne ešte viac zhorší (treba si uvedomiť, že v súčasnej dobe
nebolo navrhovateľovi vznesené obvinenie a preto sa nemôže brániť v trestnom konaní, pričom sa má

hľadieť na neho ako na osobu nevinnú). V opačnom prípade by mohlo dôjsť na strane navrhovateľa
k odopretiu spravodlivosti - tzv. denegatio justitie. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť,
že bolo potrebné posúdiť komu by vznikla väčšia ujma na právach, ak by súd navrhované predbežné
opatrenie nevydal s tým, že je potrebné si uvedomiť, že ak pominú dôvody pre nariadenie predbežného
opatrenia (resp. tu neboli od počiatku), je možné domáhať sa jeho zrušenia samostatným návrhom.

Avšak na druhej strane nevydanie predbežného opatrenia za súčasného stavu poznania, by viedlo k
takému poškodeniu práv navrhovateľa, ktoré by v budúcnosti (ak by sa preukázali skutočnosti uvedené
v spise za nepravdivé, resp. ak by sa ich nepodarilo preukázať), nebolo možné žiadnym spôsobom
napraviť. Súd prvého stupňa síce uviedol, že nariadením predbežného opatrenia môže vzniknúť škoda
aj v majetkovej sfére odporcov (napr. vo forme dočasnej straty honorárov za dielo, zisku z predaja

výtlačkov a pod.), avšak táto škoda by bola vyčísliteľná a bolo by ju možné od navrhovateľa vymáhať
(§ 77 ods. 3 O.s.p.). Na druhej strane však vzniknutá ujma v právach navrhovateľa by bola takého
rozsahu, že by ju nebolo možné napraviť už vôbec (len veľmi ťažko, ak nie vôbec, je možné napraviť
a očistiť svoje meno u verejnosti pri tak rozsiahlej medializácii predmetnej kauzy, v tomto smere by
nepomohla žiadna morálna satisfakcia ani náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch). Inak povedané

raz poškodené dobré meno, česť a dôstojnosť už nie je možné napraviť do pôvodného stavu žiadnou
morálnou ani materiálnou satisfakciou. Zároveň ak má publikovanie "M. v knižnej podobe" motivovať
tú časť obyvateľstva, ktorá disponuje volebným právom, aby si osvojila publikované poznatky a postoje
autora, dokonca v čase, krátko predchádzajúcom volebnému boju politických strán, môže publikovanie
viesť ku nenapraviteľnému skresleniu reality a deformovaniu politicky korektného zápasu o voliča.

Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy mal súd prvého stupňa osvedčené tým, že v čase
jeho rozhodovania hrozilo vydanie knihy v najbližších dňoch, a preto je zatiaľ na mieste poskytnúť
väčšiu ochranu práv navrhovateľovi ako autorovi a vydavateľovi knihy, keďže prípadným vydaním a
rozšírením diela vznikne nenapraviteľný stav poškodenia osobnostných práv navrhovateľa. Uviedol,že nakoľko pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení, nie je vylúčené, aby súd predbežným opatrením zakázal šírenie knižnej
publikácie, ktorá doposiaľ ešte nebola vydaná, pokiaľ je dostatočne osvedčené, že existuje. Ak by totiž

bola kniha už vydaná a šírená vo verejnosti stratilo by navrhované predbežné opatrenie svoj význam
(keďže vzhľadom na aktuálnosť témy, by sa mohlo len v prvom týždni predať niekoľko tisíc kusov jej
výtlačkov). Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za dostatočne osvedčené, že a) na internete
boli zverejnené materiály, ktoré neoprávnene zasahujú do súkromia navrhovateľa a majú vo vzťahu k
nemu difamujúce účinky; b) že uvedené materiály navodzujú dojem, že pochádzajú z prostredia S. U.

S., i keď ich autenticita bola z viacerých strán spochybnená; c) že odporca 1/ napísal knihu, ktorú plánuje
vydať a ktorá bude vychádzať z totožného obsahu, akým je obsah uvedených materiálov; d) že odporca
2/ je vydavateľom, ktorý plánuje knihu odporcu 1/ vydať, e) že kniha bude obsahovať aj skutočnosti,
ktoré by mali byť predmetom utajenia; f) že odporca 1/ nezískal a nemohol získať materiály legálnym
spôsobom, g) že v súčasnosti prevláda význam chrániť osobnostné práva navrhovateľa oproti právu na
slobodu prejavu u odporcov, h) že nevydaním predbežného opatrenia sa u navrhovateľa vytvorí taký

stav porušenia práv, že ho nebude možné ani s odstupom času napraviť žiadnym spôsobom upraveným
v §13 Občianskeho zákonníka, pričom odporca 2/ je vydavateľom, do portfólia ktorého patrí aj denník
S., v ktorom odporca 1/ pôsobil ako novinár a kde si mohol vybudovať profesionálne a iné kontakty
a ktorému ponúkal článok na tému súvisiacu s Materiálom a preto vzhľadom na tento vzťah odporcu
1/ k denníku S., je pravdepodobné (osvedčené), že sa skutočne pokúsi vydať túto knihu práve v

tomto vydavateľstve, teda prostredníctvom odporcu 2/ a navyše, ak bol odporca 1/ v čase písania tejto
knihy v pracovnom vzťahu s odporcom 2/, dá sa predpokladať, že kniha je zamestnaneckým dielom
a v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve, práve odporca
2/ vykonáva ako zamestnávateľ majetkové práva autora k tomuto dielu a preto, ak sa má predbežné
opatrenie vzťahovať na autora knihy, musí nepochybne (aby sa naplnil účel dočasnej úpravy) upraviť

aj vzťahy voči vydavateľovi takejto knihy (v opačnom prípade by nariadenie predbežného opatrenia
stratilo svoj význam). Súd prvého stupňa poukázal na vyjadrenia navrhovateľa, z ktorého vyplýva, že
je najpravdepodobnejšie, že predmetnú knihu by mal vydať práve odporca 2/ s tým, že ak ju skutočne
plánujevydať, nepochybneby došlokzásadnémuzásahudoosobnostnýchprávnavrhovateľaatedajej
vydaním (konaním odporcu 2/) bezprostredne hrozí vznik neodvrátiteľnej ujmy na osobnostných právach

navrhovateľa. Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že ak sa v priebehu konania nepreukáže skutočnosť,
že predmetnú knihu by mal vydať práve odporca 2/, tak vydanie predbežného opatrenia nebude mať
voči nemu žiadne obmedzujúce účinky a neovplyvní jeho činnosť (navrhovateľ v takomto prípade bude
musieť v ďalšom znášať trovy, ktoré odporcovi 2/ v súvislosti s týmto konaním vznikli, príp. aj škodu, ak
by mala súvis s nariadeným predbežným opatrením). Výrok V. a VI. napadnutého uznesenia, ktorým súd

prvého stupňa uložil odporcovi 1/ a 2/ povinnosť predložiť súdu listinu, zvukový alebo zvukovo-obrazový
záznam, na ktorom je zachytený obsah kníh alebo inej publikácie, alebo ich rozpracovaných častí, ktoré
odporca pripravuje alebo už pripravil na základe informácií obsahu materiálu, ktorého obsah je uvedený
v prílohe uznesenia a akéhokoľvek iného materiálu, ktorého obsah je úplne alebo čiastočne totožný s
obsahom materiálu, ktorého obsah je uvedený v prílohe tohto uznesenia, ak sa takéto informácie týkajú

priamo alebo nepriamo navrhovateľa, alebo ktorý obsahuje, alebo bude obsahovať takéto informácie
v písomnej, zvukovej alebo zvukovoobrazovej forme, vo všetkých jazykových verziách, do troch dní,
odôvodnil vecne tým, že predmetom sporu (ktorý je vymedzený navrhovateľom v žalobnom návrhu) má
byť ochrana práv navrhovateľa, smerujúca voči zverejneniu konkrétnej publikácie od autora, ktorým je
odporca 1/, t.j. publikácie ktorej obsahom sú skutočnosti obsahujúce, resp. vychádzajúce z materiálu

(M.), je potrebné, aby bola takáto publikácia predložená súdu v stave, ktorý zodpovedá jej súčasnému
vyhotoveniu (t.j. bez prípadných budúcich zásahov zo strany jej autora), nakoľko bez zabezpečenia tohto
dôkazu by hrozilo, že autor by ju mohol podľa svojej potreby v priebehu súdneho konania prepisovať,
odovzdať inej osobe, aby ju táto vydala pod svojim menom, prípadne aj zničiť, a týmto spôsobom
obísť účel nariadeného predbežného opatrenia, čím súčasne hrozí nebezpečenstvo, že tento nebude

možné neskôr vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že
zabezpečenie tohto dôkazu jeho predložením súdu, sleduje aj procesné hľadisko a to tým, že po
predložení tohto dôkazu bude môcť navrhovateľ upraviť žalobný petit vo veci samej tak, aby bol v
čase rozhodovania súdu materiálne aj formálne vykonateľný. Mal za to, že nakoľko bolo osvedčené, že
odporca 2/ má byť vydavateľom predmetnej knihy je zrejmé, že aj on by mal s ňou v súčasnej dobe

disponovať, a preto ak takúto (doposiaľ nezverejnenú) publikáciu od autora obdržal, je nutné vzťahovať
aj na neho edičná povinnosť.Proti tomuto uzneseniu v časti výrokov, týkajúcich sa odporcu 2/ podal v zákonnej lehote odvolanie
odporca 2/, ktorý ho navrhol v napadnutých častiach zmeniť a návrh navrhovateľa na nariadenie
predbežného zamietnuť a zároveň zamietnuť návrh navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu z dôvodu,

že uznesenie súdu prvého stupňa je arbitrárne, z ústavného hľadiska neudržateľné, ide o šikanózny
výkon práva, nakoľko nie je dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené, čím bola odporcovi 2 / odňatá
možnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), súd nedostatočne zistil skutkový stav veci
(§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam ( § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Vytkol súdu prvého stupňa, že vo veci rozhodol na
základe návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý vôbec nespĺňa zákonné náležitosti podľa
§ 75 ods. 2 O.s.p., keďže neobsahuje opis a zdôvodnenie všetkých skutočností, ktoré sú nevyhnutné
na vyhovenie návrhu, pričom úplne absentuje vymedzenie (opis) primeranosti obmedzenia odporcu 2/
v zmysle navrhovaného predbežného opatrenia k záujmu, ktorý má byť takýmto súdnym rozhodnutím
chránený. Odporca 2/ namietol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy,

ktorá mu má byť údajne spôsobená vydaním knihy a ktorá by odôvodňovala potrebu dočasnej úpravy
medzi účastníkmi konania, keďže nariadením predbežného opatrenia cieľ, ktorý navrhovateľ svojím
návrhom sledoval nie je možné dosiahnuť, keďže všetky informácie, o ktorých navrhovateľ tvrdí, že
do jeho osobnostných práv zasahujú, už zverejnené boli a naďalej k nim má verejnosť neobmedzený
prístup 24 hodín denne, 7 dní v týždni a to prostredníctvom siete internet. Odporca 2/ ďalej uviedol

že petit návrhu je neurčitý, nevykonateľný a najmä neprimeraný z dôvodu navrhovaného zásahu do
slobody prejavu odporcu 2,/ ale najmä je totožný s petitom návrhu vo veci samej. Odporca 2/ ďalej
uviedol,ženebolažiadnymspôsobompreukázanáexistenciaakéhokoľvekvzťahumedzinavrhovateľom
a odporcom 2/, ktorý by zakladal dôvodnosť návrhu vo veci samej, ale aj návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, pričom takýto vzťah by bol preukázaný iba v prípade, ak by navrhovateľ

aspoň čiastočne osvedčil zámer odporcu 2/ vydať knihu, ktorej obsah je totožný s tými informáciami z
Materiálu, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do jeho práv na ochranu osobnosti. Poukázal na skutočnosť,
že text knihy v tomto konaní nebol predložený, jej obsah je navrhovateľovi ale aj súdu prvého stupňa
neznámy, pričom neexistuje dôkaz ani dôvodný predpoklad, že kniha obsahuje meno navrhovateľa,
prípadne informácie, ktoré by porušovali jeho právo na ochranu súkromia či osobnosti a preto iba

skutočnosť, že odporca 1/ sa vyjadruje, že vydá určitú knihu u odporcu 2/, nie je možné považovať
za dostatočné osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a preto ani splnená
požiadavkapotrebydočasnejúpravyvzťahov.Odporca2/ďalejuviedol,žeškoda,ktorábudespôsobená
napadnutým uznesením nie je kvantifikovateľná s ohľadom na majetkovú ujmu, pričom apriórne upretie
možnosti viesť verejnú diskusiu o tak závažných témach, ako je potenciálna politická korupcia a

možný neprimeraný vzťah medzi vysokými štátnymi funkcionármi a zástupcami silných podnikateľských
skupín,jezásadnýmzásahomdofungovaniaslobodnejdemokratickejspoločnosti,pričomzásahtvrdený
navrhovateľom je len fiktívnej povahy a nemôže byť spôsobený vydaním akejkoľvek knihy, ktorá
vychádza z Materiálu (keďže jeho povahu je možné hľadať výlučne v samotnom Materiáli, ktorý je
verejnosti neustále dostupný), pričom však ujma odporcov je trvalá a s ohľadom na aktuálnosť verejnej

diskusie nereparovateľná. Odporca 2/ ďalej uviedol, že je absolútne nesprávny záver súdu prvého
stupňa tvrdiaci, že odporca 1/ napísal knihu, ktorá bude vychádzať z totožného obsahu akým je obsah
Materiálu, keďže odporca 1/ ešte knihu nedopísal, a súd, navrhovateľ, ani odporca 2/ finálne znenie
rukopisu nevideli a teda nemôže poznať jeho obsah s tým, že súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého uznesenia bez predloženia relevantných dôkazov, dospel k záveru, že vydavateľom tejto

knihy bude pravdepodobne odporca 2/. Namietol záver súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
uznesenia, podľa ktorého v súčasnosti prevláda význam chrániť osobnostné práva navrhovateľa oproti
právu odporcov na slobodu prejavu, keďže naopak vzhľadom na závažnosť témy, ktorej by sa mala
prípadná kniha týkať a skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v Materiáli, je vo verejnom záujme dané témy
prezentovať a poskytovať o nich informácie verejnosti a zároveň nesúhlasil s potrebou prvostupňového

súdu nariadiť predbežné opatrenie vnímajúc iba potenciálnu ujmu navrhovateľa, keď bolo povinnosťou
súduprvéhostupňaprijehorozhodovaní,prihliadnuťajnamožnúujmu,ktorábudespôsobenáodporcovi
2/ a zároveň verejnosti, keďže uverejnenie knihy, ktorá by mala pravdepodobne obsahovať polemické
hodnotenie informácií z Materiálu, nemôže zvýšiť jeho dôveryhodnosť (a tým zvýšiť zásah do práv
navrhovateľa), ako sa snažil navrhovateľ preukázať, keď naopak polemické hodnotenie informácií z

Materiálu, môže prispieť k jeho očisteniu od podozrení v ňom uvedených. Odporca 2/ nesúhlasil s
tvrdením súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, že navrhovateľa nie je možné
považovať za osobu verejného záujmu, ale že je možné ho radiť medzi „iné fyzické osoby“ (t. j. osoby
odlišné od politikov), o ktorých nie je možné informovať v tak širokom rozmedzí ako v prípade politikov,keďže navrhovateľ je partner jednej z najväčších finančných skupín na S. - Z., ktorého angažovanie
vo všetkých sférach podnikania na S. je všeobecne známe, ako sú známe aj jej kontakty s politikmi,
keď napríklad navrhovateľ je blízky priateľ bývalého ministra hospodárstva O. A., ktorému bol svedkom

na svadbe a zároveň je známe, že mali spoločné podnikateľské aktivity, z dôvodu ktorého je vylúčené
navrhovateľa považovať za inú t. j. súkromnú osobu, keďže nepochybne patrí medzi osoby verejného
záujmu, čo znamená v pomyslenom intervale stupňa ochrany osobnosti, že pozícia navrhovateľa je
jednoznačne bližšia k politikom so zníženou ochrannou a nestojí na strane bežných ľudí ako sa mylne
domnieva súd prvého stupňa. Odporca 2/ ďalej uviedol, že by bolo porušením práva na slobodu prejavu

a práva verejnosti na informácie, aby novinári neinformovali až do právoplatného skončenia súdneho
konania o najväčšom podozrení z korupcie v histórii štátu s tým, že predmetom knihy má byť možné
korupčné správanie sa verejných činiteľov, čo je jednoznačne otázka verejného záujmu, ktorej prináleží
zvýšená ochrana slobody prejavu. Odporca 2/ ďalej uviedol, že súd prvého stupňa mu napadnutým
uznesením zakázal šíriť informácie z Materiálu, pričom tento zákaz je všeobecný a absolútny, t.j. nemôže
ich uverejniť ani v tlači, ktorú vydáva (denník S., Q. S., D.) aj jeho zástupcovia ich nemôžu šíriť ani

v pracovných či súkromných rozhovoroch s novinárskymi zdrojmi, priateľmi alebo kolegami. Poukázal
na skutočnosť, že z predložených článkov vyplýva plánovanie odporcu 1/ vydať knihu v roku 2012 , t.
j. uprostred volebného obdobia a nie v citlivom čase pred parlamentnými voľbami, ktoré boli pôvodne
plánované na rok 2014, pričom z publikovaných informácií je zrejmé, že odporca 1/ informácie z kauzy
M. dôkladne preveruje počas obdobia vyše dvoch rokov, a navrhovateľ sa ho vo svojich podaniach

snaží vykresliť ako neseriózneho novinára, ktorý koná v rozpore s novinárskou etikou, so zlým úmyslom,
ktorý si podklady pre svoje články neoveruje, respektíve ich získava nezákonným spôsobom. Odporca
2/ vo svojom odvolaní ďalej zdôraznil, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení bez náležitého
skutkového základu skonštatoval, že odporca 1/ nemôže byť v dobrej viere, že poskytuje presné a
vierohodné informácie, keďže sú predmetom utajenia a nie je overená autenticita zdrojov s poukazom

na skutočnosť, že súd nemal a nemá žiadne informácie od odporcu 1/ ohľadne jeho knihy a preto
nemôže vedieť, či má informácie, ktoré chce uviesť v knihe overené a najmä súd prvého stupňa
vôbec nevie aké informácie vlastne analyzuje, pretože text knihy nevidel pričom nie je správny ani
záver prvostupňového súdu, že novinár nemôže byť v dobrej viere, ak prináša verejnosti informácie,
ktoré sú predmetom utajenia. Odporca 2/ poukázal na skutočnosť, že bez prispenia novinárov,

ktorí vo verejnom záujme získavajú informácie, ku ktorým oficiálne prístup nemajú, by nikdy neboli
zverejnené okolnosti viacerých káuz, ktoré sú legitímne predmetom verejnej diskusie. Za absolútne
nepodložený vyhodnotil odporca 2/ názor prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia,
že vzhľadom na prezentovanie kauzy v médiách, ako aj na vyjadrenie niektorých novinárov hrozí, že
v knihe budú zvolené také slová, spojenia a formulácie, ktoré si čitateľ môže vysvetľovať tak, že vina

navrhovateľa bola súdom preukázaná, keďže súd vidieť knihu možnosť nemal a preto je irelevantné, ako
o navrhovateľovi informujú médiá alebo novinári, nakoľko nie je možné bez exaktných dôkazov tvrdiť,
že kniha odporcu 1/ bude obsahovať formulácie porušujúce prezumpciu neviny navrhovateľa. Výroky 3/
a 4/ napadnutého uznesenia ktorými boli odporcovi 2/ uložené citované povinnosti, posúdil odporca 2/
ako extenzívny, neurčitý a nevykonateľný petit, ktorý závažným spôsobom zasahuje do slobody prejavu

odporcu 2/, keďže predbežné opatrenie v tejto časti zakazuje sprístupňovanie akýchkoľvek informácií z
Materiálu, ktorý má 60 strán, a to aj vtedy, ak ich odporca 2/ získa z iných zdrojov, pričom tieto výroky
predbežného opatrenia nijako nereflektujú možnosť preukázania pravdivosti niektorých v Materiály
uvedených informácií. Namietol, že ho prvostupňový súd svojim rozhodnutím obmedzil v konkurenčnom
prostredí tlačových a internetových médií, znevýhodnil ho neakceptovateľným spôsobom, keď na rozdiel

od iných médií nemôže o žiadnej skutočnosti, ktorou opisuje zároveň Materiál, informovať, pričom takýto
zákaz predstavuje neadekvátny zásah nielen do slobody prejavu odporcu 2/ ale aj do práva verejnosti
na informácie. Za porušenie ústavného zákazu cenzúry označil odporca 2/ výrok II. napadnutého
uznesenia, ktorým prvostupňový súd zakázal vydať knihu, ktorej obsah nepozná, zjavne nie je ukončená
a o ktorej nemôže nielen súd, ale ani navrhovateľ vedieť, či zasahuje alebo nezasahuje do niečích práv,

pričom uvedené obmedzenie porušuje aj ústavné právo na slobodu prejavu a na informácie podľa čl.
26 ods. 14, 2 Ústavy Slovenskej republiky, keďže súd prvého stupňa nerozhodol o konkrétnom texte
(ktorý nemal ani k dispozícii a o jeho existencii má len indície, keďže nevie, či je kniha vôbec dokončená)
a pri zákaze tak vychádzal z hypotéz o možnom obsahu knihy, ktoré sú však absolútne nepodložené.
Poukázal na skutočnosť, že výrokom I. a II. bolo odporcom 1/ a 2/ zakázané vydať knihu, ktorá bude

napr. obsahovať skutočnosti, ktoré sa navrhovateľa netýkajú (stretnutia tretích osôb), pričom tento výrok
zakazuje vydať aj takú knihu, ktorá vychádza z iných zdrojov a nie z Materiálu, čím sa porušilo právo
odporcov na slobodu prejavu a poskytovanie informácií o osobách, ktoré sa ochrany žiadnych svojich
právnedomáhajú,čojeneprípustné.Odporca2/ajvýroknapadnutéhouzneseniaozabezpečenídôkazu(výrok VI.) vyhodnotil ako nevykonateľný, nakoľko súd prvého stupňa v ňom nešpecifikoval, čo je kniha,
ktorá sa môže každý deň dopĺňať a meniť a to autorskou činnosťou odporcu 1/.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca 1/ do výrokov pod bodom I. II. a

V., navrhol uznesenie v napadnutých častiach zmeniť a návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
zamietnuť a zároveň zamietnuť návrh navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu z dôvodu, že uznesenie
súdu prvého stupňa nie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, čím bola odporcovi 1/ odňatá
možnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) ako i z dôvodu, že napadnuté

uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Poukázal na
skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol na základe návrhu, v ktorom absentuje opis a zdôvodnenie
všetkých skutočností, keď absolútne absentuje vymedzenie ( opis) primeranosti obmedzenia odporcu 1/
v zmysle tohto návrhu a zároveň navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
ktorá mu má byť údajne spôsobená vydaním knihy a ktorá by vôbec odôvodňovala potrebu dočasnej
úpravymedziúčastníkmikonania,keďžepodľatvrdenianavrhovateľaužkzásahudojehoosobnostných

práv došlo zverejnením materiálu na viacerých internetových stránkach, skutočnosť ktorú už nariadené
predbežné opatrenie nemôže žiadnym spôsobom zmeniť. Odporca 1/ poukázal na skutočnosť, že
nariadením predbežného opatrenia vôbec nie je možné dosiahnuť legitímny cieľ, ktorým navrhovateľ
svoj návrh na začatie konania vo veci samej odôvodnil. V dôvodoch svojho odvolania odporca 1/
uviedol, že petit návrhu vo veci samej je neurčitý, nevykonateľný a predovšetkým neprimeraný z dôvodu

navrhovaného zásahu do slobody prejavu odporcu 1/, ako aj do jeho ústavného práva na prácu a
práva uskutočňovať zárobkovú činnosť (čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky), keďže mu znemožňuje
vykonávať jeho povolanie investigatívneho novinára, pričom povinnosťou súdu prvého stupňa bolo na
takto formulovaný nárok vo veci samej prihliadať aj pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a takýto návrh zamietnuť. Namietol nesprávne tvrdenie súdu prvého stupňa v odôvodnení

napadnutého uznesenia, že odporca 1/ napísal knihu, ktorá bude vychádzať z totožného obsahu akým
je obsah Materiálu, keďže odporca 1/ knihu ešte nedopísal a súd, ani navrhovateľ finálne znenie
rukopisu nevideli a preto nemôžu knihu poznať. Zároveň namietol i tvrdenie, že predmetná kniha
bude obsahovať skutočnosti, ktoré mali byť predmetom utajenia, keďže materiál obsahuje množstvo
informácií o údajnom konaní vysokých štátnych funkcionárov, ktoré je v demokratickej spoločnosti

neprípustné a v mnohých prípadoch nezákonné a hraničiace s naplnením skutkových podstát trestných
činov, pričom rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny, je verejná diskusia o uvedených skutkoch v
demokratickejspoločnostinevyhnutnáaniejemožnéjuobmedzovaťsohľadomnaochranuutajovaných
skutočností. Odporca namietol aj záver súdu prvého stupňa o tom, že materiál legálnym spôsobom
nezískal, keďže v konaní nebolo vôbec preukázané, aké informácie majú tvoriť obsah knihy, či tieto

budú predstavovať utajované skutočnosti a nie je možné ich zverejniť, keďže obsah knihy známy
nie je a preto úvahy o tom, či v nej uvedené informácie boli získané legálne, sú špekulatívne s tým,
že nie je ani zrejmé, aké materiály mal súd prvého stupňa na mysli, keďže je zjavné, že Materiál je
už vyše troch mesiacov publikovaný na internete a teda každému aj prístupný. Odporca 1/ ďalej vo
svojom odvolaní uviedol, že napadnutým uznesením bolo zakázané zverejňovať informácie, ktoré sú

však verejnosti dostupné minimálne od 20.12.2011 a to nielen na internete, ale aj v tlači a televízii, pričom
súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia iba domnieva, že v prípade neexistencie zákazu vydať
knihu vznikne navrhovateľovi ireverzibilná ujma v podobe zásahu do jeho osobnostných práv, keďže
navrhovateľ aj súd majú za to, že kniha bude vychádzať z informácií obsiahnutých v materiáli. Poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, že kniha môže obsahovať aj iné informácie

o navrhovateľovi, ktoré neboli prezentované v Materiáli, a o ktorých verejnosť ku dňu nariadenia
predbežného opatrenia nemala žiadnu vedomosť. Odporca 1/ ďalej namietal, že predbežným opatrením
uložená povinnosť je totožná s petitom žaloby navrhovateľa vo veci samej, pričom možnosť domáhať
sa toho istého nároku nariadením predbežného opatrenia, ako aj žalobným návrhom, je možné iba v
prípade sporov z nekalej súťaže a iba osobitné zákony pripúšťajú explicitne výnimky aj pri sporoch

týkajúcich sa pravdu vzorného vlastníctva s tým, že navrhovateľ žiadny závažný argument ani súdne
rozhodnutie, ktoré by umožňovalo túto výnimku aplikovať aj v prípade sporu o ochranu osobnosti,
nepredložil. Namietol konštatáciu prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, že
formalistická požiadavka, aby formulácia predbežného opatrenia nemôže kopírovať žalobný návrh, musí
ustúpiť aj vo veciach ochrany osobnosti, pričom tento záver súd prvého stupňa bližšie nezdôvodnil, keď

rovnako ako navrhovateľ aj súd v tomto smere odkázal iba na judikatúru v oblasti nekalej súťaže. Vytkol
súdu prvého stupňa, že pokiaľ sa prvostupňový súd rozhodol preklenúť rozdiel medzi spormi z nekalej
súťaže a spormi o ochranu osobnosti a teda prijať rozhodnutie, ktoré je v rozpore s predchádzajúcoujudikatúrou, bolo jeho povinnosťou svoje rozhodnutie jasne a presvedčivo zdôvodniť, čo však súd prvého
stupňa neurobil, čím odporcovi 1/ odňal možnosť pred súdom konať. Poukázal na skutočnosť, že ak
sa kritizuje osoba verejného záujmu a objektom kritiky je jej súkromný život, v takom prípade je miera

uspokojiteľnosti práva na ochranu osobnosti stredná až vysoká a prípadná ujma na slobode prejavu
stredná až nízka, avšak, ak sa kritizuje osoba verejného záujmu a objektom kritiky je napríklad konanie
tejto osoby v jej profesionálnom živote, v takom prípade je miera uspokojiteľnosti práva na ochranu
osobnosti nízka a prípadná ujma na slobode prejavu podstatná z dôvodu, ktorého je potrebné dať
prednosť právu na slobodu prejavu s tým, že v danej právnej veci má byť predmetom knihy možné

korupčné správanie sa verejných činiteľov, t. j. išlo by o otázky verejného záujmu, ktorým zvýšená
ochrana na slobodu prejavu jednoznačne prináleží. Odporca 1/ zároveň vo svojom odvolaní uviedol,
že ani navrhovateľ, ale najmä ani súd bližšie neuviedli, akým spôsobom a akou formou má byť kritika
navrhovateľa vôbec v knihe prezentovaná, pričom súd v odôvodnení svojho uznesenia bez náležitého
skutkového základu skonštatoval, že odporca 1/ nemôže byť v dobrej viere, že poskytuje presné a
vierohodné informácie, keďže sú predmetom utajenia a nie je overená autenticita zdrojov s poukazom

na skutočnosť, že súd nielen nemal, ale ani nemá žiadne informácie od odporcu1/ ohľadne jeho knihy,
preto nemôže vedieť, či má informácie, ktoré chce uviesť v knihe overené, ale najmä súd prvého stupňa
vôbec nevie aké informácie vlastne analyzuje, keďže text knihy nikdy nevidel. Za nenáležité považoval
odporca 1/ konštatovanie prvostupňového súdu, ktorý bez vierohodných podkladov dospel k záveru,
že autor knihy a jej potenciálni vydavatelia postrádajú akýkoľvek zmysel pre zodpovednosť a nie sú

schopní vydať knihu, ktorá by nezasahovala do práv tretích osôb (prezumpcia neviny), prípadne, že
neoprávnene ohrozia ochranu utajovaných skutočností. Odporca 1/ ďalej uviedol, že výrok pod bodom I.
napadnutého uznesenia je extenzívny, neurčitý, nevykonateľný a najmä závažným spôsobom zasahuje
do jeho slobody prejavu, keďže nariadené predbežné opatrenie v tejto časti mu zakazuje sprístupňovať
akejkoľvek informácie z Materiálu, ktorý má 60 strán a to aj vtedy, ak ich odporca 1/ získa z iných

zdrojov s tým, že je investigatívnym novinárom, prichádzajúcim pri svojej práci denne do kontaktu s
informáciami, ktoré sa obsahu Materiálu týkajú vzhľadom na to, že kauza M. je v súčasnosti hlavná téma
verejnosti, ktorej dopyt po týchto informáciách je široký, avšak na základe nariadeného predbežného
opatrenia nemôže žiadne články k tejto téme písať a publikovať, čím je porušované právo verejnosti na
informácie, ale zároveň dochádza k zásahu do práva odporcu 1/ na výkon jeho zárobkovej činnosti podľa

čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na skutočnosť, že takto formulované predbežné opatrenie
absolútne nespĺňa svoju funkciu, ktorou je ochrana práv navrhovateľa na ochranu osobnosti, keďže v
celej prílohe uznesenia je navrhovateľ spomínaný len v niektorých častiach, aj jeho aktívna legitimácia
na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je striktne vymedzená na časti Materiálu
týkajúce sa jeho osoby, pričom nemôže žiadať, aby súd obmedzil odporcu 1/ informovať o ostatných

častiach Materiálu. Odporca 1/ vo svojom odvolaní uviedol, že napriek zjavne chýbajúcej aktívnej
legitimácii, prvostupňový súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, čím bolo odporcovi
1/ znemožnené informovať o tretích osobách či o skutočnostiach v Materiáli, ktoré sa navrhovateľa
vôbec netýkajú. Za cenzúru označil postup súdu prvého stupňa, ktorý v tejto časti petitu odporcovi 1/
zakázal vydať knihu, ktorej obsah nepozná, ktorá zjavne ešte nie je ukončená a o ktorej nemôže súd, ale

ani navrhovateľ vedieť, či zasahuje alebo nezasahuje do práv nejakej osoby, keďže jej finálna podoba
ešte neexistuje. Odporca 1/ odvolaním napadol aj výrok jeho uznesenia o zabezpečení dôkazu, ktorým
mu bola uložená povinnosť predložiť listinu, zvukový alebo zvukovo-obrazový záznam so zachyteným
obsahom knihy napísanej na základe Materiálu, alebo ktorá obsahuje takéto informácie vo všetkých
zvukových verziách do 3 dní od doručenia uznesenia (výrok V) z dôvodu, že rozhodnutie o zabezpečení

dôkazu považuje za nevykonateľné, nakoľko súd prvého stupňa v ňom nešpecifikoval, čo je kniha,
ktorá sa môže každý deň dopĺňať a meniť a to jeho autorskou činnosťou s tým, že na základe takto
formulovaného výroku uznesenia je možné sa domnievať, že je povinný predložiť aktuálnu verziu knihy
vždy, keď v nej nastanú nejaké úpravy alebo doplnenia, takže takto uložená povinnosť je nezmyselná.
Odporca 1/ zároveň namietol, že ani jedna zo zákonných podmienok ustanovenia § 102 O.s.p. nebola

splnená a zákonný predpoklad na zabezpečenie dôkazu neexistuje.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniam odporcov 1/ a 2/ uviedol, že navrhuje napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť v plnom rozsahu. Poukázal na skutočnosť že, odporcovia 1/ a
2/ poukazujú na neexistenciu knihy, ktorá však existuje a jej verzia bola do súdneho spisu predložená,
pričom jej text zasahuje do osobnostných práv navrhovateľa s tým, že nevyvrátili osvedčenie, že

nepostupujú v dobrej viere, neposkytujú presné a hodnoverné informácie v súlade s novinárskou etikou
a zároveň nedôsledne interpretujú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p., pritom skúmal, či rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa všetky náležitosti požadované
príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku pre vydanie predbežného opatrenia a najmä

vyhodnotenie splnenia kumulatívnych podmienok požadovaných citovanou zákonnou úpravou pre
uloženie predbežného opatrenia.

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa odôvodňoval svoje skutkové závery a svoj právny názor na
rozhodnutie vo veci samej na základe podanej žaloby o ochranu osobnosti a tak uniklo jeho pozornosti,
že rozhoduje o procesnom inštitúte predbežného opatrenia a dôvodnosť návrhu skúma iba podľa

príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a nie podľa hmotného práva. Záver súdu, ktorý
vyslovil v napadnutom uznesení a v jeho odôvodnení, je preto predčasný a vo veci samej môže súd
vysloviť skutkové a právne závery až na základe dokazovania vo veci samej a následného právneho
posúdenia veci. Podľa platnej procesnej úpravy sa predbežným opatrením nariadi vo všeobecnosti
provizórna, resp. dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené
rozhodovanie vo veci samej v súlade so zabezpečovaním spravodlivej a zákonnej ochrany porušených

alebo ohrozených práv účastníka konania v súlade s § 1 a 2 O.s.p..

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie prvostupňového súdu v rámci rozhodovania
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nepatrí mu právo preskúmavať aj právne názory
súdu prvého stupňa na rozhodovanie o podanej žalobe a preto sa odvolací súd týmito závermi súdu
nezaoberal, pretože by to bolo predčasné. Skúmal správnosť uznesenia súdu prvého stupňa len v

rozsahu splnenia podmienok v konaní o nariadenie predbežného opatrenia.

Podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku je nariadenie predbežného
opatrenia opodstatnené a prípustné vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná,
ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným

spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (ak účastník nie je obmedzený spôsobom
neprimeraným povahe veci).

V danej veci medzi účastníkmi existuje právny vzťah vyplývajúci z podanej žaloby, v ktorej navrhovateľ
tvrdí, že jeho nárok, resp. právo je ohrozované a porušované konaním odporcov. Dočasná úprava
právnych vzťahov predpokladá, že predbežné opatrenie svojimi účinkami ovplyvňuje budúce konanie

účastníkov sporu, chráni pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá v čase vydania predbežného opatrenia.
Dočasnosť predbežného opatrenia vylučuje pôsobenie predbežného opatrenia pred jeho nariadením do
minulosti, upravuje právne vzťahy účastníkov len do času definitívnej súdnej ochrany a vychádza len zo
stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Odvolací súd v súvislosti so
zákonným predpokladom dočasnosti navrhovaného predbežného opatrenia poukazuje na skutočnosť,

ktorá vyplýva z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a zo žaloby, že na internete boli už
zverejnené materiály, ktoré majú neoprávnene zasahovať do súkromia navrhovateľa a majú mať voči
navrhovateľovi difamujúce účinky. Preto pokiaľ treba vychádzať z účelu navrhovaného predbežného
opatrenia, ktorým má byť dočasná úprava pomerov účastníkov, účel predbežného opatrenia v danom
prípade by nebol splnený, keď navrhovaný zákaz (akýkoľvek proti komukoľvek), v súčasnej dobe

už neodstráni stav, aký trvá už dlhšiu dobu, keď k zverejneniu materiálov už došlo pred návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia a so zverejnenými materiálmi sa fyzické a právnické osoby
mali možnosť oboznámiť a tak v súčasnej dobe potreba nariadenia predbežného opatrenia netrvá,
nariadením predbežného opatrenia nie je možné dosiahnuť stav pred zverejnením materiálov, v ktorom
by bolo nutné zabrániť bezprostrednému ohrozeniu práv navrhovateľa. Navrhovateľ však v podanom

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani konkrétne neuvádza, aké skutočnosti by boli spôsobilé
zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Preto sa v súčasnej dobe tento stav javí tak, že dočasná úprava
vzhľadom na predchádzajúce zverejnenie predmetných materiálov by už nebola účelná. Pri skúmaní
primeranosti zásahu prostredníctvom predbežného opatrenia do právnych vzťahov medzi účastníkmi
je nevyhnutné zdôrazniť, že zásah do práv dotknutého účastníka (odporcov v 1/ a 2/ rade) musí byť

primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, rovnako
musí byť primeraná aj eventuálna ujma vzniknutá dotknutému účastníkov, pretože pokiaľ je navrhované
predbežné opatrenie svojim dopadom neprimerané tvrdenému a súčasne osvedčenému zásahu do práv
navrhovateľa, nie je zamerané výlučne iba na tento zásah, (ale má pôsobiť bez konkrétnych a určitých
hraníc nad primeranú mieru a určeným smerom a spôsobom) a z neho vyplývajúcu naliehavú potrebu

dočasnej úpravy vzťahov, takému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemožno vyhovieť preprekročenie medzí určených predpokladmi na jeho vydanie. Treba ešte pripomenúť, že pokiaľ ide o
zverejnené materiály, ich obsahom nie je len osobnosť navrhovateľa, ale široký okruh osôb, ktorých
ohrozenie práv a právom chránených záujmov nezasahuje priamo do osobnostných práv navrhovateľa

a preto navrhovateľovi predmetným zverejneným materiálom v celom rozsahu nemôže byť spôsobená
ujma na jeho právach a nariadenie predbežného opatrenia spôsobom, aký navrhuje navrhovateľ by
nebolo primerané ochrane jeho osobnostných práv. Okrem toho je navrhovaný petit nevykonateľný,
pretože nie je z neho zrejmé, aká konkrétna povinnosť sa odporcom ukladá. V tej súvislosti došlo aj k
pochybeniu súdu prvého stupňa, keď pred rozhodnutím o návrhu nepostupoval podľa § 75 ods. 3 O.s.p.

v spojení s § 43 O.s.p. a nevyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu, čo malo za následok
nemožnosť návrhu navrhovateľa priznať úspech. Podľa § 221 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje
o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak
zastavuje konanie. Odvolací súd nemal možnosť pre uvedený nedostatok zrušiť napadnuté uznesenie
a vec vrátiť na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 75 ods. 3 O.s.p., pretože mu v tom bránilo uvedené
ustanovenie § 221 ods. 3 O.s.p.

Podľa § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov,
alebo zabezpečiť dôkaz pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkov, najmä, by
nenakladal s určitými vecami, alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 75 ods. 1, 2 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide
o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí
návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa § 75 ods. 3 O.s.p. ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a
v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.

Podľa § 43 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú
určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie

vykonať.

Podľa § 43 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre
uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa
svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkového zistenia z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má iba dočasný charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní
o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie a preto je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na predbežné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia súd posudzuje
len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V súlade s ustanovením § 75 ods. 6 O.s.p.,

podľa ktorého súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a
bez nariadenia pojednávania, súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a
príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a
naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi

použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ak použitie predbežného opatrenia súdom predpokladá
kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, je výlučne vecou navrhovateľa predbežnéhoopatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, preukázal
dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu.
V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na predbežné opatrenie nie je mysliteľné, aby súd vykonával

dokazovanie, prípadne, aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť tvrdenia,
dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia spočíva výlučne na navrhovateľovi. Potreba okamžitej a dočasnej úpravy
pomerov účastníkov je kumulatívnou požiadavkou nariadenia predbežného opatrenia, ale musí byť
reálne preukázaná. Zúžené požiadavky na dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o predbežnom

opatrení nemožno interpretovať tak, že predbežné opatrenie môže súd vydať bez toho, aby dokazovanie
vykonal v potrebnej miere a preveril ním vierohodnosť navrhovateľom tvrdených skutočností.

Preto, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ
osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované
predbežné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné

opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci
samej. Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre
jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka
ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčenie na rozdiel

od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno preto spočíva výlučne na navrhovateľovi
predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne
vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Je potrebné tiež zdôrazniť, že presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych
náležitostí návrhu, ale je nevyhnutným predpokladom tohto, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho
hľadiska aj vykonateľné, to znamená, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení by malo byť súdu
zrejmé, že ak návrh tieto kritériá nespĺňa, nemôže byť podkladom spĺňajúcim zákonné predpoklady

stanovené ustanovením § 75 ods. 2 O.s.p., ktoré ustanovenie upravuje, aké náležitosti má mať návrh
na nariadenie predbežného opatrenia a z ktorého vyplýva, že návrh má okrem náležitosti návrhu podľa
§ 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby

rozhodnutie súdu bolo zdôvodnené a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon
spravodlivostiniejearbitrárny.Podceneniepovinnostisúduvytvoriťpresvedčivérozhodnutie,ktoréspĺňa
parametrezákonnostiaústavnostivyvolávaúčinkyarbitrárnostiaporušeniezákladnéhoprávaúčastníka
konania na súdnu a inú právnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé
súdne konanie podľa Článku 6 ods. 1 dohovoru.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že na internete boli zverejnené
materiály, ktoré neoprávnene zasahujú do jeho súkromia a majú vo vzťahu k nemu difamujúca účinky.
Tieto materiály navodzujú dojem, že pochádzajú z prostredia S. U. S., i keď ich autenticita bola z
viacerých strán spochybnená. Navrhovateľ tvrdil, že odporca v 2/ rade napísal knihu, ktorú plánuje
vydať a ktorá bude vychádzať z totožného obsahu akým je obsah uvedených materiálov. Odporca v

2/ rade je vydavateľom, ktorý plánuje knihu odporcu v 1/ rade vydať. Odporca v 1/ rade sa dlhodobo
venuje témam, ktoré súvisia s prostredím S. U. S., pričom opisuje aj skutočnosti, ktoré by mali byť
predmetnom utajenia. Odporca v 1/ rade viackrát vo vzťahu k pôvodu materiálov, z ktorých pri príprave
knihy vychádzal poskytol zavádzajúce tvrdenia, pričom v minulosti postupoval v rozpore s novinárskou
etikou. Pokiaľ by aj príslušné materiály pochádzali zo S. U. S., odporca v 1/ rade ich nezískal a nemohol

získať legálnym spôsobom a mal ich v celom rozsahu odovzdať príslušným orgánom. Navrhovateľ bol
dňa 20.12.2011 upozornený na existenciu internetovej stránky G.:/..J..T. a to preposlanou emailovou
správou, ktorá mu bola doručená od hovorcu spoločnosti Z. U. P., A.. A. B.. V predmete preposlanej
emailovej správy bol uvedený text "Úryvok z pripravovanej knihy J. E.", pričom správa obsahovala
odkaz na uvedenú internetovú stránku. Preposlaný email bol pôvodnému adresátovi A. B. doručený z

adresy J.-S..sk, ako adresa tlačového oddelenia politickej strany S. - S. B.. Na základe uvedeného sa
navrhovateľ dozvedel o údajnej pripravovanej knihe odporcu v 1/ rade, ako aj o údajných analytickýchprepisoch umiestnených na internete. Ku dňu 05.01.2012 sa materiál nachádzal už len na niektorých
z internetových stránok, pričom z ostatných bol z rôznych dôvodov odstránený. Dňom 21.12.2011 sa
skupina Z. prostredníctvom svojho hovorcu A.. A. B. vyjadrila k materiálu a to vo viacerých médiách,

ako aj na svojej internetovej stránke, napr. pre denník S. uviedla, že materiál považuje za výmysel,
jeho autor narába úplne účelovo s informáciami, ktoré sa týkajú aj mediálne známych udalostí zo
slovenského verejného alebo hospodárskeho života pred piatimi alebo šiestimi rokmi a zasadzuje ich
do fiktívnych alebo vykonštruovaných príbehov. Navrhovateľ tvrdil, že zverejnenie materiálu a jeho
ďalšie šírenie zásadným spôsobom zasahuje do jeho práv na ochranu osobnosti a ďalšie zásahy

vo väčšom rozsahu hrozia. Informácie uvedené v materiáli nemožno považovať za dôveryhodné a
pravdivé. Odporca v 1/ rade ponúkol materiál S., týždenníku J., aj J., nikto to nechcel zverejniť,
lebo sa báli bez audionahrávky alebo potvrdenia autenticity hlavnými aktérmi, že by mali problém so
žalobami a dôvodom tiež bolo, že účastníci rozhovorov sa vyjadrovali často nejasne. Odporca v 1/
rade v rozhovore zo dňa 03.01.2012 uverejnenom na webovej stránke W..sk potvrdil, že sa zaoberá
obsahom materiálu už dlhšie, pričom ponúkol svoje príspevky S., týždenníku J. aj J., avšak nik ich

nezverejnil, lebo vraj chýbali dôkazy a vyjadrenie vysokého politika, ktorý by dodal punc pravdivosti.
Dôveryhodnosť materiálu je spochybňovaná z viacerých strán. Pochybujú o nej nielen novinári, ale aj
samotné orgány činné v trestnom konaní, podľa ktorých sa jeho autenticitu nepodarilo potvrdiť. Odporca
v 1/ rade poprel, že by zverejnený dokument s označením „Úryvok z pripravovanej knihy J. E.“ bol
úryvkom z jeho pripravovanej knihy, skutočnosť, že mu má na túto tému vyjsť kniha viackrát potvrdil.

Z tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že odporca v 1/ rade sa dlhodobo venuje téme analytických prepisov,
resp. podobným témam súvisiacim so S. U. S.. Vo vzťahu k týmto témam má tendenciu zachádzať
za prípustné hranice a ohrozovať utajované skutočnosti. V minulosti taktiež porušil zásadu novinárskej
etiky aj tým, že zverejnil neautorizovaný rozhovor. Vzhľadom na tieto skutočnosti s prihliadnutím na
to, že už pravdepodobne nepracuje pre žiadne médium existuje riziko, že knihu pravdepodobne u

odporcu v 2/ rade vydá, čo odôvodňuje nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ by analytické prepisy
nepochádzali zo S., za zásah do súkromia by bolo možné považovať dokonca už ich samotnú existenciu,
čo predstavuje dôvod, pre ktorý by obsah analytických prepisov nemal byť v žiadnej podobe zverejnený.
Podľa názoru navrhovateľa prípravou a vydaním knihy dochádza k zásahu do jeho osobnostných práv
a tiež do jeho súkromia garantovaného Článkom 8 dohovoru, Článkom 19 a 21 ústavy, Článkom 10 a 12

listiny a § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka. Navyše obsah týchto rozhovorov nemôže byť autentický,
nakoľko analytické prepisy môžu predstavovať upravenú verziu príslušných rozhovorov, ktoré mohli
byť skracované, pozmenené, doplnené, vytrhnuté z kontextu, doplnené subjektívnymi interpretáciami a
dohadmi a podobne. Vo verejnosti však môžu vyvolať dojem, akoby išlo o autentický obsah rozhovoru,
ku ktorému skutočne došlo. Právna ochrana by preto navrhovateľovi mala byť priznaná už pri hrozbe

uvedeného zásahu, pretože uvedený zásah predstavuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Akýkoľvek spôsob rozširovania okruhu osôb, ktoré prídu do styku s obsahom analytických prepisov,
vrátane prípadného vydania knihy, zväčšuje intenzitu zásahu do jeho súkromia, ktorú už následne
nebude možné nijakým spôsobom odstrániť, preto je nevyhnutné, aby súd nariadil predbežné opatrenie.
Vydanie predbežného opatrenia voči odporcovi v 2/ rade je opodstatnené, nakoľko v prípade, že odporca

v 2/ rade skutočne plánuje vydať knihu, jej vydaním by došlo k zásadnému zásahu do osobnostných
práv navrhovateľa a pokiaľ odporca v 2/ rade knihu neplánuje vydať, tak vydanie predbežného opatrenia
nemá voči nemu žiadne obmedzujúce účinky a neovplyvňuje jeho činnosť. Vzhľadom na uvedené, preto
navrhovateľ žiadal nariadiť navrhované predbežné opatrenie.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vždy vziať do úvahy to, že opatrenie upravuje pomery

len predbežne, alebo, že zaisťuje nároky dosiaľ právoplatne nepriznané. Z toho dôvodu môže nariadiť
lentaképredbežnéopatrenie,ktoréstačíkdosiahnutiutýchtoúčelovanesmievoliťpredbežnéopatrenie,
ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv odporcu alebo tretej osoby. Keďže ide o
predbežnú úpravu môže sa táto úprava týkať len doby budúcej, nie minulej. Nie je preto významné
tvrdenie navrhovateľa, že v minulosti odporca v I. rade porušil zásady novinárskej etiky aj tým, že

zverejnil neautorizovaný rozhovor a zachádzal za prípustné hranice a ohrozoval utajované skutočnosti.
Pokiaľ ide o odporcu v 2/ rade navrhovateľ vyslovil názor, že pre prípad, že odporca v 2/ rade skutočne
plánuje vydať knihu, jej vydaním by došlo k zásadnému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a
pokiaľ odporca v 2/ rade neplánuje knihu vydať, tak vydanie predbežného opatrenia nemá voči nemu
žiadne obmedzujúce účinky a neovplyvňuje jeho činnosť. V tej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že

pri rozhodovaní o predbežnom opatrení podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. musí súd tiež uvažovať
o primeranosti ujmy, ktorá by nariadením predbežného opatrenia vznikla odporcovi, alebo inému
účastníkovi konania. Takáto ujma nesmie byť neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením predbežnéhoopatrenia dostane navrhovateľovi. Preto nie je možné nariadiť predbežné opatrenie iba za predpokladu,
že nejaká skutočnosť nastane a v prípade, že nenastane tak žiadne obmedzenia povinnému z toho
nevzniknú.

Ako bolo už uvedené podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitosti návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p.
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom

je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie
vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že
je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných
predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí
a osvedčí, že tu sú právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu,

že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný
stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov účastníkov a že účastník nie
je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti, ktoré uviedol navrhovateľ v podanom odvolaní nie je
možné považovať za skutočnosti, ktoré by v zmysle uvedených zákonných ustanovení odôvodňovali

nariadenie predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie, ktoré nariadil súd prvého stupňa nebolo
vydané v súlade so zákonom, pretože súd neskúmal splnenie podmienok na jeho vydanie, nesprávne
posúdil opodstatnenosť nárokov navrhovateľa, ktorých sa domáhal a k vydaniu predbežného opatrenia
došlo bez zistenia rozhodujúcich skutočností podstatných pre vydanie predbežného opatrenia, pričom
súd prvého stupňa si len osvojil tvrdenia navrhovateľa a na základe toho rozhodol. Odvolací súd

opakovane zdôrazňuje, že je výlučne vecou navrhovateľa predbežného opatrenia, aby svoje tvrdenia
o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú úpravu, predložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd
môže vyvodiť závery o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vykoná dokazovanie len v rozsahu
dôkazných prostriedkov predložených osobou, ktorá požaduje nariadenie predbežného opatrenia a

tvrdených skutočností v návrhu. Aj v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia platí
povinnosť uvedená v Občianskom súdnom poriadku, ktorá súdu prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti,
ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Podľa § 75 ods. 3 O.s.p., ak návrh nemá všetky
náležitosti podľa ods. 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na

konanie ktoré môže začať súd i bez návrhu, čo v danom prípade nie je. V zmysle § 75 ods. 3
O.s.p. návrh, ktorý nespĺňa všeobecné náležitosti podania v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1
O.s.p. a náležitosti, ktoré sa vyžadujú pre návrh na nariadenie predbežného opatrenia je taký, ktorý
nespĺňa náležitosti vyžadované pri nariaďovaní predbežného opatrenia a musí byť navrhovateľom
opravený. Súd vyzve navrhovateľa na opravu návrhu v súlade s ust. § 43 O.s.p.. O oprave návrhu

rozhodne súd uznesením, v ktorom zároveň poučí navrhovateľa ako má opravu vykonať. Navrhovateľ
by mal vždy dbať na to, aby jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia spĺňal všetky náležitosti
predpokladané zákonom, pretože sa podaním vadného návrhu do istej miery pripravuje o rýchlu a
efektívnu ochranu z dôvodu, že tak, ako vyplýva z odseku 3 predmetného ustanovenia, zákonná lehota,
v ktorej súd musí rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia sa počíta až od okamihu doručenia

návrhu, ktorý netrpí vadami. Preto v prípade ak návrh nespĺňa predpísané náležitosti postupuje súd
tak, že uloží navrhovateľovi povinnosť uznesením na ich odstránenie a až potom, čo budú tieto vady
odstránené, začína plynúť lehota, v ktorej je súd povinný rozhodnúť. Pokiaľ navrhovateľ v určenej lehote
podanie neopraví, alebo vady podania neodstráni, súd rozhodne podľa § 43 ods. 2 O.s.p. tak, že
uznesením návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietne. V danej veci súd prvého stupňa v

zmysle uvedeného ustanovenia nepostupoval a nevyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu, ktorý nemá
náležitosti požadované zákonom na rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa
v danej veci uložil povinnosť odporcom nariadeným predbežným opatrením spôsobom, ktorý odporoval
procesným predpisom a tým porušil ich základné práva a slobody zaručené Článkom 46 ods. 1ústavy a
Čl. 6 ods. 1 dohovoru. Bolo tiež vecou navrhovateľa, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý

požaduje dočasnú úpravu predložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a
opodstatnenosti návrhu. Je pritom vecou navrhovateľa, aby vzhľadom na lehotu 30 dní, v ktorej má súdo jeho návrhu rozhodnúť v samom návrhu na vydanie predbežného opatrenia a pripojenými listinnými
dôkazmi zákonom požadované skutočnosti osvedčil. S prihliadnutím na obranu odporcov nemožno
zatiaľ jednoznačne považovať za osvedčený navrhovateľom uplatnený nárok, ale najmä nemožno

považovať za osvedčené, že bez navrhovanej úpravy pomerov účastníkov hrozí navrhovateľovi vznik
bezprostrednej ujmy. Navrhovateľ neuviedol konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktorými odporcovia
zasahujú do jeho práv a ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do jeho osobnostných práv a ochrany
jeho súkromia. Žiadne konkrétne skutočnosti navrhovateľ v tejto súvislosti neoznačil a neuviedol, preto
nebolo možné preskúmať, či navrhovateľom tvrdené skutočnosti sú spôsobilé poškodiť navrhovateľa.

Nebezpečie bezprostrednej ujmy navrhovateľa musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť. V danom
prípade táto základná skutočnosť navrhovateľom preukázaná nebola. Navrhovateľ v návrhu iba tvrdil,
že odporca v 1/ rade plánuje vydať knihu prostredníctvom odporcu v 2/ rade, čím by došlo k zásahu
do jeho osobnostných práv a tiež uviedol, že pokiaľ knihu neplánuje vydať, vydanie predbežného
opatreniavočiodporcoviv2/radenemážiadneobmedzujúceúčinkyaneovplyvňujejehočinnosť,pričom
ani konkrétne neuviedol, aké skutočnosti by boli spôsobilé ohroziť jeho práva, s prihliadnutím na to,

že verzia príslušných rozhovorov môže byť upravená, môže byť pozmenená, doplnená, vytrhnutá z
kontextu, doplnená subjektívnymi interpretáciami a dohadmi a podobne. Navrhovateľ preto neuviedol,
akým konkrétnym konaním odporcovia doteraz trvale ohrozujú jeho práva a akému konaniu odporcov
má súd predbežným opatrením zabrániť, prípadne zakázať im v ňom pokračovať, aby nespôsobili
navrhovateľom predpokladaný a nežiaduci následok. Len tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia by

mohli svojim konaním ohroziť jeho práva, neodôvodňuje nariadenie predbežného opatrenia smerujúce k
určitému zákazu alebo príkazu tak, ako to vyplýva z príslušných ustanovení zákona. Navrhovateľ preto
neosvedčil, že hrozí zásah do jeho osobnostných práv reálne a bezprostredne. V prípade ak odporcovia
doteraz nezverejnili informácie, ktoré by boli spôsobilé poškodiť navrhovateľa a ani sa nesnažia to urobiť
a zároveň z obsahu spisu ani nevyplýva, aké konkrétne informácie zasahujú do práva navrhovateľa,

nemožnopovažovaťzaosvedčenúnielenpotrebudočasnejúpravypomerovúčastníkov,ktorábynavyše
zrejmeviedlaknenapraviteľnémustavu,keďbysúdzakázalodporcomvydaťknihu,ktorejobsahdoteraz
ani nie je známy a nie je možné jednoznačne zistiť a určiť, čo by bolo obsahom knihy, ktorú uvádza
navrhovateľ vo svojom návrhu, prípadne inú formu zverejnenia namietaných informácií a tiež nie je
doteraz známe, aké informácie o navrhovateľovi by sa mali v knihe nachádzať, či by tieto informácie

boli v neprospech navrhovateľa, či by boli spôsobilé zasiahnuť do jeho práva, to v súčasnej dobe
nie je známe z obsahu spisu a preto je predčasné ustáliť, že sú spôsobilé zasiahnuť a ohroziť jeho
osobnostné práva a preto pokiaľ by súd zakázal odporcom konanie v zmysle návrhu až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, čo môže byť dlhšie obdobie, mohlo by to privodiť nenapraviteľný stav a
tiež nie je osvedčený predbežne ani nárok, ktorému by mal súd poskytnúť dočasnú ochranu. Zároveň

nie je osvedčená ani potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vzhľadom na formu navrhovaného
predbežného opatrenia a zákazu odporcom zdržať sa akéhokoľvek konania ohľadne sprístupňovania
informácií o obsahu materiálu, ktorý bol už dlhšiu dobu zverejnený na internete a s ktorým sa mala
možnosť široká verejnosť oboznámiť. Preto z navrhovaného predbežného opatrenia nevyplýva dôvod,
pre ktorý bolo potrebné v súčasnej dobe dočasne upraviť pomery účastníkov navrhovaným spôsobom.

Vzhľadom na uvedené bolo úlohou súdu prvého stupňa podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vyzvať navrhovateľa
na doplnenie a opravu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, aby zodpovedal ustanoveniu
§ 75 ods. 3 O.s.p.. V zmysle uvedeného však súd prvého stupňa nepostupoval a uvedený nedostatok
odvolací súd nemôže odstrániť s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší

rozhodnutielenakzastavujekonanie.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdnemoholodstrániťnedostatok
v konaní súdu prvého stupňa tým, že by napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa by bolo vyzvať navrhovateľa na doplnenie návrhu
a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia vzhľadom na uvedené skutočnosti zamietol, keď neboli splnené podmienky pre

potvrdenie a ani pre zrušenie napadnutého uznesenia.

Navrhovateľ podaním zo dňa 23.05.2012, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 24.05.2012 žiadal,
aby odvolací súd pripustil zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 211 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 95 O.s.p. v rozsahu doplnenia petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
o eventuálne výroky petitu (petit 2) s tým, že výroky petitu 1 aj eventuálneho petitu 2 sú samostatné

výroky, preto možno vyhovieť len niektorému z výrokov voči odporcovi 1/ alebo odporcovi 2/, alebo len
voči niektorému z nich. Navrhovateľ v tomto podaní uviedol, že zmysel zmeny návrhu je v tom, že ak
by odvolací súd nepotvrdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu petitu 1, tedanepotvrdil by napadnuté uznesenie, navrhuje navrhovateľ, aby rozhodol o inej predbežnej a dočasnej
úprave v rozsahu petitu, pričom je na posúdení odvolacieho súdu, či vyhovie všetkým výrokom, alebo
len niektorým výrokom petitu. Na základe podaného návrhu navrhovateľ žiadal, aby bola zmena návrhu

vykonaná nasledovne:

Petit 1

1. Súd ukladá Žalovanému 1, aby sa zdržal akéhokoľvek konania voči akejkoľvek tretej osobe, okrem
právneho zástupcu poskytujúceho Žalovanému 1 právne služby v tejto veci alebo v súvislosti s ňou,
ktorým by priamo alebo nepriamo sprístupňoval informácie o obsahu:

- materiálu, ktorého obsah je uvedený v prílohe tohto uznesenia, a

- akéhokoľvek iného materiálu, ktorého obsah by bol úplne alebo čiastočne totožný s obsahom
uvedeným v prílohe tohto uznesenia,

ak sa takéto informácie týkajú priamo alebo nepriamo Žalobcu, a to až do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd ukladá Žalovanému 1, aby sa zdržal:

- vydania, iného zverejnenia alebo akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo inej publikácie na základe
obsahu, ktorý je uvedený v prílohe tohto uznesenia, alebo ktorá obsahuje alebo bude obsahovať takýto
obsah v písomnej, zvukovej alebo zvukovoobrazovej forme, či už prostredníctvom vydavateľa, inej
osoby, vlastným nákladom alebo zverejnením akýmkoľvek iným spôsobom,

- prekladu takejto knihy do iného jazyka, zverejňovania úryvkov z nej,, akéhokoľvek konania

smerujúceho k jej vydaniu, zverejneniu alebo inému šíreniu,

a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Súd ukladá Žalovanému 2, aby sa zdržal akéhokoľvek konania voči akejkoľvek tretej osobe, okrem
právneho zástupcu poskytujúceho Žalovanému 2 právne služby v tejto veci alebo v súvislosti s ňou,
ktorý by priamo alebo nepriamo sprístupňoval informácie, ktoré by boli úplne alebo čiastočne totožné

s obsahom uvedeným v prílohe tohto uznesenia, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

4. Súd ukladá Žalovanému 2, aby sa zdržal:

- vydania, iného zverejnenia alebo akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo inej publikácie na základe
obsahu, ktorý je uvedený v prílohe tohto uznesenia, alebo ktorá obsahuje alebo bude obsahovať

takéto informácie v písomnej, zvukovej alebo zvukovoobrazovej forme, či už sám ako vydavateľ, alebo
prostredníctvom iného vydavateľa, inej osoby, vlastným nákladom alebo zverejnením akýmkoľvek iným
spôsobom,

- zverejňovania úryvkov z tejto knihy, akéhokoľvek konania smerujúceho k jej vydaniu, zverejneniu alebo
inému šíreniu,

a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Pre prípad, že nie je možné vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia v znení uvedeného
petitu 1, Žalobca žiada, aby súd nariadil predbežné opatrenie a vydal nasledovné uznesenie v znení
eventuálneho petitu (petit 2)

A. Žalovaný 1 je povinný zdržať sa

1. vydanie, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať text v
znení uvedenom v prílohe „A1“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

2. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať text v
znení uvedenom v prílohe „A2“v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,3. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať text v
znení uvedenom v prílohe „A3“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

4. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať text v

znení uvedenom v prílohe „A4“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

5. vydanie, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať text
v znení obsahovo zhodnom so znením textu uvedeným v prílohe „A1“ až „A4“ v akejkoľvek forme a
akýmkoľvek spôsobom,

a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

B. Žalovaný 1 je povinný zdržať sa

1. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať tvrdenia
v znení uvedenom v prílohe „B1“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

2. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo častí, ktoré budú obsahovať tvrdenia v
znení uvedenom v prílohe „B2“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

3. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať tvrdenia

v znení uvedenom v prílohe „B3“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

4. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať tvrdenia
v znení uvedenom v prílohe „B4“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

5. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať tvrdenia
v znení uvedenom v prílohe „B5“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

6. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať tvrdenia
v znení obsahovo zhodnom so znením textu uvedeným v prílohe „B1“ až „B5“ v akejkoľvek forme a
akýmkoľvek spôsobom,

a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

A. Žalovaný 2 je povinný zdržať sa

1. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať text v
znení uvedenom v prílohe „A1“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

2. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať text v
znení uvedenom v prílohe „A2“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

3. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať text v

znení uvedenom v prílohe „A3“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

4. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať text v
znení uvedenom v prílohe „A4“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

5. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať text
v znení obsahovo zhodnom so znením textu uvedeným v prílohe „A1“ až „A4“ v akejkoľvek forme a

akýmkoľvek spôsobom,

a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

B. Žalovaný 2 je povinný zdržať sa

1. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať tvrdenia
v znení uvedenom v prílohe „B1“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,2. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať tvrdenia
v znení uvedenom v prílohe „B2“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

3. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať tvrdenia

v znení uvedenom v prílohe „B3“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

4. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať tvrdenia
v znení uvedenom v prílohe „B4“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

5. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať tvrdenia
v znení uvedenom v prílohe „B5“ v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom,

6. vydania, zverejnenia, akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo jej častí, ktoré budú obsahovať tvrdenia

v znení obsahovo zhodnom so znením textu uvedeným v prílohe „B1“ až „B5“ v akejkoľvek forme a
akýmkoľvek spôsobom,

a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Po pripustení zmeny návrhu, na základe vyššie uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd v
zmysle ust. § 219 O.s.p. uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 11C 6/2012-546

potvrdil v rozsahu petitu 1.

Pre prípad, že odvolací súd nepotvrdí uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 11C
6/2012-546 v rozsahu petitu 1, navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. uznesenie Okresného
súdu Bratislava I, č.k. 11C 6/2012-546 zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovie v rozsahu petitu 2.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na

konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Zmena návrhu na začatie konania (žaloby) je základným dispozičným úkonom, predmetom konania, je
teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania. Dispozičný princíp sa tak podaním žaloby
oslabuje, čo sa prejavuje vo viacerých ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku v dôsledku toho,

že len čo sa konanie začne na súd prechádza povinnosť vec prejednať a rozhodnúť. Zmena žaloby ako
základný dispozičný úkon predmetom konania je limitovaná zásadou hospodárnosti konania. Zmena
žaloby nie je rýdzim dispozičným úkonom účastníka, ale viazaná na súhlas súdu, ktorý zmenu návrhu
bude posudzovať vždy so zreteľom na hospodárnosť konania.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné náležitosti návrhu v

zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., ďalej popri všeobecných náležitostiach musí spĺňať aj náležitosti návrhu v
zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na osobitný charakter predbežného opatrenia vymedzuje zákon
okrem uvedených náležitostí aj náležitosti špecifické, uvedené v ustanovení § 75 O.s.p.. Podstatnou je aj
viazanosť súdu petitom obsiahnutým v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V konaniach, ktoré
možnozačaťlennanávrh,tedavsporovýchkonaniachjesúdviazanýajobsahompožadovanéhovýroku

na nariadenie predbežného opatrenia. Táto viazanosť spočíva predovšetkým v tom, že je vylúčené, aby
súd nariadil predbežné opatrenie, ktorého obsah nie je totožný s tým, čoho sa navrhovateľ domáha.
Ak sa navrhovateľ domáha dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, je súd návrhom petitu
viazaný. Viazanosť procesnou žiadosťou sledujúcou vydanie predbežného opatrenia znamená nielen
zákaz prekročiť tento rámec dovolenej činnosti súdu, ale aj to, že súd je povinný rozhodnúť o celom

obsahu petitu návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Ak tak súd neurobí dopúšťa sa procesnej
chyby. Navrhovateľ v podanom návrhu na zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia správne
poukázal na ustanovenie § 211ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, pre
konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Takýmto
ustanovením je § 95 O.s.p., v zmysle ktorého súd môže pripustiť zmenu návrhu, v zmysle ktoréhozmena návrhu je zásadne prípustná i v konaní na odvolacom súde. V zmysle ustanovenia § 95 O.s.p.
zmena žaloby je dispozičný úkon účastníka, ale len čo sa konanie začne prechádza dispozícia návrhom
na súd, ktorý vysloví súhlas so zmenou žaloby a súd posudzuje zmenu návrhu vždy so zreteľom

na hospodárnosť konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 75 O.s.p., ktorý
upravuje náležitosti návrhu, postup súdu a lehoty na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj na
ustanovenie § 221 ods. 3 O.s.p., ako bolo už uvedené, ktoré ustanovenie neumožňuje odvolaciemu súdu
zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý by vyzval navrhovateľa na doplnenie a opravu návrhu.
Z uvedených dôvodov, ako i vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nemôže žiadať od súdu, aby

rozhodol o návrhu na zmenu žaloby v prípade splnenia určitých podmienok a to tých, že pokiaľ odvolací
súd napadnuté uznesenie nepotvrdí, navrhuje, aby odvolací súd pripustil zmenu návrhu, teda podľa
uvedeného zmenu návrhu navrhuje až v prípade, keď odvolací súd rozhodne a ako. Takýto postup
Občiansky súdny poriadok a ani iný právny predpis nepozná. Odvolací súd, keď rozhodne o podanom
odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa, už nemá možnosť rozhodnúť podľa § 211
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 95 O.s.p. o návrhu na zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v

prípade ak rozhodnutie odvolacieho súdu nebude v záujme navrhovateľa. Odvolací súd preto nemohol
vyhovieť návrhu navrhovateľa na zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s poukazom na
ustanovenie § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 95 O.s.p. a preto nepripustil zmenu návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a zamietol ho.

Pre úplnosť treba uviesť, že zmena návrhu nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

To, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou posudzuje súd.
Ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. dáva preto navrhovateľovi možnosť zmeniť návrh len so súhlasom súdu.
Súd zmenu návrhu nepripustí tiež vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom
pre konanie o zmenenom návrhu (§ 95 ods. 2 O.s.p.). V prípade nepripustenia zmeny návrhu pokračuje
súd v konaní o pôvodnom návrhu, pričom navrhovateľ môže uplatniť svoj nárok v novom konaní, resp.

môže podať nový návrh. Navrhovaná zmena návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že pokiaľ
súd nevyhovie pôvodnému návrhu, tak navrhovateľ navrhuje, aby vyhovel návrhu, ktorý žiada pripustiť,
takáto zmena predstavuje nový nárok, prejednanie ktorého patrí primárne súdu prvého stupňa a jeho
uplatnenie v odvolacom konaní je pojmovo vylúčené. Iný postup by znamenal, že odvolací súd porušujúc
zásadu dvojinštančnosti konania a funkčnej príslušnosti by konal a rozhodoval o návrhu ako súd prvého

a jediného stupňa, keďže proti jeho rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, prípadne by musel vždy
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aby mohlo dôjsť k prejednaniu nového návrhu súdom prvého
stupňa, čo v danom prípade pre prekážku ustanovenia § 221 ods. 3 O.s.p. nie je prípustné a možné.

Odvolací súd preskúmal aj výroky napadnutého uznesenia, ktorými súd uložil odporcovi v 1/ rade
povinnosť predložiť súdu listinu, zvukový alebo zvukovoobrazový záznam, na ktorom je zachytení

obsah knihy, alebo inej publikácie, alebo ich rozpracovaných častí, ktoré odporca pripravuje alebo už
pripravil na základe informácií o obsahu materiálu, ktorého obsah je uvedený v prílohe napadnutého
uznesenia a akéhokoľvek iného materiálu, ktorého obsah je úplne alebo čiastočne totožný s obsahom
materiálu v prílohe napadnutého uznesenie, ak sa takéto informácie týkajú priamo alebo nepriamo
navrhovateľa, alebo ktorý obsahuje alebo bude obsahovať takéto informácie v písomnej, zvukovej

alebo zvukovoobrazovej forme vo všetkých jazykových verziách a to do troch dní od doručenia
napadnutého uznesenia. Odporcovi v 2/ rade súd uložil povinnosť predložiť súdu listinu, zvukový alebo
zvukovoobrazový záznam, na ktorom je zachytený obsah knihy napísanej na základe obsahu, ktorý
je uvedený v prílohe napadnutého uznesenia, alebo ktorá obsahuje takéto informácie vo všetkých
jazykových verziách a to do troch dní od doručenia napadnutého uznesenia.

Podľa § 78 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je
obava, že neskoršie ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

Zabezpečenie dôkazu je zabezpečovacím prostriedkom civilného procesu, ktorý možno využiť v
občianskoprávnom konaní. Popri zabezpečovacom charaktere má tento inštitút aj funkciu preventívnu.
Preventívne pôsobenie zabezpečenia dôkazu sa prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku situácie,

kedy sa jeden z účastníkov konania bez vlastného zavinenia dostal do stavu dôkaznej núdze v dôsledku
absencierelevantnéhodôkaznéhoprostriedku.Dôkazmožnozabezpečiťnanávrhpredzačatímkonania
a tiež vo veci samej a to aj bez návrhu podľa § 102 O.s.p.. Návrh na zabezpečenie dôkazu musí
obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 O.s.p. a zároveň vzhľadom na povahu daného
inštitútu sa vyžadujú aj určité špecifické náležitosti. Navrhovateľ musí predovšetkým označiť vec, ktorej

sazabezpečeniedôkazumátýkať,konkrétneoznačídôkaz,ktorýsamázabezpečiť,označiťskutočnosti,ktoré sa predmetným dôkazom majú preukazovať, uviesť miesto, kde sa predmetný dôkaz nachádza,
resp. kde by sa mohol nachádzať, pričom má rozhodujúci význam pre samotný výkon zabezpečenia.
Navrhovateľ musí osvedčiť nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu z titulu, že tento dôkaz nebude možné

neskôr vykonať vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami.

Navrhovateľ v podanom návrhu na zabezpečenie dôkazu tvrdil, že odporca v 1/ rade knihu pripravil
a zároveň uviedol, že sa prekladá, takže existujú minimálne dve jazykové verzie. Navrhovateľ ku
dňu prípravy návrhu nie je oboznámený s celým obsahom knihy, ktorý môže byť zachytený na
rôznych hmotných substrátoch. Už samotná existencia knihy je zásahom do práv navrhovateľa,

nakoľko vychádza z analytických prepisov, ktorých autenticitu nemožno overiť, môžu obsahovať pravdu
skresľujúce údaje. Odporca v 1/, ani odporca v 2/ rade nemajú zákonnú licenciu na použitie obsahu
analytických prepisov, ani súhlas navrhovateľa. Navyše obsah analytických prepisov nebol získaný v
súlade s novinárskou etikou a kniha nemôže byť zverejnená v dobrej viere, že sa sprístupňujú pravdivé
a hodnoverné informácie. Obava, že dôkaz o obsahu knihu nebude môcť byť vykonaný spočíva v tom,
že odporca v 1/ rade naznačil určité pochybnosti o jej vydaní, preto by mohol tvrdiť, že k vydaniu

nedôjde a knihu nie je potrebné predkladať ako dôkaz. Bez ohľadu na to, či kniha skutočne vyjde vo
vydavateľstve alebo nie, jej samotná existencia je zásahom do práv navrhovateľa a preto na preukázanie
existujúceho obsahu knihy bude potrebné vykonať dôkaz, na základe dôkazného prostriedku, ktorý
zachytáva obsah knihy. Dôkazným prostriedkom môže byť listina s obsahom knihy, alebo zvuková, alebo
zvukovo-obrazová nahrávka s obsahom knihy. Pretože obsah knihy mal k dispozícii odporca v 1/ rade,

aj odporca v 2/ rade, navrhovateľ žiadal zabezpečenie dôkazu voči obidvom odporcom. Na základe
uvedeného navrhovateľ žiadal, aby súd zabezpečil dôkaz predložením listiny, zvukovej, alebo zvukovo-
obrazovej nahrávky s obsahom knihy. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie návrhu na zabezpečenie
dôkazu, navrhovateľ podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal splnenie osobitných náležitostí návrhu
nazabezpečeniedôkazu,vsúladesustanovením§78ods.1O.s.p. Navrhovateľsíceoznačilúčastníkov

konania, teda odporcov v 1/ a 2/ rade, ktorým žiadal uložiť povinnosť v súlade so zabezpečením dôkazu,
ale neuviedol presné označenie veci, ktorej sa zabezpečenie dôkazu týka. Z jeho návrhu vyplýva, že
žiadal predložiť listinu, zvukový, alebo zvukovo-obrazový záznam, na ktorom je zachytený obsah knihy,
alebo inej publikácie, alebo ich rozpracované časti, na základe informácií o obsahu materiálu v prílohe
uznesenia a akéhokoľvek iného materiálu, pričom však z takto označeného dôkazného prostriedku

nie je možné zistiť, čo konkrétne žiada navrhovateľ, aby súd uložil odporcom vydať. Vec, ktorej sa
zabezpečenie dôkazu týka musí byť uvedená presne a musí byť určitá. Zároveň je potrebné, aby boli
opísané skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva obava, že dôkaz neskôr nebude možné vykonať vôbec,
alebo len s veľkými ťažkosťami. Tiež je potrebné uviesť miesto, kde sa dôkaz nachádza alebo, kde by sa
mal prípadne nachádzať a označenie skutočností, ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom preukázať

pre budúce konanie vo veci. Odvolací súd poukazuje na to, ako bolo už uvedené, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia nie je určitý, z návrhu nie sú zrejmé náležitosti v zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p. a
uzneseniesúduprvéhostupňa,ktorýmsúdnariadilpredbežnéopatreniejenevykonateľné.Vzhľadomna
uvedené nie je preto možné v danej veci skúmať dôvodnosť zabezpečenia dôkazu pre konanie vo veci
samej a tiež nie je zrejmé, aký konkrétny dôkaz, teda akú konkrétnu vec má súd uložiť odporcom vydať,

kde sa vec nachádza, čo sa má prípadne zabezpečením dôkazu preukázať. Navrhované zabezpečenie
dôkazu preto nespĺňa podmienky v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd preto uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 220 zmenil a návrh na zabezpečenie dôkazu zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.